Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010422 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716010422.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2018, v trestnej veci proti obžalovanému Y. G. pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/13/2016 zo dňa 22.11.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obž. Y. G. a to vo výroku, ktorým bolo podľa § 44 Tr. zákona upustené od uloženia súhrnného trestu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. zákona obž. Y. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom R. X. Y., P. E. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca u k l a d á podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 právoplatného dňa 5.11.2015, ktorým mu bol za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 2 a 1 (dva a pol) roka a stanovením povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Y. G. (a spolu s ním aj obžalovaného E. F., vo vzťahu ku ktorému sa stal rozsudok právoplatným na súde prvého stupňa) vinným z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že I. dňa 04.02.2014 v Poprade E. F. po predchádzajúcej dohode s Y. G. a ďalšou osobou požiadal banku R. R., a.s., so sídlom Y. X, XXX XX L., IČO: XXXXXXXX o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 6 000,-- eur, kde v žiadosti o úver, ktorú podpísal E. F. uviedol, že je poberateľom plného invalidného dôchodku vo výške 486,50,--eur a zároveň predložil potvrdenie o výplate dôchodkových dávok zo dňa 27.01.2014, potvrdené pečiatkou Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, oznámenie o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 03.09.2013, potvrdené pečiatkou Sociálnej poisťovne - ústredie a potvrdenie o výplate dôchodku zo dňa 30.01.2014, potvrdené poštovou pečiatkou pošty Markušovce, ktoré v banke predložil Y. G., kde následne pracovníkom banky došlo k overeniu potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo dňa 27.01.2014, kde vystavenie predmetného potvrdenia nebolo zo strany Sociálnej poisťovne potvrdené, na základe čoho bol predmetný úver zamietnutý a teda v žiadosti o poskytnutie úveru E. F. uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti splácať poskytnutý úver, pričom už pri žiadosti o úver E. F. vedel, že úver nebude splácať, pretože sa už predtým dohodol s ďalšou osobou, že úver bude splácať táto osoba, začo mal E. F. dostať odmenu vo výške 80,--eur, čím takto svojim konaním uviedli banku R. R., a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru a jeho splácanie, pričom banke R. R., a.s. týmto konaním žiadna škoda spôsobená nebola, II. dňa 07.02.2014 v Poprade E. F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Y. G. a ďalšou osobou, uzatvoril zmluvu o úver č. XXXXXXXXX s mandatárom spol. J., s.r.o. L. A.. H. K. a následne toho istého dňa si osobne prevzal finančnú hotovosť v sume 400,--eur, ktorú sa zaviazal splácať spolu s poplatkom v sume 392,--eur a vrátiť celkovo sumu 792,--eur, v 12-tich mesačných splátkach po 66,--eur počnúc dňom 18.03.2014, pričom doposiaľ žiadnu splátku neuhradil a v žiadosti o úver č. XXXXXXXXX uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 486,50,--eur, kde ako doklad o príjme predložil nepravdivé potvrdenie o výplate invalidného dôchodku zo dňa 30.01.2014, ktoré mu obstarala ďalšia osoba, ako aj doklad o adrese - nájomnú zmluvu, ktorú mu obstaral Y. G., teda v žiadosti o poskytnutie úveru E. F. uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti splácať poskytnutý úver, pričom už pri žiadosti o úver vedel, že ho nebude splácať, pretože sa už predtým dohodol s ďalšou osobou, že úver bude splácať táto osoba, začo mal E. F. od tejto osoby prisľúbené vybavenie práce, čím takto spoločnosť J. s.r.o. so sídlom J. XX, XXX XX L. uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na jeho splácanie a vylákaním úveru jej spôsobili škodu vo výške najmenej 400,--eur. Podľa § 44 Tr. zákona upustil u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 Tr. zákona, pretože trest uložený mu skorším trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, právoplatného dňom 05.11.2015 podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo výmere 2 a pol roka, spolu s povinnosťou spočívajúcou v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a úhrnný trest uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T 59/2016 zo dňa 16.11.2016, právoplatného dňom 25.01.2017 podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona vo výmere 16 mesiacov, s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku spoločnosť J. s.r.o. so sídlom J. XX, XXX XX, L., IČO: XX XXX XXX odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného Y. G., čo do výroku o treste. Podané odvolanie následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že s napadnutým výrokom sa nestotožňuje, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že u obžalovaného G. nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona. Priťažujúca okolnosť bola zistená v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Okrem toho z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, právoplatného 05.11.2015 a z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016, právoplatného 25.01.2017 vyplýva, že obžalovaný G. bol odsúdený za spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, resp. prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona. Berúc do úvahy žalovaný skutok právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona bolo u obžalovaného namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 222 ods. 3, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 7, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda za viac úmyselných trestných činov, z ktorých sú dva zločinmi spáchaných viacerými skutkami. Aj s prihliadnutím na to, že po právoplatnom odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 bol obžalovanému rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016 ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, je toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné obžalovanému uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa vyššie uvedených kritérií. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.10.2017 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Keďže obžalovaný má sklony k páchaniu nielen násilnej, ale aj majetkovej trestnej činnosti, bolo preto potrebné uložiť mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody aspoň v dolnej polovici trestnej sadzby podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a sám vo veci rozhodol. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1, 3 Tr. poriadku, (a to v časti týkajúcej sa obžalovaného Y. G.), v zmysle ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodným. Krajský súd v posudzovanej veci nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov dovolania uvedený v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a preto preskúmaval len napadnutý výrok rozsudok, teda výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu ku obžalovanému Y. G.. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o výrok o vine, ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo dokazovanie vykonávané, keďže obžalovaný po tom, čo bol poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. poriadku, ako aj o dôsledkoch prijatého vyhlásenia prehlásil, že je vinný, a po tom čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, prvostupňový súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný (aj obžalovaný F.) priznali, spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Dôkazy, ktoré prvostupňový súd v tomto smere vykonal sú zrejmé zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ale aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z jeho obsahu vyplýva, že podľa názoru súdu sú splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 44 Tr. zákona, keďže prvostupňový súd považoval tresty uložené obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 (pre zločin podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu dva a pol roka) a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016 (pre trestný čin podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 16 mesiacov) za dostatočné, a to tak vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu i osobu obžalovaného. S uvedeným záverom súdu prvého stupňa však rozhodne nie je možné sa stotožniť, keďže ako to z ustanovenia § 44 Tr. zákona vyplýva, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20180701> alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20180701>, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Je zrejmé, že pre to, aby bolo možné aplikovať uvedené ustanovenie, teda upustiť od uloženia súhrnného trestu, je najprv potrebné zistiť a dospieť k záveru, že by ukladanie súhrnného trestu vôbec prichádzalo do úvahy. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Ukladanie súhrnného trestu teda prichádza do úvahy v tom prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý bol spáchaný skôr, ako v inej jeho trestnej veci, bol súdom prvého stupňa vyhlásený odcudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Takéto zistenie samo o sebe však nie je postačujúce, keďže z uvedeného ustanovenia súčasne plynie, že súhrnný trest sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Úhrnný trest v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 alebo 2 Tr. zákona prichádza do úvahy v tom prípade, ak sa páchateľ odcudzuje za dva alebo viac trestných činov, ale to len v tom prípade, ak sú uvedené trestné činy v súbehu, teda ak medzi jednotlivými skutkami nie je žiaden odsudzujúci rozsudok (pretože v takom prípade už by sa nejednalo o súbeh trestných činov, za ktorý je potrebné ukladať úhrnný či súhrnný trest, ale o recidívu). Práve v tomto ohľade, aj keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie, pochybil, pokiaľ dospel k záveru, že za všetky tri trestné činy (teda trestný čin, ktorý obžalovaný spáchal v posudzovanej veci, trestný čin spáchaný vo veci, pre ktorú bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 a trestné činy, pre ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016) sú navzájom v súbehu, čiže by malo prichádzať do úvahy ukladanie úhrnného trestu. Skutok, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej veci, bol dokonaný 07.02.2014. Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 bol dokonaný dňom 22.07.2015. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016 bol právoplatne uznaný vinným z dvoch prečinov nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorých sa dopustil v dňoch 10.11.2015 a 22.02.2016. Posledne uvedených trestných činov (teda trestných činov, pre ktoré bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016) sa teda obžalovaný dopustil až po tom, čo mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 (ktorý sa stal právoplatným 05.11.2015), a to teda znamená, že uvedené prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona v žiadnom prípade nemôžu byť v súbehu s pokračovacím zločinom úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný vinným v posudzovanej trestnej veci, ani so zločinom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný vinným vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015, takže vo vzťahu ku všetkým týmto trestným činom nemôže prichádzať do úvahy ukladanie úhrnného resp. potom ani súhrnného trestu. Už len z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné napadnutý výrok rozsudku pre jeho nesprávnosť zrušiť. Z posudzovaných trestných činov sú v súbehu zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej veci a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, keďže medzi spáchaním uvedených dvoch skutkov nie je žiaden odsudzujúci rozsudok, čo znamená, že ukladanie úhrnného trestu by prichádzalo do úvahy vo vzťahu k týmto dvom trestným činom, a keďže zločin, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej veci spáchal skôr, než mu bol doručený trestný rozkaz vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, prichádza samozrejme do úvahy ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, (ale ako krajský súd opätovne a opakovane zdôrazňuje, len vo vzťahu k tomuto trestnému rozkazu). Chybu napadnutého výroku rozsudku mohol krajský súd po jeho zrušení na podklade dôkazov, ktoré vykonal súd prvého stupňa a dôkazov, ktoré krajský súd vykonal na verejnom zasadnutí, odstrániť sám, a preto po zrušení napadnutého rozsudku krajský súd následne vo veci sám rozhodol. Pri rozhodovaní o treste vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr. zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o nich súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vo vzťahu k osobe obžalovaného je potrebné uviesť, že z miesta bydliska nevyplývajú okrem poukazu na priestupky žiadne konkrétnejšie údaje. V odpise registra trestov má mimo dvoch už vyššie spomínaných a rozobratých odsúdení, len jeden záznam, a to z roku 1987 pre trestný čin opilstva, kedy mu bol ukladaný trest zákazu činnosti, pričom v tomto prípade sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol. V registri priestupkov má záznamy v troch prípadoch, kedy bol uznaný vinným z prečinov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. (všetkých sa dopustil vo vzťahu ku svojej vtedajšej manželke), a to 21.02.2013, 09.08.2013 a 10.12.2013. Mimo už vyššie uvádzaného je potrebné uviesť, že vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 bolo uznesením zo dňa 18.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/117/2017 zo dňa 11.12.2017, právoplatne rozhodnuté, že odsúdený Y. G. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 neosvedčil a uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov vykoná, pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (a uvedený trest v súčasnej dobe aj vykonáva). Zohľadniac všetky uvádzané skutočnosti, prihliadajúc najmä na osobu obžalovaného, ktorý sa v prakticky krátkom časovom rozpätí dopustil viacerých trestných činov, podľa názoru krajského súdu postup, ktorý volil prvostupňový súd ani len vo vzťahu k zločinu, v ktorom je posudzovaný zločin v súbehu, teda upustenie od uloženia súhrnného trestu neprichádza do úvahy a uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov nemožno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný obžalovaný vinným v posudzovanej veci stanovuje Trestný zákon vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu vo výmere tri až desať rokov. Za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona je stanovená trestná sadzba vo výmere troch rokov až osem rokov. Z uvedeného je teda zrejmé, že zločin, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanom prípade je prísnejšie trestným, než zločin, vo vzťahu ku ktorému prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Naviac je potrebné zvýrazniť, že v danom prípade, vzhľadom na to, že trest sa ukladá za dva zločiny spáchané dvoma samostatnými skutkami, je potrebné v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu (teda zločinu podľa § 222 ods. 1, 3 Tr. zákona) o jednu tretinu, čo znamená, že horná hranica trestnej sadzby by sa v danom prípade zvýšila na 13 rokov a 4 mesiace. Potreba aplikácie § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu však potom znamená, (keďže sa trest ukladá len za dva trestné činy), že nie je možné súčasne aplikovať priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, pretože v takom prípade, by sa jedna a tá istá okolnosť pričítala dvakrát, čo je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zákona. Žiadnu ďalšiu okolnosť, ktorá by bola okolnosťou priťažujúcou, krajský súd v posudzovanej veci nezistil, naopak zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, konkrétne okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Pri ukladaní trestu teda musel brať krajský súd do úvahy, že v danom prípade existuje prevaha poľahčujúcich okolností a vzhľadom na to, potom upravoval trestnú sadzbu, konkrétne jej hornú hranicu najprv postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona, teda jej znížením o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby a následne postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, čiže zvýšením takto upravenej hornej hranice o jednu tretinu, čo v konečnom dôsledku znamená ukladanie trestu v rámci upravenej trestnej sadzby vo výmere 3 roky až 10 rokov 2 mesiace a 20 dní. Vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti posudzovaného prípadu a ďalšie skutočnosti rozhodné pre určenie výmery trestu potom obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3,5 roka. Pre výkon tohto trestu ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním uvedeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin. Keďže krajský súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody, samozrejme, že v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, ktorým mu bol pôvodne uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 2,5 roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.