Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Cob/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201063 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8613201063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu L.. M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D. M. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom so sídlom Lehotského 4, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. M.. M. Š., D.. XX.X.XXXX, N. S. M. XX, XXX XX Z., X. L.. A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D. M. X, XXX XX Z., 3. JADLOVA, spol. s.r.o. so sídlom Vyšná Jedľová 12, 089 01 Svidník, IČO: 36 479 934, všetkým právne zastúpeným JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1 049,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. XCb/X/XXXX-XXX zo 16. marca 2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 1 049,05 Eur s príslušenstvom ako protihodnoty za neposkytnutie hmotných pôžitkov - mlieka v hodnote 672,05 Eur a kravského mäsa v hodnote 377 Eur. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 869,83 Eur. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú spoločníkmi žalovaného v 3. rade, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárstvo a lesníctvo, vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja, rybné hospodárstvo, sadovníctvo a ovocinárstvo. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných niektorou formou bezdôvodného obohatenia tým, že od dátumu 1.8.2012 mu žalovaní odmietali dávať mlieko a deliť sa s ním v rozsahu podielu troch spoločníkov, teda v rozsahu 1/3 podielu a od uvedeného dátumu si mlieko rozdeľovali iba dvaja spoločníci. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predmetu činnosti žalovaného v 3. rade nevyplýva produkcia mlieka, avšak existovala krava na dojenie, ktorej mliekom sa prikrmovali teľatá, ktorých matka odmietla po otelení, pričom zostatok mlieka sa používal na kŕmenie psov a mačiek a v niektorých prípadoch toto mlieko brali aj spoločníci za poplatok 0,10 centov za liter. O tejto skutočnosti existovala kniha záznamov, avšak iba do 1.8.2012. Vo vzťahu k nároku na kravské mäso súd prvej inštancie mal preukázané, že v jednom prípade bola utratená krava, z ktorej mäso si žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade rozdelili. Tvrdenie žalobcu, že on dostal iba 35 kg mäsa, vrátane kostí, hoci mu malo byť dodaných ešte ďalších 65 kg mäsa, považoval za nepreukázané. Súd prvej inštancie posúdil žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade za nedôvodnú, keďže títo žalovaní od 1.8.2012 platili za mlieko 0,10 Eur za liter a tiež pre absenciu vzťahu žalobcu k žalovaným v 1. a 2.rade, z ktorého by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol vyplývať. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi paušálne určenie podielu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k spoločníkom. Za nedôvodný považoval aj nárok voči žalovanému v 3. rade. 2. K argumentácii žalobcu, že zo strany žalovaných došlo k porušovaniu ustanovenia § 56a Obchodného zákonníka súd prvej inštancie jeho aplikáciu vylúčil, keďže predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie riešenie vzťahov medzi spoločníkmi. Za podstatné považoval skutočnosť, že od 1.8.2012 sa za mlieko platí sumou 0,10 Eur za liter, preto o bezdôvodnom obohatení nie je možné uvažovať. 3. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom konštatoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k finančnej náhrade za mäso z nutnej porážky kravy. Tvrdenie žalovaných a svedkov, že mäso bolo rozdelené po 1/3 pre spoločníkov, žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil a svoje tvrdenia nepreukázal. Nároky žalobcu tak považoval súd prvej inštancie za nedôvodné a žalobu zamietol. 4. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka. 5. O trovách konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a úspešným žalovaným priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 869,83 Eur. 6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne oboznámil so skutkovým stavom, teda s preukázaním toho, že žalovaní v 1. a 2. rade si v rozpore s platnou právnou úpravou prisvojovali mlieko a mäso bezodplatne z majetku žalovaného v 3. rade. Vyslovil názor, že ako investor do spoločnosti je chránený a jeho investícia požíva právnu ochranu voči ďalším spoločníkom a investorom, ktorí by sa chceli na jeho úkor obohatiť. S touto základnou právnou ochranou investora upravenou v Obchodnom zákonníku sa však súd prvej inštancie nevysporiadal a vo svojom rozhodnutí ani nezdôvodnil. Trval na tom, že surové kravské mlieko si brali a používali spoločníci na vlastnú zodpovednosť, pričom si ho delili rovnomerne všetci traja spoločníci až do času, kedy žalobca začal poukazovať na protizákonné konanie žalovaných v 1. a 2. rade. Tým, že od 1.8.2012 si delia toto mlieko iba dvaja spoločníci získavajú bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, čo bolo vyčíslené na základe množstva mlieka a ceny surového kravského mlieka. Tvrdenie žalovaných, že od 1.8.2012 za mlieko platia 0,10 Eur za liter nepovažoval zo strany žalovaných za preukázané, pričom vyslovil podozrenie, že takáto platba bola zaplatená až dodatočne po tom, čo začalo súdne konanie. Cenu 0,10 Eur za liter mlieka považoval za nepatrnú voči cene trhovej, ktorú vyčíslil ako bezdôvodné obohatenie. Odvolateľ trval aj na vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných z titulu nerovnomerného rozdelenia mäsa. Odvolateľ mal za to, že žalovaní v 1. až 3. rade sú zodpovední za bezdôvodné obohatenie spoločne a nerozdielne. Poukazom na ustanovenie § 56a, § 61 ods. 1 a § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca zdôraznil, že vkladom do základného imania sa spoločník podieľa na hospodárskych výsledkoch spoločnosti primerane tomu, aký je pomer jeho vkladu k základnému imaniu spoločnosti, pretože tento pomer určuje výšku obchodného podielu, majetkové práva spoločníka, aj nemajetkové práva spoločníka. Poukazom na odôvodnenie rozsudku žalobca namietal, že konajúci súd sa nedostatočne a nesprávne oboznámil so skutkovým aj právnym stavom a tento nesprávne posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuly súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia. 9. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že inštitút bezdôvodného obohatenia, tak ako ho prezentoval žalobca, nie je možné zamieňať s prípadnými nárokmi na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúcimi z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 20, § 53), resp. s nárokmi spoločníka na podiel zo zisku (§ 123), pre ktorých priznanie zákon vyžaduje splnenie ďalších podmienok, než je to pri bezdôvodnom obohatení upravenom v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 10. Predmetné konanie pred súdom prvej inštancie prebiehalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 120 ods. 1 ukladal účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nepreukázanie svojich tvrdení, teda neunesenie dôkazného bremena stranou sporu (predtým účastníkom konania), má za následok rozhodnutie súdu v jeho neprospech. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil dôkaz, ktorý by bez všetkých pochybností preukazoval získanie bezdôvodného obohatenia žalovanými, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k základu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda skutočnosti, že žalovaní v 1. až. 3. rade získavajú pre svoju vlastnú potrebu mlieko a v minulosti získali aj viac mäsa, než žalobca. Za danej situácie bolo bez právneho významu pristúpiť k preukazovaniu výšky bezdôvodného obohatenia. 11. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. až 3. rade úspešným v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 13. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).