Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Cob/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208164 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317208164.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: ESSILOR SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 710 799, zastúpeného: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: HARSON, s. r. o., so sídlom Strojárska 1832/93, 069 01 Snina, IČO: 44 889 674, zastúpenému: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zaplatenie 27.035,68 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/130/2017-117 z 10.12.2018, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.035,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 1.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 11.676,- eur od 29.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.673,68 eur od 1.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 186,- eur od 30.8.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola dňa 10.7.2013 uzavretá kúpna zmluva, predmet ktorej bol presne vymedzený v čl. I. bod 1 tejto zmluvy a bola dohodnutá kúpna cena vo výške 58.380,- eur bez DPH, t.j. 70.056,- eur. V čl. II. bod 4 zmluvy bol dohodnutý spôsob splácania dohodnutej kúpnej ceny, pričom bol dohodnutý aj spôsob započítania pohľadávok medzi stranami sporu. Zároveň sa zmluvné strany v bode 4 článku II. zmluvy dohodli, že v prípade, ak žalovanému nevznikne v rokoch 2013, 2014 a 2015 voči žalobcovi pohľadávka na vyplatenie bonusu, ktorá môže byť predmetom započítania, resp. ak po realizácii zápočtu vzájomných pohľadávok dôjde len k čiastočnej úhrade pohľadávky žalobcu, je žalovaný ako kupujúci povinný zostávajúcu časť kúpnej ceny, ktorá nezanikla vzájomným započítaním pohľadávok, túto uhradiť bezhotovostným prevodom na účet žalobcu do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka, v ktorom mu vznikla povinnosť v zmysle odseku 4. Žalobca žalovanému tovar dodal a žalovaný tento tovar prevzal. Žalobca faktúrou č. AR430130 zo dňa 30.4.2013 žalovanému vyúčtoval za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu, ktorá bola zo strany žalovaného splatená iba čiastočne a k zápočtu vzájomných pohľadávok došlo tiež iba čiastočne. Z kúpnej ceny žalovaný uhradil 43.103,02 eur a vzájomným zápočtom bola kúpne cena ponížená o sumu 100,98 eur. Faktúrou č. 8164902 žalobca žalovanému vyúčtoval cenu opravy dodaných strojov vo výške 186,- eur, pričom ani táto nebola zo strany žalovaného uhradená. Na základe objednávky žalovaného bolo zo strany žalobcu vykonané aj dielo spočívajúce v oprave dodaného tovaru, dielo žalovaný prevzal, následne cenu diela žalobca žalovanému vyúčtoval a táto nebola z jeho strany uhradená. 3. Žalovaný v rámci obrany tvrdil, že na základe osobných rokovaní došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o novom spôsobe úhrady dohodnutej kúpnej ceny tak, že zvyšok kúpnej ceny mal uhradiť až po uplynutí dátumu 31.12.2018. Žalobca poprel, že by medzi stranami sporu bola takáto dohoda uzatvorená. Bolo na žalovanou preukázať existenciu ním uvádzanej dohody so žalobcom. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko na preukázanie týchto svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Ním predložený výpis z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu o takejto dohode nič nevypovedajú a nič v tomto smere nepreukazujú. 4. Žalovaný nepreukázal, že by došlo k dohode o posune termínu splatnosti kúpnej ceny inak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Vo vzťahu k rámcovej zmluve z roku 2017 predloženej žalovaným prvoinštančný súd uviedol, že táto nebola medzi zmluvnými stranami podpísaná, žalovaný predložil iba jej koncept. 5. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania. Zmluva bola uzatvorená dňa 10.7.2013, teda v čase kedy v zmysle ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania bola o 9 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 6. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a súd túto náhradu priznal, pretože v danom prípade išlo o obchodnozáväzkový vzťah vzniknutý po 1. februári 2013 a takto uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola v súlade s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. 7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. 8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 9. Namietal, že zo strany žalobcu bola v prospech žalovaného dohodnutá exkluzívna zľava 25 % na odoberaný tovar, ktorú mal žalobca zohľadniť pri zápočtoch na úhradu kúpnej ceny, čo však žalobca neurobil. Žalovaný požiadal žalobcu, aby ho vybavil tzv. komisným skladom, čo však riaditeľ žalobcu zamietol, čím žalobca svojou nesúčinnosťou zamedzil spolupráci, ktorá mala viesť k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny. Výklad žalobcu o neplatnosti ústnych dojednaní považoval za neprimerane prísny s tým, že nie je namieste uplatňovanie kogentných ustanovení a aplikácia zužujúceho (reštriktívneho) výkladu a mal platiť novší konečný termín splatnosti kúpnej ceny do 31.12.2018, pokiaľ by nedošlo k zániku nároku žalobcu na úhradu kúpnej ceny postupnými započítaniami ešte pred 31.12.2018. E- mailová komunikácia sporových strán preukázala, že k dohode sporových strán došlo aj v písomnej forme, ktorá nadväzovala na ústne dojednania, čím preukázanie písomnej formy o zmene zmluvných dojednaní bolo v konaní splnené. 10. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že žalovaný účelovo zamieňa dohodu o splatnosti kúpnej ceny so spôsobom úhrady kúpnej ceny. Poprel tvrdenie žalovaného, že bola dohodnutá tzv. „exkluzívna zľava“ v prospech žalovaného ako aj tvrdenie, že k započítaniu vzájomných pohľadávok zmluvných strán, t.j. k nenaplneniu podmienok na započítanie, nedošlo z dôvodu nesúčinnosti žalobcu, nakoľko pre úhradu záväzku titulom kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.2013 zmluvné strany nedojednali žiadnu povinnosť na strane žalobcu ako predávajúceho pre vznik vzájomných pohľadávok. Žalobca nemal povinnosť pri úhrade 3. a 4. časti kúpnej ceny podľa odseku 4 zohľadňovať zmluvné dojednanie, najmä ak žalovaný od žalobcu neodoberal žiaden ďalší tovar, na základe ktorého mohla vzniknúť pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný si zamenil splatnosť kúpnej ceny s dohodou o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, ak by na tento spôsob existovali podmienky. Z kúpnej zmluvy nevyplynuli žiadne zmluvné povinnosti pre žalobcu ako predávajúceho, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní a nemohlo ísť na ťarchu žalobcu, ak žalovaný neodoberal na základe vlastného rozhodnutia od žalobcu produkty, preto v zmluvných dojednaniach nemá oporu tvrdenie žalovaného, že by žalobca svojou nesúčinnosťou zamedzil spolupráci, ktorá mala viesť k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny. 12. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením z 21.3.2019, kde zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách vyjadrených v podanom odvolaní. 14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 16. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, vo vzťahu ku ktorým odvolací súd konštatuje nasledovné. 17. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 18. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 19. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. 20. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 21. Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 22. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 23. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však bráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 24. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 10.7.2013 uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj vybavenia - prístrojov v zmysle objednávky žalovaného zo dňa 16.4.2013 za kúpnu cenu 70.056,- eur. Zo vzájomného zápočtu pohľadávok medzi stranami sporu zo dňa 7.4.2015 vyplynulo, že medzi zmluvnými stranami boli započítané vzájomné pohľadávky vo výške 100,98 eur. Žalovaný v období od 13.12.2013 do 2.5.2016 uhradil žalobcovi celkovo sumu 43.103,02 eur. Faktúrou č. 8164902 zo dňa 25.8.2016 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 186,- eur za opravu zariadenia. 25. Ani odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o dôvodnosti žaloby žalobcu a k odvolacím námietkam žalovaného konštatuje, že poskytnutie exkluzívnej 25 %-nej zľavy, ktorá mala byť medzi stranami sporu dojednaná Prílohou č. 3 k Rámcovej kúpnej zmluve a zmluve o spolupráci, nachádzajúcej sa na č.l. 55 spisu, žalovaný nepreukázal, nakoľko táto nebola medzi zmluvnými stranami podpísaná, žalovaný predložil iba jej koncept. Rovnako žalovaný nepreukázal povinnosť žalobcu vybaviť ho tzv. komisným skladom. Napokon žalovaný nepreukázal ani to, že by medzi stranami sporu došlo k dohode o zmene splatnosti kúpnej ceny dojednanej v čl. II. kúpnej zmluvy z 10.7.2013. V konaní takáto dohoda preukázaná nebola, pre ktorú sa vyžadovala písomná forma, čo vyplýva z ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s čl. IV. ods. 4 kúpnej zmluvy z 10.7.2013, podľa ktorého, akékoľvek zmeny budú riešené písomným dodatkom k zmluve, a kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 10.7.2013 písomnú formu mala. Existencia dodatku o zmene splatnosti kúpnej ceny v konaní preukázaná nebola. Ani žalovaným predložená e-mailová komunikácia zmenu zmluvy v tomto smere nepreukázala, nakoľko žalovaným predložený výpis z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu o takejto dohode nič nevypovedajú a nič v tomto smere nepreukazujú, preto túto e-mailovú komunikáciu nie je možné považovať za zmenu zmluvy ohľadom splatnosti kúpnej ceny dojednanej v čl. II. zmluvy. Žalovaný teda nepreukázal, že by medzi stranami sporu došlo k dohode o zmene termínu splatnosti kúpnej ceny inak, ako bolo dohodnutú v kúpnej zmluve z 10.7.2013. 26. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. 28. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).