Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10To/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716011071 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716011071.4 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2018, v trestnej veci proti obžalovanému J.. V. V. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/175/2016 zo dňa 22.05.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný J.. V. V. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - dňa 25.12.2016 v čase asi o 22.45 hod. vo M. C., časť N. B., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktoré zvýšili hladinu alkoholu v jeho krvi najmenej na 0,96 mg/l zistenú z vydychovaného vzduchu, viedol motorové vozidlo továrenskej značky Toyota Rav, EČ D po miestnej komunikácii od kostola na cestu č. II/537, smerom k hotelu B., pričom pravou stranou vozidla zišiel mimo vozovku a ostal stáť v snehovom záveji, následne bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vysoké Tatry. Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 6 mesiacov. Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, podal obžalovaný odvolanie, čo do výroku o vine, ako aj treste, ktoré následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že súd odôvodňoval rozsudok podľa údajov v spise a nie podľa dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, hoci od podania odporu boli súdu poskytnuté a navrhnuté ďalšie dôležité návrhy a dôkazy. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že na žalované konanie si nepamätá pre bolesti hlavy a nevie kedy pil alkohol a to či pred alebo po jazde. Súd preto vychádzal z jeho výpovede pred príslušníkmi polície, kde sa priznal, že pil pred jazdou. Súd jeho výpoveď potom neskúmal z hľadiska hodnovernosti, lebo vychádzal iba z tohto dôkazu a jeho obranu podanú neskôr považoval za účelovú. Výsledok dychových skúšok v konaní nikto nenapádal, ale k účelovosti obrany má obhajoba výhrady. Súd predovšetkým uvádza, že vychádzal z priznania, zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody z výsluchu obžalovaného ako podozrivej osoby a z úradného záznamu polície. Obhajoba z uvedeného predovšetkým namieta použitie zápisníc o výsluchu podozrivého ako dôkaz pre rozsudok a pre rozhodnutie, lebo nejde o dôkaz v súlade so zákonom a použiteľný pred súdom. Ani samotný úradný záznam polície nie je súdny dôkaz. Iba dychová skúška je súdny dôkaz. Táto zaznamenala nárast vstrebaného alkoholu, čo nasvedčuje stavu bezprostredného použitia alkoholu pred prvou skúškou a je v rozpore s prijatím údajov obžalovaného o tom, že pil dve pivá dávnejšie predtým. Toto priznanie aj formou procesného a zákonného priznania je nepravdivé a neprijateľné. Obžalovaný oľutoval svoje konanie zrejme pod tlakom udalostí a zadržania a očakávania nepredvídateľného trestu, ale to nevylučuje nutnosť preverovať jeho priznanie aj inými zákonnými dôkazmi a to najmä pre prípad, že priznanie nie je v súlade s logickým sledom udalostí a forénznym dôkazom, ktorým je aj opakovaná dychová skúška. Súd vykonanie takýchto dôkazov považoval za dostatočné a preto aj všetky návrhy obhajoby z prípravného konania a pojednávania zamietol. Použiteľná mohla byť len výpoveď obvinenej osoby z prípravného konania, ktorá je v rozpore s výpoveďou z hlavného pojednávania a aj v rozpore s navrhovanými dôkazmi. Obžalovaný musel mať obhajcu v trestnom konaní od samého začiatku, lebo tomu nasvedčovali okolnosti prípadu a kontakt s obvineným a aj neskoršie zistenia v priebehu konania. Z úradného záznamu a z pozorovania polície už vzniklo podozrenie o neadekvátnom správaní sa obžalovaného, ktorý reagoval zmätene, otváral a zatváral okno. V motorovom vozidle sa však nachádzal liehový alkohol, ktorý polícia nezaistila na overenie pravdivosti tvrdenia obžalovaného. Pri osobnej prehliadke už polícia našla u obžalovaného tri tabletky šumivého Panadolu, ktorý sa používa na liečbu bolestí hlavy, čo nasvedčuje pravdivosti a nie účelovosti výpovede na hlavnom pojednávaní a práve naopak, samotné priznanie sa potom javí ako účelové. O účelovosti priznania skôr nasvedčujú citované dôkazy z prípravného konania, ktoré boli vykonané v stave obmedzenia osobnej slobody. O pravdivosti zápisnice o zadržaní sú tiež pochybnosti, lebo napríklad, obžalovaný nebol zastavený, hliadkou, ale nájdený v záveji a neuvádzal ani zdravotné problémy, ktoré však mal. Podpísal poučenie o práve na obhajcu, ale tento nebol zadovážený, hoci okolnosti tomu nasvedčovali, že nebol spôsobilý v čase úkonov sa náležite brániť. Bol pod vplyvom liekov a alkoholu. Jeho výpoveď ako podozrivého je spochybnená už tým, že napriek pozorovanej zmätenosti podozrivého konštatovanej už v úradnom zázname, neboli kontaktovaní rodinní príslušníci a nebol zabezpečený ani obhajca, hoci išlo o pochybnosť, či je spôsobilý náležíte sa brániť úradnej mašinérii. Tu uviedol, že lieky, neberie žiadne, čo nie je pravda, lebo jednak bral Panadol a jednak pravidelne užíva psychoanalgetiká. Uviedol, že sa nelieči na psychiatrii, ale sa lieči pravidelne, od čias vážneho úrazu. Uviedol, že pracuje v Žiari nad Hronom, ale nepracoval. Uviedol, že chápe zmysel trestného konania, ale o tom obhajoba pochybuje. Tiež uviedol, že požil pred jazdou alkohol, ale dychová skúška nevylučuje, že tak bolo až po jazde. Je pochybné či vo svojej výpovedi hovoril pravdu, ak časť uvedená vyššie je nepravdivá. Po začatí súdneho konania obhajoba navrhla 06.04.2017 dôkazy, ktorými sa odmietol súd zaoberať. Súd sa odmietol zaoberať návrhmi obhajoby v oblasti jeho zdravia a spôsobilosti reprodukovať pozorované skutočnosti počas skutku a v prípravnom konaní. Po prevzatí obhajoby obhajca mal plánovanú prvú poradu s obžalovaným na deň 28.02.2017. Na poradu sa nedostavil obžalovaný, ale jeho matka D. V., ktorá ho ospravedlnila. Táto uviedla, že bol náhle hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v Kremnici na nejakej intenzívnej jednotke a jeho stav je vážny. Dňa 05.04.2017 sa dostavil za obhajcom obvinený, ktorý sa preukázal lekárskou správou, podľa ktorej bol hospitalizovaný od 25.02.2017 do 04.04.2017 v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici. Obvinený užíva lieky dlhodobo vzhľadom na vážny úraz hlavy v minulosti. V trestnom konaní boli vykonané s obvineným výsluchy, ktoré nezohľadňovali túto skutočnosť, lebo už v samotnej jeho výpovedi z 26.01.2016 je uvedené, že pracuje, hoci nepracuje, že neberie lieky, hoci lieky berie a že na psychiatrii sa neliečil a nelieči, hoci sa liečil a stále sa lieči ambulantne. Celá jeho výpoveď je zmätočná a nehodnoverná. Obhajoba už avizovala, že obvinený nebol schopný výsluchu a je to aj zjavné z verbálneho kontaktu s ním samým. Avizovali súdu v návrhu aj iné pochybnosti, že skutkový stav zistený od neho samotného nie je hodnoverný a popisované skutočnosti zrejme nezodpovedajú pravde. Rozhodujúce je zistenie či riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Vo vozidle, ktoré patrí jeho matke bola nájdená otvorená a čiastočne vypitá fľaša liehoviny. Potrebné je preto nepochybne overiť, či obvinený nepil alkohol až potom, ako zapadol v záveji, lebo tam bol aj nájdený hliadkou a hladina alkoholu sa v priebehu niekoľkých minút značne zvyšovala v priebehu 15 minút z 0,96 na 1,01 g/L, čo znamená, že nie je vylúčené, že sa opil v zapadnutom aute, kde bol nájdený okolo 23 h. večer. Túto pochybnosť navrhovali vylúčiť a odstrániť. Navrhovali aj zistiť a zaoberať sa aj tým, či v uvedenom čase bol pod vplyvom psychiatrických liekov, alebo nebol a či požitie - nepožitie liekov malo vplyv na jeho správanie a výpoveď, ktorá je podľa názoru obhajoby nepravdivá. Návrhmi sa súd nezaoberal. Požadovali neskôr aj vyžiadanie správy o stave liečby a o duševnom zdraví obvineného od jeho ošetrujúceho lekára a z PL Kremnica. Aj toto bolo súdom odmietnuté. Obhajoba akurát dostala pokutu za to, že súdu oznámila, že obvinený je hospitalizovaný v nemocnici. Obhajoba, ktorá za daného stavu mala byť zabezpečená od prvého úkonu a samého začiatku nakoniec bola úplne nepotrebná. Obhajoba nedostala ani záznam z pojednávania, ktorý obsahuje nedôstojné invektívy voči obžalovanému. Súd oproti predchádzajúcemu trestnému rozkazu, zrejme za trest pre podanie odporu, sprísnil aj uložený trest odňatia slobody, hoci sa nezmenili skutkové a ani iné okolnosti. Súd konštatoval, že obžalovaný konal ako úplne bezchybná osoba, hoci ponúknuté dôkazy to vylučujú. Z konania a rozhodnutia vyplýva podozrenie zo zaujatia a nie objektívnej nestrannosti. Obžalovaný sa nachádzal v čase zadržania a úkonov v stave zníženej príčetnosti, a to mal súd vziať do úvahy aj pri ukladaní trestu. Súd nemal dôvod na sprísňovanie trestu, ale na zmiernenie pôvodného trestu. Súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, hoci žiadne okolnosti spáchania činu nenasvedčujú ani následkom, ani spôsobu konania, ani motívu a ani iným zákonom predpokladaným skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali sprísňovanie ukladaného trestu. Obžalovaný bol nájdený v záveji na bezvýznamnej nepoužívanej komunikácii, kde by bez polície mohol akurát zamrznúť v záveji. Súd dokonca pri ukladaní trestu prihliadol aj na zahladené odsúdenie z roku 2012, čo je neprípustné a vyslovene na to aj poukázal. O pochybnosti ohľadom celého trestného konania proti obžalovanému svedčí potom aj podanie odvolania prokurátorom, zrejme z pomsty za stratu času, hoci tento by mal zastávať nadhľad a nezávislú pozíciu v konaní a mal by podporovať úplné objasnenie veci. K tomuto odvolaniu ako zrejme účelovému, ktoré nie je v súlade s postavením prokuratúry sa obhajoba nebude ani vyjadrovať. Záznam z pojednávania nie je k dispozícii a preto nie je možné argumentovať ani informáciami z pojednávania, preto žiadame o ospravedlnenie, že odvolanie neobsahuje všetky údaje, ktoré by bolo potrebné spomenúť. Navrhol, aby odvolací súd prioritne rozhodol o zrušení rozsudku a vrátení veci na nové konanie a doplnenie dokazovania, alebo aby na tomto nedostatočnom stave dokazovania sám rozhodol o oslobodení obžalovaného pre nedostatok zákonných dôkazov. Aj pre prípad uznania viny je pre účely ukladania trestu nevyhnutné zohľadniť preukazovaný stav jeho zníženej príčetnosti, alebo i nepríčetnosti v čase skutku a predovšetkým vylúčiť zohľadňovanie okolností, ktoré sa na ukladanie trestu v danom prípade nehodia, alebo sú zakázané. Proti rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku aj okresný prokurátor, a to čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch uviedol, že rozsudok súdu, pokiaľ ide o uznanie viny zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, považuje za zákonný a správny. Taktiež nenamieta súdom zvolený druh trestu. Nestotožňuje sa však s výmerou trestu predovšetkým v treste zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nezodpovedal kritériám pre ukladanie trestu zákazu činnosti a základným zásadám pre ukladanie sankcií. Podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2. Podľa § 2 citovaného ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Produkované dôkazy bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/12/2012 z 19.01.2012 za rovnaký trestný čin, teda v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Je evidentné, že predchádzajúce odsúdenie na obžalovaného nemalo žiaden výchovný vplyv, keďže sa opätovne dopustil totožnej trestnej činnosti a ide u neho o špeciálnu recidívu. V danom prípade naviac vozidlo viedol v ťažkom stupni opitosti. Trest zákazu činnosti v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nemožno považovať za trest uložený v hornej polovici trestnej sadzby, ale v strede trestnej sadzby. Vzhľadom na postoj obvineného k trestnej činnosti, stupeň jeho ovplyvnenia návykovou látkou ani trest uložený tesne nad hornou polovicou trestnej sadzby by nezodpovedal účelu zákona a zásadám pre ukladanie trestov. S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Poprade vo výroku o treste a obžalovanému J.. V. V. uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v hornej polovici trestnej sadzby, najmenej 6 rokov pri zachovaní uloženého podmienečného trestu odňatia slobody. Na základe takto podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, zistil také chyby, že aj keď odvolaním obžalovaného vytýkané nie sú, tak krajskému súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Ide totiž o chyby odôvodňujúce podania dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku, teda pre založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré súdom neboli vykonané zákonným spôsobom. Za zákonným spôsobom vykonaný dôkaz je v zmysle § 119 ods. 2 Tr. poriadku potrebné považovať všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Tr. poriadku alebo podľa osobitného zákona. Súčasťou získania dôkazu z dôkazného prostriedku podľa Tr. poriadku je aj jeho procesné zachytenie spôsobom upraveným v Tr. poriadku. Dôkaz, ktorý takto zachytený nie je, nemožno považovať za dôkaz vykonaný zákonným spôsobom. V predmetnej trestnej veci napadnutý rozsudok prvostupňový súd založil aj na dôkazoch, ktoré mali byť vykonané na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.5.2017, ale ktoré spôsobom upraveným v Trestnom poriadkom zachytené neboli a tak nie je možné zistiť ich skutočný obsah. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vykonanom dňa 22.05.2017 vyplýva, že samosudkyňa podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku rozhodla, že sa zápisnica z hlavného pojednávania vyhotoví prostredníctvom záznamového zariadenia. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní boli následne zaznamenané len meno a priezvisko obžalovaného, vypočutých svedkov a čas ich výsluchu, nie však obsah ich výpovedí. Uvedená protokolácia o tom, že bol vypočutý určitý svedok a v akom čase bol vypočutý, bez zaznamenania konkrétneho obsahu jeho výpovede, nie je dostatočným dokladom o vykonaní dôkazu výsluchom svedka a o skutočnostiach, o ktorých svedok vypovedal (obdobne R 50/1969). Je síce pravdou, že samosudkyňa k zápisniciam o hlavnom pojednávaní pripojila aj zvukový záznam z týchto pojednávaní. Ten však nebol zhotovený zákonom predpísaným spôsobom. Išlo totiž len o zvukový záznam zhotovený podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý sa vyhotovuje popri zápisnici o hlavnom pojednávaní a ktorý ani neumožňuje presnú identifikáciu vyslúchaných osôb. Nemôže preto nahradiť písomné zaznamenanie obsahu jednotlivých výpovedí, či iných úkonov v zápisnici o hlavnom pojednávaní. Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku, predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní upovedomia. Podľa § 61a Tr. poriadku, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zaznamenávanie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v rozsahu, v ktorom sa na ňom vykonáva dokazovanie (teda podľa § 61a Tr. poriadku), sa zaznamenáva aj popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. poriadku s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Nie je teda na rozhodnutí predsedu senátu, či takýto zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku vyhotoví alebo nie. Pritom pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie, jeho použitie je na rozhodnutí predsedu senátu, čo vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. poriadku. Za technické zariadenie určené na zaznamenanie zvuku podľa § 61a Tr. poriadku sa považuje diktafón, ktorý však nespĺňa parametre iného vhodného záznamového zariadenia, ktoré je definované Metodickým pokynom č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30.03.2006 vydaným na vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku v znení zákona č. 650/2005 Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, pomocou technického zariadenia. Podľa § 2 ods. 1 Metodického pokynu, sa na účely tohto pokynu technickým zariadením rozumie technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti - aplikácie „Záznam súdnych pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých okresných a krajských súdoch. Podľa § 2 ods. 8 Metodického pokynu sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „poskytovateľ“ rozumie dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP Media s. r. o. a podľa ods. 10 už citovaného ustanovenia sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „prijímateľ“ rozumie súd, ktorému bolo dodávateľom inštalované záznamové zariadenie. Okrem toho v § 3 Metodického pokynu sa ustanovujú odporúčania pre sudcov pri použití záznamového zariadenia ohľadne vedenia súdneho pojednávania a asistenta, ktorý obsluhuje záznamové zariadenie. Z uvedeného je teda zrejmé, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku je len zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s. r. o., pevne zabudované v pojednávacej miestnosti súdu, obsahujúce hardvérovú a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“, ktorým bezpochyby nie je diktafón určený na zvukový záznam hlavného pojednávania podľa § 61a Tr. poriadku. Spomínaný diktafón totiž neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes zachytáva, keďže len priestorovo zaznamenáva zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa podmienky určené ministerstvom spravodlivosti pre iné vhodné záznamové zariadenie tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného metodického pokynu. Ak teda samosudkyňa nezabezpečila vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním predsedom senátu alebo ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného metodického pokynu a zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedí vypočúvaných osôb a ďalších ich prednesov obsahuje len poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný s odkazom na vyhotovenie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. poriadku, zaznamenanie vykonaných dôkazov z formálneho hľadiska nezodpovedá zákonu. Uvedené porušenie procesného predpisu pri zaznamenaní vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní viedlo k ich znehodnoteniu do takej miery, že nie sú použiteľné. Trestný poriadok totiž stanovuje pravidlá pre vykonávanie jednotlivých dôkazov, ktorých porušenie aj jednotlivo môže mať za následok procesnú nespôsobilosť ich použitia či už absolútnu alebo relatívnu. V súdnom konaní medzi takéto pravidlá nesporne patrí i zaznamenanie vykonania dôkazu na hlavnom pojednávaní. Preto aj porušenie tohto pravidla je nevyhnutné posudzovať a pokiaľ zaznamenanie vykonania dôkazu nedáva spoľahlivý podklad, napr. z dôvodu, že nie je zabezpečená identifikácia hovoriacich osôb a teda nie je záruka správnosti záznamu prejavu tej ktorej osoby bez možnosti overenia si správnosti jeho zachytenia, nemožno o takýto dôkaz opierať skutkové zistenia. Prepis výpovedí vypočutých osôb len zo záznamu zhotoveného podľa § 61a Tr. poriadku totiž nemôže nahradiť zákonné zaznamenanie vykonania dôkazu. Takýto prepis na rozdiel od zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je verejnou listinou a nie je dôkazom o priebehu hlavného pojednávania a ani o obsahu výpovedí vypočutých osôb. V predmetnej veci to znamená, že prvostupňový súd pre nesprávny postup pri zaznamenávaní dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a tiež že odvolací súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a zákonnosti ich vykonania. Zistené pochybenie prvostupňového súdu je podstatnou chybou konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že vo veci je nevyhnutné za účelom objasnenia veci vykonať opätovne dôkazy, ktorých vykonanie nebolo procesne účinným spôsobom zaznamenané, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj z dôvodu uvedeného § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie. Pre úplnosť je potrebné ešte dodať, vychádzajúc z obsahu doposiaľ produkovaných dôkazov, že v posudzovanom prípade rozhodnutie prvostupňového súdu - odmietnuť návrh obhajoby na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie, za účelom posúdenia duševného stavu obžalovaného v čase, kedy sa mal dopustiť skutku - je možné považovať za rozhodnutie predčasné. Uvedený záver plynie zo zistení dokumentovaných v spise, z ktorých je zrejmé, že obhajoba tento návrh podložila s listinnými dôkazmi - potvrdením všeobecného lekára MUDr. D. X. na čl. 105, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný v čase dokazovania na hlavnom pojednávaní bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, čo dopĺňa správa Psychiatrickej nemocnice prof. Matulaja v Kreminici na čl. 106, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný J.. V. mal byť hospitalizovaný v tejto nemocnici prvýkrát od 8.5.2016 do 8.6.2016 a následne počas prebiehajúceho dokazovania na hlavnom pojednávaní v posudzovanej veci, a to od 25.2.2017 do 4.4.2017, čomu zodpovedá prepúšťacia správa na čl. 110, z ktorej je tiež zrejmé, že u obžalovaného bola konštatovaná diagnóza „bipolárna afektívna porucha, terajšia manická epizóda bez psychotických porúch“ označená ako F. 31 - duševná porucha. Z pohľadu doposiaľ uvedeného je teda namieste, podľa názoru krajského súdu, aby v danom prípade bol posúdený duševný stav obž. J.. V. V. tak, ako to navrhovala aj obhajoba v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, a teda do akej miery mohli byť ovplyvnené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku - diagnostikovanou duševnou poruchou. Vzhľadom na uvedené, bez možnosti vecného preskúmania, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude musieť uvedené chyby okresný súd odstrániť, vykonať v potrebnom rozsahu dokazovanie a vo veci opäť rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.