Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15CoE/32/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317204132 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317204132.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. X., X.. XX.X.XXXX, G. XXXX/X, XXX XX R., o vymoženie 70,15 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 11. júla 2017, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd uvedeným uznesením rozhodol v prvom výroku o nevylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie podľa § 30 v spojení s § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017. V ďalšom výroku zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 23.12.2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 cit. zákona v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicou č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 2. V odôvodnení rozhodnutia o nevylúčení súdneho exekútora okresný súd uviedol, že dôvodom na vylúčenie exekútora pre zaujatosť nie je tvrdenie, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. Dospel k záveru, že nie sú dôvody na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie. 3. Pre rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie preskúmal predložené listiny, z ktorých vyplýva, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave pod sp. zn. R. XXXXX/XX zo dňa 29.3.2016. Súd skúmal exekučný titul v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po oboznámení sa s obsahom spisu, dokladmi založenými v spise, najmä obsahom uvedeného rozhodcovského rozsudku a obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.3.2014 s jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa povinný zaviazal splatiť poskytnutý úver vo výške 200,- Eur, navýšený o náklady na poskytnutie úveru vo výške 196,- Eur, celkom do 20.2.2015. 4. V predmetnej exekučnej veci je vymáhané plnenie zo zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), o čom niet pochýb. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha žiadosťou na vydanie poverenia a vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorej dojednanie vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. 5. Rozhodcovská zmluva je formulárová a oprávnený ju v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale predovšetkým úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, prípade poznať dosah svojho konania. Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Možnosť voľby je len zdanlivá. Definovanie poučenia povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde. Nerovnováhu spôsobuje aj vzdialenosť rozhodcovského súdu od sídla povinného, ktorý určil v zmluve oprávnený. Rozhodcovský súd sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov na ochranu spotrebiteľa o čom svedčí aj fakt, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie z úverovej zmluvy, pri ktorej odplata za poskytnutý úver je viac ako dvojnásobná a ročná percentuálna miera nákladov, v danom prípade 98 %, je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi a to s prihliadnutím na výšku priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver v danej dobe vo výške 44,79 % . Podľa názoru súdu, dojednanie riešenia sporov rozhodcovským súdom prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie tejto rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúmal dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu bez vedomia a dôsledkov tohto konania, preto sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Preto podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o rozhodcovskom konaní okresný súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený platným elektronickým podaním zo dňa 11.8.2017. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávne skutkové zistenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/, f/ CSP. Žiadal zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. V dôvodoch odvolateľ namietal prekročenie rámca preskúmavanej právomoci exekučným súdom v zmysle Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Aplikáciou ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok (Civilný sporový poriadok), a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 cit. zákona, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 cit. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Exekučný titul tak bol vydaný oprávneným orgánom, vedeným osobitným právnym predpisom. Na základe rozväzovacej podmienky v zmluve, povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v akýchkoľvek sporných otázkach, spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd. Odvolateľ poukázal na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. 8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ako ani k predmetnému exekučnému konaniu nijako nevyjadril. 9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej nebol súdny exekútor z vykonávania exekučného konania vylúčený, odvolaním napadnuté nebolo, preto nebolo predmetom preskúmania odvolacím súdom a nadobudlo právoplatnosť. 10. Prvoinštančný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. 11. Z predloženého spisu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vznikol dňa 4.3.2014 a mal formu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V rovnaký deň bola povinným podpísaná samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V článku IV. rozhodcovskej zmluvy dlžník vyhlásil, že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí, a že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. 12. Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme, obsahuje podpisy oboch zmluvných strán. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoSRK). 13. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom listebez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o úvere, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia a nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. 14. Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere, ale aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o úvere. 15. V prejednávanej exekučnej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. 16. Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním tak, ako to už konštatoval súd prvej inštancie. 17. Rozhodcovská zmluva v článku IV. obsahuje vyhlásenie dlžníka, že bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník poučený. Článok III, obsahujúci všeobecné informácie o možnostiach rozhodcovského súdu a konania pred ním, na možné dôsledky dôsledne nepoukazuje. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie relevantného obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 18. Preto ani odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú ako takú nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť. 19. Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe rozhodnutie účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, než to požadovali súdy. 20. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho konania s rozhodcovským konaním. 21. Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že: a. pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych predpisov, uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“. 22. V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou. 23. Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 24. Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. 25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 387 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie v jeho odvolaním napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).