Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25Csp/32/2025 8725202247 15. 10. 2025 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2025:8725202247.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného LEGALINK s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. II.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad, pracovisko Kežmarok dňa 19.06.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.500,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a na náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 1Csp/63/2018 o zaplatenie 3.305,31 eur súd rozsudkom zo dňa 30.05.2023, právoplatným dňa 22.07.2023 žalobu žalovaného (pôvodne žalobcu) zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdil, že podľa platného znenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má právo na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko bol úspešný v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku a zákon nevyžaduje preukázanie ani len hrozby ujmy. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa a základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný. Dôvodom pre zamietnutie žaloby žalovaného v pôvodnom konaní bolo najmä porušenie postupu pri predčasnom zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a s tým súvisiaca nemožnosť postúpenia pohľadávky z tohto úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) ZoSU. Okrem toho súd v rozsudku právne uzavrel, že veriteľ (pôvodný žalobca) porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., čo malo za následok, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona, žalobca ako veriteľ nebol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru. Podľa neho z jeho strany sú splnené všetky predpoklady na priznanie mu nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z hľadiska určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia mal za to, že by súd mal prihliadať najmä na trvanie pôvodného konania iniciovaného žalovaným v dĺžke takmer päť rokov, počas ktorých bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, až do doby právoplatného skončenia sporu. S poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016 zo dňa 04.10.2016 žiadal priznanie sumy 1.500,- eur, neprevyšujúcej 50 % z uplatnenej sumy žalovaným voči nemu v pôvodnom konaní. 3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k. 1Csp/63/2018-158 zo dňa 30.05.2023 s doložkou právoplatnosti a plnomocenstvo. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2025 nesúhlasil so žalobou v celom rozsahu, popieral tvrdenia žalobcu, nakoľko podľa neho finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia veriteľovi ale ako náprava dlžníka. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Martin, sp. zn. 10Csp/59/2017 s tým, že citované zákonné ustanovenie nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne úspešne napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Nebolo mu zrejmé, z čoho žalobca vychádzal pri určení výšky finančného zadosťučinenia, keďže ju žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Aj keď priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, neznamená jeho ľubovôľu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd pritom prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Nie je preto postačujúce pokiaľ žalobca navrhuje určitú sumu, avšak požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Zdôraznil, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. Navrhol preto žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2025 nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a považoval ju za nesprávnu, v rozpore s aktuálnou judikatúrou. Spotrebiteľ nemusí byť v pôvodnom konaní v postavení žalobcu, ale môže byť aj v postavení žalovaného, keď je následne úspešný vo forme svojej procesnej obrany voči dodávateľom uplatnenému nároku. K primeranosti výšky uplatneného finančného zadosťučinenia uviedol, že účelom jeho poskytnutia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Podľa neho pre naplnenie všetkých funkcii tejto sankcie nestačí, aby bola určená len v akejsi symbolickej výške, ale reparačne, preventívne a satisfakčne môže pôsobiť len výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia blížiaca sa k jednej polovici pohľadávky uplatnenej žalovaným voči nemu v pôvodnom konaní. Len takto priznaná suma môže predstavovať primerané zadosťučinenie žalobcu za stav, ktorý si musel vytrpieť v dôsledku vyvolaných súdnych konaní, ktoré samé o sebe predstavuje nadmernú psychickú záťaž, ku ktorej sa navyše pridružujú obavy z možného výsledku sporu a jeho následkov na rodinný a sociálny život žalobcu (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 24Co/75/2018 – 107 z 29.01.2019). Ak by sa nebol proti žalobe podanej žalovaným v pôvodnom konaní aktívne bránil, vznikla by ujma na jeho strane najmenej vo výške 3.305,31 eur (s príslušenstvom by výška ujmy ďaleko presiahla sumu 5.000,- eur). Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia, ktorými súdy priznávajú výšku primeraného finančného zadosťučinenia aj cez 50 % z pôvodne žalovanej sumy. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.08.2025 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a neuviedol v ňom žiadne nové skutočnosti. Poukázal na to, že v súčasnosti súdy priznávajú v obdobných sporoch primerané finančné zadosťučinenie vo výške od 50,- eur do maximálne 300,- eur a ako príklad uviedol, že Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/15/2024 o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.940,43 eur, považoval sumu 250,- eur vzhľadom na tam zistené skutočnosti za dostatočnú. 7. Žalobca následne v písomnom podaní zo dňa 06.10.2025 k žalovaným namietanej výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že jeho výška sa nepreukazuje, keďže závisí od úvahy súdu. Pri jej stanovení možno vychádzať z judikatúry, ktorá v obdobných prípadoch priznala úspešnému
spotrebiteľovi primerané finančné zadosťučinenie až do výšky 50 % zo sumy uplatnenej žalovaným v pôvodnom konaní (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/22/2024 zo dňa 28.11.2024, sp. zn. 7CoCps/9/2024 zo dňa 28.11.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10Csp/99/2023 zo dňa 27.02.2025 a pod.). Navyše žalovaným citované rozhodnutie Okresného súdu Poprad bolo odvolacím súdom zmenené, a preto žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. 8. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 15.10.2025, na ktorom strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcoch zotrvali jednak na podanej žalobe a taktiež aj na svojich písomných vyjadreniach. 9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, zistil nasledovný skutkový stav: 10. Žalobca poukazujúc na pôvodné súdne konanie, rozhodnutie v ňom vydané a tvrdiac, že v predmetnom konaní úspešne na súde uplatnil porušenie svojho práva má za to, že sú naplnené zákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku požadovaného zadosťučinenia vyvodzuje z hrozby majetkovej ujmy, ktorá mu hrozila v spore sp. zn. KK-1Csp/63/2018, v ktorom sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 3.305,31 eur s príslušenstvom, na ktorú nemal žiaden právny nárok, v dôsledku čoho bol vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty až do právoplatného skončenia konania a požaduje ju v sume 1.500,- eur (cca 50% zo sumy 3.305,31 eur). 11. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 1Csp/63/2018-158 zo dňa 30.05.2023 súd zistil, že žalobca (pôvodne označený ako Poštová banka, a. s.) sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.305,31 eur s príslušenstvom titulom neplatenia zmluvy o úvere, v dôsledku čoho žalobca úver predčasne zosplatnil. Súd v tomto spore dospel k záveru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti overiť schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, keďže mu poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii tak, ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nebol podľa § 11 ods. 2 tohto zákona oprávnený požadovať jednorazové splnenie záväzku žalovaného. Ďalej súd nemal preukázané ani splnenie podmienok pre uplatnenia práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ obsiahnutých v § 53 ods. 9 OZ. Z týchto dôvodov žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania a osobitnému subjektu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku nebolo podané odvolanie a tento nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2023. 12. Podľa § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2024 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. 13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý sa použije na prejedávanú vec v zmysle § 53 ods. 1 a 3 Prechodných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z., upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie ich práva, a to od toho, kto sa porušenie zodpovedá. 14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 15. Žalovaný namietal dôvodnosť a výšku primeraného finančného zadosťučinenia, a to s poukazom na to, že žalobca jeho výšku žiadnym spôsobom neodôvodnil, na jej preukázanie nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz a nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. S poukazom na to, že súdy v obdobných sporoch priznávajú primerané finančné zadosťučinenie od 50,- eur do maximálne 300,- eur, považoval nárok žalobcu na priznanie sumy 1.500,- eur za nedôvodný. 16. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že postupom času a novelami toto ustanovenie ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. 17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. 18. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019). 19. K podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti súd poukazuje na konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-1Csp/63/2018, v ktorom bol žalobca ako žalovaný v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku úspešný, keď žaloba voči nemu bola zamietnutá z dôvodu jeho úspešnej obrany spočívajúcej v tom, že veriteľ nedôsledne skúmal jeho bonitu, v dôsledku čoho nemohol úver platne predčasne zosplatniť a taktiež porušil postup pri predčasnom zosplatnení úveru. Rozsudkom okresného súdu č. k. 1Csp/63/2018-158 zo dňa 30.05.2023, právoplatným dňa 22.07.2023 bolo jeho obrane vyhovené, a preto je nepochybné, že žalobca mal v
konaní plný úspech. Bol tak naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. 20. Súd v rámci obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 25Co/107/2018 zo dňa 25.04.2019, z ktorého cit.: „Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľa uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku....20. Nie je dôležité či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, resp. oprávnený či povinný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.“ 21. Zo strany žalobcu bol nepochybne naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva umožňujúci mu požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/68/2022 zo dňa 30.03.2023, podľa ktorého, cit.: „Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností.“ 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má súd za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná čo do základu, nie však do uplatnenej výšky. Žalobcovi vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré mu súd priznal v primeranej výške. 23. Ako už súd vyššie uviedol, predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nielen podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. 24. Predloženým rozsudkom žalobca preukázal, že v pôvodnom konaní vednom na tomto súde pod sp. zn. KK-1Csp/63/2018 bola úspešný proti dodávateľovi, pretože žalovaný, ktorý si svoj nárok voči nemu uplatnil, bol v tomto konaní neúspešný, keďže jeho žalobe nebolo z dôvodu nedostatočného posúdenia bonity žalovaného a porušenia postupu pri predčasnom zosplatnení úveru vyhovené a táto bola v celom rozsahu zamietnutá. Konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu. Uvedené porušenie práv a povinností žalovaným vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, navyše v takej výraznej intenzite a závažnosti, súd s poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi, ktorý úspešnou obranou voči takýmto nedôvodným nárokom v pôvodnom konaní na súde úspešne uplatnil svoje práva. 25. Z rozhodovacej praxe súdov pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že takéto konanie dodávateľa je spôsobilé negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ už v predzmluvnej fáze porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018 zo dňa 29.01.2019). 26. Súd je toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V dôsledku
konania žalovaného žalobca musel chrániť svoje spotrebiteľské práva prostredníctvom súdu, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Žalobca nebol jediným spotrebiteľom, ktorý sa domáhal ochrany svojich práv, či už v rámci svojej obrany proti dodávateľovi alebo vydania bezdôvodného obohatenia (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR) a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedeným zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať. 27. Žalovaný ako bankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (od 31.12.1992 ako Poštová banka, a. s. a od 03.07.2021 ako 365.bank, a. s.), a preto je nepochybné, že jeho povinnosťou bolo a je poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný pred uzavretím úverovej zmluvy neskúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žalobcu, t. j. jeho schopnosť splácať poskytnutý úver a uzavrel s ním úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, čím hrubo porušil svoje povinnosti už v predzmluvnom vzťahu so žalobcom. Takéto konanie žalovaného je nutné považovať za porušenie práva spotrebiteľa - žalobcu, ktorý sa aktívne bránil a domohol sa v rámci svojej obrany zamietnutia žaloby. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, v rozpore so zákonom nedôsledne skúma bonitu spotrebiteľov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je úplne samozrejmé predpokladať dokonalú znalosť zákona o spotrebiteľských úveroch, charakter, účel a náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch (ktoré sú v danom zákone úplne jasne a prehľadne uvedené) u žalovaného ako profesionála, subjektu, ktorý ich poskytuje dlhodobo a vo veľkom množstve. Je preto možné vyvodiť, že práve porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy, došlo k situácii, že žalobca sa úspešne domohol ochrany svojich spotrebiteľských práv voči žalovanému. 28. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované, nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá. Základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Pokiaľ ide o dôvodnosť poskytnutia tohto zadosťučinenia, bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Je pritom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií, a to satisfakčnú, sankčnú, odradzujúcu a odmeňujúcu. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad, či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita porušenia a dôsledky konania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad bolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. 29. Žalobca výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil len svojim úspechom v pôvodnom konaní, ktoré trvalo takmer päť rokov, počas ktorých bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, až do doby právoplatného skončenia konania vo veci. Následne len všeobecne dôvodil tým, že účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Neuviedol, či konanie žalovaného viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote, okrem psychického vypätia a stavu právnej neistoty, napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom období/čase, odkázanosť na iných. 30. Súdu je známe aj z jeho činnosti, že u žalovaného ide o opakovanú recidívu. Požadovanie primeraného finančného zadosťučinenia z tohto dôvodu má svoju logiku, opodstatnenie a zodpovedá preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia. Odradiť dodávateľa od recidívy môže práve jeho uvedomenie si, že opakovaným uzatváraním zmlúv obchádzajúcich ochranu spotrebiteľa, sa aj ďalší spotrebitelia budú domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré im bude musieť, v prípade úspešného uplatnenia ochrany následne poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby bol dodržiavaný charakter zmlúv a ich náležitosti a aby sa žalovaný v budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení, je práve v takom prípade naplnený.
31. Pri sankčnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia v danej výške, súd zohľadnil nielen už vyššie popísanú intenzitu zásahu a porušenia zo strany žalovaného ako dodávateľa, ale aj skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad, kedy si žalovaný uplatňoval od spotrebiteľa nedôvodné nároky. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov. Je preto plne namieste sankcionovať žalovaného prostredníctvom priznania primeraného finančného zadosťučinenie, avšak nie v žalobcom požadovanej výške. 32. A napokon čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, niet pochýb o tom, že požadovanie neprimeraných protiplnení a uplatňovanie nedôvodných nárokov od spotrebiteľa, konanie v rozpore s dobrými mravmi založené v nepoctivom obchodnom konaní, v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľa, logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca sa rozhodol brániť nedôvodným nárokom spotrebiteľa a vyhľadať advokáta, ktorý ho zastupoval v pôvodnom konaní, nakoľko on sám nebol znalý práva. Podľa názoru súdu bolo nevyhnutne potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobca dobrovoľne uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, hoci mal možnosť túto zmluvu nepodpísať. Nemožno mu však dať na ťarchu, že v čase vzniku zmluvného vzťahu ako osoba neznalá práva, nemal ani vedomosť o tom, že veriteľ ako dodávateľ sa voči nemu dopustil takéhoto konania a túto vedomosť nadobudol až potom, čo si vyhľadal právnu pomoc. V podanej žalobe síce uviedol, že v súvislosti s pôvodným konaním a jeho dĺžkou bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, až do doby jeho právoplatného skončenia, avšak okrem týchto všeobecných tvrdení neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti ako bol narušený jeho bežný život (či bol nezamestnaný, musel si hľadať ďalšiu prácu, výrazne sa zhoršila jeho majetková situácia tak, že bol odkázaný s finančnou pomocou na iných a pod.) Pri neexistencii špecifických kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, okrem „primeranosti“ a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nemohol za primerané okolnostiam považovať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur. 33. Odvodzovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia od sumy, ktorú si žalovaný uplatnil v pôvodnom konaní, t. j. 50 % zo sumy 3.305,31 eur, je podľa názoru súdu v kontexte konkrétnych súvislosti neprimerané. Je nepochybné, že konkrétna výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavky primeranosti. Samotný inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a súd v tomto čase mal preukázané, že žalobca bol úspešný v pôvodnom konaní, v ktorom do dňa podania žaloby 08.10.2018 uhradil celkovo istinu 1.224,15 eur, pričom podľa splátkového kalendára mal túto povinnosť len v rozsahu 1.066,- eur. Súdu nie je známe, a strany to ani netvrdili, či žalobca uhradil istinu úveru, keďže je zrejmé, že žalobcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.500,- eur. Žalobca teda netvrdil, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, neuviedol ani žiadne skutkové tvrdenia ako konkrétne práve konaním žalovaného bol narušený jeho bežný život až tak, že požadoval finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur. 34. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu o vzniku ujmy na jeho strane, obmedzujúce sa iba na priebeh pôvodného konania, súd pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil len skutočnosť úspešného uplatnenia práv žalobcu v pôvodnom konaní. Zhodnotením všetkých okolností v prejednávanej veci, závažnosti, intenzity a trvania dôsledkov porušenia spotrebiteľského práva na žalobcu, ujmy, ktorá žalobcovi hrozila, keď sa žalovaný v základnom konaní chcel na jeho úkor obohatiť (3.305,31 eur), sledujúc predovšetkým sankčný a odradzujúci účinok od protiprávneho konania žalovaného ako dodávateľa voči spotrebiteľom, súd za primerané považoval finančné zadosťučinenie v sume 900,- eur, čo zodpovedá približne 30 % z hroziacej ujmy (viď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCps/5/2025 zo dňa 09.06.2025). 35. Rozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a žalobca je povinný preukázať všetky okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku. Avšak sám žalobca v podanej žalobe ani vo svojich písomných vyjadreniach neviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by "primeranosť" ním žiadaného finančného zadosťučinenia preukazovali.
36. Preto pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, nie je vylúčené, aby výška nemateriálnej ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo nižšia ako ujma, ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére. Krajský súd Prešov k výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol v rozhodnutí sp. zn. 17Co/17/2018 nasledovné, cit.: „Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.“ 37. Súd má za to, že zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov. Dodávateľ, ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, že by sa nedomohol toho, na čo má sám nárok, alebo že by dokonca ešte musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak jeho obrana je potom nerelevantná. Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len, že na základe úspešnej obrany žalobcu bola žaloba voči nemu zamietnutá, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom. 38. Súd po zvážení všetkých okolností vyhovel žalobe a I. výrokom zaviazal žalovaného na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške 900,- eur, ktorá suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobca sa v dôsledku konania žalovaného domáhal ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa. Takto priznaná konkrétna výška finančného zadosťučinenia zohľadňuje skutkové okolnosti uvedené vyššie, a to aj s ohľadom na aktívnu obranu žalobcu v pôvodnom konaní a jeho dĺžku od 12.10.2018 do 22.07.2023, t. j. takmer päť rokov, počas ktorých bol vystavený vypätiu z jeho výsledku. Súd preto nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov. II. výrokom súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 39. O trovách konania súd rozhodol III. výrokom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 40. Žalobca v základe nároku bol plne úspešný a rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne sa neuplatňuje žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak aj v súčasnosti podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (zo sumy 900,- eur). 41. Podľa stabilnej rozhodovacej praxe konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je
podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. 13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo dňa 16.01.2019, 1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 97/2021 zo dňa 25.02.2021). 42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.