Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24Co/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202062 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317202062.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu E. Z.É., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XXX/XX, XXX XX F. X. M., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie 400,- eur, o odvolaní sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15Csp/57/2017-48 zo dňa 21.07.2017, takto r o z h o d o l : I. Mení rozsudok vo výroku II. rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 400,- eur, ako aj náhrady trov konania. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200-, eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v časti 200,- eur z a m i e t a. III. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“ 3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 3, 5, § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS. 4. Vykonaným dokazovaním z rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C/234/2015-52 zo dňa 10.11.2015 súd zistil, že predchodca žalobcu (pozn. súd zrejme myslel žalovaného) podal proti žalobcovi dňa 02.09.2015 na súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného (pozn. v tomto spore žalobcu) na zaplatenie sumy 727,56 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 46,34 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 727,56 eur od 27.08.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Súd zamietol žalobu, keďže považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, z dôvodu absencie RPMN a vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok. Žalovaný čerpal sumu 1.400,- eur, pričom celkovo zaplatil sumu 1.579,95 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.12.2015. 5. Žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keďže v konaní o zaplatenie sumy 773,90 eur, súd žalobu žalobcu zamietol. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 200,- eur, z toho sumu 179,95 eur ako rozdiel medzi čerpanými a vrátenými finančnými prostriedkami a sumu 20,05 eur ako finančné zadosťučinenie. Dostatočnou satisfakciou pre žalobcu je určenie, že úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy je potrebné považovať za úver bez poplatkov a bez úrokov, čím bola docielená rovnováha zmluvných strán, preto vo zvyšnom rozsahu súd žalobu zamietol. Sumu finančného zadosťučinenia vo výške 400,- eur právny zástupca na pojednávaní nijako nezdôvodnil ani nezdokladoval, preto ju súd považoval za neprimeranú. 6. K vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, v ktorom spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojich práv alebo povinností, začína plynúť premlčacia doba. Rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 6C/234/2015 -52 zo dňa 10.11.2015 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.12.2015. Žalobca podal na súd žalobu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia dňa 24.02.2017, t.j. včas v súlade s ust. §101 Občianskeho zákonníka, preto na žalovaným vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie 200,- eur (50 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 200,- eur (50 % žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku boli strany sporu v konaní rovnako úspešné aj neúspešné a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. III. Obsah odvolania žalobcu 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. a III. rozsudku odvolanie žalobca. Namietal výšku priznaného finančného zadosťučinenia. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil podmienky nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď v rozpore so znením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. zdôrazňuje, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap a nie sankcia. Pri výklade tohto ustanovenia, v znení účinnom do 09.06.2013, treba zdôrazniť, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, tak základ nároku na finančné zadosťučinenie bol daný. Oproti možnosti získania sumy 773,90 eur, je pre nebankový subjekt suma 200,- eur úplne nepodstatná a odradzujúco pôsobiť nemôže (cca 26 %). K výroku o trovách žalobca uviedol, že v obdobných prípadoch nejde o pomer prevažujúcej miery úspechu strán podľa hodnoty sporu obsiahnutej v žalobe, aleje možné aplikovať § 264 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa posudzuje nielen hodnota, ktorá má byť základom pre výpočet súdneho poplatku, ale aj hodnota nároku, ako takého. Tento výklad vychádza z interpretácie pojmu „úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. a III. rozsudku odvolanie žalovaný. Nie je mu známy výpočet dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie, že dospel ku skutkovým zisteniam o „útrapách“ žalobcu. Zo skutkových zistení procesného súdu nemá preukázaný vznik ujmy na právach žalobcu. Tým, že podal žalobu na plnenie dlhu a využil svoje ústavné právo na súdnu ochranu, ktorého sa domáhal na nezávislom a nestrannom súde nemohol spôsobiť ani len hrozbu ujmy spotrebiteľovi. Nie sú naplnené podmienky hypotézy právnej normy, na základe ktorej žalobca odvodzuje svoj hmotnoprávny nárok. Spochybňuje to, že sa spotrebiteľ domohol porušenia práv, tak ako ich ustanovuje zákon č. 250/2007 Z.z. a osobitné predpisy. Finančná služba bola poskytnutá spotrebiteľovi bez vád (peniaze spotrebiteľ dostal v plnej výške riadne a včas). Rozhodnutím súdu Os Humenné sp. zn. 6C/234/2015 bola nastolená v predmetnom vzťahu rovnováha zmluvných strán, a bolo de facto a de iure už priznané zadosťučinenie žalobcovi, ktorý získal bezúročné finančné prostriedky. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, zmeniť, žalobu zamietnuť a rozhodnúť o trovách konania. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, sú však splnené podmienky na zmenu rozsudku vo výroku II.. 12. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencií ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. 13. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a ktorým žalobkyni spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. 14. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. 15. Súd prvej inštancie v konaní správne vyhodnotil danosť právneho základu nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca sa úspešne domohol obrany svojich spotrebiteľských práv proti dodávateľovi, keď v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné sp. zn. 6C/234/2015, súd rozsudkom zo dňa 10.11.2015 Okresný súd Humenné zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný v tomto konaní domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 773,90 eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, z dôvodu absencie RPMN, zároveň za použitia neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur, pričom žalovanému celkovo zaplatil z úveru sumu 1.579,95 eur. Keďže poskytnutý úver preplatil, súd žalobu zamietol. 16. Odvolací súd sa však nestotožnil so súdom prvej inštancie priznanou výškou primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú považuje za neprimerane nízku. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia by sa mali zohľadňovať rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. Je potrebné zdôrazniť, že v základnom konaní sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 773,90 eur, ktorá, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalobcovi, predstavovala snahu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. Ak by sa spotrebiteľ podriadil vôli žalovaného, ako silnejšej zmluvnej strany, uplatnený nárok žalobcu by nebol posudzovaný súdom a suma 773,90 eur by bola objektívne spôsobila privodiť spotrebiteľovi ujmu. Z rozhodovacej činnosť je pritom súdu známe, že konania, obdobné konaniu žalovaného, ktorý v zmluvách o spotrebiteľskom úvere neuvádza všetky obligatórne obsahové náležitosti, predstavuje úmyselné konanie, minimálne v rovine nepriameho úmyslu. 17. V záujme zlepšenia kvality verejného života je nevyhnutné predchádzať obdobným konaniam žalovaného, a to okrem iného aj spôsobom individuálnej represie, ktorá môže predstavovať aj uloženie povinnosti dodávateľovi zaplatiť spotrebiteľovi, na úkor ktorého sa chcel dodávateľ bezdôvodne obohatiť, primerané finančné zadosťučinenie. Pre ustálenie jeho výšky odkazuje odvolací súd na svoju rozhodovaniu prax, vyjadrenú napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/23/2017 zo dňa 24.8.2017, z obsahu ktorého vyplýva: „Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 771,- eur“. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok o zaplatenie sumy 400,- eur bol v celom rozsahu dôvodný. Len takto priznaná suma môže predstavovať primerané zadosťučinenie žalobcu za stav, ktorý si musel vytrpieť v dôsledku vyvolaných súdnych konaní, ktoré samé o sebe predstavuje nadmernú psychickú záťaž, ku ktorej sa navyše pridružujú obavy z možného výsledku sporu a jeho následkov na rodinný sociálny život žalobcu. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd pristúpil k zmenu rozsudku v napadnutom rozsahu, postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP, tak ako je uvedený vo výroku I. tohto rozsudku. 20. V zmysle zmenného výroku I. rozsudku bol žalobca v konaní plne úspešný. Z tohto dôvodu odvolací súd pristúpil k zmene výroku o trovách konania, ako súvisiaceho výroku vo vzťahu k výroku vo veci samej. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu v zmysle zásady úspechu prislúcha nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§262 ods. 2 CSP). 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné, v dôsledku čoho mu prislúcha nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).