Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/63/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207685 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317207685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, C., o zaplatenie sumy 7.014,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15.2.2018, č. k. 12Csp/38/2017 - 67 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.937,02 eur s prísl., a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40 % s tým, že o trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľská zmluva. Vec právne posúdil v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti, ročnej percentuálnej miere nákladov, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pre absenciu týchto údajov sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie zistil, že povinnými náležitosťami zmluvy v danom prípade bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slova výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak i istine, úrokom a iným poplatkom. V zmluve chýba údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. k/, je v nej uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom zákona je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časový špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V závislosti od uvedeného vyhodnotil súd prvej inštancie poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je žalovaný na istine úveru povinný zaplatiť ešte 4.937,02 eur, keď zohľadňoval, aká suma úveru bola žalobcom žalovanému reálne poskytnutá. V tejto časti považoval nárok za opodstatnený, žalobe vyhovel, príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 OZ a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci, a teda podľa § 255CSP. 3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, a aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje pokiaľ ide o chýbajúce náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky a teda niektoré z náležitostí, ktoré má zmluvy obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo všeobecných obchodných podmienkach. Bod 2.5.3. OP popisuje anuitné splácanie úveru. Výška každej splátky úveru je rovnaká, s výnimkou poslednej splátky a skladá sa z časti splátky istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení a poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Z toho vyplýva, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka počas celej doby trvania zmluvného vzťahu poskytuje spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Podľa žalobcu je tak nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2.zmluvy, v tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. V tejto súvislosti poukázal tiež na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. Žalobca tiež uvádza, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, ide o výšku úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátok, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru a dátum zmluvy. Zákon nepožadoval uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol tento schopný posúdiť obsah svojho záväzku. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 378, § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je. 6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument strany, uplatnený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. 7. Je zrejmé, že medzi stranami sporu bola dňa 13.1.2015 uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru vo výške 8.100,- eur. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 405,- eur. Úver sa dlžník zaviazal splácať v 120-timi anuitnými splátkami po 107,30 eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 16.2.2015 a poslednej dňa 15.1.2025. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 9,90 % ročne, a to až do splatnosti celého úveru, výška RPMN predstavovala 11,88 %, priemerná hodnota RPMN 11,25 %. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi sumu 13.281,- eur. 8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ vyžadoval rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok, že úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov. 9. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). 10. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca jasne deklaroval následky spojené s absenciou týchto obligatórnych obsahových náležitostí. Z tohto dôvodu odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy platný a účinný. 11. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. 12. V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.. 13. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré náležitosti (poradie uspokojovania pohľadávky, poplatky a iné), nie sú uvedené v zmluve, ale vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ 14. Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k záveru o prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval uplatnené odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. 15. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, z dôvodu absencie uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, týkajúci sa uvedenia obligatórnych obsahových náležitosti zmluvy o úvere, ktoré by samostatne, ale ani vo vzájomnom kontexte neboli spôsobilé privodiť iné právne posúdenie veci odvolacím súdom. 16. Za situácie, že správny je aj súvisiaci výrok o trovách konania, odvolací súd poukazujúc na všetky tieto dôvody, rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 CSP. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo úspešné, preto patrí právo na náhradu trov konania žalovanému, ktorému však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).