Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200204 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317200204.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: P.. Q. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. X, XXX XX V. A., právne zastúpená JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom Nám. Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce proti žalovanému: X. D. Q..J..H.., Q. XXXX, XXX XX Q., D.: XXX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, o zaplatenie dlžného nájomného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné 15C5/2017-43 zo dňa 09.11.2017 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.106,66 eura a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 400,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 400,- eur ods. 11.07.2016 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 400,- eur od 11.08.2016 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 400,- eur od 11.09.2016 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 400,- eur od 11.10.2016 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 106, 66 eura od 09.11.2016 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, a uviedol, že dňa 28.04.2015 strany sporu uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov. V zmysle čl. 3 bodu 1 zmluvy si strany dohodli výšku nájomného 400,- eur mesačne za prenajaté priestory o celkovej výmere XX,XX m2, čo ročne predstavuje 4.800,- eur, ktoré bolo splatné vždy k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca na účet prenajímateľa počas doby trvania zmluvy ak nebude zmluvnými stranami dohodnuté inak. Zároveň sa dohodli. že v zmysle čl. 3 bodu 2 zmluvy, že výška nájomného podľa bodu 1 nezahŕňa služby spojené s nájom (elektrina, plyn, vodné stočné, TKO) a prenajímateľ vyslovil súhlas, aby si nájomca priamo nahlásil u dodávateľov týchto služieb ako odberateľ, ako aj priamo uhrádzal za služby a dodávky dodávateľom na základe vystavených faktúr resp. rozpisu mesačných zálohových platieb. Podľa čl. 6 bodu 4 zmluvy si účastníci zmluvy dohodli, že nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ, ak oprava podľa odhadu presiahne 300,- eur a umožniť vykonanie týchto a iných nevyhnutných opráv, lebo inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinností vznikla. Žalovaný odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 24.08.2016 a dňa 03.11.2016 bolo spísané jednostranné započítanie pohľadávok s tým, že k odovzdaniu nehnuteľnosti došlo k 08.11.2016. Súd prvej inštancie citoval ust. § 580, § 668, § 671 ods. 1, 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania o žalobe rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžné nájomné za 5 mesiacov t.j. za obdobie od júna do októbra 2016 po 400,- eur t.j. 2.000,- eur a alikvotnú časť za mesiac november - 8 dní (400:30 = 13,33 eur, t.j. 106,667 eura) teda celkom 2.106,66 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 400,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia, ďalej od 11.07.2016 do zaplatenia, od 11.08.2016 do zaplatenia, od 11.09.2016 do zaplatenia, 11.10.2016 do zaplatenia, a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 106,66 eura od 09.11.2016 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Poukázal na to, že právny vzťah vznikol uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov s tým, že zmluva podľa článku 5 bodu 1 bola uzavretá na dobu neurčitú počnúc dňom 01.05.2015. Uviedol, že keďže žalovaný mal pochybnosti o možnosti prevádzky predajne v súvislosti s vodou, mal túto skutočnosť oznámiť žalobkyni v súlade s čl. 6 bodu 4 zmluvy. Žalovaný tak neurobil, súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz, a preto vzťah medzi dodávateľom a nájomcom bol vymedzený osobitne v článku 3 bodu 2 zmluvy. Na započítanie súd prvej inštancie neprihliadal, keďže nešlo o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a nedošlo k stretu pohľadávky spôsobilej na započítanie v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný chcel ukončiť nájom, mal nájomnú zmluvu vypovedať v súlade s ust. § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou alebo výpoveďou čím skôr, pričom k takémuto úkonu nedošlo. Namiesto toho odstúpil od zmluvy ako tvrdil žalovaný, niekoľko týždňov po výpadku vody a skoro po dvojmesačnom dlhu na nájomnom. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1písm. b/, e/, f/, h/, g/ Civilného sporového poriadku. Nesúhlasila so záverom údu prvej inštancie ohľadne platného uzatvorenia zmluvy o nájme nebytových priestorov na dobu neurčitú počnúc dňom 01.05.2015. Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny a predčasný. Poukázala na to, že žalovaný navrhol vypočuť svedka D. V. F., ktorý zabezpečoval činnosti súvisiace s prevádzkovaním tejto prevádzkovej jednotky pre žalovaného, avšak súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom navrhovaného svedka. Právna zástupkyňa žalovaného bola toho názoru, že touto výpoveďou by sa odstránil rozpor resp. sa potvrdilo tvrdenie o nespôsobilosti predmetu nájmu, čo sa týka dodávky vody do priestorov. Rozhodnutie o vykonaní resp. nevykonaní navrhovaných dôkazov považovala za svojvoľne. Ďalej nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o neprihliadnutí na vzájomné pohľadávky t.j. započítanie s tým, že uviedla, že súd prvej inštancie sa s kompenzačnou námietkou žalovaného nijako nevysporiadal, len konštatoval že na započítanie neprihliadal. Ďalej namietala záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnosti skončenia nájomného vzťahu v zmysle ust. § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že pre správanie sa žalobkyne, ktorá nebola prístupná k ukončeniu zmluvy dohodou, zásielky nepreberala, na emailovú korešpondenciu nereagovala, došlo k reálnemu odovzdaniu nebytových priestorov až 08.11.2016. Uvedené konanie žalovaný považoval za účelové, smerujúce k predĺženiu zmluvy z titulu úhrady nájomného, ktorého sa následne domáha v danom spore. Žalovaný nemal záujem ihneď ukončiť prevádzkovanie predajne, avšak keď sa vyskytla chyba, ktorú žalobkyňa odmietla riešiť, resp. neprejavovala záujem nakoľko bola toho názoru, že čo sa týka služieb spojených s nájmom, má si to riešiť nájomca sám. Mal súhlas na prihlásenie u dodávateľov týchto služieb. Žalovaný dospel k záveru že prevádzkovanie predajne ukončil nakoľko mu hrozili sankcie zo strany kontrolných orgánov pri zistení nedostatkov v prevádzkovej hygiene a ostatných zákonných požiadavkách na prevádzkovanie spôsobilej predajne potravín. Zároveň právna zástupkyňa žalovaného namietala aj priznanie úroku z omeškania. Poukázala na to, že žalobkyňa v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala ani túto skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania, lebo nepredložila o svojich tvrdeniach relevantné dôkazy. Podľa názoru žalovaného, zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená platne s účinnosťou od 01.05.2015, bola platne ukončená jednostranným odstúpením žalovaného ako nájomcu od zmluvy a to písomným právnym úkonom zo dňa 24.08.2016, ktorý bol žalobkyni doručený 03.09.2016. Pohľadávka žalobkyne z titulu dlžného nájomného zanikla jednostranným právnym úkonom a to písomným započítaním zo dňa 03.11.2016 a to ku dňu stretu peňažných vzájomných splatných pohľadávok spôsobilých na započítanie k 10.08.2016. Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok považovala za nesprávny, nezrozumiteľný, nedostatočne odôvodnený a predčasný, ako aj nespravodlivý. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu žalobkyne zamietnuť. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania. alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za špekulatívne a absolútne nedôvodné. K uplatnenej námietke týkajúcej sa vykonania dôkazu a to výsluchu svedka D. V. F. uviedol, že je už v platnosti dva roky Civilný sporový poriadok, ktorý zakotvuje povinnosť sporovým stranám navrhovať dôkazy včas. Žalovaný bol pasívny a výsluch svedka navrhol neskoro, hoci mu nič nebránilo navrhnúť výsluch tohto svedka včas. Navyše ani výsluch tohto svedka by v konaní nepriniesol žiadne nové poznatky, ktoré by sa týkali podstaty sporu. K námietke týkajúcej sa nezapočítania pohľadávky uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na započítanie neprihliadal. Vychádzal z ustálenej judikatúry v zmysle zásady súd pozná právo. Žalovaný mal preukázať v akej výške mu pohľadávka na náhradu škody skutočne vznikla a až potom by bolo možné ustáliť, či ku dňu vykonania zápočtu mohla táto pohľadávka vyvolať zánik pohľadávky uplatnenej žalobkyňou v tomto konaní. Preukázanie existencie teda vzniku a výšky pohľadávky určenej na započítanie zaťažuje žalovaného. Žalovaný ako dôvod pre započítanie uviedol stavebné úpravy, ktoré mal údajne vykonať v predmetných priestoroch, avšak tieto vykonal jednoznačne v rozpore so zmluvou o nájme nebytových priestorov (čl. 6 bod 5 nájomnej zmluvy), keďže na takéto úpravy nemal riadny súhlas žalobkyne a nepredložil tento súhlas ani v konaní. Svojvoľnými úpravami znehodnotil priestory žalobkyne a tým žalobkyni spôsobil škodu, ktorú si však žalobkyňa v tomto konaní neuplatnila. Žalovaný teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal výšku domnelej pohľadávky. Súd prvej inštancie podľa právneho názoru žalobcu správne konštatoval, že jednostranné započítanie nespĺňa ani náležitosti vyžadujúce ust. § 580, § 581 Občianskeho zákonníka. Rovnako správne súd prvej inštancie posúdil aj odstúpenie žalovaného od zmluvy. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 4. Právna zástupkyňa žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysel zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia, ktorý bol oznámený na úradnej súdu, ako internetovej stránke dňa 19.03.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny predpis, nesprávne ale ho vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. 6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia nepovažoval za dôvodné. Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 28.04.2015, na dobu neurčitú s dojednanou výškou nájomného 400,- eur mesačne za prenajaté priestory o celkovej výmere XX,XX m2 s tým, že doba trvania zmluvy bola dojednaná na dobu neurčitú počnúc od 01.05.2015. V priebehu trvania nájmu žalovaný prestal uhrádzať mesačné nájomné, následne od zmluvy o nájme odstúpil z dôvodu, že predmet nájmu nebol spôsobilý na dohodnutý účel z dôvodu prerušenia dodávky vody. Poukázal na článok 4 bodu 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Podľa jeho názoru, prenajímateľ si nesplnil svoju povinnosť. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje ukončenie nájomného vzťahu medzi stranami sporu za spôsob, ktorý nevyplýval z dojednaného spôsobu zániku nájmu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to čl. 5 ods. 2 zmluvy v zmysle ktorého dojednania vyplýva, že zmluvu bolo možné ukončiť písomnou dohodu k určitému dňu alebo výpoveďou s výpovednou dobou 6 mesiacov. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nepostupoval v súlade so zmluvou o nájme nebytových priestorov pokiaľ v súvislosti s užívaním nebytového priestoru a to prerušením dodávky vody, nevyhnutnej opravy nebytového priestoru túto skutočnosť neoznámil v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa čl. 6 bodu 4, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Je nesporné, že medzi stranami sporu bol dojednaný spôsob ukončenia nájomnej zmluvy dohodou alebo výpoveďou. Pokiaľ žalovaný uplatnil dôvod odstúpenia od zmluvy z dôvodu nesplnenia si povinností prenajímateľa po roku a 4 mesiacoch užívania nebytových priestorov, odvolací súd nepovažoval tento dôvod odstúpenia od zmluvy za relevantný s ust. § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nebola prístupná k ukončeniu nájomného vzťahu dohodou. Z predloženého listinného dôkazu (v spise na čl. 10) zo dňa 16.09.2016 vyplýva, že žalobkyňa navrhla ukončenie nájomného vzťahu dohodou spolu s výzvou na úhradu dlžného nájomného. K fyzickému odovzdaniu nebytových priestorov došlo až 08.11.2016, a preto žalobkyňa sa dôvodne domáhala uhradenia dlžného nájomného za obdobie od 11.06.2016 do 08.11.2016, t.j. celkom v sume 2.106,66 eura, ktorá výška v konaní pred súdom prvej inštancie sporná nebola. Uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný, súd prvej inštancie ho náležite posúdil vrátane právneho posúdenia. 7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa nevykonania nevrhnutých dôkazov. Navrhovaný svedok D.. F. sa mal vyjadrovať k okolnostiam týkajúcim sa s vodomernou šachtou. Vzhľadom na ukončenie právneho vzťahu medzi stranami sporu, fyzické odovzdanie nebytových priestorov, odvolací súd je toho názoru, že postupom súdu nedošlo k porušeniu práva strany sporu na vykonanie dôkazu z dôvodu, že takýto dôkaz nemohol ovplyvniť dôvodnosť uplatneného nároku a to neuhradeného nájomného za užívanie nebytových priestorov žalovaným. Taktiež nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti žalobkyňou z dôvodu, že protokol o odovzdaní nebytových priestorov ako listinný dôkaz je súčasťou spisu (čl. 11), z ktorého vyplýva stav nehnuteľnosti v čase odovzdania a to nefunkčné elektrické rozvody, vytrhané elektrické káble, obité všetky steny predajne, poškodená dlažba, sokle, demontované svietidlá, porozbíjané zásuvky, vybúraná zadná stena predajne. Ďalej z protokolu vyplýva, že predajňa je v zdevastovanom stave a pri predajni je vyliaty betón mimo pozemku žalobkyne. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo postupom súdu porušené právo strany sporu na spravodlivý proces. Žalovaný bol súdom prvej inštancie riadne, štandardným procesným postupom vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, predloženie listinných dôkazov, ako aj označenie rozhodných skutočností na preukázanie ním tvrdených skutočností s tým, že na nariadenom pojednávaní bol riadne zastúpený právnym zástupcom. V zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhoduje, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. V dokazovaní sa obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov, ktoré podávajú informáciu o skutkových okolnostiach a zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Predmetom konania nebolo odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov, ani okolnosti týkajúce sa dôvodu odstúpenia z dôvodu, že právny vzťah bol medzi stranami ukončený k 08.11.2016 a to fyzickým odovzdaním nebytových priestorov, ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Z uvedeného vyplýva, že výber dôkazov, ktoré sa v rámci dokazovania budú vykonávať je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ktorý nebude preukazovať iným dôkazom. Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho zástupcu žalovaného, že nevykonanie navrhnutých dôkazov žalovaným súdom prvej inštancie bolo svojvoľné. Z predložených listinných dôkazov, dôvodnosť, ako aj výška uplatneného nároku bola nesporná, a preto v súlade so zásadou procesnej ekonómie (článok 17 základných princípov CSP) súd prvej inštancie ďalšie dôkazy nevykonával. 8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke na započítanie zo strany žalovaného, ktorú si žalovaný uplatnil z titulu vykonania stavebných prác v nebytových priestoroch podľa vyčíslenia rozsahu vykonaných stavebných prác vo výške 1.280,- eur podaním zo dňa 03.11.2016 (čl. 12 spisu). Súd prvej inštancie túto námietku na započítanie nepovažoval za spôsobilú, lebo sa nejedná o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a nedošlo k stretu pohľadávky spôsobilej na započítanie podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd k tomu dodáva, že podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov žalovaný mohol vykonávať stavebné práce len so súhlasom prenajímateľa a to stavebné úpravy nevyhnutné za účelom zriadenia a uvedenia do prevádzky nebytové priestory ako predajne potravín a v súvislosti so zákonnými požiadavkami kontrolných orgánov na prevádzkovanie prevádzkovej jednotky predajne potravín (čl. 6 bodu 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov). Vykonávanie stavebných úprav bolo podmienené súhlasom prenajímateľa, ktorý k vykonávaniu stavebných úprav súhlas nedal. Uplatnený nárok na úhradu nákladov spojených so stavebnými úpravami žalovaným zo dňa 03.11.2016 (v spise na čl. 13) spolu s jednostranným započítaním pohľadávky zo dňa 03.11.2016 (v spise na čl. .12) bol podľa tvrdenia žalobkyne doručený žalobkyni pri odovzdávaní priestorov dňa 08.11.2016 súčasne. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít platí, že úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky splatnej na požiadanie veriteľa nemá žiadne právne účinky ako veriteľ urobil bez toho, aby predtým vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávky. Z obsahu podania žalovaného (v spise na čl. 13) vyplýva len špecifikácia vynaložených nákladov na stavebné úpravy nebytového priestoru vo výške 1.280,- eur s tým, že prílohou tohto listu bolo jednostranné započítanie pohľadávok (čl. 12 spisu). Podmienka splatnosti započítanej pohľadávky nie je splnená, ak veriteľ v jednej listine vyzve dlžníka na zaplatenie pohľadávky a zároveň jej urobí prejav započítania tejto pohľadávky. Navyše doručenie započítavacieho prejavu, ako aj výzvy na plnenie zo strany žalovaného v konaní preukázané nebolo. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že zákonné podmienky pre započítanie pohľadávky žalovaného v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka splnené neboli. 9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa priznaného úroku z omeškania. Z obsahu spisu je nesporné, že predmetom uplatneného nároku bol aj úrok z omeškania vo výške 5% z jednotlivých splátok nájomného, ktoré bol žalovaný povinný platiť mesačne vo výške 400,- eur vždy do 10. dňa príslušného mesiaca. Priznaný úrok z omeškania vo výške 5% je z výšky mesačného nájomného, deň po splatnosti nájomného, čo je v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, lebo nezaplatením mesačného nájomného bol žalovaný s plnením peňažného záväzku v omeškaní, a preto žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s § 3 Nariadením vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. 10. Uplatnená námietka týkajúca sa náležitého neodôvodnenia rozhodnutia nebola dôvodná. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu, postupom súdu neboli porušené procesné páva strán sporu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaného v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.