Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/95/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613200037 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8613200037.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu M.. Ľ. V., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, XXX XX C., P. Z., proti žalovanej M.. U. V., F.. O., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX Z., P. Z., o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 23. októbra 2017, č.k . 7C/5/2013-258 takto jednohlasne r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej: a) rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. KN C XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Z., b) parcela č. KN C XXXX/X - zastávané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. Z., c) osobné motorové vozidlo A. XXX Z., L.. d) zostatok hotovosti na účte vedenom v Z., a.s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 931,69 eura žalovanej prikazuje k úhrade zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v Z., a.s. vo výške 612,68 eura. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 51 159,50 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1 543,75 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1 543,75 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 12,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 12,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“. 2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v priebehu konania predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zúžil na nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele G. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Z., pozemok parcela č. G. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Z., motorové vozidlo A. XXX, Z. evidenčné číslo Z zostatok hotovosti na účte vedenom v Z. Z. a. s. vo výške 931,69 Eur a záväzok - úhrada zostatku úveru vedeného v Z. Z. a.s. vo výške 612,68 Eur. Medzi stranami nebol sporný rozsah BSM, strany sporu sa zhodli na hodnote vyporiadania motorového vozidla A. v sume 2.000,- Eur, na výške zostatku hotovosti na účte vedenom v Z. Z. a.s. a na zostatku úveru vedeného v Z. Z. a.s.. Spornou zostala všeobecná cena nehnuteľnosti - rodinného domu s pozemkom. Spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol medzi stranami zhodný v tom, že všetky aktíva a pasíva majú byť prikázané žalovanej. Nezhoda strán spočívala v tom, či má súd vychádzať v zmysle návrhu žalovanej z disparitného alebo v zmysle žalobcu z paritného vysporiadania BSM. 3. Na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemok) súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo L.. A. O., ktorý podal znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 18.11.2015 (č. l. 101 spisu). Podľa uvedeného znaleckého posudku všeobecná cena rodinného domu s príslušenstvom bola stanovená vo výške 87.019,86 Eur, všeobecná cena pozemku vo výške 13.038,06 Eur, po zaokrúhlení spolu 100.000,- Eur. Žalovaná v zmysle posudku, s ktorým nesúhlasila, predložila listinu označenú ako odborné vyjadrenie L.. S. F., ktorý sa vyjadril k znaleckému posudku č. XXX/XXXX zo záverom, že všeobecná hodnota stavby podľa polohovej diferenciácie je vo výške 73.094,30 Eur a všeobecná hodnota pozemku vo výške 13.038,06 Eur. V odbornom stanovisku sa uvádza, že v znaleckom posudku č. XXX/XXXX je nesprávny priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,50. Na základe skúsenosti L.. S. F. zo znaleckej praxe, sa pre daný typ nehnuteľnosti s ohľadom na veľkosť sídelného útvaru, jej polohu, rozostavanosť a kvalitu použitých stavebných materiálov, dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite, priemerný koeficient polohovej diferenciácie sa pohybuje v rozpätí od 0,35 do 0,45. Pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie boli zistené rozdielne zatriedenia jednotlivých faktorov do tried (faktor č. 8 - skladba obyvateľstva). Žalobca namietal žalovanou predložené odborné vyjadrenie k znaleckému posudku, uviedol, že nespĺňa kritéria znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP, navyše L.. S. F. je spolužiakom žalovanej, je jej veľmi dobrým priateľom, čo podstatne znižuje objektivitu odborného vyjadrenia. Znalec L.. A. O. k odbornému vyjadreniu uviedol, že na svojom pôvodnom znaleckom posudku zotrváva, lebo rodinný dom s úžitkovou plochou XXX,XX m2 možno považovať za vyšší štandard, všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v platnom znení bez akéhokoľvek úmysly zvýhodniť jednu zo strán sporu. K výpočtu všeobecnej hodnoty zároveň uviedol, že hodnota rozpočtového ukazovateľa ohodnocovaného rodinného domu je na úrovni 466,28 Eur/m2, hodnota je reálne dosiahnuteľná v podmienkach voľného obchodu, je stanovená objektívne. Pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti využil dostupné metódy podľa znaleckých predpisov, jedná sa o hodnotu, ktorá je výsledná, ide o najpravdepodobnejšiu cenu, ktorú by predmetné nehnuteľnosti dosiahli na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci koná s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Znalec predložil aj ponuky na predaj obdobných rodinných domov s pozemkami v porovnaní s rodinným domom strán sporu na trhu s realitami, u ktorých sa predajná cena pohybuje v rozpätí od 94.000,- Eur do 184.000,- Eur. Zo súkromného znaleckého posudku predloženého žalovanou č. XX/XXXX znalcom L.. M. B. súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom vo výške 75.217,29 Eur a pozemku vo výške 16.511,52 Eur s tým, že znalec použil priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,41. K súkromnému znaleckému posudku č. XX/XXXX žalobca namietal, že znalecký posudok bol vypracovaný bez jeho prítomnosti, bol vypracovaný susedom L.. M. B., ktorý býva v blízkosti žalovanej, veľmi dobre sa so žalovanou poznajú, ktorá skutočnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti znalca. 4. Žalovaná k disparitnému vyporiadaniu BSM tvrdila, že z jej výlučného majetku sa do spoločného majetku vynaložili finančné prostriedky, ktoré boli nadobudnuté z dedičstva po smrti otca v roku 2000 (250.000,- Sk), finančné prostriedky darované jej matkou v roku 1999 z predaja vozidla (100.000,-Sk), prostriedky z prenájmu rodičovského domu v rokoch 1995 - 1997 (50.000,- Sk), tiež žiadala zohľadniť, že pozemok, ktorý tvorí masu BSM bol pôvodne v osobnom užívaní jej rodičov, títo sa vzdali polovice pozemku oznámením na Radu O. v Z. s tým, aby táto polovica bola daná do užívania žalovanej a žalobcovi; následne rodičom žalovanej bola vrátená suma cca 9.000,- Kčs, ktorí túto darovali žalovanej. Poukázala aj na jej starostlivosť o deti, obstaranie spoločnej domácnosti, na alkoholizmus žalobcu, ktorý si požičiaval peniaze od známych, ktoré za neho splácala. Odchod žalobcu zo spoločnej domácnosti (15.09.2007) žalovaná hodnotí ako zradu a považuje za spravodlivé aj z morálneho hľadiska, aby ju súd zaviazal vyplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie 20 000 Eur. 5. S poukazom na ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, § 187 ods. 1, 2, §191 ods. 1, § 215 ods. 1 CSP súd uzavrel, že strany sporu sa zhodli na spôsobe vyporiadania BSM prikázaním aktív aj pasív žalovanej, nezhoda medzi stranami sa týkala všeobecnej hodnoty nehnuteľností a veľkosti podielov. Súd vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný L.. A. O. za správny, presvedčivý, keď sa znalec náležite vyjadril k všetkým relevantným námietkam žalovanej. Súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by nasvedčovala, aby bol porušený všeobecne záväzný právny predpis pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Žalobca v konaní predložil ( č. l. 252 - 257 spisu) vlastnú evidenciu prác na stavbe rodinného domu, ktorú žalovaná nespochybnila, nevyvrátila tvrdenia žalobcu, že počas manželstva zarábal viac ako ona a pri výstavbe rodinného domu im finančne a materiálne pomáhali rodičia žalobcu. Žalobca predmetné aktíva po odchode zo spoločnej domácnosti (15.09.2007) neužíva, a preto je prirodzené, že žalovaná, ktorá býva v rodinnom dome nepretržite od jeho výstavby zabezpečuje celú údržbu rodinného domu vrátane poplatkov a daní. Štátna dotácia poskytnutá na výstavbu rodinného domu a odpustenie časti úveru poskytnutého Z. sú bez právneho významu pre účely tohto konania. Rovnako je irelevantné vo vzťahu k predmetu konania tvrdenie žalovanej o splácaní stavebnej pôžičky po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti, pretože až do právoplatnosti rozvodu bývalí manželia hospodárili v rámci existujúceho BSM a zostatok pôžičky ku dňu právoplatnosti rozvodu tvorí pasívum vyporiadaného BSM. Tvrdenia žalovanej o vynaložení finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do spoločného majetku (pokiaľ ide o sumu 250.000,- Sk získanú dedičstvom po otcovi v roku 2000 a dar zo strany matky v roku 1999 vo výške 100.000,- Sk) sú tiež bez právneho významu, lebo žalovaná netvrdila, aby finančné prostriedky vynaložila na konkrétne aktíva, ktoré tvoria predmet vyporiadania. Len všeobecné tvrdenia žalovanej bez spojitosti s konkrétnymi nadobudnutými aktívami sú právne irelevantné a preto ich dokazovanie bolo v konaní neúčelne. Pokiaľ ide o tvrdené finančné prostriedky z prenájmu rodičovského domu žalovanej v rokoch 1995 - 1997 vo výške 50.000,- Sk, tieto patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože z ust. § 143 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, žeby z bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli okrem majetku, ktorý je tam výslovne uvedený vylúčené aj výnosy z tohto majetku. V konaní neboli splnené podmienky pre odklon od princípu rovnosti podielov a miera zavinenia rozvratu manželstva nie je dôvodom pre modifikáciu výšky podielov pri vyporiadaní zaniknutého BSM. Konanie žalobcu, ktoré mohlo negatívne ovplyvniť spolužitie manželov (požívanie alkoholu, finančné nezhody) môžu viesť k úvahe o odklone rovnosti podielov, ak sa významným spôsobom premietli do hospodárenia so spoločným majetkom alebo so starostlivosťou o rodinu, ktoré skutočnosti v konaní žalovaná nijako nepreukázala. Nemôže ísť o akékoľvek negatívne konanie, ale len také, ktoré sa významne premietlo do majetku manželov. V konaní nebola žalovanou tvrdená ani preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by mala za následok, že žalobca sa správal k veciam tvoriacich BSM nezodpovedne alebo že s nimi nezodpovedne nakladal. Ani prechodná nezamestnanosť žalobu a finančné nezhody medzi manželmi nie sú dôvodmi pre modifikáciu výšky podielov. Naviac v konaní o rozvod manželstva žalovaná počas celého konania prezentovala svoj pozitívny vzťah k žalobcovi; chcela manželstvo zachrániť, ich spolužitie hodnotila ako dobré, kde fungovali všetky funkcie manželstva. Preto tvrdenia žalovanej v predmetnom konaní vzhľadom na uvedené dôvody, považoval súd za účelové v snahe privodiť si majetkové zvýhodnenie cez inštitút disparity podielov. Súd preto pri vyporiadaní BSM vychádzal z rovnosti podielov oboch manželov. Aktíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavujú: nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok - 100.000,- Eur a hnuteľnosti osobné motorové vozidlo A. XXX Z. 2.000,- Eur, zostatok hotovosti na účte vedenom v Z. Z. - 931,69 Eur, spolu aktíva 102.931,69 Eur. Čistá hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov po odrátaní zostatku úveru vedeného v Z. Z. a.s. vo výške 612,68 Eur predstavuje 102 319,01 Eur (102.931,69 Eur - 612,68 Eur). Keďže podiely oboch manželov sú rovnaké, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 51.159,50 Eur. S ohľadom na výšku sumy, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť, určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to 30 dní. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 257 CSP, keď dôvody osobitného zreteľa videl v tom, že rozhodnutie v konaní o vyporiadanie BSM je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom. 7. O súdnom poplatku súd rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 4 písm. c) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Výška poplatku predstavuje podľa položky 6 písm. b) sadzobníka 3 % z vyporiadaných hodnôt sumu 3.087,50 Eur. Na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM súd zaviazal strany sporu rovnakým podielom, t. j. z každého po 1.543,75 Eur. 8. Keďže v konaní vznikli trovy štátu (Z. Z. a.s. za uhradené hotové výdavky spojené s predložením bankových informácií) vo výške 24 Eur, ktoré boli zaplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, k ich úhrade zaviazal súd každú zo strán rovnakým dielom, t. j. po 12 Eur. 9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd v konaní nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, odborné vyjadrenie L.. S. F. a závery znalca L.. M. B. uvedené v súkromnom znaleckom posudku. Stotožnil sa bez dostatočného zdôvodnenia len zo závermi znalca L.. O., pričom odborné vyjadrenie i súkromný znalecký posudok vypracovali odborníci z mesta Z., ktorým je problematika oceňovania rodinných domov dobre známa, sú preto objektívnejší či presnejší pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností v malom okresnom meste než znalec z krajského mesta, ktorý všetky relevantné skutočnosti ovplyvňujúce určenie ceny nemôže poznať. Z odborného vyjadrenia L.. F. a súkromného znaleckého posudku L.. B. vyplýva, že znalec L.. O. tieto skutočnosti nepoznal, preto ich vo svojom posudku nezohľadnil a cenu nehnuteľnosti určil nesprávne. Ďalším dôvodom odvolania je skutočnosť, že súd sa k argumentom žalovanej o potrebe disparitného vyporiadania BSM postavil veľmi laxne. Nevyhodnotil správne tvrdenia žalovanej o nadobudnutí pozemku, parcely č. XXXX/X, keď bez akýchkoľvek dôkazov uveril tvrdeniam žalobcu o nadobudnutí pozemku riadnou kúpnou zmluvou. Uvedené sa nezakladá na pravde, pretože v takom prípade by musela existovať riadna kúpna zmluva, ktorá neexistuje. V tomto smere mal súd vykonať dokazovanie, aby bolo preukázané, že pozemok najprv účastníci získali do osobného užívania a až zmenou legislatívy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedla, že po celú dobu manželstva poberala vyššiu mzdu ako žalobca s výnimkou dvoch materských dovoleniek (obidve po dobu 1. roka), pričom v posledných rokoch manželstva bola samoživiteľkou rodiny, pretože žalobca viedol súdny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Po dobu žalobcovej nezamestnanosti všetky potreby rodiny zabezpečovala výlučne sama a nebolo jednoduché vysvetliť dcéram, prečo nemôžu mať niektoré veci, ktoré ich kamaráti alebo spolužiaci bežne od svojich rodičov dostali. Súd tiež ignoroval vyplatenie náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru žalobcovi vo výške cca 40.000,- Eur po právoplatnosti rozvodu manželstvo, čo nie je v súlade so základným princípom CSP uverejnenom v článku 2. Napriek okamihu vyplatenia peňažného plnenia žalobcovi mal súd prihliadnuť na všetky súvisiace okolnosti najmä na to, že žalobca bol dlhodobo nezamestnaný, potreby celej rodiny, vrátane žalobcu zabezpečovala žalovaná zo svojho príjmu a po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti súd určil žalobcovi nízku vyživovaciu povinnosť s ohľadom na jeho nezamestnanosť a vedenie pracovnoprávneho sporu. Spor o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vyvolala žalovaná počnúc napísaním žaloby, návrhom na vydanie predbežného opatrenia, výpočtom úrokov z omeškania za jednotlivé mesiace čím podstatnou mierou sa pričinila o žalobcovu úspešnosť v konaní o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a náhrady mzdy. Žalobca opustil spoločnú domácnosť 5 rokov pred rozvodom manželstva, nestaral sa o udržiavanie majetku, žalovaná musela opakovane riešiť zaplavenie pivnice, havarijný stav strechy, popraskané vnútorné steny spôsobujúce opadávanie omietky, rozpadnutú plochu pred vjazdom do garáže, odkvapové chodníky pred domom, skorodovaný a pretekajúci odkvapový systém. Okrem bežnej údržby (kosenie, maľovanie, natieranie) musela zabezpečovať množstvo ďalších činnosti, aby sa stav domu nezhoršoval, výživné určené súdom musela uplatniť núteným výkonom rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora, pričom suma dlžného výživného prevyšovala 14.000,- Eur. Na záver uviedla, že v predmetnom konaní nemôžu byť tieto skutočnosti odignorované, nezohľadnené pri určení výšky finančnej náhrady. Je v rozpore zo zásadou spravodlivosti a v rozpore s princípom dobrých mravov, ak vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie neaplikoval pri vyporiadaní BSM disparitné vyporiadanie v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že opakujúce lži žalovaná používa len preto, aby oddialila právoplatnosť rozsudku v predmetnom konaní, podobne postupovala aj v konaní o rozvod manželstva. Po odchode zo spoločnej domácnosti žalovanej nechal úspory 1.000 000,- Sk, 3 chaty na R. S., osobné motorové vozidlo A. XXX Z., ako aj zariadenie celého rodinného domu. V tomto konaní žiada iba polovicu rovnajúcu sa hodnote rodinného domu. 11. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že za nepravdivé považuje tvrdenie o ponechaní úspor, chatiek a osobného motorového vozidla žalovanej. Úspory patrili deťom a medzi stranami sporu v čase spolužitia nikdy nebol rozkol, komu peniaze patria. Bola to ich vzájomná dohoda a žalobca nikdy nenamietal, že je tomu inak. Obe dcéry disponovali finančnými prostriedkami na stavebnom sporení, staršia si za ne po skončení vysokej školy kúpila dvojizbový byt, mladšia má doposiaľ finančné prostriedky na účte a preto nič nebráni súdu overiť pravdivosť týchto tvrdení. Pokiaľ ide o chaty na R. S. aj tieto na základe obojstrannej dohody boli prevedené do vlastníctva dcér. Nie je pravdou, aby žalobca ponechal žalovanej osobné motorové vozidlo; bolo by tomu tak, keby auto nebolo zahrnuté do masy BSM a žalobca by za neho nežiadal náhradu, čo nezodpovedá skutočnosti. Pokiaľ ide o zariadenie domu a o jeho ponechanie žalovanej, žalobca sa tak rozhodol sám bez akéhokoľvek jej zásahu. Zrejme si dodatočne uvedomil, že sa jedná väčšinou o 30 ročné zariadenie s nízkou až nulovou hodnotou, ktoré musela žalovaná dať obnoviť (nábytok) alebo pre nemožnosť využívania, vymeniť (sedacia súprava). 12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario ) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 13. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vo veci správnej je vecne správne. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktoré je dostatočne, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. 15. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a žalobu aj správne právne posúdil. Po preskúmaní námietok vyjadrených v odvolaní žalovanou odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, lebo so všetkými v odvolaní uvádzanými dôvodmi sa už súd prvej inštancie vyporiadal a odvolacie dôvody žalovanej v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu. 16. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní namieta nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov a dokazovania, ak dokazovanie zopakuje alebo ho doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie alebo ak zistí, že súdom prvej inštancie konštatovanej skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z vyjadrení strán sporu, z predložených dôkazov v konaní a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiaden rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné súdom prvej inštancie prevedené dokazovanie opakovať alebo ho doplniť. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti vychádzal jednostranne len zo znaleckého posudku vypracovaného L.. O. a neprihliadal na ďalšie relevantné dôkazy (odborné vyjadrenie L.. F. a súkromný znalecký posudok L.. B.) týkajúce sa ceny nehnuteľnosti, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v bodoch 44 až 51 rozsudku podrobne uvádza dôvody pre ktoré považoval znalecký posudok znalca L.. A. O. za správny a presvedčivý, pre ktoré pri rozhodovaní o predmete sporu vychádzal z jeho záverov, tiež uvádza dôvody, pre ktoré neprihliadol k odbornému vyjadreniu L.. S. F. a k súkromnému znaleckému posudku L.. M. B.. 17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie prijal správny záver, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odborné vyjadrenie ktoré žalovaná v konaní predložila nebolo vypracované oprávnenou osobou, nakoľko z výpisu zo záznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR súd zistil, že L.. S. F. bol dňa 29.10.2009 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Odborné vyjadrenie v zmysle § 16 od. 1 Zákona č. 382/2004 Z. z. je znaleckým úkonom, ktorý je oprávnená podať osoba zapísaná v zozname znalcov. Keďže odborné vyjadrenie, ktoré predložila žalovaná v konaní nebolo vypracované oprávnenou osobou súd ho hodnotil ako listinný dôkaz a jeho obsah ako vyjadrenie laickej osoby - neodborníka k znaleckému posudku znalca. Tiež sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý k znaleckému posudku L.. M. B. (znalec je susedom žalovanej, s ktorou sa dobre poznajú a ktoré skutočnosti žalovaná ani nepopiera), mal pochybnosti o nezaujatosti znalca, a preto tento dôkaz nevzal do úvahy. V tejto súvislosti treba uviesť, že postačovalo znížiť pravdepodobnosť týchto tvrdení pod úroveň praktickej istoty o ich pravdivosti, k čomu podľa názoru odvolacieho súdu došlo. Naviac k znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca L.. A. O., žalovaná na pojednávaní 20. 10. 2016 uviedla, že nežiada kontrolný znalecký posudok. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o týmto znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti (100 000 Eur), táto korešponduje s hodnotou obdobných rodinných domov s pozemkami, v danom mieste a čase v porovnaní s rodinným domom strán sporu na trhu s realitami. Na č. l. 191 - 192 spisu sú založené ponuky na predaj obdobných rodinných domov s pozemkami v porovnaní s predmetným rodinným domom, u ktorých predajná cena sa pohybuje v rozpätí od 94 000 Eur do 184 000 Eur. 18. K odvolacej námietke žalovanej o potrebe disparitného vyporiadania BSM, v tomto smere odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. 19. Rovnako poukazuje na správne odôvodnenie vo vzťahu k vyhodnoteniu otázky ohľadom nadobudnutia pozemku na ktorom je postavený rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenia žalovanej v odvolaní nemajú žiaden právny význam vo vzťahu k úvahám o disparite podielov bývalých manželov, keďže títo nadobudli právo osobného užívania pozemku, pričom podľa § 872 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ak právo osobného užívania k zastavenému alebo nezastavenému pozemku vzniklo manželom, stavajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stavajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom. Citované ustanovenie teda upravuje transformáciu osobného užívania pozemkov (§ 198 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991) na vlastnícke právo k pozemkom u doterajších užívateľov. Spoločné užívacie právo k pozemkom sa pretransformovalo u strán sporu ako manželov na bezpodielové spoluvlastníctvo k pozemku. 20. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca pracoval ako náčelník mestskej polície v Z. až do XX.XX.XXXX, kedy s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Preto pracovné odmeny, ktoré žalobca ako i žalovaná získavali od svojich zamestnávateľov, stali sa súčasťou ich spotrebného spoločenstva. Žalobca opustil spoločnú domácnosť 15.09.2007 a dňa 12.03. 2008 podal návrh na rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník, č.k. 4C/96/2008 - 207 zo dňa 29.10.2009 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 2CoP/58/2012 - 441 zo dňa 26.09.2012. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2012. Z neplatného rozviazania pracovného pomeru bola žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 11.C/209/2011 - 264 zo dňa 04.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 17CoPr/6/2014-284 zo dňa 15.01.2015 priznaná náhrada mzdy s príslušenstvom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí až vyplatená a prevzatá mzda nie nárok na mzdu. Preto odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie ignoroval vyplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru je právne irelevantná, nakoľko k výplate a prevzatí mzdy žalobcom z neplatného skončenia pracovného pomeru došlo až po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. 21. Právne irelevantné sú aj skutkové tvrdenia žalovanej o vynaložení finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do spoločného majetku, pokiaľ ide o sumu 250.000,- Sk získanú po smrti otca v roku XXXX a dar zo strany matky v roku 1999 vo výške 100.000,- Sk, pretože žalovaná v konaní netvrdila, a tým ani nepreukázala, aby uvedené finančné prostriedky vynaložila na konkrétne aktíva, ktoré tvoria predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Len všeobecné tvrdenia žalovanej bez spojitosti s konkrétnymi nadobudnutými aktivitami sú právne bezvýznamné a preto ich dokazovanie by bolo v konaní neúčelné. 22. V konaní nebolo preukázané, aby sa žalobca napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, aby sa nepričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, čím neboli splnené podmienky pre odklon od princípu rovnosti podielov. Miera zavinenia rozvratu manželstva nie je dôvodom pre modifikáciu výšky podielov pri vyporiadaní zaniknutého BSM. Konanie žalobcu, ktoré mohlo negatívne ovplyvniť spolužitie manželov (strata zamestnania žalobcu a požívanie alkoholu) by mohlo môžu viesť k úvahe o odklone rovnosti podielov len v prípade, ak by sa významným spôsobom premietlo do hospodárenia so spoločným majetkom alebo so starostlivosťou o rodinu. Nemôže ísť o akékoľvek negatívne konanie, ale len také, ktoré sa významne premietlo do majetku manželov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by mala za následok, že žalobca sa správal k veciam tvoriacim BSM nezodpovedne alebo že s nimi nezodpovedne nakladal. Ak v čase opustenia spoločnej domácnosti žalobcom (15. 09. 2007), žalobca ponechal rodine (žalovanej a dcéram) úspory vo výške 1 000 000 Sk, tiež, ak sa podľa dohody strán sporu tri chaty na R. S. tvoriace BSM previedli na dcéry strán sporu, uvedené skutočnosti nijako nenasvedčujú tomu, aby si žalobca počas trvania manželstva počínal nezodpovedne, utrácal úspory alebo žeby rodinu poškodzoval. Okrem toho z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/96/2008 vyplýva, že dôvodom rozvodu manželstva bol povahový nesúlad účastníkov, ich názorové nezhody na ďalší spôsob života, v dôsledku čoho žalobca ukončil spolužitie so žalovanou, nadviazal vzťah s inou ženou, teda skutočnosti, ktoré nekorešpondujú s tvrdením žalovanej v tomto konaní (alkoholizmus žalobcu, finančné nezhody, zanedbávanie starostlivosti o rodinu a mal. deti). 23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane súvisiacich výrokoch o trovách konania, trovách štátu a poplatkovej povinnosti, ktoré odvolaním osobitne neboli napadnuté. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 a§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolaním žiadne trovy nevznikli a neúspešná žalovaná nemá nárok na ich náhradu. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).