Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202486 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713202486.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX/XX, E., právne zastúpený JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, Nám. sv. Egídia 44, Poprad, proti žalovanej X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXX, X. Z., o zaplatenie sumy 4.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/48/2013-77 zo dňa 03.03.2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta. P r i z n á v a nárok žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 600,- Eur. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.400,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v časti istiny 600,- Eur, ešte pred začatím konania vo veci samej, došlo k späťvzatiu žaloby, keďže žalovaná túto sumu uhradila ešte právnej predchodkyne žalobcu. V prevyšujúcej časti nároku, teda v sume 3.400,- Eur, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že argumenty strán svedčia v to, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Žalobca predložil písomnú výzvu pôvodnej žalobkyne z 12.12.2012 s tým, že podľa vyjadrenia žalobkyne požičala žalovanej sumu 4.000,- Eur, ktorú sa zaviazala žalovaná vrátiť do 01.10.2012. Keďže vrátila do rozhodnutia vo veci len 600,- Eur, vyhovel súd v zvyšku, teda v sume 3.400,- Eur, v celom rozsahu. Odôvodnil právne tento nárok ust. § 657 OZ. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, a preto zle vec aj právne posúdil. Podala zároveň námietku zaujatosti súdu pre rodinné vzťahy JUDr. U. M. s nebohou Z. V. a v súčasnej dobe aj s jej synom, teda žalobcom. Nebohá Z. V., teda právna predchodkyňa žalobcu bola manželkou jej brata, U.. P. V., boli v priamom príbuzenskom vzťahu s tým, že žiada aby táto celá záležitosť bola spravodlivo posúdená nezávislým súdom, ktorý rozhodne o jej právach. Nie je možné aby súd konštatoval ústnu dohodu o pôžičke. Takúto nikdy žalovaná neuzavrela. Od 25.08.2011 do 02.09.2011, teda v čase, keď sa tvrdí ústna dohoda o pôžičke (30.08.2011) bola v Chorvátsku s vnukmi autom aj práve s nebohou právnou predchodkyňou. Predvolanie na pojednávanie dňa 03.03.2017 neprevzala z dôvodu jej neprítomnosti v mieste bydliska, nemohla sa tým pádom pojednávania zúčastniť, ani sa ospravedlniť. Žiadna zmluva o pôžičke uzavretá nebola. V čase od 02.09.2012 do 06.12.2012 mala živnosť a opatrovala v cudzine, teda vo Švajčiarsku, bola mimo republiku SR. Nemohla dohodnúť teda ani termín tvrdeného vrátenia peňazí. V čase, keď žalobca, ktorý bol synom nebohej, po smrti otca žil v rodinnom dome s priateľkou a jeho matka, teraz už nebohá, Z. V. sa nasťahovala k žalovanej do penziónu na Y., kde bývala v klasickej izbe so samostatným príslušenstvom, stravovala sa tam, okrem toho ju žalovaná vozila svojim osobným autom do nemocníc v E., v Banskej V., starala sa o ňu, a to od februára 2011 do mája 2012. Žiada zrušiť rozsudok. Neboli vykonané navrhnuté napísané dôkazy, ktorými sa zistia rozhodujúce skutočnosti, to znamená, že aj list, v ktorom vyčíslila žalovaná poplatky za penzión a ostatné náklady s ňou súvisiace, ktorý bol potrebné zabezpečiť. Zrejme išlo o skôr psychický stav nebohej pani V. a jej iné rodinné záležitosti, ktoré spôsobili takýto postup. 4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že navrhuje potvrdiť rozhodnutie. Tvrdenia sa nezakladajú na pravde, účelovo je spochybnený záväzok žalovanej ešte voči jeho nebohej matke, preto žiada potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len odvolací súd a ďalej len CSP) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. o tom, čo zistil, že zákonom stanovená lehota na podanie odvolania bola splnená podľa § 362 ods. 1 CSP. Odvolanie podala oprávnená osoba podľa § 359 CSP proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné podľa § 357 písm. d.) CSP. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie nie celkom dôsledne zistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a na základe toho potom dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru. 6. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právna predchodkyňa žalobcu Z. V., bytom E., ulica T. X. 6, podala žalobu o vrátenie pôžičky v sumu 4.000,- Eur voči žalovanej. Právna predchodkyňa žalobcu zomrela v priebehu konania, dňa 29.12.2015. Dedičské konanie prebehlo pod sp. zn. 7D/8/2016 Dnot 10/2016, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že jediným dedičom po nebohej je jej syn, E. V., ktorý vstúpil do konania namiesto matky, o čom súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 17C/48/2013-58 zo 17.01.2017. 7. Právna predchodkyňa žalobcu predložila ako dôkaz o existencii pôžičky list z 12.12.2012, kde opisuje právna predchodkyňa vzťahy medzi ňou a žalovanou, okolnosti zabezpečenia finančných prostriedkov z vlastných zdrojov 1.500,- Eur a 2.000,- Eur od Evky s tým, že túto sumu považuje za pôžičku poskytnutú žalovanej, ktorá ju mala vrátiť v termíne do 01.10.2012. 8. Odvolací súd vo veci už raz rozhodoval uznesením č. k. 18Co/6/2016-48 z 21.11.2016. Zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané dňa 10.07.2013 z procesných dôvodov. Odvolací súd v tom čase sa zaoberal námietkou žalovanej, že nemala vedomosť o priebehu konania, keďže konajúci súd podľa § 29 ods. 2 OSP ustanovil pre žalovanú opatrovníčku v konaní, konkrétne vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu v Bardejove, U.. Z. F.. Vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v čase prvého rozhodnutia nepostupoval celkom v súlade s ust. § 29 ods. 2 a § 29 ods. 6 OSP, zrušil rozhodnutie a vrátil na ďalšie konanie. 9. Civilné sporové konanie je založené na dôkaznom bremene tvrdených skutočností sporových strán. Zo strany žalobkyne ako dôkaz o uzavretí zmluvy o pôžičke bol súkromný list žalobkyne adresovaný žalovanej. Chýbal však dôkaz o akceptácií tvrdenej pôžičke zo strany žalovanej a to ústny, konkludentný alebo písomný. Keďže zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon a taký dôkaz zo strany žalobkyne, resp. žalobcu nebol predložený, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust.§ 388 CSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 10. Žalovaná namietala v obsahu odvolania aj zaujatosť súdu s odôvodnením, že nebohá právna predchodkyňa bola v priamom príbuzenstve so sudkyňou Okresného súdu, JUDr. U. M.. Konajúca sudkyňa JUDr. U. U. uviedla, že sa necíti vo veci zaujatá a poukázala aj na to, že o tejto skutočnosti mala vedomosť už žalovaná pri doručení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nenamietala túto okolnosť, išlo pritom o podanie zo 14.0. 2015 a z tohto dôvodu poukázala zákonná sudkyňa, že neboli splnené podmienky zákona, kedy je možné použiť dôvody na vznesenie námietky pri prvom možnom úkone, a to v lehote 7 dní, čo vyplýva z § 53 ods. 1 CSP. Táto lehota nebola splnená, preto na túto námietku odvolací súd neprihliadol aj z dôvodu, že podľa ust. § 53 ods.1 CSP je potrebné uviesť aj dôvody, konkrétne námietky, ktoré strana sporu vznesie voči zákonnému sudcovi a v tomto prípade išlo o okolnosť vôbec netýkajúcu sa zákonnej sudkyne, ale iného sudcu Okresného súdu v Poprade a je pravdou, že o tejto okolnosti mala vedomosť žalovaná už v roku 2015, kedy sa prvýkrát odvolala proti rozsudku súdu prvej inštancie. Preto aj bol správny postup súdu prvej inštancie, keď nepredkladal vznesenú námietku zaujatosti na osobitné rozhodnutie ešte predtým, akoby sa rozhodlo vo veci samej podľa ust.§ 53 ods.2 CSP. 11. O trovách celého konania bolo rozhodnuté v zmysle zásady úspechu podľa ust.§ 396 ods.2 CSP a § 255 ods.1 CSP a nárok na náhradu trov konania priznal žalovanej vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).