Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209016 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej žalobcu B.Q. C.É., G.. XX.X.XXXX, K. Z. O. G. F. L. A. Č.. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Reném Pribylincom, advokátom so sídlom v Poprade na ulici Okružnej č. 789/16, proti žalovanému E.U. M.U., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. A. G. F. Z. Č.. XXXX/X, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave na ulici Štefanovičovej č. 4, o zaplatenie sumy 1.536,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.9.2018 č.k. 12C/81/2017-92 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.536,11 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 27.4.2017 do zaplatenia. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej dňa 25.10.2016 žalovaným pri cúvaní motorovým vozidlom, kedy zboku vrazil do vozidla žalobcu zaparkovaného na parkovisku pri I. I. Z. A. L.. Predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je vznik škody, zavinenie a príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody. V tomto konaní žalobca preukázal vznik škody, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle vo výške 1.536,11 eur. Ako dôkaz predložil faktúru vystavenú servisom, ktorý vyúčtoval žalobcovi túto sumu a žalobca doložil aj pokladničný doklad o úhrade tejto faktúry. Zavinenie žalovaného bolo potvrdené žalobcom, žalovaným a v konaní vypočutým svedkom E. M.. Žalovaný ako vodič porušil predpisy o cestnej premávke, a to tým spôsobom, že nesprávne cúval, keď sa nepresvedčil, že za jeho autom sa nachádza vozidlo žalobcu a cúvaním narazil do vozidla žalobcu a týmto spôsobom poškodil vozidlo žalobcu. Medzi konaním žalovaného a vznikom škody je príčinná súvislosť, a preto nemožno akceptovať závery súkromného znaleckého posudku, predloženého intervenientom počas konania, nakoľko vzhľadom na zhodné výpovede žalobcu, žalovaného a svedka, ku škodovej udalosti došlo na parkovisku pri I. I. , kde sa nachádzajú tri parkoviská, pričom na parkovisku, na ktorom došlo ku škodovej udalosti nie je upravený terén do dnešného dňa a nachádzajú sa na ňom nerovnosti a priehlbiny. Uvedené parkovisko je iba vysypané štrkom. Ako dôkaz o tomto tvrdení žalobca predložil aj fotografie vyhotovené zo súčasnej doby, ktoré nasvedčujú tomu, že parkovisko, na ktorom došlo ku škodovej udalosti nie je upravené a nie je rovné tak, ako to uviedol znalec vo svojom súkromnom znaleckom posudku. Je zrejmé, že žalovaný so svojím vozidlom mohol vojsť do určitej nerovnosti, teda nejakej priehlbiny a týmto spôsobom potom následne cúvaním poškodil vozidlo žalobcu. Správanie sa žalovaného je tak v príčinnej súvislosti so vznikom škody. 3. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel. 4. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá, alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď konštatoval, že náhrada škody, ktorej sa žalobca domáhal je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Intervenient na strane žalovaného v rámci vykonaného šetrenia škodovej udalosti dospel k záveru, že poškodenia na vozidle žalobcu nemohli byť spôsobené motorovým vozidlom žalovaného a spôsobom, ako popísali účastníci škodovej udalosti. Z uvedeného dôvodu intervenient na strane žalovaného odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, ktorého sa žalobca domáhal v tomto konaní. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že celkový priebeh nehodového deja je z technického hľadiska neprijateľný. Už samotná plauzibilita popísaného deja je prakticky vylúčená. Znalec dospel k záveru, že vyhodnotenie geometrickej i energetickej korešpondencie nasvedčuje tomu, že popísaný priebeh škodovej udalosti je z technického hľadiska neprijateľný. Otázka posúdenia, či k poškodeniu motorového vozidla mohlo dôjsť spôsobom, kedy by žalovaný nacúval do motorového vozidla žalobcu, nie je otázkou právnou, ale odbornou, ku ktorej je kompetentný vyjadriť sa znalec z oblasti cestnej dopravy a nehôd v cestnej doprave. Bolo tomu tak aj v tomto konaní pred súdom prvej inštancie, kedy znalec T.. C. C. dospel k záveru, v zmysle ktorého je technicky neprijateľné, aby k predmetnej škode došlo spôsobom popísaným zo strany účastníkov škodovej udalosti. Intervenient na stane žalovaného preto má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že medzi škodou nachádzajúcou sa na motorovom vozidle žalobcu a údajným vznikom tejto škody zo strany žalovaného nie je daná príčinná súvislosť. Pri rozhodovaní sa neprihliadalo na znalecký posudok predložený zo strany intervenienta a opomenul sa aj dôkaz, a to komparácia fotodokumentácie motorových vozidiel účastníkov škodovej udalosti, ktorú intervenient predložil spolu so svojim podaním zo dňa 24.11.2017. Povinnosťou konajúceho súdu bolo v okolnostiach danej veci vysporiadať sa v odôvodení rozhodnutia s dôkazmi vyprodukovanými nielen žalobcom, ale tieto mal konfrontovať s dôkazmi navrhnutými a predloženými intervenientom na stane žalovaného. Dôkazmi predloženými zo strany intervenienta sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal a pri formulovaní rozhodnutia ich nevzal do úvahy. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušenie princípu rovnosti zbraní. Rozhodnutie je taktiež nedostatočne odôvodnené, čo zakladá inú vadu konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní a odôvodnení rozhodnutia bolo riadne sa vysporiadať s dôkazmi predloženými intervenientom. Uvedené však splnené nebolo, a tak rozhodnutie nespĺňa ani kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v Civilnom sporovom poriadku. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2018 žalobca predložil ako dôkaz fotodokumentáciu vyhotovenú žalobcom asi spred jedného týždňa z parkoviska, na ktorom malo údajne dôjsť k škodovej udalosti. Uvedený listinný dôkaz však intervenientovi nebol doručený, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, a to v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. 6. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 7. Odvolací súd v zmysle zásad ust. v § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie intervenienta nie je opodstatnené. 8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 9. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením intervenienta, podľa ktorého medzi škodou a konaním žalovaného nie je daná príčinná súvislosť. V priebehu konania vypočutý žalovaný bez akýchkoľvek pochybností popísal priebeh nehodového deja, a to tak, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo pri cúvaní motorového vozidla vedeného žalovaným, ktorý po tom, čo na neupravenej ploche parkoviska pri I. I. vošiel do priehlbiny, narazil do odstaveného žalobcovho vozidla. Išlo o tzv. zamestnanecké parkovisko. Uvedené v priebehu konania potvrdili aj žalobca a v konaní vypočutý svedok E. M., pričom podľa ich tvrdení parkovisko bolo neupravené a nachádzali sa v ňom výmole. Z výpovede svedka E. M.a vyplýva ďalšia právne významná skutočnosť, a to, že v čase, keď spolu so žalobcom prišli odviesť tovar do hotela I., motorové vozidlo žalobcu poškodené nebolo. 10. Čo sa týka súkromného znaleckého posudku (§ 209 Civilného sporového poriadku), vypracovaného na žiadosť intervenienta znalcom T.. C.U. C.U., z tohto sa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať nemohlo. Znalec napriek tomu, že mal k dispozícii čestné prehlásenie žalovaného zo dňa 24.4.2017, v ktorom žalovaný miesto nehodovej udalosti výslovne popísal ako nerovnú vozovku, za miesto vzniku udalosti označil kompaktné parkovisko bez akýchkoľvek výmoľov a iných pozorovateľných nerovností. Ak posudok vychádza z iného miesta, než z miesta, na ktorom škodová udalosť nastala, je pre prejednávanú vec nepoužiteľný. 11. Tvrdenie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním žalovaného je tvrdením intervenienta, a preto intervenient má povinnosť takto tvrdenú skutočnosť preukázať. V tomto smere si intervenient svoju procesnú dôkaznú povinnosť nesplnil. 12. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 13. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. 15. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 16. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).