Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010108 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010108.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. mája 2018, v trestnej veci obž. N.. O. P. a spol., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných N.. O. P. a Y. W. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 25. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste vo vzťahu k obž. N.. O. P.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému N.. O. P. nar. XX.XX.XXXX V., trvale bytom kpt. B. XXX/XX, XXX XX W. nad S., u k l a d á: Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. W.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného Humenné sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 25. septembra 2017 boli obžalovaní N.. O. P. a Y. W. uznaní za vinných zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 29.11.2016 v čase okolo 01.35 hodine počas prevádzkových hodín v pohostinstve Emily, nachádzajúceho sa v obci Kamenica nad Cirochou, okr. Humenné, po tom, ako prišiel N.. O. P. z Kamenice nad Cirochou k barovému pultu, kde po objednaní u čašníčky T. I. z Kamenice nad Cirochou táto pred neho položila pohárik s vodkou a fľašu s tonicom, následne N.. O. P. naschvál buchol do barového pultu, čím sa takto tieto nápoje rozliali, následne si vypýtal od čašníčky, aby mu opäť naliala, kde keď tak urobila, tak tento zobral od nej poldecák s vodkou a bezdôvodne ho po nej hodil, no netrafil ju a čašníčke opäť povedal, aby mu naliala, následne na to za barovým pultom začal rozprávať s tam prítomným Y. W., s ktorým sa po chvíli začal hádať a fyzicky sa vzájomne napádať, kde toto vyústilo k tomu, že Y. W. najprv chytil drevenú stoličku a hodil ju o zem, čím ju rozbil, a následne N.. O. P. druhú drevenú stoličku hodil smerom k vedľajšiemu stolu, následkom čoho sa daná stolička rozbila, následne Y. W. porozbíjal presne nezistený počet pohárov 0,6 l a 0,04dcl, a to tak, že ich úmyselne hodil o zem, následne keď prechádzal popri elektrickom grile zn. Eta contakt, tak tento chytil rukou a úmyselne do neho buchol, čím sa na ňom poškodil kĺb nachádzajúci sa na pravej strane grilu, taktiež aj N.. O. P. pri fyzickom napádaní s Y. W. rozbil presne nezistené množstvo pohárov, ktoré hodil úmyselne o zem, ďalej rozbil 2 fľaše od tonicu, kde jednu hodil do jukeboxu, na ktorom takto rozbil sklenenú výplň na vrchnej časti nad monitorom o rozmere 40x40x0,5 cm, druhú fľašu hodil o zem a taktiež obaja bezdôvodne hádzali popolníky a drevené stoličky tak, že tým bezprostredne ohrozili zdravie T. I., H. W. a T. Z., pričom celkovo došlo k rozbitiu 2 ks sklenených fliaš od tonicu, 4 ks drevených stoličiek, 25 ks sklenených pohárov, k poškodeniu skleneného krytu na Jukeboxe, k poškodeniu elektrického zariadenia - gril contakt zn. Eta, na ktorom bol poškodený pravý kĺb slúžiaci k otváraniu, čím takto pre prevádzkovateľa pohostinstva Q. V. z Kamenice nad Cirochou, okr. Humenné, spôsobili škodu v celkovej výške 202,- eur. Za to bol obžalovanému N.. O. P. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Obžalovanému Y. W. okresný súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote obaja obžalovaní prostredníctvom ustanoveného obhajcu odvolanie do viny a trestu, pretože sa necítia byť vinnými zo skutku kladeného im za vinu. Uložený trest považujú za neprimeraný, vzhľadom na okolnosti skutku a ich osoby, pričom súd nezohľadnil všetky okolnosti, ktoré boli dôležité. Vo vzťahu k obž. W. obhajca v ďalších dôvodoch odvolania poukazuje na to, že v súdnom konaní nebolo jednoznačne preukázané, aby skutok spáchal obžalovaný W., ktorý sa iba bránil útoku obž. P.. Súčasne rozoberá priebeh inkriminovaného skutku, pričom stoličku a poháre rozbil obž. W. neúmyselne a došlo k tomu pri naťahovaní sa s obž. P.. Obž. W. sa zamestnal a stará sa o otca, ktorý je na dôchodku a odkázaný na jeho pomoc. Požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu, alt. o oslobodenie spod obžaloby. V prípade uznania viny žiada o uloženie primeraného trestu nespojeného s jeho výkonom. Obž. N.. O. P. vo svojom písomnom odvolaní požaduje, aby bol jeho skutok prehodnotený a trest zamietnutý. Výpovede svedkov Z., I. a W. nie sú podložené rovnakými faktami. K žiadnemu kontaktu päsťami medzi ním a W. nedošlo a tiež personál a hostia pohostinstva neboli nijako poškodení. Nevie, kto hodil a rozbil popolník, resp. stoličku po zákazníkoch alebo čašníčke. Osudový večer ľutuje, ale výpovede svedkov sú napísané v polopravde. Ako človek na polovičnom invalidnom dôchodku si po dlhej dobe našiel prácu ako štátny zamestnanec, kde pracuje na riadiacej pozícii a dosahuje uspokojivé výsledky. V priebehu odvolacieho konania si obž. N.. O. P. zvolil obhajcu, ktorý v dodatočne predložených dôvodoch odvolania uvádza, že uznáva, že z jeho strany došlo k hrubej neslušnosti, resp. výtržnosti. Rozhodnutie súdu o vine považuje za správne a jeho odvolanie smeruje už len do výroku o treste. Cituje zásady pre ukladanie trestov a podmienky pre uloženie peňažného trestu. Uložený podmienečný trest považuje, vzhľadom na závažnosť skutku a doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, za neprimeraný a domnieva sa, že na jeho prevýchovu bude postačovať aj uloženie mierneho peňažného trestu. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a majiteľke podniku sa ospravedlnil a uhradil dohodnutú časť spôsobenej škody. Rozoberá súčasný príjem obžalovaného, ktorý je cca 700-800 eur mesačne. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obž. N.. O. P. uložiť mierny peňažný trest. Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že len odvolanie obžalovaného N.. O. P. je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne, s nimi sa stotožnil, a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní spáchali skutok takým spôsobom, akým im bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj nadriadeného súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia. V súlade s vyššie uvedeným preto, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine oboch obžalovaných je možné ustáliť predovšetkým na základe výpovede svedkov T. I., H. W., T. Z. a T. L., ktorí zhodne popisovali správanie sa a konanie oboch obžalovaných v inkriminovaný večer v pohostinstve Q. a to, že N.. O. P. bezdôvodne hodil poldecák do čašníčky I., o hádke medzi obžalovanými a ich následné vzájomné fyzické napádanie sa, hádzanie stoličiek a popolníkov, rozbíjanie sklenených pohárov, úder obž. W. po elektrickom grile zn. Eta contakt, čím došlo k jeho poškodeniu, ako aj hodenie fľaše od tonicu obž. P. do jukeboxu, na ktorom takto rozbil sklenenú výplň na vrchnej časti nad monitorom, pričom zároveň pri tomto ich vzájomnom incidente ohrozovali zdravie tam prítomných osôb - T. I., H. W. a T. Z.. Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaných a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných N.. O. P. a Y. W.. Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaných po právnej stránke posúdil, ak toto kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaní sa vzájomne napádali na mieste verejnosti prístupnom a pritom poškodili majetok pohostinstva a ohrozili zdravie vyššie uvedených svedkov, čím takto naplnili po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedených prečinov. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obž. N.. O. P. vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zákona, t.j. že obžalovaný viedol riadny život a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. poriadku zákona, a preto sa v zmysle tohto ustanovenia znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. U obž. Y. W. súd prvého stupňa nezistil ako poľahčujúcu tak ani priťažujúcu okolnosť, aj keď v danom prípade do úvahy prichádzalo ustálenie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona, t.j. že obž. W. bol už za trestný čin odsúdený (viď trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/78/2013 zo dňa 2.9.2013), čo však z dôvodu absencie odvolania prokurátora a zákazu zmeny k horšiemu odvolací súd už nemohol napraviť, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku. Pri určení druhu trestu a jeho výmery u obž. Y. W. súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Nepochybil prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu pri tomto obžalovanom. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k jeho osobe, pričom z odpisu z registra trestov vyplýva, že už bol v minulosti 3-krát súdne trestaný (a to aj za trestný čin výtržníctva), avšak v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vyššie zmieneným trestným rozkazom a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na dva roky so skúšobnou dobou na 4 roky (od 2.10.2013 do 02.10.2017). Je teda zrejmé, že teraz súdenej trestnej činnosti sa tento obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z podanej charakteristiky obce Kamenice nad Cirochou okrem všeobecných údajov vyplýva, že obžalovaný nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku, avšak nechce pracovať a má sklony k výtržníctvu. S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného Y. W.. Aj napriek nevyhodnoteniu jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) zo strany súdu prvého stupňa a neukladania trestu podľa ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona, t.j. zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda ukladanie trestu odňatia slobody od 1 roka do 3 rokov, sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obž. Y. W. v trvaní 4 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie. Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu u obž. W.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd sa ale na druhej strane nestotožnil s druhom a výmerou trestu u obž. N.. O. P.. Vychádzal jednak z osoby obžalovaného ako aj závažnosti činu. Podľa odpisu z registra trestov obž. N.. P. nebol doposiaľ súdne trestaný. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá nie je zvlášť narušená, ako aj na okolnosti spáchania činu a na spôsobený následok, odvolací súd má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici zákonom trestnej sadzby, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, je pre tohto obžalovaného neprimerane prísny a z uvedeného dôvodu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil trest. Vezmúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu, osobné a majetkové pomery obžalovaného, dospel krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, k záveru, že účel trestu sa zabezpečí aj uložením peňažného trestu ako samostatného trestu, preto uložil obžalovanému N.. P. peňažný trest vo výmere 500,- eur, ktorý považuje za primeraný. Podľa predložených listinných dôkazov obžalovaným v rámci odvolacieho konania je jeho mesačný príjem vo výške 700 - 800,-eur. Obžalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pre uloženie takéhoto druhu trestu v čase rozhodnutia odvolacieho súdu preto boli splnené zákonné podmienky, vrátane možnosti jeho vykonateľnosti, pretože obžalovaný v súčasnosti má príjem. Uložený peňažný trest by mal obžalovaný pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné správanie. Pre prípad, že by výkon tohto trestu chcel obžalovaný úmyselne zmariť, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Krajský súd je toho názoru, že uložený peňažný trest zabezpečí ochranu spoločnosti a zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Vo vzťahu k dôvodom odvolaniam obžalovaných poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine a treste, pričom na základe zhora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku takým spôsobom, akým bol uznaní za vinných. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. K rozporom ohľadne výpovedí svedkov odvolací súd poukazuje na to, že tieto boli bez podstatnejšieho významu, pretože základná dejová línia bola zachovaná. Podstatou podaného odvolania obžalovaného W. je aj snaha dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky obžalovaného dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Navyše obžalovaný Y. W. sa dopustil teraz súdenej trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom v minulosti už bol odsúdený, ako aj priestupkovo postihnutý za skutky násilného charakteru (výtržníctvo, násilie voči jednotlivcovi a skupine obyvateľstva, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu) a je preto na neho, aj podľa názoru krajského súdu, potrebné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže ani predchádzajúce odsúdenia na neho nemali taký výchovný vplyv, aby sa v budúcnosti už ďalšej protiprávnej činnosti nedopúšťal. To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.