Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010167 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010167.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.03.2018, v trestnej veci proti obžalovanému Q. O., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/26/2017 zo dňa 19.10.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. O.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného Q. O. za vinného v bode 1/ rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. por., na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 11.10.2016 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách v rodinnom dome trvalého bydliska svojej dcéry P.. B. W. na adrese H. O. XX, okr. M., jej po požití alkoholických nápojov najprv vulgárne nadával a následne na to sa jej vyhrážal smrťou, že ju zabije a podreže, čo u menovanej vyvolalo dôvodnú obavu o jej život, 2/ dňa 11.10.2016 v čase okolo 16.30 hod. pri rodinnom dome na adrese H. O. XX, okr. M., po požití alkoholických nápojov na dvore vulgárne vynadal Y. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorú pritom sotil rukou do oblasti hrudníka, následkom čoho Y. W. spadla na zem, čím jej spôsobil zranenie, a to zlomeninu vonkajšieho členka vpravo bez posunu úlomkov s predpokladanou dobou liečenia 7 - 8 týždňov, t.j. 49 - 56 dní. Uložil mu za to podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo písomne sa ospravedlniť poškodenej P.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. XX, okr. M., a poškodenej Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. XX, okr. M.. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd zaviazal obžalovaného zaplatiť náhradu škody poškodenej Q. N.o sídlom P. XX, W. XXX XX, G.: XX XXX XXX, obch. register Okresný súd Bratislava I, oddiel : Sa, vložka číslo: 3602/B, vo výške 244,01 eur. Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný. Odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil, pričom v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že skutok v bode 1/ obžaloby sa nestal, a preto sa necíti byť vinným v zmysle obžaloby. Dcére sa nevyhrážal ani zabitím ani inou fyzickou ujmou, a teda svojím chovaním nemohol u nej vzbudiť dôvodné obavy o jej zdravie a život. Šlo o bežné nedorozumenie, ktoré dcéra ukončila tým, že ho vyzvala, aby z jej domu odišiel, čo aj urobil. Nakoniec dcéra ani políciu nevolala, naopak, keď k nej opakovane prišiel zavolať manželke z jej mobilného telefónu, bola s vnučkou na prechádzke. Necíti sa byť vinným ani v bode 2/ obžaloby, nakoľko po zazvonení pri vchodových dverách k dcére, z pivnice vyšla Y. W. a jej syn, teda jeho zať U. W. a obaja ho vyháňali z dvora ich domu. V snahe vyhnúť sa konfliktu odchádzal z dvora preč a nie on, ale Y. W. k nemu pristúpila a začala do neho strkať. Pritom nakoľko bolo mokro, sa pošmykla a spadla. Rozhodne však odmieta fyzický atak na jej osobu, on z dvora ochádzal a keby ona ku nemu nepristúpila a nezačala do neho strkať, tak by zranenie neutrpela. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že oslobodí obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd rozhodnutie o vine a treste odôvodnil samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že v uvedený deň na dcérinu žiadosť išiel poopatrovať jej dcéru a jeho vnučku T., a to do domu jej svokrovcov, kde býva aj Y. W.. Dcéra si odišla vybaviť nejaké veci, on zostal a počkal, kým sa dcéra nevrátila a potom odišiel domov. Dovtedy medzi nimi žiadny konflikt nebol, nedorozumenie vzniklo asi o 13.30 hod. poobede. Požiadal ju, aby mobilom zavolala jeho syna a požiadalo ho, aby mu niečo kúpil. Po 15 minútach sa vrátil a ona mu povedala, že jej neberie telefón ani mama, teda jeho manželka, ani brat Q.. Keďže veľa na neho vyskakovala, mudrovala a ignorovala ho, on jej povedal: „Budeš teraz držať piču“. Nepovedal jej, že ju zabije, fyzicky ju nenapadol, ale vulgárne slová pri tom padli a iba jej pohrozil. V neskorších popoludňajších hodinách zašiel opäť za dcérou do domu W., aby telefonicky oznámila jeho synovi zrušenie opravy kotla. Po zazvonení pri vchodových dverách z pivnice vyšla Y. W. a jej syn, teda jeho zať. Ona do neho začala strkať, preto chcel ísť preč. Bolo však mokro, Y. W. sa šmykla a spadla. On už videl, že je zle, a chcel odísť. V tom čase bol 4 či 5 mesiacov po operácii chrbtice a potreboval sa chrániť, preto pridvihol ruky a pootočil sa, keď chcel odísť na ulicu. Ak aj do nej strčil, tak to nebolo úmyselne. Mal vypité, ale opitý nebol, lebo pri obede vypil asi tri štamperlíky. Vie, že jej vulgárne nadával, ale doslovne si to nepamätá. Z výpovede svedkyne P.. B. W. okresný súd zistil, že otec ju požiadal zatelefonovať mame, jeho manželke, ktorá bola v tom čase na liečení v kúpeľoch. Keďže mama telefón nedvihla, otca to rozčúlilo a kričal, že on vie, ako to chodí v kúpeľoch, a potom začal nadávať aj jej za prítomnosti dvojročnej dcéry T., preto ho požiadala, aby odišiel preč. Mal vypité, stále jej nadával a akoby ju chcel udrieť, no ona ho odstrčila a upozornila, že je v jej obydlí a nie vo svojom dome a chcela, aby odišiel. Od dverí stále kričal a povedal niečo v tom zmysle, že ju zareže. Potom odišiel preč, no viackrát sa ešte vrátil k dverám domu W. a vykrikoval, že s nimi skončil a aby už k nemu na návštevu s manželom nechodili. Zabitím sa vyhrážal iba raz, no pripustila, že to mohlo byť aj dvakrát. Pri druhom skutku uvedenom v obžalobe svedkyňa nebola prítomná, ale keď sa vracala z prechádzky s dcérou, počula krik. Išla zámerne iným smerom, než býva jej otec, aby opäť na ňu nevykrikoval. Nemala z neho už strach a necítila sa byť ohrozená. Otec sa jej zabitím dovtedy nevyhrážal, ale stalo sa, že jej nadával, väčšinou pod vplyvom alkoholu. Nikdy ju nezbil, po vypití ju chcel udrieť, ale ona sa dokáže ubrániť, lebo opitý človek nemá takú silu ani stabilitu. Svedkyňa Y. W. vypovedala, že v uvedený deň vyšla vonku pred dom, pretože počula krik na dvore a vtedy B. doma nebola. Syn U. vyšiel z domu hneď za ňou a videli, ako O. vrieskal ako zmyslov zbavený. Posielala ho domov, lebo mal vypité, aby sa vyspal a potom bude dobre. On ju na to schmatol za odev v oblasti hrudníka, zhodil ju na zem a vykrikoval po nej vulgárne nadávky. Vtedy si zranila nohu. Syn ho spacifikoval a poslal preč. Z výpovede svedka U. W., zaťa obžalovaného a syna poškodenej Y. W. vyplýva, že tomu po návrate domov z práce manželka povedala, ako jej otec u nich vystrájal a vulgárne jej nadával do píč a kuriev, pričom mal vypité. Od svojich rodičov sa dozvedel, že jeho manželke sa vyhrážal aj že ju podreže. Následne na to aj on počul, ako Q. O. pri dverách ich domu vykrikuje: „Kde je toto pizda, kurva“, pričom mal na mysli svoju dcéru B.. S mamou išli vonku a tá ho ukľudňovala, aby sa išiel domov vyspať. Vtedy ju on chytil za odev a rukou ju odsotil, následkom čoho mama spadla na zem. On ho ihneď hodil o zem, dal mu ruky na chrbát a vyhnal ho z ich dvora. Ďalej okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca P.. F., z ktorého zistil, že u obžalovaného bolo zistené príležitostné požívanie alkoholu bez známok závislosti. V čase spáchania skutku boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížené iba v dôsledku požitia alkoholu, teda boli znížené nepodstatnou mierou. Obvinený chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre okolie, pretože netrpí žiadnou chorobou či poruchou. Nenavrhol ani nariadenie protialkoholického či psychiatrického liečenia. Zo znaleckého posudku znalca P.. T. X. je zrejmé, že poškodená Y. W. pri incidente utrpela dňa 11.10.2016 zlomeninu vonkajšieho členka vpravo bez posunu úlomkov, a to následkom neprimeraného pohybu v zmysle vonkajšej rotácie, keď došlo k skrúteniu a vybočeniu v oblasti členkového kĺbu, bez priameho pôsobenia vyvolávajúcej sily na oblasť členka. Pokiaľ ide o intenzitu bolesti, tá mohla byť až stredne silná počas nutnej doby liečenia s pomaly odoznievajúcou intenzitou. Zo súdno-lekárskeho hľadiska poranenie hodnotí ako poranenie ťažkého stupňa. Predpokladaná doba liečenia môže byť cca 7 - 8 týždňov a poranenie poškodenej môže vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých následkov. Následne okresný súd konanie obžalovaného uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku posúdil ako konanie, ktorým sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, pričom spáchal uvedený čin na chránenej osobe, a inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil tým ťažkú ujmu na zdraví, čím naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Vyššie uvedený záver odôvodnil okolnosťami, za ktorých bol skutok spáchaný, pričom vyslovil záver, že obžalovaný zaútočil na poškodenú bez toho, aby si tento útok vopred premyslel a bez toho, aby chcel cieľavedome fyzickým napadnutím spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Cieľavedomosť, úmysel obžalovaného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodenej Y. W., nebola preukázaná ani na hlavnom pojednávaní výpoveďami očitých svedkov. Z výpovedí svedkov Y. W. a U. W. vyplýva, že obžalovaný chytil Y. W. za odev a rukou ju odsotil, následkom čoho spadla na zem a zranila si nohu. Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný Q. O. má jeden záznam v registri trestov, a to z roku 1993 za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005; keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dňa 24.03.1994 osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Ani v registri priestupkov nemá nijaký záznam o spáchaní priestupku. Pri ukladaní trestu okresný súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože obžalovaný naplnil znaky viacerých trestných činov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako vyrovnanú, a z toho dôvodu nepristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., ani k úprave dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. Okresný súd dospel k presvedčeniu, že vo vzťahu k obžalovanému Q. O. postačuje na jeho prevýchovu aj uloženie trestu bez spojenia s odňatím slobody, preto mu s ohľadom na charakter trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu obžalovaného uložil úhrnný trest odňatia slobody na dva roky, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby prísnejšie posudzovaného prečinu, s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka, pretože faktické odňatie slobody pre obžalovaného nie je potrebné. Súd zohľadnil aj záujem spoločnosti na jej ochrane, aj potenciálnu možnosť prevýchovy doposiaľ bezúhonného páchateľa súdeného trestného činu. Zaviazal obžalovaného aj k povinnosti spočívajúcej v príkaze osobne alebo písomne sa ospravedlniť poškodenej P.. B. W. a poškodenej Y. W. a to podľa ustanovenia § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. Pri rozhodovaní v adhéznom konaní zaviazal obžalovaného zaplatiť náhradu škody poškodenej spoločnosti Q. N., a.s. vo výške 244,01 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej Y. W.. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, ako aj dôkazov, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj podľa názoru krajského súdu, trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná jednak v prípravnom konaní, keď sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal, jednak aj na hlavnom pojednávaní, kde ho zo spáchania skutkov usviedčali poškodené P.. B. W., Y. W. a svedok U. W.. Z výpovedí týchto svedkov bolo preukázané konanie obžalovaného ako aj sotenie do Y. W., v dôsledku čoho utrpela ťažkú ujmu na zdraví. Správne preto postupoval okresný súd, keď dospel k záveru, že je potrebná zmena právnej kvalifikácie konania obžalovaného v bode 2/ obžaloby okresného prokurátora, kde okresný prokurátor kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe. Okresný súd toto konanie kvalifikoval v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví. Taktiež v súlade so zákonom je kvalifikácia konania obžalovaného za skutok 1/ obžaloby a rozsudku okresného súdu, keď tento kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal uvedený čin na chránenej osobe. Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, o povinnosti obžalovaného ospravedlniť sa poškodeným a pri rozhodovaní v adhéznom konaní. Podľa názoru krajského súdu, okresný súd zhodnotil osobu obžalovaného, následok spáchaného skutku, ako aj doterajší život obžalovaného a správne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorý krajský súd nepovažoval za potrebné meniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.