Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/33/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210644 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714210644.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: T.. B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/ X, XXX XX O., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, proti žalovanému: B.. B. K., Q. A. A. Š. XX, XXX XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 47 233 427, o zaplatenie 7.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č .k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.10.2017 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvom rade sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je strana subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Žalobca tvrdil, že pre svojho syna zvolil v trestnej veci obhajcu - žalovaného, ktorý mal docieliť prepustenie jeho syna z väzby. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil záväzok - nedošlo k prepusteniu z väzby, žiadal vrátiť späť vyplatenú odmenu. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným a synom žalobcu vznikol záväzkový vzťah, a to na základe plnomocenstva zo dňa 04.09.2012, v ktorom Q. M. splnomocnil žalovaného, aby ho obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval. Toto splnomocnenie udelil i v rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. Splnomocniteľ sa zaviazal hradiť trovy zastupovania. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že malo ísť o obhajobu syna žalobcu v trestnej veci. Poukázal aj na ust. § 39 Trestného poriadku, ako aj na ust. § 724 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný a syn žalobcu Q. M. tak uzavreli príkaznú zmluvu (zmluvu o právnej pomoci) podľa § 724 Občianskeho zákonníka, a preto procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha týmto dvom účastníkom zmluvy. Záväzkový vzťah vznikol medzi žalovaným a synom žalobcu Q. M., preto akékoľvek nároky vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu by mohol uplatňovať iba syn žalobcu, pretože on uzavrel zmluvu so žalovaným. V danom prípade sa tak nároku uplatňovaného v tomto konaní mohol domáhať iba priamo syn žalobcu proti žalovanému, ktorého v trestnom konaní zastupoval a ktorému bol povinný zaplatiť odmenu za zastupovanie, a to na základe zmluvy o právnom zastúpení. To, že žalobca rokoval so žalovaným, vyplatil odmenu žalovanému, bolo mu zaslané vyúčtovanie a vrátená časť odmeny dobrovoľne žalovaným, nemení nič na skutočnosti, že zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a synom žalobcu, a teda hmotnoprávne jedine on by bol v súdnom spore aktívne vecne legitimovaný na vrátenie časti odmeny samozrejme za splnenia ďalších predpokladov. Žalobca obstarával záležitosti za syna vzhľadom k tomu, že tento bol vo väzbe, a mal obmedzené možnosti. Iná situácia by bola, ak by žalobca sám zvolil a teda aj písomne splnomocnil synovi obhajcu. Takéto písomné splnomocnenie podľa Trestného poriadku (§ 39 ods. 1) predložené nebolo, a preto súd vychádzal z plnomocenstva zo dňa 04.09.2012. Nad rámec súd uviedol, že advokát má nárok na dohodnutú odmenu bez ohľadu na výsledok konania. 4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne účelne vynaložené výdavky nevznikli. Trovy právneho zastúpenia súd nepovažoval za účelné, pretože žalovaný ako advokát nemusel sa dať zastúpiť advokátskou kanceláriou. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že má za to, že súd nesprávne právne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď konštatoval, že zmluva o právnej pomoci bola uzatvorená výlučne s Q. M., lebo tento podpísal žalovanému splnomocnenie. Podľa názoru žalobcu zmluva o poskytovaní právnej pomoci nebola uzatvorená so synom žalobcu Q. M., ale bola uzatvorená so žalobcom, čo nepoprel ani žalovaný. Je sporné, že žalovaný prijal plnenie ako zálohu zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci od žalobcu, a tomuto aj čiastočne plnenie vrátil. Skutočnosť, že zmluvu uzatvoril žalovaný so žalobcom potvrdzuje aj fakt, že v rámci zmierovacieho konania samotný žalovaný ponúkol mimosúdnu dohodu, že by vrátil žalobcovi sumu 3.000,- eur, a to potvrdzuje iba to, že žalobca so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o právnej pomoci, kde bol dojednaný predmet tejto zmluvy, t.j. zrušenie väzobného stíhania jeho syna Adriána, ako aj odmena za túto službu ako zmluvná odmena podmienená výsledkom prepustením Q. M. z väzby. Žalobca uviedol, že nepopiera skutočnosť, že advokátovi aj v prípade neúspechu patrí náhrada hotových výdavkov, je však nesporné, že túto skutočnosť žalobca akceptoval, keď nepožaduje od žalovaného celú sumu 10.000,- eur, ktoré mu vyplatil ako zálohu, ale iba sumu 7.000,- eur s tým, že 1.000,- eur už žalovaný žalobcovi vrátil, čím jednoznačne potvrdil existenciu právneho vzťahu zmluvy o právnej pomoci uzavretej v ústnej podobe medzi žalobcom a žalovaným. Primeranosť sumy ako náhrady hotových výdavkov advokáta potvrdil samotný žalovaný, keď doručil žalobcovi vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, po odrátaní všetkých položiek vyúčtovaných žalovaným v rozpore s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pretože skutočné náklady žalovaného predstavujú cca 2.000,- eur. Uviedol ďalej, že rozhodnutie súdu zjavne nesprávne interpretuje skutkový stav a zjavne nesprávne kvalifikuje tento stav, keď povyšuje podpísané splnomocnenie Q. M. nad zmluvu o právnej pomoci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Je totiž nesporné, že ide o dva rôzne inštitúty, kedy účelom splnomocnenia je podmienkou komunikácie medzi väzobne stíhanou osobou a advokátom, pričom bez podpisu tohto splnomocnenia by nemal advokát prístup k väzobne stíhanej osobe, avšak toto splnomocnenie bolo podpísané na základe toho, že bola uzavretá zmluva o poskytnutí právnej pomoci tretej osoby synovi žalobcu. Takúto možnosť zvoliť advokáta osobe trestne stíhanej aj inú osobu ako samotným obvineným upravuje Trestný poriadok ust. § 39 ods. 2 Trestného poriadku, a v takom prípade je nesporné, že zmluva o právnej pomoci nie je uzatvorená s osobou obvinenou, ale s osobou, ktorá advokáta tejto osobe zvolila a znáša náklady obhajoby. Z tohto dôvodu záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu je zjavne mylným záverom, keď si súd mylne stotožňuje podpísanie plnej moci zo zvolením obhajcu. Splnomocnenie totiž listinou, ktorou advokát preukazuje skutočnosť, že je oprávnený konkrétnou osobou zastupovať, nevyjadruje však skutočnosť, s kým bola uzatvorená zmluva o zastupovaní konkrétnej osoby a kto znáša náklady takéhoto zastúpenia. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti a žalobe v celom rozsahu. Súčasne si uplatnil trovy konania. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi konajúceho súdu. Poukázal na to, že zmluvná odmena, ktorú požaduje žalobca v tomto konaní vrátiť, a ktorú nazýva bezdôvodným obohatením, bola dohodnutá za zastupovanie syna žalobcu v trestnom konaní. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že malo ísť o obhajobu syna žalobcu v trestnom konaní, a teda medzi žalovaným a synom žalobcu bola uzatvorená príkazná zmluva, a preto procesná legitimácia spojená s nárokmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy je daná žalovanému a synovi žalobcu. Žalobca obstarával záležitosti pre svojho syna, nakoľko ten sa nachádzal vo väzbe a mal obmedzené možnosti, ale k podpisu splnomocnenia pre žalovaného došlo len zo strany syna žalobcu. Dohoda o paušálnej odmene pre svoju platnosť si nevyžaduje písomnú formu, konkludentné uzavretie dohody o paušálnej odmeny nie je vylúčené. Uviedol ďalej, že so žalobcom nikdy nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, preto mu neprislúcha aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie nároku od podpísaného splnomocnenia, nakoľko toto bolo podpísané jeho synom a nie samotným žalobcom. Z týchto dôvodov považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné. Žiadal aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a súčasne nahradil žalovanému trovy odvolacieho konania. 7. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vyjadrenia žalobcu nijakým spôsobom nevyvrátil, neuviedol žiadne právne relevantné argumenty a dokonca samotné faktické konanie žalovaného pred podaním žaloby, ako aj v rámci predsúdneho pokusu o zmier, keď tento ponúkal žalobcovi finančnú vyrovnávku v sume 3.000,- eur, plne korešponduje s právnym názorom žalobcu. 8. K tomuto vyjadreniu sa taktiež vyjadril žalovaný, ktorý v celom rozsahu poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, zopakoval, že medzi žalovaným a synom žalobcu bola uzatvorená príkazná zmluva, a preto procesná legitimácia spojená s nárokmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy patrí len žalovanému a synovi žalobcu. Má za to, že tvrdenie žalobcu, že existencia zmluvy o právnej pomoci uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom bola v konaní preukázaná, je mylná, a nezakladá sa na pravde, teda na strane žalobcu ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Ani faktické konanie žalovaného pred podaním žaloby aj v rámci predsúdneho pokusu o zmier nemení nič na skutočnosti, že zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a synom žalobcu, a teda hmotnoprávne jedine on by bol v súdnom spore za splnenia ďalších predpokladov aktívne vecne legitimovaný na vrátenej časti odmeny. Preto považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné. 9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 01.07.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku je potrebné zrušiť, pretože odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. 10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 11. Ako vyplýva z ust. § 39 ods. 2 Trestného poriadku, ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba. 12. Z uvedeného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že právo zvoliť obhajcu má tak aj príbuzný v priamom rade a z doposiaľ zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je zrejmé, že otec obvineného, t.j. žalobca, mohol zvoliť pre svojho syna Q. M. obhajcu vo veci XTpo/X/XXXX vedenom na Krajskom súde v Prešove. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné i to , že žalobca zaplatil žalovanému dňa 28.11.2012 dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 10.000,- eur. Z uvedeného potom vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným mohol vzniknúť právny vzťah, ktorý však súd prvej inštancie bližšie neskúmal. 13. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto podrobne sa venovať otázke zisťovania obsahu dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným aj v súvislosti s vydaním príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28.11.2012. Bude potrebné zisťovať najmä na čom sa žalobca a žalovaný dohodli , a to za situácie absencie písomnej zmluvy, a či táto dohoda bola naplnená. Bude potrebné nanovo taktiež zisťovať, či zmluvu o právnej pomoci uzavreli výlučne len žalovaný a syn žalobcu , čo bolo predmetom a obsahom takejto dohody a predovšetkým akým spôsobom sa dohodli aj na výške odmeny a kto ju mal a kedy vyplatiť žalovanému. 14. Bude potrebné zisťovať aj z akého dôvodu žalovaný zaslal žalobcovi 1.000,- eur, bude potrebné zisťovať komu bolo zaslané vyúčtovanie nákladov obhajoby Q. M., ak žalobca tvrdí, že vyúčtovanie bolo zaslané jemu, aj keď je v hlavičke uvedený jeho syn Q. M.. Bude potrebné zisťovať z akého dôvodu a prečo žalovaný zaslal na účet žalobcu dňa 27.06.2014 sumu 1.000,- eur, a taktiež bude potrebné prihliadať na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa 19.10.2017 prehlásil, že by bol ochotný vrátiť žalobcovi 3.000,- eur a to za situácie, ak tvrdí, že so žalobcom nikdy nebol a ani nie je v žiadnom právnom vzťahu. 15. Bude potrebné aj venovať sa tvrdeniu žalobcu, že syna žalobcu zastupoval v rozhodnom období súčasne aj B.. B. a či išlo o pluralitu obhajoby, či a kedy došlo k podpísaniu plnomocenstva s B.. B.., a kto ju podpísal Bude preto taktiež potrebné zisťovať obsah dohody medzi žalobcom a žalovaným, a či predmetom právnej pomoci zo strany žalovaného malo byť iba prepustenie syna žalobcu z väzby na slobodu, či išlo aj o iné právne služby, či išlo o dohodnutú jednorazovú zmluvnú odmenu 10.000,- eur, či účel dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ale aj dohody uzavretej medzi synom žalobcu a žalovaným bol alebo nebol dosiahnutý. Tieto skutočnosti neboli súdom prvej inštancie zisťované a tak zostávajú sporné. 16. Odvolaciemu súdu sa javí, že závery prijate súdom prvej inštancie v jeho rozhodnutí sú predčasné. Súčasne má za to , že je tu existencia vady konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Je preto odvolacím súdom potrebné zdôrazniť princíp rovností zbraní, princíp rovnosti strán ,princíp kontradiktórnosti súdneho konania ako aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje, že súd prvej inštancie nezdôvodnil vo svojom rozhodnutí prečo tvrdeniu žalobcu neuveril a naopak uveril tvrdeniam žalovaného. 17. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 19. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 20. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie opätovne vec prejedná a nanovo o nej rozhodne rozhodne. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dôkazne bremeno ostáva na žalobcovi. 21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).