Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/16/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817201493 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817201493.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému : T. Q., V..: XX.XX.XXXX, P. N. R.Š. XXX, XXX XX B., št. občan SR, právne zastúpeného: Mgr. František Chochol, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 3.534,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 06.10.2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.161,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 22 %. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.534,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 24.09.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 8.269,44 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 86,14 Eur, ročnej úrokovej sadzbe 32 % a RPMN 32 %. Konečná splatnosť bola dohodnutá na 10/2020. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1119,82 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.02.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.04.2014 úver zosplatnil. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania a neuplatňoval si zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný podľa podanej žaloby žalobcu uhradiť sumu 4.653,85 Eur. Žalobca uviedol, že celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina plus náklady na vymáhanie pohľadávky mínus prijaté úhrady. V podaní zo dňa 02.10.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nimi uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo preukázali predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver. Žalovaný sa úver vo výške 3.280,85 Eur zaviazal zaplatiť formou 96 pravidelných mesačných splátok vo výške 86,14 Eur splatných k 20. dňu v mesiaci. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť na úhradu úveru sumu 8.269,44 Eur. Žalovaný do začatia konania zaplatil na úverovú pohľadávku sumu vo výške 1.119,82 Eur. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania podal žalobca na tamojší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.08.2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX pripustil zmenu na strane žalobcu. 3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517, ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 24.09.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 3.280,85 Eur a ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach po 86,14 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad súd prvej inštancie tiež zistil, že žalovaný na splátkach celkovo uhradil sumu 1.119,82 Eur. Ďalej mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX a taktiež rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Konštatoval tiež, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 10/2020. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe týchto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho sa súd prvej inštancie zaoberal aj jednotlivými náležitosťami zmluvy a žalovanými nárokmi. Pokiaľ išlo o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd prvej inštancie preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v septembri 2012 činil úrok 9,91 % p.a.. Z toho mu bolo zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto súd konštatoval, že s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) je zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie zároveň pri tomto prípade poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/ XXX/XXXX zo dňa 27.11.2014, v ktorých súdy považovali za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery preto súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 OZ). Súd prvej inštancie prijal záver, že pôvodný žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.280,85 Eur, pričom žalovaný uhradil celkovo sumu 1.119,82 Eur. Keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov vo výške 2.161,03 Eur (3.280,85 Eur - 1.119,82 Eur) a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru t.j. po dni 19.04.2014, dostal do omeškania súd prvej inštancie ho preto zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Úrok z omeškania tak predstavuje výšku 8,25 % ročne. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., keď vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu konštatoval, že z uplatnenej sumy 3.534,03 Eur bolo žalobcovi priznaných 2.161,03 Eur, teda žalobca mal v konaní úspech 61 % a neúspech 39 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného tak vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 22 %. 6. Proti tomuto rozsudku v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel a v súvisiacom III. výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol alebo rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie napadol z dôvodu, že nárok žalobcu považuje za premlčaný, nakoľko z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovení zákona a k použitiu neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti má žalobca za to, že uzavretú zmluvu medzi ním a žalobcom je potrebné považovať za neplatnú v celom rozsahu ako priečiacu sa dobrým mravom. Neprimerane vysoké úroky, dojednané v rozpore s dobrými mravmi poukazujú na zlý úmysel žalobcu obohatiť sa neprimerane na úkor žalovaného. Podľa žalovaného takýto právny úkonu nemá požívať ochranu práva, lebo sám osobe sa ako celok dobrým mravom prieči a odporuje zákonu. Na základe uvedeného je možné považovať nárok žalobou za premlčaný, nakoľko si ho neuplatnil v zákonom stanovenej lehote, za začiatok plynutia ktorej je možné považovať deň plnenia, najneskôr však deň 20.04.2014. Odvolateľ má za to, že súd mal otázku premlčania vyhodnotiť a to aj vzhľadom k posúdeniu nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, z dôvodu neplatnosti právneho úkonu. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa tak nestotožňuje, nakoľko tento nevychádza zo správneho právneho posúdenia a dostatočného zistenia skutkového stavu veci. Žalovaný rozhodnutie súdu napadol aj v časti, v ktorej mu súd neumožnil uhrádzať dlžnú sumu v splátkach v zmysle ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. Má za to, že v jeho prípade boli splnené podmienky na to, aby mohol uhrádzať dlžnú sumu po čiastkach, nakoľko sa spolu s manželkou staráme o ich deti, je toho času zamestnaný na polovičný úväzok, manželka poberá iba dávku v hmotnej núdzi a ich príjem mu „de facto“ postačuje iba na úhradu nevyhnutných potrieb. Ak súd uzná nárok žalobcu, k tomu uvádzam, že za súčasného stavu nie je z objektívnych príčin schopný uhradiť dlžnú sumu a už vôbec nie v lehote do troch dní. Súd mohol a domnievam sa, že súd mal možnosť povoliť mu uhrádzať uvedený dlh v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v splátkach. Vo vzťahu k výroku rozsudku o trovách konania navrhol, aby odvolací súd náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal opierajúc sa o ustanovenia § 257 C.s.p., nakoľko jeho osobné pomery je nutné hodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobca k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť. 9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 12. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie za aplikácie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 13. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. 14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2012 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.280,85 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 96 pravidelných mesačných splátkach pri výške mesačnej splátky 86,14 Eur, ročnej úrokovej sadzbe 32 % a RPMN 32%. Žalovaný na základe pravidelných mesačných splátok uhradil z vyššie uvedeného poskytnutého úveru celkovo sumu 1.119,81 Eur, pričom z vykonaného dokazovania nebolo zistené, aby žalovaný poukázal aj iné úhrady, a vrátil žalobcovi zvyšnú sumu poskytnutého úveru, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.161,03 Eur, t.j. rozdielu medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami. Odvolací súd považuje takýto postup súdu prvej inštancie za správny, ktorý zároveň na základe zistených skutočností žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentujú údaje požadované zákonom s spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a f) a to údaj o termínoch splátok istiny a, úrokov a iných poplatkov a údaj o konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie vyhlásil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie posúdil uzavretú dohodu o výške úrokov za rozpornú s dobrými mravmi, považoval takúto časť uzatvorenej zmluvy za absolútne neplatnú a to bez potreby vyhlásiť celu zmluvu za absolútne neplatnú. Aj takýto záver prijatý súdom prvej inštancie posúdil odvolací za správny. 15. Vzhľadom na odvolacie dôvody a námietky, ktoré žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolací súd konštatuje, že tieto neboli uplatnené včas. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po podaní žaloby žalobcom dňa 14.02.2017 zaslal súd prvej inštancie žalovanému predvolanie na pojednávanie zo dňa 08.09.2047 a uznesenie zo dňa 01.08.2017, ktorým žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenie písomne vyjadril k podanej žalobe a vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Na vyššie uvedené však žalovaný nereagoval, svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06.10.2017 neospravedlnil a k podanej žalobe žiadne vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich skutočností na svoju obranu nedoručil. Súd prvej inštancie však s ohľadom na spotrebiteľský charakter konania vykonal dokazovanie aj sám z úradnej povinnosti za účelom dokázania, či je celá žaloba dôvodná. Následne zo strany právneho zástupcu žalovaného, splnomocneného po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, bola v podanom odvolaní vznesená námietka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej premlčacej lehote a uplatnený nárok na umožnenie uhrádzať dlžnú sumu v splátkach. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ďalšie tvrdenia žalovaného predstavujú prostriedky procesnej obrany, ktoré tento neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, preto v zmysle § 366 C.s.p. sa odvolací súd nemôže novotami uplatnenými žalovaným až v odvolacom konaní zaoberať. 16. Nakoľko vyššie žalovaným predložené nové dôkazy teda mohol žalovaný uplatniť pred súdom prvej inštancie, pričom tak neučinil vlastnou vinou, uvedené dôkazy nie sú novotami v zmysle ustanovenia § 366 písmen a/ až d/ C.sp., ktorými by sa odvolací súd mal zaoberať, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie žalovaný bol poučený písomne preukázateľným spôsobom tak, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Takto poučený účastník nemá možnosť uplatniť odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, t. j. uplatní sa tzv. neúplná apelácia stojaca na báze účastníkovi poskytnutého poučenia o obmedzení (ohraničení) jeho možnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. V prípade, že žalobca využil odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, a odvolací súd by nerešpektoval, že u žalobcu sa uplatní tzv. neúplná apelácia, došlo by k chybnému postupu súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd nemohol postupovať tak, že by na dané uplatnenie námietky premlčania a nároku na umožnenie uhrádzať dlžnú sumu v splátkach ako prostriedku procesnej obrany prihliadal, nakoľko bola uplatnená až v odvolacom konaní. 17. Pre potvrdenie správnosti postupu súdu prvej inštancie pri vykonanom dokazovaní, ktorý ex offo neprihliadol na premlčanie spotrebiteľského úveru, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, ktorým rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, týkajúce sa povinnosti súdu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručujúcim právo na nestranný súd, právo na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu v spojení s právnou istotou. 18. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne a zákonné. 19. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalobcu si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).