Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/22/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206483 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317206483.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. R. Č.. X, zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, AK Mierová 642, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody vo výške 14 108,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.12.2018, č. k. 7C/28/2017-202, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o náhrade trov konania (II. a III). II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit: „Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2 878,60 eur z a s t a v u j e. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 05.06.2015 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli p. Z. A. ako vodič motorového vozidla U. U. a žalobca ako vodič motocykla D.. Trestné stíhanie voči p. A.ovi bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/99/2016, ktorým bol vodič motorového vozidla spod obžaloby oslobodený, z dôvodu, že k nehode a zraneniu žalobcu nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti zo strany vodiča p. A.a. S nárokom na náhradu škody uplatnenom v trestnom konaní bol žalobca predmetným rozsudkom odkázaný na civilné konanie. Čo sa týka nehodového deja súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/ XXXX P.. A. Z. a z odborného vyjadrenia P.. A. K., v zmysle ktorých najpravdepodobnejším variantom prednehodového deja bolo, že p. A. jazdil v pravom jazdnom pruhu, pred odbočovaním manévrom vpravo spomalil a zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo, v dôsledku čoho dospeli k záveru, že dopravná nehoda bola spôsobená nesprávnou technikou jazdy vodiča motocykla D., teda žalobcu. Skutočnosť, že vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu vyplývala aj z relácie o dopravnej nehode. Tvrdenie, že vodič motorového vozidla spomalil a zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy vyplývala aj z výpovede žalobcu. Čo sa týka záverov P.. N. E. uvedených v odbornom vyjadrení č. XX/XXXX zo dňa 18.7.2015 súd prvej inštancie z nich nevychádzal, nakoľko dospel k záveru, že v čase vydania predmetného vyjadrenia nemal znalec k dispozícií výsluchy účastníkov nehody ani zápisnicu o rekonštrukcii priebehu dopravnej nehody, z ktorej následne vyplynulo, že poloha motorového vozidla a motocykla, tak ako bola prvotne zdokumentovaná, v čase kolízie dopravných prostriedkov bola iná a teda až po rekonštrukcii dopravnej nehody bolo ustálené miesto zrážky. Taktiež uvedené vyjadrenie nebolo možné aplikovať, nakoľko znalec vychádzal pri svojich záveroch z predpokladov, že vodič motocykla jazdil rýchlosťou cca 65 km/hod, pričom z výsluchu samotného žalobcu vyplývalo, že vodič motorového vozidla jazdil povolenou rýchlosťou okolo 50 km/hod. 3. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 427 ods. 1, § 428, § 429, §431, §441, §442 ods. 1, 3, §444, §563 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2 §4 ods. 1,2 § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a §3 ods. 1, § 4 ods. 2, 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a dospel k právnemu záveru, že na uvedený skutkový stav sa vzťahuje osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, pre ktorú konštruuje zákon objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie škodcu. Zbaviť sa povinnosti nahradiť škodu je možné len v prípadoch ustanovených v zákone, teda len za naplnenia niektorého z liberačných dôvodov, ktoré sú upravené v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka alebo v ustanovení § 441 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a o nároku na náhradu škody rozhodol podľa miery účasti jednotlivých účastníkov dopravnej nehody na spôsobení škody. Keďže na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vodič motorového vozidla pred odbočovaním z pravého jazdného pruhu dal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, spomalil zodpovedajúcim spôsobom rýchlosť jazdy a vzhľadom na spôsob jazdy motocyklista mohol včas zaznamenať odbočovaní manéver, teda vodič motorového vozidla neporušil žiadnu povinnosť v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky, pričom žalobca na znaky chystaného odbočovania nereagoval a odbočujúce vozidlo predbiehal z pravej strany v pravom jazdnom pruhu, bol to teda žalobca, kto spôsobom svojej jazdy vyvolal stret vozidiel. Z dôvodu výlučného zavinenia žalobcu dospel súd k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti p. A.a za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že u vodiča motorového vozidla boli naplnené liberačné dôvody podľa § 428 Občianskeho zákonníka, keďže vodič motorového vozidla nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzkovateľa požadovať a zároveň naplnil predpoklady liberačného dôvodu vyžadované ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka, keďže hlavným vinníkom dopravnej nehody bol žalobca, ktorý túto zapríčinil nesprávnou technikou jazdy. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalobca svoj nárok uplatnil voči poisťovni, v ktorej bol p. A., na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z., poistený, teda pasívna legitimácia bola v predmetnom spore daná. Keďže nevznikol samotný nárok na náhradu škody voči poistenému, súd žalobu zamietol aj voči poisťovateľovi. 4. O trovách konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 a § 262 od. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie voči výrokom II. a III. rozsudku namietajúc iné vady v konaní, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie vecí. Žalobca považoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že tento pri svojom rozhodovaní vychádzal z relácie o dopravnej nehode, záverov znaleckého posudku P.. Z. a odborného vyjadrenia P.. K. ako aj z výsluchu vodiča, avšak neprihliadol na závery odborného vyjadrenia P.. E., ako aj na výpoveď žalobcu. Uviedol, že napriek vykonaného dokazovaniu zostalo sporné, v ktorom jazdnom pruhu jazdil v prednehodovom deji vodič motorového vozidla U. ako aj to, či vodič splnil všetky povinnosti pred vykonaním odbočovacieho manévru vpravo. Mal za to, že uvedené pochybnosti neboli dokazovaním jednoznačne odstránené. Poukázal na to, že závery znaleckých posudkov znalcov P.. Z. ako aj P.. K. vychádzajú len z pravdepodobného priebehu nehodového deja. Spochybnil objektivitu záverov vyslovených P.. K., keďže uvedené vyjadrenie bolo podľa žalobcu zadovážené ako súkromná iniciatíva vodiča motorového vozidla. Z odborného vyjadrenia P.. E. ako aj z jeho následnej svedeckej výpovede vyplýva, že s ohľadom na konečnú polohu motorových vozidiel účastníkov nehody, zachytené stopy na vozovke ako aj na prevedenú simuláciu nehodového deja je vylúčené, aby vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu. Uviedol, že tento fakt podporuje aj to, že v čase nehody boli na pravej časti krajnice vozovky ako aj na prechode pre chodcov umiestnené kužele, ktoré znemožňovali pohyb oboch vozidiel v pravej časti komunikácie. Záverom žalobca uviedol, že civilný súd nie je viazaný výsledkami trestného konania. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia vecí žalobca uviedol, že súd nesprávne posúdil účasť vodiča motorového vozidla na strete prevádzok motorových vozidiel podľa § 431 Občianskeho zákonníka ako aj mieru akou sa tá, ktorá okolnosť vzniku škody podieľala na nehode. Uviedol, že podmienky občiansko-právnej zodpovednosti za škodu sú odlišné od podmienok vzniku trestnej zodpovednosti a v civilnom spore musí súd posudzovať širší okruh okolností na strane žalovaného, ktoré sa podieľali na vzniku škody a nielen sa uspokojiť s výsledkami trestného konania. Mal za to, že v danom prípade účasť vodiča motorového vozidla nie je možné považovať za tak minimálnu, aby vylučovala jeho akúkoľvek zodpovednosť za vzniknutú škodu, keďže pri objektívnej zodpovednosti je nevyhnutné prihliadnuť aj na najmenšie opomenutie splnení si svojich povinností. Žalobca namietal tú skutočnosť, že v konaní zostala sporná otázka, kde skutočne došlo k zrážke. Jej skutočná poloha nebola ustálená, pričom uvedenú skutkovú otázku bolo nevyhnutné vyriešiť pre následne konštatovanie rozsahu zodpovednosti jednotlivých účastníkov nehody. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11230,- Eur titulom náhrady škody, prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 1.4.2019 uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom prednehodového deja boli dokazovaním vyvrátené a to znaleckým posudkom P.. A. Z. č. XX/XXXX a odborného vyjadrenia P.. A. K. č. XX/XXXX ako aj výpoveďou p. Z.a A.a. Na základe uvedeného bolo preukázané, že škodu, náhrady ktorej sa žalobca od žalovaného domáha, nespôsobil p. A. ale samotný žalobca, ktorý svojím spôsobom jazdy porušil predpisy na úseku cestnej premávky. Čo sa týka odborného vyjadrenia znalca P.. E., žalovaný poukázal na fakt, že toto bolo vyhotovené skôr ako ostatné vyjadrenia a znalecké posudky a vychádzalo z nedostatočného súboru informácií a podkladov, pričom bol založený na tvrdeniach žalobcu, ktoré sa následne ukázali ako nepravdivé. K námietke žalobcu týkajúcej sa objektivity odborného vyjadrenia č. XX/XXXX znalca P.. K. žalovaný uviedol, že predmetné vyjadrenie obsahuje znaleckú doložku, teda podľa § 209 ods. 2 CSP sa pri jeho vykonávaní postupuje ako by išlo o súdom ustanoveného znalca, pričom k rovnakému záveru ako znalec P.. K. dospel aj P.. Z., ktorý bol do trestného konania pribratý uznesením Okresného riaditeľstva PZ v D.. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/238/2002, podľa ktorého identifikácia hlavných príčin vzniku škody je nasledovaná ustálením miery, akou sa každá z týchto okolností spolupodieľala na vzniku škody (v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom). Posúdenie účasti jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku škody v dôsledku stretu vozidiel môže vyústiť aj do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. Žalovaný uviedol, že z vypracovaných znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že hlavnou príčinou vzniku škody bola situácia v cestnej premávke, ktorú vyvolal práve žalobca, ktorý spôsobom svojej jazdy vyvolal stret vozidiel, teda sa jednalo výlučne o zavinenie žalobcu, ktoré viedlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti za škodu na strane prevádzkovateľa motorového vozidla, preto nemožno p. A.a zaviazať na náhradu škody, teda ani žalovaného na základe povinného zmluvného poistenia. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. 8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či konanie na súde prvej inštancie malo vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil. 9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že z dôvodov odvolania žalobcu nevyplýva, akú konkrétnu procesnú vadu, resp. pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie má odvolateľ na mysli. Je povinnosťou odvolateľa presne špecifikovať existenciu tzv. inej vady a zároveň odôvodniť, aký konkrétny dopad má existencia vady na správnosť rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto konštatuje, že naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nezistil. 10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide o tzv. skutkové vady rozhodnutia spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vytvoril skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Táto nesprávnosť môže byť ovplyvnená chybným vyhodnotením dôkazov, nesprávnym vykonaním dôkazov, prípadne tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutkové zistenie, ktoré vyplynulo z dokazovania, resp. prihliadol na také skutkové zistenie, ktoré z dokazovania nevyplynulo. 11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo právnu normu na prejednávanú vec nesprávne aplikoval. 12. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nepreukazujú naplnenie namietaných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu navrhovanom stranami sporu, žiadne ďalšie dôkazy navrhované neboli, pričom bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno zaťažuje strany sporu v rozsahu v akom konkrétne skutočnosti tvrdili, súd nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať dôkazy na zistenie skutkového stavu s výnimkou postupu podľa ustanovenia § 185 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, teda že k dopravnej nehode dňa 5.6.2015 došlo porušením povinností žalobcu, ktorý nesprávnym spôsobom jazdy, teda predchádzaním motorového vozidla U. po nesprávnej strane vpravo, zapríčinil vznik dopravnej nehody. Čo sa týka prednehodového deja z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie má odvolací súd taktiež za preukázané, že vodič motorového vozidla U. p. Z. A. jazdil v pravom jazdnom pruhu, pred odbočovacím manévrom spomalil a zapol označenie zmeny smeru jazdy vpravo, teda postupoval v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi mu zo zákona o cestnej premávke. 13. K námietke odvolateľa, že súd nevychádzal z odborného vyjadrenia P.. N. E., odvolací súd poukazuje na bod 32 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré neprihliadol na predmetné vyjadrenie. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, nakoľko taktiež má za to, že P.. E. podal odborné vyjadrenie v čase, keď v trestnom konaní nebola vykonaná rekonštrukcia priebehu dopravnej nehody a účastníci nehody neboli vo veci vypočutí, pričom až v trestnom konaní bolo zistené, že poloha motorového vozidla a motocykla tak ako bola prvotne zdokumentovaná, v čase kolízie, bola iná a až po rekonštrukcii dopravnej nehody bolo ustálené miesto zrážky. P.. E. vypracoval odborné vyjadrenie iba na základe tvrdenia žalobcu, pričom vychádzal z nedostatočného súboru podkladov a informácie. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie správne spochybnil relevantnosť predmetného vyjadrenia a pri ustálení skutkového stavu z neho nevychádzal. Odvolací súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, pričom v predmetnom konaní došlo práve k spochybneniu uvedeného dôkazu - odborného vyjadrenia P.. E.. 14. Čo sa týka výpovede znalca P.. E. na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 17.5.2018, tento zotrval na svojich záveroch uvedených v odbornom vyjadrení, teda mal za to, že vodič motorového vozidla jazdil v ľavom jazdnom pruhu a za príčinu nehody označil nesprávnu technickú jazdu samotného vodiča motorového vozidla. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že na predmetnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec P.. A. Z., ktorý na rozdiel od p. E. označil za najpravdepodobnejšiu skutočnosť, že vodič jazdil v pravom jazdnom pruhu a to vľavo pri deliacej čiare medzi pruhmi a z tejto polohy odbočoval vpravo. Tiež z výpovede znalca P.. K. na pojednávaní dňa 5.9.2018 vyplynulo, že bezprostredne pred zrážkou muselo byť vozidlo U. v pravom jazdnom pruhu, a vzhľadom na uhol a deformačné stopy na vozidle už toto vozidlo z pravého jazdného pruhu začalo vykonávať odbočovací manéver. Tento znalec taktiež spochybnil tvrdenia žalobcu, že vodič motorového vozidla U. mal jazdiť v ľavom jazdnom pruhu z dôvodu, že ak by žalobca jazdil tak ako uviedol vo výpovedi a zároveň by vodič motorového vozidla jazdil v ľavom jazdnom pruhu, došlo by k nehode v pravej časti pravého jazdného pruhu, teda na inom mieste ako bolo určené miesto nehody. Predmetný znalec spochybnil závery odborného posudku P.. E., v dôsledku toho, že P.. E. vychádzal pri vypracovaní odborného vyjadrenia iba z postavenia motorových vozidiel zadokumentovaných na fotodokumentácii, avšak nevychádzal z celkového rozsahu poškodenia vozidiel a túto skutočnosť ani nezohľadnil. Po určení miesta nehody, túto skutočnosť vzal do úvahy ako aj postavenie motorových vozidiel, ich poškodenie, čím odstránil rozpor, ktorý sa mu javil v prípade vyjadrenia P.. E., a podal odborné vyjadrenie. 15. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní boli vykonaného dve odborné vyjadrenia a jeden znalecký posudok, z ktorých dvaja znalci označili za najpravdepodobnejší priebeh prednehodového stavu skutočnosť, že vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu, pri odbočovacom manévri spomalil a zapol označenie zmeny smeru jazdy, teda za príčinu nehody označili nesprávne predchádzanie motorového vozidla žalobcom. Odvolací súd sa s predmetnými dôkazmi stotožnil, pričom prihliadol aj na zdôvodnenie skutočností, pre ktoré znalec P.. K. považuje závery odborného vyjadrenia P.. E. za nevyplývajúce zo všetkých relevantných skutočností. Zároveň však poukazuje na to, že strany konania sú povinné tvrdiť a svoje tvrdenia zároveň aj preukázať, pričom v predmetnom spore napriek tomu, že žalobcom navrhovaný dôkaz bol iným dôkazom spochybnený, tento žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol, preto odvolací súd má za to, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tej skutočnosti, že svojim konaním poistený nezavinil dopravnú nehodu, práve naopak, žalobca bol osobou, ktorej porušením povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke došlo k vzniku dopravnej nehody. 16. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa týkajúce sa objektivity záverov vyslovených P.. K.m v odbornom vyjadrení z dôvodu, že išlo o súkromnú iniciatívu p. A.a v trestnom konaní, aby tento znalec podal vyjadrenie, odvolací súd konštatuje, že závery predmetného znalca neboli spochybnené, tento vyjadrenie podal ako znalec, a teda v prípade, ak by uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, mohol by naplniť skutkovú podstatu trestného činu nepravdivého znaleckého posudku podľa§ 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, preto odvolací súd sa nestotožnil s námietkou objektivity záverov predmetného znalca. 17. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia, žalobca v odvolaní za nesprávne právne posúdenie označil to, že súd prvej inštancie nevychádzal z posúdenia príčin vzniku škody na stranách obidvoch účastníkov ako aj z miery akou sa tá, ktorá okolnosť vzniku škody, podieľala na samotnom vzniku škody. Žalobca konštatoval, že súd síce použil správne právne predpisy, nestotožnil sa s jeho závermi o zodpovednosti účastníkov tejto nehody, pričom účasť p. A.a nepovažoval za minimálnu, aby vylučovala jeho akúkoľvek zodpovednosť. Za najdôležitejšiu skutočnosť pre vymedzenie zodpovednosti vodiča žalobca považoval určenie miesta skutočného stretu- zrážky oboch vozidiel, keďže mal za to, že táto nebola preukázaná dostatočným spôsobom, pričom od tejto skutočnosti sa odvíjali výsledky odborných vyjadrení ako aj znaleckých posudkov, preto mal žalobca za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa existencie liberačných dôvodov. 18. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, je odvolací súd povinný skúmať, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). Odvolací súd ako už vyššie uviedol sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, teda aj čo sa týka jeho právneho posúdenia. V predmetnom spore ide o nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcovi pri dopravnej nehode, pričom sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v prípade stretu dvoch prevádzkovateľov podľa §431 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, škodca sa môže zbaviť povinnosti nahradiť škodu jedine v prípade naplnenia niektorého liberačného dôvodu, teda naplnenia ustanovenia §428 alebo 441 Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade na základe skutkového stavu tak ako bol ustálený súdom prvej inštancie, došlo k naplneniu ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, keďže súd mal za preukázané, že žalobca zodpovedá za vznik dopravnej nehody, nakoľko nesprávnym spôsobom jazdy, teda predchádzanie motorového vozidla vpravo, zapríčinil vznik dopravnej nehody a teda účasť vodiča motorového vozidla bola v predmetnom prípade tak minimálna, že nezakladá jeho zodpovednosť na škode. 19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nenapáda právne posúdenie veci ale súdom zistený skutkový stav a najmä určenie miesta nehody. K uvedenému rovnako ako bolo vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol, v odvolacom konaní napáda skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov, avšak taktiež nenavrhuje vykonať žiadne iné dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, preto má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený stav aplikoval príslušné právne predpisy. 20. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04) 21. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p.. a úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).