Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/104/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206625 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317206625.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanej J. G., T.. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, R., o zaplatenie 1.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné z 27.3.2018 č. k. 15Csp/161/2017 - 79 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 812,- eur s prísl. do 3dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 62 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa X.X.XXXX právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 25,50% so splatnosťou dňa 25.6.2019 a celkovými nákladmi spotrebiteľa vyjadrenými sumou 948,66 eur. Súd prvej inštancie posúdil obsah tejto zmluvy v zmysle predpokladov § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Zistil, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie tejto podstatnej náležitosti v zmluve vyhodnotil v zmysle predpokladov § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal ďalej na to, že úroková sadzba je neprimeranou a viac ako trojnásobne prevyšuje priemernú sadzbu úverov poskytovaných v rovnakom období bankami a rovnako ako neopodstatnený vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 25,50% ročne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Zdôraznil, že veriteľ má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. So zreteľom na túto situáciu žalobe vyhovel čo do sumy 812,- eur s prísl., v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, uplatnil si nárok na náhradu trov konania, alternatívne navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú. Má za to, že zmluvu o úvere, ktorej obsah súd prvej inštancie posudzoval, nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti. Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry, bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla. Ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry nemôže vedomo aplikovať nesprávny judikatúrou už prekonaný názor a v tejto súvislosti odkazuje na dôvody uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/198/2017. Žalobca ďalej nesúhlasí s tým, že výška úrokovej sadzby 25,50% je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až päťnásobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo ale nie je tento prípad. Ďalej zdôrazňuje, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia. Na úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru a táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Žalobca ďalej vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné zdôvodnenie vydaného rozhodnutia. Taktiež poukazuje na to, že inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré urobil dobrovoľne. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a to vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle predpokladov § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 6. Je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa X.X.XXXX uzatvorená zmluva o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur s dobou splácania 6 rokov, v mesačných splátkach v počte 72 po 28,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 25,50%, konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 25.6.2019 a celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 948,66 eur. 7. Právny predchodca žalobcu zároveň žalovanej podaním z 11.6.2014 oznámil, že v dôsledku porušenia ustanovení zmluvy sa stáva úverová pohľadávka k 11.6.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vyčíslenej vo výške 1.255,19 eur. 8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ vyžadoval rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok, že úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov. 9. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). 10. Tak explicitne presné ustanovenie, akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca jasne deklaroval následky spojené s absenciou týchto obligatórnych obsahových náležitostí. Z tohto dôvodu odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy platný a účinný. 11. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. 12. V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.. 13. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, táto pri poskytnutí úveru predstavovala rozsah 25,50 %. Je potrebné zdôrazniť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy, určenú predovšetkým s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní pôžičiek. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. 14. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že je nepochybné, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. 15. Žalobca však žiadal priznať nárok na odplatné úroky, ktoré by mu patrili iba v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva a za podmienok § 53 ods. 9 OZ. K predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou obsahu záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom. 16. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľa. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Právo požadovať po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá, keďže Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva (do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002). 17. Keďže správny je aj súvisiaci výrok o trovách konania, odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto mu nepatrí náhrada trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).