Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoP/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207570 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317207570.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci navrhovateľa I. O., T.. XX.X.XXXX, U. H. G. XXXX/XX, G., t.č. I. T. X, O., Č. M., zastúpený JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom, Partizánska 1057, Snina proti druhému manželovi T. O.B., T.. XX.XX.XXXX, H. G., G. XXXX/ XX, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10Pc 20/2017-36 zo dňa 18.9.2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd manželstvo navrhovateľa I. O. a T. O., uzavreté dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom X rozviedol. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal manželstvo rozviesť. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že spočiatku medzi manželmi neboli žiadne konflikty, neskôr od roku 2004 pracoval prevažne v zahraničí, doma bol málo a podozrieval manželku z nevery. Domov chodieval približne dvakrát do roka. V súčasnej dobe pracuje v Čechách, viac ako rok nebol doma. Keď prišiel domov, manželka na druhý deň odišla za prácou do Nemecka. S manželkou viac ako rok spolu nekomunikujú, nežijú v spoločnej domácnosti a ani intímne. V Českej republike má priateľku, s ktorou sa citovo zblížil a s ktorou si chce založiť rodinu. Zo strany navrhovateľa nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. Manželka pred prvoinštančným súdom uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí z dôvodu vierovyznania. Pred Bohom sú stále manželia, aj keď nemôže nikto prinútiť manžela, aby s ňou žil v spoločnej domácnosti. V minulosti ju manžel opustil, vrátil sa na stužkovú dcéry, ale potom opäť odišiel bez toho, aby sa ozýval. Nechal ju bez finančných prostriedkov, a preto musela ísť pracovať do zahraničia. Manžela po podaní návrhu na rozvod manželstva nekontaktovala, tento by s ňou ani nekomunikoval. Poprela, že by mala známosť. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 23 Zákona o rodine a skonštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pracujú obaja mimo miesta svojho trvalého bydliska, nehospodária spolu. Navrhovateľ má inú známosť, s ktorou plánuje budúcnosť. Počas konania na súde nedošlo k obnoveniu spolužitia a nebol tu ani pokus o obnovenie tohto spolužitia zo strany účastníkov konania. Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila z náboženských dôvodov, navrhovateľ vylúčil obnovenie spolužitia. Preto prvoinštančný súd návrhu vyhovel po tom, čo zistil, že manželia sa navzájom odcudzili, manžel má inú známosť, s ktorou plánuje budúcnosť a nie je tu predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoj účel. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedla, že rozhodnutie súdu je predčasné. Potvrdila, že medzi navrhovateľom a ňou došlo k manželskej kríze, ktorá sa stupňovala, ale príčinou tejto krízy bolo rozdelenie z dôvodu zamestnania navrhovateľa v Českej republike. Dovtedy žili normálnym fungujúcim manželským životom. Prežili aj ťažké obdobie, kedy im zomrela jedna dcéra. Poprela mimomanželský vzťah. Uviedla, že je veriaca žena, dodržiavajúca božie prikázania a rozvod manželstva je pre ňu nepredstaviteľnou skutočnosťou. Rozvrat manželstva bol zapríčinený odchodom navrhovateľa za prácou, no nie je to trvalý rozvrat. Návratom navrhovateľa domov by sa vzťahy medzi manželmi upravili a stabilizovali. Rozvod nie je rozumným riešením. Mali by zvážiť, či rozvod je naozaj potrebný a urobiť všetko pre to, aby sa rodina nerozpadla. 3. K odvolaniu manželky zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý uviedol, že prvoinštančný súd postupoval v súlade so zákonom, správne vyhodnotil predložené dôkazy a správne vo veci aj rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako neodôvodnené a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu. poukázal na to, že nemá záujem na ďalšom trvaní tohto manželstva, ktoré si už roky neplní svoj spoločenský význam a aj preto, lebo si plánuje založiť rodinu s inou ženou. Manželka nesúhlasí s rozvodom len pre jej náboženské presvedčenie. 4. Odvolací súd doručil vyjadrenie navrhovateľa manželke a vyzval ju, aby k tomu zaujala písomné stanovisko v lehote 10 dní. Do rozhodnutia odvolacieho súdu manželka sa k vyjadreniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP a § 385 CSP a contrario a zistil, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov, ktoré manželstvo bolo uzatvorené dňa 17.1.1987. Z manželstva v súčasnosti pochádzajú 3 plnoleté deti. Podľa § 23 Zákona o rodine prvoinštančný súd zisťoval vzťahy medzi manželmi a mieru a trvácnosť narušenia týchto vzájomných vzťahov a vyhodnotil, či za týchto okolností manželstvo môže plniť svoj účel. Prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo ku kvalifikovanému rozvratu, kde rozvrat je natoľko intenzívny, že sa javí ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, pretože nezhody v manželstve navrhovateľa a manželky sa týkajú najpodstatnejších vecí manželského spolužitia. Medzi manželmi sú narušené citové väzby, navrhovateľ sa citovo angažoval už v inom vzťahu, v ktorom plánuje svoju budúcnosť. Manželia spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti a nežijú ani intímnym spôsobom života. Tento stav svedčí o tak vážnom narušení a trvalom rozvrate vzťahov, že aj vzhľadom na priebeh rozvodového konania a na správanie sa manželov počas rozvodového konania nie je daný predpoklad ďalšieho plnenia účelu manželstva a obnovenie manželského spolužitia. Z obsahu vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom bolo jednoznačne preukázané, že ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom. U účastníkov konania niet perspektívy vzájomného obnovenia manželského spolužitia, pričom navrhovateľ túto okolnosť absolútne vylúčil a manželka, odvolateľka, počas manželského spolužitia a ani počas súdneho konania nevykonala také úkony, ktoré by smerovali k obnoveniu spolužitia. Aj naďalej obaja pracujú v zahraničí, ani jeden z nich nemá ochotu na reálnom obnovení spolužitia. Účastníci konania, ani manželka, nevyužili čas, počas ktorého bolo konania na jej návrh rozvod manželstva prerušené na obnovu manželského spolužitia a obnovenie funkcií tohto manželstva. Preto vzhľadom na existenciu kvalifikovaného rozvratu a vzhľadom na to, že neexistuje možnosť obnovenia manželského spolužitia, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne a rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.