Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Cob/54/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209166 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317209166.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: BUKÓ-firma, s.r.o., so sídlom Hadabuda 633/17, Veľké Kapušany, IČO: 46 760 474, zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, IČO: 31975631, proti žalovanému: PEKÁREŇ ILaS s.r.o., so sídlom Strojárska 2740, Snina, IČO: 47 874 716, zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, IČO: 35511028, o zaplatenie sumy 7.570,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Cb/156/2017-58 z 16.5.2018, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 1.425,25 eur s prísl. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.144,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 88,75 eur od 16.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.514,- eur od 16.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.514,- eur od 16.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.514,- eur od 16.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.514,- eur od 16.8.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 62,40 %. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená dňa 30.11.2016 Zmluva o nájme obchodných priestorov č. 1/2016. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný nebytové obchodné priestory vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v Obchodnej budove súp. č. XXX postavenej na parcele CKN č. XXXX/X v k.ú. L. Q., obec L. Q. o celkovej výmere 225 m2 užíval a k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede žalobcu ku dňu 30.9.2017. V zmluve o nájme obchodného priestoru bola dohodnutá výška nájomného a spôsob jeho platenia a rovnako v nej bola upravená úhrada za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov, t.j. plynu a vodného a stočného. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že k 30.9.2017, kedy došlo k ukončeniu nájomného vzťahu predstavoval celkový dlh žalovaného na nájomnom a úhradách za služby poskytované s nájmom nebytových priestorov za 5 mesiacov á 1.514,- eur, t.j. sumu 7.570,- eur. Rovnako bolo v konaní za preukázané, že žalovaný pri podpise zmluvy zložil v prospech žalobcu finančnú zábezpeku vo výške 1.350,- eur, ktorá mala slúžiť na vyrovnanie platieb, s ktorými by sa prípadne žalovaný dostal do omeškania, a ktorú sumu žalobca od dlhu vo výške 7.570,- eur odpočítal. Žalobca po konečnom vyúčtovaní dodávateľmi plynu a vodného a stočného fakturoval žalovanému sumu 47,47 eur ako nedoplatok za vodné a stočné a dobropisoval v prospech neho sumu 122,72 eur ako preplatok za plyn. Jednostranným započítaním týchto dvoch kryjúcich sa pohľadávok zo strany žalobcu zanikla tak pohľadávka žalovaného v sume 122,72 eur, ako aj pohľadávka žalobcu vo výške 47,47 eur, pričom rozdiel vo výške 75,25 eur, t.j. preplatok v prospech žalovaného si žalobca už neuplatňuje. Z pôvodne žalovanej sumy nájomného vo výške 1.514,- eur splatnej dňa 15.4.2017 tak ostalo k úhrade zo strany žalovaného po odrátaní zábezpeky vo výške 1.350,- eur a zostatku preplatku žalovaného za plyn už len 88,75 eur. Žalobca tak v konaní preukázal vznik záväzku žalovaného voči nemu, jeho výšku i jeho trvanie a jeho legitimitu, a teda aj nárok na zaplatenie sumy 6.144,75 eur zo strany žalovaného. Preto súd prvej inštancie žalobe v časti uplatňovanej istiny vyhovel. 3. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ust. § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. 5. V tejto súvislosti poukázal na to, že so zreteľom na čiastočné späťvzatie žaloby v sume 1.425,25 eur je žalobcov úspech v konaní 81,20 % a u žalovaného 18,80 %, preto po zvážení pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní, má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,40 %. 6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Poukázal na to, že z obsahu rozsudku nie je zrejmé, ako bola táto suma v konečnom dôsledku ustálená, a to najmä pokiaľ sa týka úrokov z omeškania. Úroky, ktoré boli žalobcovi priznané, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Najmä úrok vo výške 9 % ročne zo sumy 88,75 eur od 16.4.2017, pri ktorom vôbec nie je jasné z odôvodnenia rozsudku, čo táto suma predstavuje, a prečo by z nej mal žalovaný platiť úrok. Podľa bodu 3.7. článku III. zmluvy, žalobca ako prenajímateľ mal vykonať raz ročne vyúčtovanie vynaložených nákladov na dodávku energií na základe vyúčtovania od jednotlivých poskytovateľov služieb, ktoré doručí nájomcovi. Žalobca si túto svoju povinnosť ani raz nesplnil. Rovnako počas konania pred súdom žalobca nepredložil vyúčtovanie za rok 2016 a ani za rok 2017. Vo vzťahu k sume 88,75 eur súd v bode 22 rozsudku uviedol, že sa má jednať o preplatok žalovaného za plyn. Potom nie je zrejmé, prečo vo výroku rozsudku bol zaviazaný zaplatiť z tejto sumy žalobcovi úrok, keď ide o jeho preplatok. Bez toho, aby žalobca predložil vyúčtovanie za roky 2016 a 2017, nie je možné dostatočne zistiť skutkový stav a ustáliť dlžnú sumu a príslušenstvo. Preto je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Nie je vylúčené, že za rok 2017 má žalovaný ďalší preplatok tak, ako tomu bolo v roku 2016. Za sporné treba považovať aj započítanie pohľadávok týkajúcich sa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti. Žalobca žalovanému nedoručil žiadnu listinu alebo iný prejav vôle týkajúci sa započítania. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že suma 88,75 eur nie je preplatkom v prospech žalovaného, ale ide o rozdiel po zohľadnení vykonaných úhrad, pričom predmetná suma je vyčíslená správne. Vyúčtovania za jednotlivé obdobia žalovaný nepochybne vrátane faktúr v tomto smere obdržal za roky 2016 i 2017. 10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní boli preskúmané výroky napadnutého rozsudku prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok v rozsudku o zastavení konania, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). 11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 13. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestoroch v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. 14. Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“) (§ 3 ods. 1 citovaného zákona). 15. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 3 ods. 3 cit. zákona). 16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v Obchodnej budove súp. č. XXX postavenej na parcele CKN XXXX/X vo L. Q.. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo výpoveďou k 30.9.2017 zo strany žalobcu. 17. Dlžná suma za užívanie (nájom) predmetných nebytových priestorov bola súdom prvej inštancie vypočítaná správne, a to aj po zohľadnení vyúčtovania, ktoré bolo vždy obsahom jednotlivých faktúr, ktoré boli žalovanému doručené. Už v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol pôvodne vo veci vydaný, žalovaný poukázal na to, že mal preplatok na vyúčtovanie plynu za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016. Išlo o sumu 122,72 eur, ktorá bola žalovanému dobropisovaná dobropisom č. XXXXXXXXX z 31.12.2016 a bola vystavená faktúra na nedoplatok na vodnom a stočnom pod č. XXXXXXXXX taktiež z 31.12.2016 vo výške 47,47 eur. Po započítaní týchto nárokov vznikol v prospech žalovaného preplatok v sume 75,25 eur. Tento bol zohľadnený spolu s tzv. finančnou zábezpekou v sume 1.350,- eur v prospech žalovaného a v závislosti od toho bola ustálená časť celkovo dlžnej sumy na 88,75 eur tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nejde teda o preplatok na strane žalovaného, ale naopak, o dlžnú sumu, ktorú naďalej žalobcovi dlhuje. Vyúčtovanie (v zmysle vyššie uvedeného) bolo vykonané na faktúrach, ktoré boli žalobcovi doručené, vrátane vyúčtovania za vodné a stočné. 18. Správne preto ustálil súd prvej inštancie aj úroky z omeškania vo vzťahu k jednotlivým sumám, ktoré sú predmetom tohto konania a vo vzťahu k dňu splatnosti týchto súm - dlžného nájomného. Správnosť postupu súdu prvej inštancie pri ustálení úrokov z omeškania a ich výšky napokon žalovaný nijakým spôsobom bližšie nespochybnil. Údajný, či možný preplatok z vyúčtovania žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, dôkazy v tomto smere na súde prvej inštancie nenavrhol, a preto nemožno akceptovať jeho neurčité námietky uvedené v odvolaní, ktoré sú len v rovine náznakov, že žalovanému vznikol eventuálny možný preplatok, pretože nič také doposiaľ preukázané nebolo. Ani táto správnosť postupu, ktorým súd prvej inštancie k celkovému dlhu (istine) dospel nebola nijakým spôsobom v odvolacom konaní spochybnená. 19. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vecne správne, vrátane rozhodnutia o úrokoch z omeškania a o trovách konania, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).