Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/121/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200367 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8614200367.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: A. C., G.. XX.X.XXXX, K. Š. XXX/X, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 1/ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, iČO: 31 340 890, právne zastúpeného AK Antol s.ro., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, 2/ ISONZO, a.s. so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/20/2014 - 157 zo dňa 28.3.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. Zrušuje rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.: „I. U r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 12.11. 2009 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou stranou v 1. rade je neplatná. II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu B.. T. Š., o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby na účet súdu v sume 99,50 eura cestou prevádzkovateľa systému platobným predpisom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaný v rade 1/ uzatvorili zmluvu o úvere dostupná pôžička, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí typovú formulárovú predtlač, je písaná malým písmom, ťažko čitateľným, a vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve patria ustanovenia uvedené v § 53 ods. 4 písm. a/ až v/, pričom práve dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovanej strany, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby uvedená žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym preskúmaním jej oprávnenosti. K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorej sa žalobca (dlžník) nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody, môže následne žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby tento mu nevykonával zrážky zo mzdy. Tvrdenia žalovanej strany o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd zobral iba na vedomie s týmto sa nestotožnil, nakoľko účastníkmi zmluvy bol žalobca a žalovaný v rade 1/, ktorý následne zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku z predmetnej zmluvy postúpil na žalovaného v rade 2/, teda v merite veci na strane žalovanej je daná aktívna vecná legitimácia pre konanie vo veci samej. Predmetný spotrebiteľský vzťah medzi mal byť založený na poctivom obchodnom postupe strán tohto spotrebiteľského vzťahu, pričom postúpenie pohľadávky nezbavuje žalovaného v rade 1/ zodpovednosti ani ho inak neospravedlňuje, nakoľko otázka spotrebiteľského vzťahu požíva ochranu. Konaním bolo preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, preto súd žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalobca je od súdneho poplatku osobne oslobodený podľa zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona prechádza na žalovanú stranu a táto predstavuje súdny poplatok vo výške 99,50 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdí, že výrok napadnutého rozsudku nie je v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP. Poukázal na postúpenie pohľadávky a s tým súvisiaci nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v rade 1/ nie je dôvodné. 4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 5. Podľa § 53ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 6. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 7. V konaní nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu predstavuje spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 a nasl. OZ). 8. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vo formulárovej podobe zakomponovaná v zmluve o úvere. Je evidentné, že spotrebiteľ, ak chcel zmluvu uzavrieť a úver získať, musel zmluvu podpísať spolu so zmluvnou podmienkou upravujúcou dohodu o zrážkach zo mzdy. Zo strany dodávateľa nebolo v konaní preukázané, že by spotrebiteľa poučil o právnych dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ani že by s ním túto dohodu osobitne vyjednal. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný v rade 1/ v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností a to poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy. 9. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 11. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok (v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba uviesť, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku Súdneho dvora EÚ C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.). 12. Odvolateľ namietal nemožnosť podania žaloby v znení v akom bola podaná žalobcom v zmysle novej procesnej úpravy, a to Civilného sporového poriadku. Odvolací súd považuje za významný dátum, kedy bola žaloba doručená súdu prvej inštancie. K podaniu žaloby došlo dňa 29.1.2014. V tomto čase bol platný a účinný Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý okrem iného upravoval v § 80 písm. c) čo možno návrhom na začatie konania uplatniť. Jednou z možností bola aj možnosť uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti existovala aj dostatočne jednotná a ustálená judikatúra, že takýmto návrhom na začatie konania bolo aj určenie (ne)platnosti právneho úkonu. Je potrebné poukázať na znenie ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na základe uvedeného možnosť podania takejto žaloby je nutné posudzovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. 13. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v rade 1/ odvolací súd poznamenáva, že vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmluva, ktorej preskúmanie je predmetom toho konania, bola uzavretá medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným v rade 1/ ako dodávateľom. Preto je žalovaný v rade 1/, aj napriek postúpeniu pohľadávky, zmluvnou stranou predmetnej zmluvy. V prejednávanej veci bola postúpená len pohľadávka vyplývajúca z tohto hmotnoprávneho vzťahu. Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného v rade 2/, tým nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/. Napokon je to práve žalovaný v rade 1/, ktorý neprijateľné zmluvné podmienky skoncipoval a predložil žalobcovi na podpis, a ktorý by ich prípadne ešte mohol použiť aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Ak súd nepriznal dodávateľovi plnenie z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, je dodávateľ v zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa ich ďalšieho používania, a teda výrok rozsudku sa žalovaného v rade 1/ priamo týka. 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok vo výroku I. o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy postupom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 15. Vo vzťahu k výrokom II. a II. rozsudku odvolací súd konštatuje, že obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Výrok o náhrade trov konania je neúplný a nepreskúmateľný, nakoľko v ňom nie je uvedené, voči komu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania (či voči žalovanému v rade 1/, v rade 2/, alebo voči obom). Rovnako súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil, prečo bola povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložená iba žalovanému v rade 1/. V konaní na strane žalovaných vystupovali dva subjekty, ktoré boli v rovnakej miere vo vzťahu k žalobcovi neúspešné. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovaným, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok vo výrokoch II. a III. o náhrade trov konania a súdnom poplatku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Prvoinštančný súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.