Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/46/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200801 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716200801.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1. G. T., L.. XX.X.XXXX, J. K. K. XX, 2. S. T., L.. XX.X.XXXX, J. D. XXX/XXX, D. J., 3. I. S., L.. XX.X.XXXX, J. D. XXXX/X, G. - C., všetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, proti žalovanej: C. X.Á.E., J. G. XXXX/X, G., právne zastúpenej spoločnosťou AK Hudzík & Partners, s.r.o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, o zaplatenie 334,84 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20C/30/2016-130 zo dňa 31.10.2017 r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, ktorý bol v poradí druhým rozhodnutím v spore, rozhodol takto: „I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 38,21 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2013 do zaplatenia, sumu 37,19 eur z 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2014 do zaplatenia a sumu 36,21 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dn od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 38,21 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2013 do zaplatenia, sumu 37,19 eur z 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2014 do zaplatenia a sumu 36,21 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3/ rade sumu 38,21 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2013 do zaplatenia, sumu 37,19 eur z 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2014 do zaplatenia a sumu 36,21 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 2.4.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“ V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci pozemku zapísaného na LV č. XXX k.ú. G. ako parcela R.-T. Č.. XXXX trvalé trávne porasty, vo výmere 2.559 m2, na časti ktorého je zriadená záhradková osada „X. W.. G.“, domáhali sa voči žalovanej zaplatenia nájomného. Žalovaná užíva pozemok v ich vlastníctve ako záhradu. Za obdobie od roku 2012 nehradí nájomné a neuzavrela so žalobcami ani nájomnú zmluvu. Žiadali preto, aby súd uložil žalovanej zaplatiť im nájomné vo výške vypočítanej znalcom, a to za obdobie rokov 2012 až 2014. Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila, od žalobcu žiadala odkúpiť časť parcely za kúpnu cenu 8,31 eura/m2. Žalobcovia na túto ponuku nereagovali, za predpokladu, že by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nebolo by potrebné uzatvárať žiadne nájomné zmluvy, ani požadovať nájomné za užívanú parcelu. Žalobcovia zmarili možnosť uzavretia zmluvy a konajú tak v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasila ani so žalobcami predloženým znaleckým posudkom, nakoľko znalec W.. J.Š. nie je znalcom v odvetví odhadu hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcami ako vlastníkmi pozemku parcelné č. R.-T. XXXX a žalovanou ako užívateľkou časti parcely, podľa geometrického plánu parcely č. XXXX/ XXX o výmere 156 m2 a č. XXXX/XXX o výmere 10 m2 je nájomný vzťah, ktorý vznikol zo zákona napriek tomu, že nájomná zmluva medzi nimi neexistuje. Podľa súdu prvej inštancie táto okolnosť nebola pre účastníkov sporná, rovnako ako výmera žalovanou užívanej parcely, určená geometrickým plánom. Spornou bola výška, akú má žalovaná platiť ako nájomné žalobcom. Podľa znaleckého posudku W.. J. J. č. XXX/XXXX, výška nájomného predstavuje sumu 0,019 eura za m2 na deň po dobu neuhradeného nájmu. K výhradám žalovanej, že znalec nie je kompetentným pre stanovenie výšky nájmu, súd prvej inštancie uviedol, že W.. J. J. ev. č. XXXXX je znalcom v odvetví 370901 - Odhad hodnoty nehnuteľností. V zmysle prílohy č. 6 inštrukcie 12/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 19292/2004-53 je v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, zamerané na stanovenie východiskovej, technickej a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stanovenie všeobecnej hodnoty práv a záväzkov viaznúcich na nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného, stanovenie výšky škody, Teda námietky žalovanej mal za nedôvodné. Za nedôvodnú mal aj žalovanou vznesenú námietku premlčania. Uviedol, že predmetom konania bolo nájomné za roky 2012 až 2014, ktoré podľa zákonnej úpravy, zákona č. 64/1997 Z.z. je splatné do 1. apríla nasledujúceho roka. Keďže žaloba bola podaná na súd 28.1.2016, nejedná sa o premlčaný nárok. Najstaršie žalované obdobie bolo obdobie roka 2012. Nájomné za toto obdobie bolo splatné k 1.4.2013. Premlčacia doba by uplynula až 1.4.2016. Žalobu mal súd prvej inštancie za dôvodne podanú, a to aj vo vzťahu k žalobou uplatnenému príslušenstvu. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ustanovenia Zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k ním - § 3 ods. 1, § 4, na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 671 ods. 1, § 517 a ustanovenie § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného sporového poriadku, pričom k odvolacím dôvodom v zmysle ich citácie Civilného sporového poriadku uviedla iba, že v pôvodnom rozsudku z 31.10.2017, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, posudzoval súd prvej inštancie nárok žalobcov ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Od svojich skorších záverov sa však odklonil, keďže v opačnom prípade by sa nevyhnutne musel zaoberať námietkou premlčania. Uvedené žalovaná považuje za zásadnú vadu konania. Zásadnou vadou konania podľa žalovanej je aj to, že súd prijal závery žalobcov, ktorí výšku nájomného stanovili na základe znaleckého posudku W.. J., ktorý môže byť v konaní považovaný iba za listinný dôkaz. Tento znalec naviac nie je znalcom v odvetví poľnohospodárskej pôdy - kód 290101. Naviac žalovaná skutočne neužíva takú výmeru pôdy, akú uvádzajú žalobcovia po dobu najmenej 5 rokov, k čomu v prílohe odvolania priložila fotodokumentáciu, ktorá mala svedčiť o pravdivosti jej tvrdení. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil a vyhodnotil dôkazy a dospel k správnemu rozsudku. Žalobcovia nikdy v spore neoznačili svoje nároky za bezdôvodné obohatenie, nezodpovedá skutočnosti ani to, že by sa súd prvej inštancie odklonil od svojich záverov uvedených v pôvodnom rozsudku nakoľko v zmysle uznesenia odvolacieho súdu bolo jeho úlohou vysporiadať sa so zmätočne zodpovedanou námietkou premlčania. Pokiaľ žalovaná namieta nespôsobilosť znalca W.. J. vyhotoviť znalecký posudok, žalobcovia uviedli, že podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovania nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia, obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovania lesov a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia v obci neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo. Neobstojí tiež námietka žalovanej, že sa jedná len o listinný dôkaz, keďže všetky dôkazy majú rovnakú právnu silu. Žalovaná mala možnosť svoje tvrdenia v konaní dôkazne podporiť, no neurobila tak. K odvolaniu predložená fotodokumentácia, ktorá má svedčiť o pravdivosti jej tvrdenia o výmere skutočne užívanej pôdy je, s poukazom na koncentráciu konania irelevantná a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 5.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovanej dôvodné nebolo. 5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovanej v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušne právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 6. Podstata odvolacích argumentov žalovanej, ako z obsahu odvolania vyplýva, bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení, nedostatočnom nesprávnom zistení skutkového stavu veci, čo malo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. 9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako aj správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku, aj keď je stručné, je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej len dodáva: 10. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalujúca strana vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho konania. Zo žaloby vyplýva jednoznačné tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaná užíva pozemok v ich vlastníctve, ktorý je v záhradkovej osade a napriek tomu, že neuzavrela s nimi nájomnú zmluvu v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z., vznikol medzi nimi nájomný vzťah, t.j. predmetom konania bolo neplnenie povinnosti nájomcu v zmysle neplatenia nájomného, ktoré predstavovalo pohľadávku žalobcov voči žalovanej, zaplatenie ktorej mal jej uložiť súd. Neobstojí preto úvaha žalovanej, že súd mal považovať nárok uplatnený žalobou za nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý, ak by bol takto posudzovaný, bol by sčasti premlčaný. Súd prvej inštancie správne poukázal na splatnosť nájomného za užívanie pozemkov v záhradkových osadách do apríla nasledujúceho roka. Keďže pre plynutie premlčacej doby nájomného platí v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia lehota a žaloba bola podaná na súd 28.1.2016, pri najstaršom období, za rok 2012, nemohla byť podaná po uplynutí premlčacej doby. 11. Nie dôvodnou odvolacou námietkou, a už vôbec nie zásadnou vadou konania, bola úvaha, resp. zdôraznenie žalovanej, že znalecký posudok W.. J. bol iba listinným dôkazom. Podľa článku 15 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. V sporovom konaní platí, že kto žaluje ten dokazuje, pokiaľ sa v okolnostiach prípadu neprenáša dôkazné bremeno na žalovaného. V zmysle uvedeného žalobcovia predložili súdu dôkaz, znalecký posudok znalca s výpočtom nájomného. Pokiaľ mala žalovaná za to, že ide o dôkazný prostriedok nepoužiteľný pre účely posúdenia nároku, ktorý bol predmetom konania z toho dôvodu, že sa podľa nej jedná iba o listinný dôkaz, t.j. zrejme dôkaz s nižšou dôkaznou hodnotou, nič jej nebránilo predložiť súdu dôkaz spochybňujúci dôkaz predložený žalobcami. Nedôvodnou bola taktiež námietka vo vzťahu k nekompetentnosti znalca vypočítať nájomné. Podľa znaleckého posudku sporný pozemok v záhradkárskej osade „X. W.. G.“ sa nachádza v zastavanej časti obce G., t.j. nie mimo zastavaného územia mesta, bol preto znalcom oprávneným hodnotiť a vypočítať výšku nároku, ktorý bol predmetom konania. 12. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala to, že neužíva takú výmeru, ako uvádzajú žalobcovia po dobu 5 rokov, o čom mala svedčiť fotodokumentácia predložená k jej odvolaniu až v odvolacím konaní, odvolací súd poukazuje na to, že tento listinný dôkaz, ako prostriedok procesnej obrany, nebol použitý v konaní pred súdom prvej inštancie . V zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní nemohol byť použiteľný, nakoľko žalovaná ani netvrdila žiadnu okolnosť, pre ktorú tento prostriedok nemohla použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Naviac zo spisu vyplýva, že žalovaná v priebehu konania zaslala žalobcom písomnosť označenú ako Odstúpenie od užívania pozemku, ktorá je datovaná dňom 3.8.2016, v ktorej sama uvádza, že odstupuje svoje užívateľské právo k sporným pozemkom vo výmerách 156 m2 a 10 m2, t.j. jedná sa spolu o výmeru, ktorá bola podkladom výpočtu nájomného. 13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý odzrkadľuje výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo. 14. Odvolací súd preto z dôvodov, ktoré uviedol, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd nezistil dôvody pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 257 CSP na strane žalovanej, preto žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu výšky trov odvolacieho konania zrealizuje súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.