Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3To/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010186 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010186.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.02.2018, v trestnej veci obž. ml. H. Q. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/32/2017 zo dňa 16.05.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. ml. H. Q.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. ml. H. Q. vinným z pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a sčasti dokonaného, na tom skutkovom základe, že - v presne nezistenom čase dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. neoprávnene vnikol do budovy S. školy na ul. G. č. XXXX/XX v N., IČO: XXXXXXXX spôsobom, že kameňom zabaleným v bunde rozbil sklenenú výplň na presklenej chodbe, ktorá spája dve časti materskej školy, vošiel do chodby, prišiel k dverám do práčovne, ktoré boli zamknuté a odišiel preč domov, následne dňa 04.09.2016 v čase okolo 19.00 hod. sa vrátil do objektu Materskej školy na ul. G. č. XXXX/XX v N. cez predtým rozbité okno, prišiel k dverám do práčovne, na ktorých rozbil kameňom sklenenú výplň, cez vzniknutý otvor vliezol do práčovne, pristúpil k plechovej skrini, vedľa ktorej bol stolík a v ňom odložené kľúče od skrine, túto otvoril, vzal 5 zošitov, v ktorých boli založené peniaze a z budovy ušiel cez okno v práčovni, ktoré si otvoril, čím krádežou peňažnej hotovosti spôsobil S. škole na ul. G. č. XXXX/XX v N. škodu vo výške 125,- eur a rozbitím sklenenej výplne chodby a na dverách do práčovne škodu vo výške 100,- eur. Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 117 ods. 1, § 36 písm. h/, j/, l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 119 ods. 1 Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste podal obžalovaný písomne v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, v ktorého odôvodnení uviedol, že uložený trest je podľa jeho názoru neprimerane prísny, neplní svoj výchovný účel a navrhol, aby mu odvolací súd uložil trest povinnej práce. Obžalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že trest povinnej práce v danom prípade nemôže splniť svoj účel a to aj vzhľadom na zhoršujúce sa správanie obžalovaného nielen v škole ale aj doma. S poukazom na to, že práca je významným prevýchovným prvkom trestu povinnej práce a má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa a že sa týmto alternatívnym druhom trestu pôsobí na páchateľa aj verejnou mienkou, a že v priebehu výkonu tohto druhu trestu je páchateľ podrobený určitej inštitucionálnej kontrole zameranej nielen na samotný výkon práce ale aj na to, či páchateľ vedie riadny život, či dodržiava obmedzenia a povinnosti uložené súdom uviedol, že uloženie trestu povinnej práce by v jeho prípade rovnako plnilo výchovný účel, najmä vzhľadom na hrozbu premeny na trest odňatia slobody, aby sa obžalovaný už nedopustil ďalšej trestnej činnosti. Na základe odvolania podaného obžalovaným postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na účel trestu, ktorý u mladistvého páchateľa vyplýva z ust. § 94 ods. 1 Tr. zák., ktorým je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Prvostupňový súd zohľadnil jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Správne prihliadol na pomer troch poľahčujúcich okolností oproti neprítomnosti priťažujúcich okolností i na zákonné zníženie trestnej sadzby trestu odňatia slobody v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov, ktoré boli vykonané prvostupňovým súdom pre potreby výroku o treste a poukazuje na to, že pri ukladaní trestu mladistvým páchateľom je nevyhnutné osobitne zohľadňovať ich vek a osobu, mieru narušených sociálnych vzťahov a záujem na začlenení mladistvého do rodinného prostredia a sociálneho prostredia. Trest povinnej práce je alternatívnym trestom umožňujúcim páchateľom menej závažnej trestnej činnosti odčiniť protiprávne konanie svojím vlastným úsilím vo výkone všeobecne prospešnej práce. Nespochybniteľnou výhodou trestu povinnej práce, ktorá osobitne vystupuje do popredia v prípade mladistvých odsúdených, je skutočnosť, že nedochádza k vyčleneniu odsúdeného zo spoločnosti, ako je tomu pri treste odňatia slobody. Zároveň je treba vo všeobecnosti povedať, že odsúdený, ktorému bol uložený trest povinnej práce, nie je zbavený povinnosti viesť v čase výkonu trestu povinnej práce riadny život, a v tomto smere je tento druh trestu podobný trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený. K dôsledkom porušenia povinnosti viesť riadny život je však potrebné uviesť, že pokiaľ pri treste povinnej práce v zmysle § 55 ods. 4 Tr. zák. porušenie tejto povinnosti vedie /rovnako, ako aj zavinené nevykonanie práce v určenom rozsahu, alebo nesplnenie uloženého obmedzenia alebo povinnosti/ k premene trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce súd nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu, tak pri porušení tejto povinnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. výnimočne vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže prijať niektoré z rozhodnutí uvedených v tomto ustanovení, ktorých spoločným zmyslom je pokúsiť sa dosiahnuť účel trestu nie už priamym výkonom trestu odňatia slobody ale sprísnením podmienok podmienečného odsúdenia. Predpokladom riadneho výkonu trestu povinnej práce je v zmysle § 55 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. povinnosť odsúdeného vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu a vykonať ho najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítavajú len skutočnosti uvedené v § 55 ods. 1, tretia veta, Tr. zák. Napriek tomu, že strany trestného konania (obžalovaný, jeho obhajca, zákonný zástupca mladistvého obžalovaného, orgán starostlivosti o mladistvých i prokurátor) navrhovali uloženie trestu povinnej práce, paušálne ukladanie trestu povinnej práce mladistvým páchateľom trestných činov by bolo, podľa názoru krajského súdu, jednoznačne v príkrom rozpore s princípom individualizácie trestu. Rozhodnutím o nariadení výkonu trestu povinnej práce sa končí reálny dosah súdu na mladistvého a stráca sa akákoľvek možnosť ovplyvnenia jeho budúceho správania a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Pritom už náznaky sklonu obžalovaného k agresivite, potreba odbornej psychologickej či psychiatrickej pomoci, prejavy snahy nachádzať spôsoby, ako sa vyhýbať pravidelnej školskej dochádzke, a teda k plneniu si svojich povinností, nasvedčujú záveru, že trest povinnej práce pre tohto mladistvého by bol nevhodným druhom trestu. Nemožno prehliadnuť, že napriek tomu, že na jednej strane je ml. H. Q. charakterizovaný školou, ktorú aj v súčasnosti navštevuje, ako žiak, ktorý si vytvoril sociálne kontakty, že vystupuje veľmi slušne a rozumne, pričom vo vyučovacom procese, v ktorom sa pripravuje na povolanie autoopravára mechanika sú zohľadnené jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a vzdeláva sa podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, tak na druhej strane je nesamostatný, má nedostatky v dodržiavaní dochádzky, pretože po nástupe do prvého ročníka strednej školy v školskom roku 2016/2017 k 01.11.2016 mal celkovo až 27 hodín neospravedlnenej absencie. Po rediagnostike v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Snina bolo zistené, že u obžalovaného vzhľadom na jeho vek je osobnostne a emocionálne nezrelý, prevláda u neho túžba po uznaní, ktorú si vynucuje aj negatívnym spôsobom. V prejednávanom prípade z charakteristiky mladistvého obžalovaného podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracoviskom N. vyplynuli zložité, až bezprostredne hroziace rozvratom rodinné pomery H. Q., ktoré nepriaznivo ovplyvňujú jeho konanie až do tej miery, že obžalovaný odmieta kontakt so svojim otcom a matka výchovu obžalovaného nezvláda, syn ju nepočúva, túla sa po meste, chodí domov neskoro, a doma vyvoláva osobné konflikty s matkou, pričom museli byť prijaté opatrenia ako bola dvojmesačná hospitalizácia obžalovaného v detskej psychiatrickej nemocnici S. do 15.01.2016, a po jej ukončení je obžalovaný v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, pričom pre poruchy správania sa obžalovaného bola 09.09.2016 týmto správnym orgánom starostlivosti o maloletých uložená povinnosť zúčastniť sa výchovného programu pod vedením odborného tímu na realizáciu výchovných opatrení najmenej na obdobie 6 mesiacov. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený, pričom ako to vyplynulo z dokazovania doplneného odvolacím súdom, obžalovaný podľa výpisu z evidencie priestupkov pred spáchaním prejednávaného prečinu nemal žiaden priestupok, no v súčasnosti už záznam má, a to za priestupok, ktorý spáchal dňa 29.12.2017 v súvislosti s používaním pyrotechniky, za čo bol postihnutý pokutou 10,- eur. Nešlo teda o priestupok, ktorého podstata by spočívala v porušení ustanovení zákona chrániacim cudzí majetok, teda za priestupok druhovo blízky s prejednávaným prečinom. Osoba mladistvého obžalovaného a aktuálne rodinné pomery obžalovaného teda, podľa názoru krajského súdu, nateraz neposkytujú jednoznačnú záruku, že by u obžalovaného, ktorý je školou, ktorú navštevuje charakterizovaný ako nesamostatný, bola zo strany niektorého z rodičov zabezpečená riadna dochádzka na miesto výkonu trestu povinnej práce. Použijúc zásady pre ukladanie trestov mladistvým vyplývajúce z ust. § 97 Tr. zák., teda prihliadajúc na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, primeranosť povahe a závažnosti spáchaného činu a možnosť začlenenia mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia predchádzajúc tak protiprávnym činom, aj krajský súd dospel k záveru, že trest uložený prvostupňovým súdom, ktorého zmyslom je viesť odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život bez toho, aby bolo potrebné pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody, je trestom na nápravu obžalovaného postačujúcim, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Na dosiahnutie účelu trestu je potom trest odňatia slobody uložený v prvej štvrtine podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. zníženej sadzby trestu odňatia slobody uloženého Trestným zákonom pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. trestom zákonným a primeraným. Záverom je potrebné dodať, že vedenie riadneho života obvineným neznamená len to, aby počas plynutia skúšobnej doby nespáchal žiaden trestný čin, priestupok, či jeho nepostihnutie za priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, ale predpokladá jeho ďalšiu bezúhonnosť, teda, že si musí riadne plniť všetky občianske, rodinné povinnosti, aby si plnil svoje povinnosti spojené s prípravou na jeho budúce povolanie, aby sa podrobil výchovným opatreniam školy, ktorú navštevuje, aby sa vyhol aj zavinenému zanedbávaniu účasti na vyučovacom procese, aby sa podrobil výchovným opatreniam príslušných štátnych orgánov, a aby sám vynaložil maximálne úsilie smerujúce k zlepšeniu svojich vzťahov v rámci rodiny, najmä ku svojej matke, otcovi a sestre. Je nepochybné, že je na obžalovanom, či si splní svoju povinnosť viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhne sa prípadnému výkonu trestu odňatia slobody. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom, krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.