Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Sa/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200375 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200375.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu K. O., bytom XX. januára č. 3, K., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 27. marca 2019, č. XXX XXX XXXX 0, v sociálnych veciach, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 27.03.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. decembra 2018 číslo XXX XXX XXXX 0 a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 26. novembra 2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 26. novembra 2010. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. decembra 2018 podľa § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 26. novembra 2018 o priznanie starobného dôchodku od 26. novembra 2010. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní citoval najmä ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 20, § 14 ods. 4, § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. 3. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že keďže žalobca vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcii v rozsahu najmenej 20 rokov a získal aspoň 25 rokov doby zamestnania, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku, t. j. dňa 15. novembra 2001. 4. Z obsahu spisového materiálu najmä z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže správny orgán prvého stupňa zistil, že od 1. decembra 2001 mu bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií a suma starobného dôchodku bola žalobcovi útvarom sociálneho zabezpečenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže určená podľa ustanovení V. časti zákona č. 100/1988 Zb. Na určenie sumy starobného dôchodku bola žalobcovi zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je doba zamestnania, doba služobného pomeru od 1. novembra 1969 do 30. apríla 1999 v I. kategórii funkcií a základná vojenská služba od 3. októbra 1967 do 1. októbra 1969 v I. kategórii funkcií. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na právnu úpravu a preukázané skutočnosti nárok na priznanie ďalšieho starobného dôchodku od 26. novembra 2010 žalobcovi nevznikol preto Sociálna poisťovňa, ústredie žiadosť o starobný dôchodok žalobcovi zamietla. Zároveň konštatovala, že v súlade s § 67 ods. 3 zákona č. 519/2007 Z. z. má možnosť požiadať o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku vyplácaného Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa zákona o sociálnom poistení. Starobný dôchodok v takomto prípade zvýši Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia zboru po prevedení poistného na starobné poistenie od sociálnej poisťovne na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. 5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 6. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.03.2019 číslo XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. decembra 2018 vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a podľa § 21, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 26. novembra 2018 o priznanie starobného dôchodku. 7. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa, citovala najmä ustanovenia § 274 ods. 1, § 196 ods. 7 zákona o sociálnej poisťovni, § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 175 zákona č. 100/1988 Zb., § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. 8. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, (uvedený napr. v rozsudku sp. zn. NS SR 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012), podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. 9. Žalovaná konštatovala, že žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 15. novembra 2001, teda v čase, kedy podmienky nároku na starobný dôchodok príslušníkov zborov nápravnej výchovy boli upravené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v súlade § 142 ods. 4 písm. c) rozhodoval príslušný orgán ministerstva spravodlivosti, ktorý žalobcovi aj starobný dôchodok priznal a to od 1. decembra 2001. Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. naďalej patrí ako starobný dôchodok a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu (jeho priznanie a vyplácanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok aj podľa § 65 zákona, (resp. podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003, alebo podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb.). 10. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že žalobca nemôže poberať dva starobné dôchodky. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku, ako aj doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok je možné posúdiť len ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, ako vyplýva z vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 11. Žalovaná konštatovala, že keďže Sociálna poisťovňa, ústredie nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a ani tento žalobcovi nevypláca, nie je preto oprávnená rozhodnúť o zvýšení starobného dôchodku za ďalšie doby zamestnania. V tomto konaní je príslušný Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS, ktorý starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, priznal. 12. Žalovaná ďalej konštatovala, že starobný dôchodok žalobcu nie je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z. z., za výsluhový dôchodok sa iba považuje, a to predovšetkým na účely valorizácie tohto dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z, z. ako to vyplýva aj z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 9So/48/2014 zo dňa 8. júla 2015, rozsudok sp. zn. 1So/47/2014 zo dňa 25. augusta 2015). Sociálna poisťovňa preto nie je príslušná k opätovnému posúdeniu žiadosti, s ohľadom na doby zamestnania, ktoré neboli pri priznaní starobného dôchodku zohľadnené, keďže mu nevznikol ďalší nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je poberateľom takej istej dávky priznanej podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a vyplácanej iným orgánom, Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže. 13. Starobný dôchodok žalobcu, priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra je naďalej starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. 14. Žalovaná argumentovala, že nie je prípustné aby Sociálna poisťovňa, ústredie priznala žalobcovi ďalší starobný dôchodok, keďže tento mu už bol priznaný Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže ako vecne príslušným orgánom podľa § 114 ods. 2 v spojení s § 114 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. O prípadnom nároku na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania, (poistenia) a dobu poistenia po vzniku nároku na tento dôchodok má právomoc rozhodnúť Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. 15. Žalovaná napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. decembra 2018 zmenila z dôvodu vynechania § 20 a § 132 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. 16. Nárok žalobcu na starobný dôchodok posúdila v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení a v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/87/2015 zo dňa 28. februára 2017. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. 18. V žalobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/2/2014-19 zo dňa 19.02.2014, poukázal na odpracované civilné roky, základnú vojenskú službu, vyslovil nesúhlas s nepriznaním starobného dôchodku, poukázal na predošlé konania vo veci žiadosti o priznanie starobného dôchodku vedené na Krajskom súde Prešove pod sp. zn. 2Sd/76/2014 a sp. zn. 2Sd/2/2014, na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9So/65/2014. 19. Uvedené rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné a nesprávne, má za to, že pri vydávaní rozhodnutia došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu žalovanou. Poukázal na výpisy, potvrdenia o školách, prípravu do zamestnania a nezamestnanosť evidovanú na Úrade práce v Prešove, čo sa tiež má počítať ako zamestnanie a zamestnanie v Ústave na výkon väzby Prešov ako strážnik, informátor. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej 20. K správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním doručeným súdu dňa 02.08.2019, v ktorej žiadala správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 21. Žalovaná poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9So/48/2014 zo dňa 8. júla 2015, sp. zn. 1So/47/2014 zo dňa 25. augusta 2015, sp. zn. 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008, sp. zn. 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 9So/134/2010 zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn.. 7So/24/2011 zo dňa 29. februára 2012,). 22. Žalovaná uviedla, že žalobca v predošlom konaní požiadal o priznanie starobného dôchodku od 26. novembra 2010 formálnou žiadosťou spísanou dňa 26. novembra 2013. Žalovaná, o tejto žiadosti rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. augusta 2014, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. 9So/87/2015 zo dňa 28. februára 2017 potvrdil. Nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX . 0 zo dňa 27. marca 2019 v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a o sociálnom zabezpečení a v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 9So/87/2015 zo dňa 28. februára 2017. 23. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. marca 2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. marca 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. decembra 2018. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike 24. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Má za to, že spĺňa všetky zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. Žiadal priznať starobný dôchodok zo všeobecného systému za odpracované roky mimo služobného pomeru a navrhol posúdiť jeho nárok podľa § 65 ods. 12 v spojení s § 147 ods. 1 zákona o sociálnej poisťovni a § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, keďže odpracoval viac ako 10 rokov v civilnom zamestnaní. Uviedol, že pri výpočte priznaného starobného dôchodku, ktorý je považovaný za výsluhový, odvádzal dávky do sociálneho zabezpečenia, čo nebolo zohľadnené pri výpočte výšky dôchodku za odslúžené roky v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej v duplike 25. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21. augusta 2019 v duplike zo dňa 17.09.2019, v ktorej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/134/2010 zo dňa 24. novembra 2011, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2015 pod č. 57/2015. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 28. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 29. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 33. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach. 34. Podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. 35. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 36. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 37. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 38. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 39. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, administratívneho spisu žalovanej, po vypočutí účastníkov konania na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla podľa § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 431/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. žiadosť žalobcu zo dňa 26. novembra 2018 o priznanie starobného dôchodku od 26. novembra 2010. 40. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov I. kategórii funkcií, čím mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňa 1. decembra 2001. 41. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými. 42. Podľa § 142 ods. 4 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníkov zborov nápravnej výchovy, rozhoduje orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. 43. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 44. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d)58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I), alebo e) 60 rokov. 45. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §14 ods. 2 písm. b) až h). 46. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 47. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré je prechodným ustanovením zákona, starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. 48. Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rad. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. Kompetencia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníkov zborov nápravnej výchovy, teda v danom prípade aj o nároku na starobný dôchodok, je daná. 49. Kľúčovou v tomto konaní bola otázka chýbajúcej právomoci, s ktorou sa správne orgány nevysporiadali. V danej veci je na postúpenie veci príslušnému správnemu orgánu potrebné aplikovať ustanovenie § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako všeobecného predpisu upravujúceho správne konanie, keďže zákon o sociálnom postení taký postup nerieši a upravuje postúpenie len v prípade miestnej, resp. vecnej nepríslušnosti organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov žalovaná nie je oprávnená (a ani nemala) v danom prípade o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodnúť. V čase vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok mal a naďalej má kompetenciu na rozhodovanie o tomto nároku príslušný orgán Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže (§ 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.). 50. Správny súd konštatuje, že pokiaľ teda žalovaná napadnutými rozhodnutiami rozhodla o zamietnutí žiadosti žalobcu, hoci nemala na takéto rozhodnutie právomoc, prekročila tým svoje kompetencie. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že postup orgánov verejnej správy nemožno vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaná v predmetnej veci nepostupovala v intenciách citovaných právnych noriem, a preto nerozhodla zákonne, keď potvrdila prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu. 51. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zistil, že je daný v predmetnej veci dôvod na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia orgánu verenej správy podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, pretože ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. 52. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať vo vyššie načrtnutej línii. Podľa § 191 ods. 6 prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Žalovaná je viazaná právnym názorom správneho súdu a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. 53. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 54. V konaní úspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal, nakoľko obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalobcovi trovy konania nevznikli Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.