Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/52/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208970 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208970.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: M.. G. D. V., H. D. E. J. XXX, XXX XX E., M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ján Holota, advokátom so sídlom Komenského 2791/35, 069 01 Snina, IČO: 30 629 675, proti žalovanej: G. H. S., H. D. E. E. XXXX/XX, XXX XX H., M.: XX XXX XXX, o zaplatenie 5.649,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 16.5.2018 č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. výrok o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že súd konanie o zaplatenie sumy 5.649,02 eur zastavuje. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,-eur od 20.4.2017 do 02.10.2017, t.j. 22,73 eur, zo sumy 2.000,-eur od 20.4.2017 do 16.10.2017, t.j. 49,31 eur, zo sumy 1.649,02 eur od 28.5.2017 do 31.10.2017, t.j. 35,46 eur a zo sumy 2.000,-eur od 28.5.2017 do 13.11.2017, t.j. 46,57 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 315,30 eur, vrátenie ktorého vykoná do 30 dní od predloženia odpisu tohto právoplatného rozsudku Slovenská pošta a.s.- prevádzkovateľ systému, IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal žalobou podanou dňa 26.9.2017 na súde s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorú doplnil podaním zo dňa 11.10.2017 a podaním zo dňa 25.10.2017, a ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5.649,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,-eur od 20.4.2017 až do zaplatenia a zo sumy 3.649,02 eur od 28.5.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia, z dôvodu neuhradenia celej vyfakturovanej sumy, ktorou žalovanej vyúčtoval kúpnu cenu za dodaný tovar. Platobným rozkazom sp. zn. XXCb/XXX/XXXX zo dňa 03. novembra 2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedla, že povinnosť na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá jej bola týmto platobným rozkazom uložená pokladá za bezpredmetnú, nakoľko v čase, kedy si platobný rozkaz prevzala, t.j. dňa 20.11.2017 mala už tento záväzok voči žalobcovi splatený. Do 03.11.2017 kedy bol platobný rozkaz vydaný jej ostávalo uhradiť iba čiastku 2.000,-eur a v ňom uvedené sumy ako aj úroky z omeškania sú nezrozumiteľné. Nesúhlasí tiež s platením trov konania, nakoľko jej nebola doručená žaloba zo dňa 26.9.2017, ku ktorej nemala možnosť sa vyjadriť, a na základe ktorej bol predmetný platobný rozkaz vydaný. Uznesením sp. zn. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 07. decembra 2017 súd platobný rozkaz zo dňa 03.11.2017 zrušil s tým, že vo veci bude nariadené pojednávanie. Podaním zo dňa 21.02.2018 doručeným súdu dňa 22.02.2018 žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie istiny, pretože po podaní žaloby na súd mu žalovaná dňa 02.10.2017 uhradila sumu 1.000,-eur, dňa 13.10.2017 sumu 2.000,-eur, dňa 30.10.2017 sumu 1.649,02 eur a dňa 10.11.2017 sumu 2.000,-eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Keďže žalovaná istinu uhradila až po podaní žaloby na súd trval žalobca na tom, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenia príslušenstva pohľadávky, t.j. uplatneného úroku z omeškania a na zaplatenie trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.649,02 eur späť a žalovaná sa k tomuto späťvzatiu nevyjadrila súd to považoval za jej súhlas s čiastočným späťvzatím a konanie v časti o zaplatenie sumy 5.649,02 eur zastavil. Zo žaloby a zo žalobcom predložených dokladov súd prvej inštancie zistil, že žalobca dodal žalovanej na základe jej objednávok kovový materiál špecifikovaný v dodacích listoch. Dodanie tovaru žalobcom žalovaná nepoprela. Za dodaný tovar žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 170131 zo dňa 20.3.2017 splatnou dňa 19.4.2017 sumu 11.654,12 eur a faktúrou č. 170217 zo dňa 27.4.2017 splatnou dňa 27.5.2017 sumu 3.649,02 eur. Táto skutočnosť, t.j. dodanie tovaru špecifikovaného v dodacích listoch nebola medzi sporovými stranami rozporovaná, žalovaná v podanom odpore nenamietala dodanie tovaru ani jeho kvalitu a nenamietala ani žalobcom vyfakturovanú cenu. Do podania žaloby na súd prvej inštancie žalovaná uhradila žalobcovi z faktúry č. 170131 dňa 20.7.2017 sumu 1.654,12 eur, dňa 31.7.2017 sumu 5.000,-eur, dňa 21.8.2017 sumu 1.000,-eur a dňa 04.9.2017 sumu. Spolu teda uhradila žalobcovi z vyfakturovanej sumy 11.654,12 eur sumu 8654,12 eur. Nesplatených ostalo z tejto faktúry 3000,-eur. Z faktúry č. 170217 neuhradila žalovaná do podania žaloby na súd prvej inštancie nič. V priebehu konania, t. j. od podania žaloby na súd dňa 26.9.2017 žalovaná postupne zaplatila žalobcovi sumu 1.000,-eur a to ešte pred vydaním platobného rozkazu. Súd prvej inštancie po čiastočnom späťvzatí žaloby potom dňa 03.11.2017 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.649,02 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Po vydaní platobného rozkazu žalovaná čiastkovými úhradami zaplatila žalobcovi aj túto sumu, t. j. 5.649,02 eur a to dňa 02.10.2017 sumu 1.000,-eur, dňa 13.10.2017 sumu 2.000,-eur, dňa 30.10.2017 sumu 1649,02 eur a dňa 10.11.2017 sumu 2.000,-eur. Po týchto čiastočných úhradách zobral žalobca svoju žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 5.649,02 eur späť a predmetom konania tak ostalo zaplatenie príslušenstva a trov konania. Príslušenstvo si žalobca uplatnil podaním zo dňa 06.4.2018 a to vo výške 5% ročne z faktúry č.170131 na sumu 11.654,12 eur splatnej dňa 19.4.2017 zo sumy 1.000,-eur od 20.4.2017 do 02.10.2017, zo sumy 2.000,-eur od 20.4.2017 do 16.10.2017, z faktúry č.170217 na sumu 3.649,02 eur splatnej dňa 27.5.2017 zo sumy 1.649,02 eur od 28.5.2017 do 31.10.2017 a zo sumy 2.000,-eur od 28.5.2017 do 13.11.2017. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola nepochybne ústne uzavretá kúpna zmluva v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Túto skutočnosť mal súd za jednoznačne preukázanú a to ako zo zhodných tvrdení strán sporu, keďže žalovaná prevzatie tovaru nepoprela, ako aj zo žalobcom predložených účtovných dokladov - faktúr. Súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalobca dodal žalovanému tovar v zmysle vyššie uvedených dokladov. Žalovaná dodaný tovar prijala bez výhrad, prevzala ho a nijakým spôsobom nereklamovala. Žalovaná rovnako prevzala žalobcom vystavené faktúry, ktoré rovnako nereklamovala. Z ceny vyúčtovanej faktúrou č. 170131 vo výške 11.654,12 eur zo dňa 20.3.2017 splatnej dňa 19.4.2017 žalovaná do podania žaloby na súd, t.j. do 26.9.2017 uhradila žalobcovi 8.654,12 eur a z ceny vyúčtovanej faktúrou č. 170217 vo výške 3.649,02 eur zo dňa 7.4.2017 splatnej dňa 27.5.2017 žalovaná do podania žaloby na súd prvej inštancie, t.j. do 26.9.2017 neuhradila nič. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splatením peňažného záväzku voči žalobcovi, tomuto vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,-eur od 20.4.2017 do 02.10.2017, t.j. vo výške 22,73 eur, zo sumy 2.000,-eur od 20.4.2017 do 16.10.2017, t.j. vo výške 49,31 eur, zo sumy 1.649,02 eur od 28.5.2017 do 31.10.2017, t.j. vo výške 35,46 eur a zo sumy 2.000,-eur od 28.5.2017 do 13.11.2017, t.j. vo výške 46,57 eur, teda žalobca si uplatnil úrok z omeškania z nezaplatených súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do dňa vykonania jednotlivých splátok a súd mu takto vyčíslený úrok z omeškania priznal, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonným i ustanoveniami. Žalovaná namietala, že nesúhlasí s priznaním trov žalobcovi, pretože jej nebola doručená žaloba zo dňa 26.9.2017, ku ktorej nemala možnosť sa vyjadriť a platobný rozkaz a list na zaplatenie súdneho poplatku jej boli doručené až dňa 20.11.2017, kedy už istina bola zaplatená. Z doručenky osvedčujúcej doručenie platobného rozkazu žalovanej bolo zistené, že platobný rozkaz bol žalovanej do vlastných rúk skutočne doručený dňa 20.11.2017. Z tej istej doručenky však vyplýva, že spolu s platobným rozkazom jej bola doručovaná aj žaloba a poučenie strany sporu (PR, Ž,P). Aj keby žaloba netvorila obsah doručenej súdnej zásielky, nie je to dôvod na to, aby súd žalobu zamietol, keďže svojim správaním žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi a to jednak vo svojich písomných vyjadreniach keď jeho existenciu čo do základu nepoprela a jednak tým, že tento záväzok postupne uhradila, čím ho uznala v súlade s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Je pravda, že žalovaná poslednú úhradu, ktorou splatila celý svoj záväzok voči žalobcovi vykonala dňa 10.11.2017, t.j. pred tým ako jej bol platobný rozkaz doručený, nič to však nemení na skutočnosti, že svoj záväzok z predmetných faktúr žalobcovi uhradila až po podaní žaloby na súd, keď žaloba bola súdu doručená dňa 26.9.2017. V čase podania žaloby teda preukázateľne žalobcovi dlžila sumu 6.649,02 eur, resp. po vykonaní čiastočnej úhrady dňa 02.10.2017 vo výške 1.000,-eur sumu 5.649,02 eur a teda žaloba bola dňa 26.9.2017 podaná na súd dôvodne. V dôsledku správania žalovanej, t.j. jej postupného splácania záväzku potom došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v časti uplatňovanej istiny, na zaplatení úroku z omeškania však žalobca trval a keďže v súlade s vyššie uvedeným mal na tieto zákonný nárok, súd mu uplatnený úrok z omeškania priznal tak, ako je uvedené v bode 22. tohto rozsudku. V danom prípade súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keď svoj záväzok voči žalobcovi uhradila až po podaní žaloby na súd. O výške trov konania bude v súlade s ust. § 262 ods.2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca uhradil dňa 10.10.2017 prostredníctvom e-kolkov súdny poplatok za návrh vo výške 336,-eur a dňa 26.10.2017 bezhotovostným prevodom na účet prevádzkovateľa systému doplatok na súdnom poplatku vo výške 2,50 eur. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Podľa § 11 odsek 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Po späťvzatí žaloby o zaplatenie istiny mal žalobca povinnosť uhradiť súdny poplatok iba zo sumy vyčíslených skapitalizovaných úrokov z omeškania, t. j. zo sumy 154,07 eur, teda vo výške 16,50 eur. Nakoľko konanie o zaplatenie sumy 5.469,02 eur bolo zastavené, súd vrátil žalobcovi rozdiel na zaplatenom súdnom poplatku krátený o 6,70 eur v súlade s ust. § 11 ods. a 4 zákona o súdnych poplatkoch (zaplatený súdny poplatok 338,50 eur - 16,50 eur - 6,70 eur = 315,30 eur). 3. Proti tomuto rozsudku a to tej časti, ktorou súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,-eur od 20.4.2017 do 02.10.2017, t.j. 22,73 eur, zo sumy 2.000,-eur od 20.4.2017 do 16.10.2017, t.j. 49,31 eur, zo sumy 1.649,02 eur od 28.5.2017 do 31.10.2017, t.j. 35,46 eur a zo sumy 2.000,-eur od 28.5.2017 do 13.11.2017, t.j. 46,57 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, podala odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok považuje urýchlený nesprávne, posúdený, nakoľko Okresný súd Humenné nezohľadnil vo svojom rozhodnutí tak dôležitú skutočnosť ako je to, že samotná žaloba podaná žalobca na Okresný súd Humenné dňa 26.9.2017 jej nebola doručená. V bode 25 je dokonca uvedené, že z doručenky osvedčujúcej doručenie platobného rozkazu žalovanej bolo zistené, že platobný rozkaz bol žalovanej do vlastných rúk skutočne doručený dňa 20.11.2017. Z tej istej doručenky však vyplýva, že spolu s platobným rozkazom jej bola doručovaná aj žaloba a poučenie strán sporu, čo však nie je pravdivé. Dňa 20.11.2017 prevzala doporučený list, ktorý jej súd odoslal s dátumom podania dňa 10.11.2017 v ktorom bol list na zaplatenie súdneho poplatku - k sporu sp. zn. XXCb/XXX/XXXX firmy M.. G. D. V., J. XXX, XXX XX E., s dátumom podania dňa 26.10.2017, v prílohe sa nachádzala kópia FA 170131, zo dňa 20.3.2017 spolu 2 x DL na sumu 11.654,12 eur a FA č. 170217 s DL na sumu 3.649,02 eur a platobný rozkaz ale žaloba sa tam nenachádzala. Na základe týchto skutočností následne zaslala Okresnému súdu Humenné odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie proti výroku o trovách konania, keby sa tam nachádzala žaloba písala by aj vyjadrenie k nej. Všetky tieto skutočnosti popísala v liste zo dňa 3.12.2017 ako aj v ďalších vyjadreniach, kde poukázala na to, že prvé písomnosti v ktorých sa nachádzala žaloba a ktoré uviedla prevzala dňa 20.11.2017. Ku kópii žaloby zo dňa 26.9.2017 sa dostala osobne až v objednaný deň 30.11.2017 pri nahliadnutí do spisu. Už vtedy u pracovníčky IC sa informovala, prečo je nebola zaslaná žaloba. Do 30.11.2017, kedy sa dostala ku kópii žaloby mala všetky záväzky voči firme V. zaplatené. Poslednú čiastku 2.000,- eur uhradila dňa 10.11.2017. V bode 25 vyjadrenia uviedla, že aj keď by žaloba netvorila obsah doručenej zásielky, nie je to dôvod na to, aby súd žalobu zamietol, keďže svojim správaním žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi a to jednak vo svojich písomných vyjadreniach, keď jeho existenciu čo do základu nepoprela a jednak tým, že tento záväzok postupne uhradila, čím uznala v súlade s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. S firmou V. spolupracovala dlhé roky a spolupráca bola založená na dôvere a korektnosti, práve preto uznala svoj záväzok, ktorý aj splnila. Dlžnú sumu uhrádzala podľa svojich finančných možnosti aj napriek tomu, že jej zastupujúci právny zástupca firmy V. JUDr. Ján Holota zasielal splátkový kalendár, ktorý sa nedal dodržať, zbytočne posielal emaily, ktoré ju zaťažovali a niektoré prečítala až v čase, kedy už neboli vôbec aktuálne. Právny zástupca firmy V. zastupuje od roku 2009 svojho brata Štefana Holotu, jej bývalého manžela svojim konaním, ktoré už má znaky šikany sa snaží spolu s viacerými osobami vrátane jej bývalého manžela zasahovať, obmedzovať, mariť jej podnikateľskú činnosť a spôsobuje finančné ujmy. Toto konanie súvisí s konaním o BSM, ktoré sa vedie na Okresnom súde Humenné od roku 2009. Majiteľ firmy V. M.. G. D. v súvislosti s týmto konaním ani raz nevzniesol požiadavku vyplatiť úroky z omeškania. Telefonicky tento konkrétny problém riešila so synom p. D., ktorého ubezpečila, že faktúry postupne uhradí. Ani on nikdy nevyzval na zaplatenie úrokov z omeškania. Postup právneho zástupcu riešiť vec súdnou cestou bol účelový, zbytočný a nedôvodný. Už aj z tohto dôvodu, že firmou V. boli dlhodobý pracovný partneri. Žaloba je prvotným základom začatia akéhokoľvek konania, v tomto prípade došlo k pochybeniu, nakoľko jej žaloba vôbec nebola doručená do prevzatia prvých písomnosti bez žaloby dňa 20.11.2017 (kópia žaloby získaná pri študovaní spisu dňa 30.11.2017) mala všetky záväzky voči firme ZAMPRO uhradené. Na pojednávaní dňa 16.5.2018 požiadala Okresný súd Humenné, že si chce prizvať v tomto konaní právneho zástupcu, čo jej však bolo odmietnuté slovami, že na to mala doteraz dosť času a bol vyhlásený rozsudok. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie v ostatných častiach, ktoré napadá zastaví, prípadne žalobu v celom rozsahu zamietne. 4. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal vec podľa § 379 CSP, podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1,2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súdu oznámil na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke súdu. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutej časti rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec správne právne posúdil, s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). 7. Odvolací súd považuje v prvom rade za podstatné poukázať na to, že z doručenky pripojenej k listu č. 23 spisu Okresného súdu Humenné vo veci XXCb/XXX/XXXX vyplýva, že žalovanej bola doručovaný platobný rozkaz, žaloba a poučenie, ktoré boli prevzaté dňa 20.11.2017. Preto považuje námietku žalovanej, že jej nebola doručená žaloba za nedôvodnú. V ostatnom poukazuje na čl. 25 napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. K časti napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania a v ktorej časti žalovaná napadla výrok s poukazom na to, že žalobca nepožadoval od nej úrok z omeškania súd poukazuje na bod 22. prvoinštančného rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Za nedôvodnú považuje i námietku, že žalobca nepožadoval od nej úroky z omeškania, pretože zo žaloby vo veci samej vyplýva, že žalobca sa domáhal okrem zaplatenia istiny aj úrokov z omeškania a ani v odvolacom konaní sa na tom nič nezmenilo. 8. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žalobcu je aj v časti, v ktorej sa domáhal úrokov z omeškania, tak ako to považoval dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázala žalobkyňa nie sú opodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a to aj v tej časti, ktorá sa týkala priznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu s tým, že o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Správne postupoval súd prvej inštancie ak o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keďže svoj záväzok voči žalobcovi uhradila až po podaní žaloby na súd. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešne žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebolo zistené, žeby mu trovy konania odvolacieho konania vznikli a neúspešná žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).