Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/76/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713207516 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713207516.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcov: 1. N. C., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXXX/X, C., 2. U. C., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXXX/X, C., obaja právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Ak so sídlom Okružná 871/65, Stará Ľubovňa (adresa na doručovanie: Murgašova 86/1, Poprad), proti žalovaným: 1. N. C., T.. X.XX.XXXX, H. N. XXXX/X, C., 2. N. C., T.. X.X.XXXX, H. N. XXXX/X, C., právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/122/2013-138 zo dňa 18. apríla 2017 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom, a to každý v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi M. S. súpisné číslo XXXX, postaveného na parc. č. Y. X. XXXX/XX - F. C. Z. T. o výmere XXX I. a k pozemku parc. č. Y. X. XXXX/XX - F. C. Z. T. o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. D., a to Y. D. C. C. 1. Y. X.. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa X.X.XXXX strany sporu uzavreli zmluvu označenú ako kúpna zmluva, avšak v skutočnosti uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej previedli žalobcovia predmet sporu na žalovaných. Okrem kúpnej zmluvy uzavreli toho istého dňa aj dohodu o zriadení vecného bremena v prospech žalobcov, spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností a v povinnosti žalovaných postarať sa o žalobcov v starobe a chorobe. Výzvou zo 14. mája 2013 žalobcovia vyzvali žalovaných na vrátenie daru z dôvodu, že sa žalovaní voči nim nechovajú v súlade s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 37 ods. 1, § 41a ods. 2, § 588, § 589, § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy dospel k záveru, že úmyslom žalobcov bolo bezodplatne darovať predmet sporu žalovaným a súčasne im zabezpečiť dostatok prostriedkov na vyporiadanie sa s ďalšími dedičmi žalobcov a na kúpu I. D.. Znamená to, že uzavretá kúpna zmluva má náležitosti zmluvy darovacej, keďže kúpna cena v zmluve je uvedená formálne a naviac, vzhľadom na veľkosť a umiestnenie G., ju považoval súd prvej inštancie za neprimeranú, keďže išlo o sumu 550.000,- Sk (18.256,65 Eur). Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že kúpna cena bola využitá výlučne žalovanými a nie žalobcami, ktorí by v prípade riadnej kúpnej zmluvy boli adresátmi a konzumentmi kúpnej ceny. Úmysel uzavrieť v skutočnosti darovaciu zmluvu mal súd preukázaný súbežným uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena a potrebou získania R. úveru, prostredníctvom ktorého síce žalovaní oficiálne uhradili žalobcom kúpnu cenu 550.000,- Sk, avšak následne žalovaní uvedenú sumu použili na úhradu budúcich dedičských podielov súrodencov žalovaného v 1. rade a na nákup I. D.. Jediným dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi bolo preto získanie finančných prostriedkov prostredníctvom R. úveru. 2. Dôvodnosť odstúpenia od darovacej zmluvy vzhliadol súd prvej inštancie v hrubom porušení dobrých mravov žalovanými, spočívajúcom v konfliktoch, hrozbách či neochote poskytnúť pomoc v nemoci, predovšetkým zo strany žalovanej v 2. rade. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia mali opakovane zdravotné problémy, avšak žalovaná v 2. rade nebola ochotná im poskytnúť potrebnú podporu a žalovaný v 1. rade v rozhodnej dobe pracoval v zahraničí, teda svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zriadení vecného bremena si neplnil. Keďže žalovaní zmluvou o zriadení vecného bremena deklarovali úmysel starať sa o žalobcov a poskytovať im náležitú opateru a nekonali tak, ich konanie posúdil súd prvej inštancie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka. 3. Danosť naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“). Konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovanou v 2. rade na preukázanie svojich tvrdení, keďže táto, na rozdiel od žalovaného v 1. rade, nesúhlasila so žalobou. 4. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaná v 2. rade. Namietala porušenie ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, ako aj ust. § 391 ods. 2 CSP, v zmysle ktorých bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí z 28. apríla 2015. Podľa odvolateľky už v tomto rozhodnutí bolo naznačené, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné prijať záver o tom, že ide o darovaciu zmluvu, ktorá je bezodplatným právnym úkonom, keďže žalobcovia sa mali so žalovanými dohodnúť, že pre vysporiadanie majetkových vzťahov v rodine vyplatí žalovaný v 1. rade svojim G. po 200.000,- Sk. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia pritom súd prvej inštancie vykonal iba jeden nový dôkaz, a to výsluch svedkyne I. Ž. - G. Ž. D. X. M., ktorá potvrdila prijatie sumy 200.000,- Sk ako kompenzáciu za budúci predmet dedenia. Odvolateľka považovala rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny pre jeho rozpor so zákonom, teda § 35 ods. 2 a § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj pre hrubý rozpor s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným dňa 28. apríla 2015. 5. Žalovaná v 2. rade vytkla súdu prvej inštancie aj nerešpektovanie názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobnému petitu a výroku rozsudku, keďže nehnuteľnosti boli prikázané opätovne do podielového spoluvlastníctva žalobcov napriek tomu, že v žalobe sa títo domáhali vlastníctva bezpodielového. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie boli podľa odvolateľky naplnené odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Za preukázaný považovala skutkový stav vychádzajúci zo skutočností, že pred podpisom kúpnej zmluvy sa žalobcovia so svojimi deťmi dohodli, že po predaji domu žalovaným sa kúpna cena rozdelí medzi všetky deti, následne žalobcovia uzavreli so žalovanými dňa X. Q. XXXX kúpnu zmluvu, ktorou nehnuteľnosti odpredali za kúpnu cenu 550.000,- Sk, že žalovaní získali prostriedky na úhradu kúpnej ceny z R. dňa XX. I. XXXX, ktorý dodnes splácajú a že kúpna cena bola vyplatená bankou v prospech účtu žalobcov vo výške 550.000,- Sk. Následne boli peniaze z kúpnej ceny prevedené v prospech účtu žalovaného v 1. rade, ktorý ich presne podľa dohody so G. a žalobcami rozdelil v sumách po 200.000,- Sk pre každú sestru a zostatok si ponechal. Okrem toho sa sporové strany dohodli, že v dome žalobcovia dožijú, o čom uzavreli zmluvu o vecnom bremene, ktorá však nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. Na základe takto zisteného skutkového stavu je nepochybné, že zmluva zo dňa X. Q. XXXX je kúpnou zmluvou, keďže obsahuje všetky obligatórne náležitosti a nadobudla vecnoprávne účinky vkladom do katastra. Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa X. Q. XXXX je taktiež platnou písomnou zmluvou, z ktorej nastali obligačné účinky, ale nenastali účinky vecnoprávne pre nepodanie návrhu na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Prevod peňazí z účtu žalobcov na účet žalovaného v 1. rade je príkaznou zmluvou, ktorou žalobcovia v zmysle predchádzajúcej dohody zaviazali žalovaného v 1. rade, aby peniaze rozdelil medzi svojich G.. Prevod peňazí v prospech G. je podľa žalovanej v 2. rade potrebné posúdiť ako tri samostatné darovacie zmluvy uzavreté medzi žalobcami a ich S., keďže žalobcovia dobrovoľne a bezodplatne rozdelili svoj výťažok z predaja S. medzi svoje S. S. a zostatok ponechali žalovanému v 1. rade. Rozdelenie výťažku z predaja S., teda ďalšie nakladanie s majetkom žalobcov sa preto netýkalo žalovanej v 2. rade a nie je ani predmetom tohto konania. Vo vzťahu k nízkej kúpnej cene konštatovanej súdom prvej inštancie žalovaná v 2. rade uviedla, že o simulácii darovania kúpou je možné hovoriť len vtedy, ak kupujúci reálne nevynaloží žiadnu kúpnu cenu alebo len cenu symbolickú, pričom cena 550.000,- Sk (18.256,65 Eur) nie je symbolickou cenou. Zdôraznila, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by neumožňoval predaj vecí za cenu nižšiu než je cena v čase a mieste obvyklá. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že pri predaji veci blízkej osobe spravidla neprevažuje ekonomický záujem, čo je potrebné aplikovať v danom prípade. 6. Žalovaná v 2. rade vo svojom odvolaní namietala aj zjavnú účelovosť žaloby, spočívajúcu vo vyňatí predmetu sporu z bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, čomu korešponduje aj súhlas žalovaného v 1. rade so žalobou, hoci je v jeho neprospech. Výzva na vrátenie daru prišla ako odpoveď na podanie žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovaných) v konaní XXC/XX/XXXX a dva roky po tom, čom malo dôjsť ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody uvádzané vo výzve na vrátenie daru, ako aj dôvody uvádzané počas konania považovala odvolateľka za malicherné a nepreukázané, keďže žalobcovia obviňujú žalovanú v 2. rade výlučne z rozpadu manželstva a konanie žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi vôbec nenamietajú. Žalovaná v 2. rade vylučovala, žeby jej správanie k žalobcom bolo možné označiť za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi v prípade posúdenia prevodu nehnuteľností ako dar. Za konanie zakladajúce hrubý rozpor s dobrými mravmi totižto označili žalobcovia bezdôvodný rozvrat manželstva žalovaných, požiadavku vyporiadať spornú nehnuteľnosť v rámci vyporiadania BSM žalovaných, použitie finančných prostriedkov na kúpu I. D. namiesto M. S., využívanie žalovaného v 1. rade žalovanou v 2. rade a nezáujmom žalovanej v 2. rade o žalobcov po rozvode manželstva žalovaných. 7. V závere svojho odvolania žalovaná v 2. rade poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nespravodlivé, keďže žalobcom a žalovanému v 1. rade neprekáža, že S. v zmysle ich žaloby by sa mal vrátiť žalobcom a R. spláca a bude splácať žalovaná v 2. rade, čím by boli nastolené nespravodlivé vzťahy medzi stranami sporu. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. 8. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrili žalobcovia podaním zo 6. júna 2017. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za vecne správne, preto ho navrhli potvrdiť. Podľa ich názoru sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v konaní. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) zistil, že odvolanie je dôvodné ale pre zrušenie rozsudku nie sú splnené zákonné predpoklady uvedené v ust. § 389 ods. 1 CSP. 10. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré však po právnej stránke vyhodnotil nesprávne. V konaní bolo nesporne preukázané, že dňa X. Q. XXXX bola uzavretá medzi stranami sporu kúpna zmluva, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Keďže v danom prípade predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, bola splnená aj zákonná požiadavka jej písomnej formy (§ 588, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa X. Q. XXXX je simulovaným právnym úkonom, keďže vôľou strán bolo uzavrieť darovaciu zmluvu a nie kúpnu. Takýto záver je v rozpore so skutočnosťou, že žalovaní na základe tohto právneho úkonu plnili v prospech žalobcov, teda zaplatili dohodnutú kúpnu cenu vo výške 550.000,- Sk prostredníctvom poskytnutého R. Ú.. Nespornou bola skutočnosť, že finančné prostriedky poskytnuté bankou žalovaným v 1. a 2. rade sa dostali do dispozičnej sféry žalobcov, v dôsledku čoho je potrebné považovať daný právny úkon za dovŕšený. Ide tak o odplatný právny úkon, preto zmluva uzavretá medzi sporovými stranami bola kúpnou zmluvou. Napriek prevodu kúpnej ceny zo žalobcov späť na žalovaných (vzhľadom na ich ďalší osud) nie je možné ani na základe tejto skutočnosti dospieť k záveru, že zmluva uzavretá dňa X. Q. XXXX bola zmluvou darovacou. Skutočným adresátom spätného prevodu finančných prostriedkov podľa dohody medzi žalobcami, žalovanými a G. žalovaného v 1. rade boli žalovaný v 1. rade, N. G. I. Ž.Á. Z. Ď. G., čo nebolo sporným. G. Ž. D. X. M. z kúpnej ceny 550.000,- Sk dostali po 200.000,- Sk ako kompenzáciu prevádzaného majetku, teda budúce ukrátenie ich dedičských podielov. Kúpna cena nehnuteľností prevedená späť žalovaným tak nebola nimi spotrebovaná v celom rozsahu, kedy len v takomto prípade by bolo možné uvažovať o simulovanom právnom úkone, teda uzavretí darovacej zmluvy namiesto zmluvy kúpnej. 16. Bez logických súvislostí vyznieva záver súdu prvej inštancie, že v skutočnosti bola uzavretá darovacia zmluva a v dôsledku správania sa žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, je právne akceptovateľné aj vrátenie daru. 17. Podľa § 628 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar, alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a k prevzatiu vecí pri darovaní. 18. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 19. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 20. S poukazom na citované ustanovenia predpokladom platne uzavretej každej zmluvy (vrátane darovacej), predmetom ktorej je prevod nehnuteľností je jej písomná forma. 21. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 22. Inštitút vrátenia daru predpokladá platne uzavretú darovaciu zmluvu, keďže v prípade neplatnosti takéhoto právneho úkonu by nastali právne účinky zakotvené v ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Keďže súd prvej inštancie vzhliadol v správaní sa žalovanej v 2. rade nemravnosť, svoj právny záver založil na platne uzavretej S. zmluve, čomu zistené skutkové okolnosti nenasvedčujú minimálne pre absenciu jej písomnej formy. 23. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd právne závery súdu prvej inštancie za nesprávne a preto, vychádzajúc z rovnakých skutkových zistení, zmenil rozsudok a žalobu zamietol v súlade s ust. § 388 CSP. 24. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP teda vyslovil, že úspešní žalovaní majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v celom rozsahu (100%). 25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).