Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/69/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209167 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: ROTAX-ARCH spol. s r.o., Fidlikova 3, 066 01 Humenné, IČO: 36 472 182, právne zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 031 931, o zaplatenie sumy 2.049,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.6.2018, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.049,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 270,31 eur od 24.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 279,32 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 261,30 eur od 19.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 271,21 eur od 20.2.2016 do zaplatenia vo výške 8 % ročne, zo sumy 245,77 eur od 19.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 245,77 eur od 23.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 229,91 eur od 24.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 245,77 eur od 21.6.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca sa žalobou zo dňa 3.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia v znení ako rozhodol súd prvej inštancie a podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovanému poskytol služby vo forme odvádzania vody z povrchového odtoku do kanalizácie na odbernom mieste XXXXXXXXXX - O., B., šijacia dielňa v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX. Za poskytnuté služby ich cenu vyúčtoval faktúrou č. 2120487903 vo výške 270,31 eur, č. 2120595325 vo výške 279,32 eur, č. 2120697230 vo výške 261,30 eur, č. 2120802013 vo výške 271,21 eur, č. 2120901802 vo výške 245,77 eur, č. 2121009201 vo výške 245,77 eur, č. 2121112589 vo výške 229,91 eur a č. 2121217295 vo výške 245,77 eur. Žalovaný faktúry neuhradil a to napriek výzvam žalobcu zo dňa 27.11.2015, 22.01.2016, 24.02.2016, 23.03.2016, 27.04.2016, 27.05.2016 a 27.07.2016. Vo veci súd rozhodol v skrátenom konaní a to vydaním platobného rozkazu č.k. XCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.10.2017, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V tomto odpore uviedol, že žalobcom požadovanú sumu vo výške 2 049,36 eur s prísl. v celom rozsahu neuznáva, nakoľko predmetná pohľadávka nezodpovedá reálnej skutočnosti. Žalovaný už v roku 2013 požiadala Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s. o prerušenie služieb vo forme odvádzania vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie. Po dôkladnom preskúmaní účtovníctva zistil, že v účtovníctve neeviduje žiadnu pohľadávku, ktorej sa domáha žalobca, a ktorú uvádza žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súd vo veci nariadil pojednávania a zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 07.05.2008 uzatvorená Zmluva č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (ďalej len ,,Zmluva“) - odberné miesto: B., XXX XX O.. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01.05.2008. Podľa Článku II., bodu 4.1. a 4.2. Zmluvy, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie. Voda z povrchového odtoku je voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou. Podľa Článku II., bodu 5.2. Zmluvy, za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí kupujúci predávajúcemu stočné. Podľa Článku II., bodu 5.3. Zmluvy, cena za výroku a dodávku pitnej vody a odvedenie a čistenie odpadových vôd je určená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa Článku II., bodu 5.6. Zmluvy, podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad - faktúra. Kupujúci sa zaväzuje uhradiť faktúru v lehote splatnosti 14 dní odo dňa doručenia, kde sa má za to, že faktúra bola doručená kupujúcemu tretí deň po odoslaní. Podľa Článku II., bodu 5.9. Zmluvy, fakturácia stočného sa bude vykonávať na základe stavu zisteného meradlom, prípadne ak nie je množstvo odpadových vôd merané, má sa za to, že kupujúci ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odoberal z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Podľa Článku II., bodu 7.7. Zmluvy, zmluvné strany môžu zmluvu vypovedať, zmluva zaniká uplynutím výpovednej lehoty. Pre výpoveď zmluvy platí 1 mesačná výpovedná lehota, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Za poskytnuté služby žalobca ich cenu vyúčtoval faktúrou č. 2120487903 vo výške 270,31 eur splatnou dňa 23.11.2015, č. 2120595325 vo výške 279,32 eur splatnou dňa 28.12.2015, č. 2120697230 vo výške 261,30 eur splatnou dňa 18.01.2016, č. 2120802013 vo výške 271,21 eur splatnou dňa 19.02.2016, č. 2120901802 vo výške 245,77 eur splatnou dňa 18.03.2016, č. 2121009201 vo výške 245,77 eur splatnou dňa 22.04.2016, č. 2121112589 vo výške 229,91 eur splatnou dňa 23.05.2016 a č. 2121217295 vo výške 245,77 eur splatnou dňa 20.06.2016. Žalovaný upomienkami zo dňa 27.11.2015, 22.01.2016, 24.02.2016, 23.03.2016, 27.04.2016, 27.05.2016 a 27.07.2016 žalovaného vyzval na zaplatenie nedoplatkov za odvádzanie odpadových vôd a zároveň ho upozornil, že ak tak neučiní, žalobca pristúpi k prerušeniu alebo obmedzeniu odvádzania odpadových vôd. Z predložených podacích hárkov potvrdených Slovenskou poštou vyplýva, že upomienky boli žalovanému zo strany žalobcu odoslané. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2018 uviedol, že už v roku 2013 opakovane žiadal žalobcu o odpojenie od verejnej kanalizácie dôvodu, že ním prevádzkovanú kanalizáciu nevyužíva a má vlastný kanalizačný systém. Žalobca uvedený problém neodstránil a aj naďalej pokračoval vo fakturovaní sporných faktúr. Dňa 30.11.2015 mu bola zaslaná upomienka, aby uhradil pohľadávku za dodávku vody, resp. odvádzanie odpadovej vody. Zároveň mu bolo oznámené, že pokiaľ v lehote do 7 dní odo dňa doručenia upomienky nezaplatí, počnúc dňom 24.12.2015, žalobca pristúpi k prerušeniu odrádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Na základe zaslanej upomienky mal za to, že ku dňu 24.12.2015 ho odpojili od odvádzania povrchovej rody do verejnej kanalizácie. Z uvedeného dôvodu vystavené faktúry považuje zo strany žalobcu za snahu o bezdôvodne obohatenie a má za to, že sú vystavované neoprávnene. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.04.2018 uviedol, že pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovaného, že požiadal o odpojenie odberného miesta, tak v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov je vlastník kanalizačnej prípojky povinný odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Žalobca informoval žalovaného aj o spôsobe odstránenia. Zo strany žalovaného nedošlo k odstráneniu pripojenia kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu. Tvrdenie žalovaného, že má vlastný kanalizačný systém a verejnú kanalizáciu nevyužíva, považuje za účelové tvrdenie, ktoré žalovaný nijako nepreukázal dôkazmi. Žalovaný nepreukázal, kde začal vodu z povrchového odtoku odvádzať v roku 2013, ako to on tvrdí. Tvrdenie, že má vlastný kanalizačný systém a verejnú kanalizáciu nevyužíva, uviedol žalovaný až na súde dňa 11.04.2018 a vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.04.2018. Uvedené tvrdenie žalovaný neuviedol v žiadnej predchádzajúcej ústnej alebo písomnej komunikácii so žalobcom, ani v iných súdnych konaniach. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2018 uviedol, že dňa 06.06.2018 sa uskutočnilo stretnutie strán sporu na danom odbernom mieste a bolo preukázané, že vody z povrchového odtoku žalovaného sú z jeho objektu odvádzané do verejnej kanalizácie. Súd mal na základe predložených listinných dokladov za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 07.05.2008 uzatvorená zmluva o dodávke vody, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku a to na dobu neurčitú. V zmysle čl. II, bodu 5.1. a 5.2. tejto zmluvy sa žalovaný ako kupujúci zaviazal za odber vody platiť žalobcovi vodné a za odvádzanie vody stočné, a to na základe faktúry žalobcu v lehote splatnosti 14 dní od jej doručenia. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca za obdobie 10/2015 až 05/2016 žalovanému vyúčtoval za odvod povrchovej vody celkovo sumu 2 049,36 eur a táto zo strany žalovaného nebola uhradená. Takisto mal súd za preukázané, že žalobca viacerými písomnými upomienkami žalovaného vyzýval na zaplatenie tejto dlžnej sumy. Obrana žalovaného v tomto konaní spočívala na jeho skutkových tvrdeniach o tom, že má vlastný kanalizačný systém a preto nevyužíva verejnú kanalizáciu prevádzkovanú žalobcom a že už v roku 2013 požiadal o odpojenie od verejnej kanalizácie žalobcu. Súd dospel k záveru, že takáto obrana žalobcu v konaní nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný nemá vybudovaný vlastný kanalizačný systém na odvádzanie odpadových a povrchových vôd, daná skutočnosť bola preverená samotným žalobcom na odbernom mieste žalovaného dňa 06.06.2018 za účasti žalovaného, kde bolo zistené, že zvod odpadových a povrchových vôd z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného ústí do verejnej kanalizácie prevádzkovanej žalobcom a žalobca žalovanému aj v súčasnej dobe poskytuje služby spočívajúce v odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku. To, že odpadové a povrchové vody sú odvádzané z predmetného odberného miesta do verejnej kanalizácie potvrdil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.06.2018. Súd poukazuje na znenie § 23 ods. Zákona, v zmysle ktorého každý vlastník nehnuteľnosti na ktorej vznikajú odpadové vody je povinný pripojiť nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie. Jedná sa o jeho zákonnú povinnosť. V súlade so zákonom bola medzi stranami sporu aj v roku 2008 uzatvorená zmluva, v ktorej si strany sporu vymedzili svoje práva a povinnosti, pričom zo strany žalobcu dikcia zmluvy bola naplnená, nakoľko v žalovanom období poskytoval žalovanému dohodnuté služby a ich cenu mu vyúčtoval tiež v súlade so zmluvnými dojednaniami. Súd nemal za preukázané, žeby táto zmluva bola v žalovanom období ukončená, t.j. žeby došlo k jej vypovedaniu jednou zo zmluvných strán. Pokiaľ sa jedná o ďalšie skutočnosti tvrdené žalovaným a to, že už v roku 2013 požiadal o odpojenie jeho kanalizačnej prípojky od verejnej kanalizácie prevádzkovanej žalobcom, tak danú skutočnosť nepoprel ani žalobca. V tomto smere následne poskytol žalovanému inštrukcie ohľadom krokov, ktoré z jeho strany musia byť vykonané k tomu, aby k odpojeniu došlo. Zo strany žalovaného žiadne kroky vykonané neboli, danú skutočnosť nepreukázal ani pred súdom. Súd poukázal na znenie § 4 ods. 8 písm. a) Zákona, podľa ktorého vlastník kanalizačnej prípojky je povinný odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Z uvedeného vyplýva, že v žalovanom období zo strany žalobcu nebol žalovaný odpojený od verejnej kanalizácie, žalovaný neučinil kroky potrebné k jeho odpojeniu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca ho v jednotlivých upomienkach upozorňoval, že ak v stanovenej lehote neuhradí žalobcovu pohľadávku, tak pristúpi k obmedzeniu, resp. k prerušeniu poskytovania služieb. Ohľadom daného oprávnenia sa jedná o možnosť prevádzkovateľa verejnej kanalizácie vykonať kroky k odpojeniu, resp. prerušeniu odvádzania vôd verejnou kanalizáciou, nejedná sa o jeho zákonnú povinnosť. Žalobca k danému kroku vo vzťahu k žalovanému nepristúpil. Tvrdenia žalovaného, že vzhľadom na upozornenie v upomienke zo dňa 27.11.2015 mal za to, že od 24.12.2015 sa domnieval, že je odpojený od verejnej kanalizácie, sa súdu javia ako nelogické a nemajúce základ v skutočnom reálnom stave veci. Keďže žalovaný nemá vlastný funkčný kanalizačný systém, musel mal jednoznačne vedomosť o tom, že odpadové a povrchové vody v žalovanom období ústia do verejnej kanalizácie, lebo inak by dochádzalo na jeho nehnuteľnosti k zaplavovaniu. V roku 2016 po podaní výpovede dňa 06.06.2016 žalobca osadil plombu na kanalizačnú prípojku do objektu žalovaného a následne dochádzalo k zaplavovaniu objektu, preto musel pristúpiť k odstráneniu plomby. Žalovaný bol žalobcom upovedomený o potrebných krokoch, ktoré musí vykonať k tomu, aby bol odpojený a tieto kroky nevykonal, teda aj z uvedeného je zrejmé, že si musel byť vedomý toho, že je pripojený na verejnú kanalizáciu. Žalovaný tiež tvrdil, že už v roku 2013 bola zo strany žalobcu na jeho kanalizačnej prípojke nainštalovaná plomba. Aj v tomto smere sa jedná iba o tvrdenia žalovaného, ktoré nepreukázal. Žalobca potvrdil, že v roku 2016 a to potom, ako zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu vypovedal, osadil na kanalizačnej prípojke žalovaného plombu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že dochádzalo k zaplavovaniu priestorov zdravotníckeho strediska, ktoré sa nachádza na pozemku žalovaného, pričom celý objekt žalovaného, vrátane zdravotníckeho strediska, je ako celok napojený na verejnú kanalizáciu, z dôvodu zaplavovania, musel túto plombu odstrániť. Konal tak po rokovaní s majiteľom zdravotníckeho strediska. Jednoznačne poprel, žeby plomba bola z jeho strany osadená už v roku 2013. V tomto smere sám žalovaný navrhol v konaní vykonať dôkaz a to vypočuť majiteľa zdravotníckeho strediska pána M. U. a za tým účelom bol zo strany žalovaného predložený aj výpis z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že p. U. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2015. Aj z uvedeného vyplýva, že k osadeniu plomby zo strany žalobcu mohlo dôjsť najskôr po uvedenom dátume 28.12.2015, nakoľko aj žalovaný potvrdil, že daná plomba bola odstránená na základe požiadavky majiteľa zdravotníckeho strediska. Z uvedené teda vyplýva, že plomba zo strany žalobcu nemohla byť osadená už v roku 2013. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2 049,36 eur. Nesplnením peňažného záväzku v lehote splatnosti vyššie uvedenej faktúr sa žalovaný dostal dňom nasledujúcim po ich splatnosti do omeškania a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V danej právnej veci bolo zo strany žalovaného v ostatnom písomnom vyjadrení zo dňa 13.06.2018 navrhnuté, aby v konaní boli vykonané dôkazy, a to vypočutie svedkov p. M. a p. U.. Súd tieto návrhy v konaní na vykonanie dokazovania nepripustil. Na predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 11.04.2018 vzhľadom na vyslovený predbežný právny názor súdom, bola zo strany súdu voči žalovanému uplatnená sudcovská koncentrácia v tom smere, aby v lehote 30 dní predložiť návrhy dôkazov, ktoré v konaní žiada vykonať. Termín pojednávania súd stanovil na deň 14.06.2018 za účelom, aby do daného dátumu, vzhľadom na návrhy žalovaného, mohol súd zabezpečiť vykonanie ním navrhnutých. Žalovaný bol nečinný a žiaden návrh na vykonanie dôkazov v súdom stanovenej lehote nepredložil. Učinil tak až deň pred vytýčeným termínom pojednávania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd je tiež toho názoru, že vykonanie týchto dôkazov by bolo neúčelné. Vo veci za účasti strán sporu bolo vykonané šetrenie a rokovanie priamo na odbernom mieste žalovaného, teda žalovanému nič nebránilo v tom, aby bol p. M. - jeho zamestnanec, pri tomto rokovaní prítomný a aby prípadné sporné skutočnosti ozrejmil priamo na mieste samom. Pokiaľ sa jedná o svedka p. U., tak tento sa stal majiteľom zdravotníckeho zariadenia na základe kúpnej zo dňa 28.12.2015, teda svojou svedeckou výpoveďou by nemohol preukázať skutočnosti tvrdené žalovaným, ku ktorým podľa jeho tvrdenia malo dôjsť v roku 2013 - osadenie plomby žalobcom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie včas odvolanie žalovaný odvolávajúc sa na ust. § 355 ods. 1 písm. a/ CSP z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, e/, h/ CSP. Namietal, že už v roku 2013 požiadal žalobcu o prerušenie služieb vo forme odvádzania vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie. Žalobca teda disponoval vedomosťou o tom, že ho žalovaný viac krát žiadal o prerušenie služieb vo forme odvádzania vody. Faktúry vystavované žalobcom nie sú dôvodné, lebo žalovaný odberné miesta nechcel užívať ani ich reálne neužíval. Zo zaslanej upomienky vyvodil, že ku dňu 24.12.2015 ho odpojili od odvádzania povrchovej vody do verejnej kanalizácie. Z uvedeného dôvodu vystavené faktúry považuje za snahu o bezdôvodné obohatenie a sú vystavované neoprávnene. Poukázal na to, že žalobca mu poskytol nepravdivé informácie o plánovanom postupe a využil na to klamlivé obchodné praktiky. Uvedené konanie odporuje dobrým mravom, keďže žalobca uvádza klamlivými informáciami žalovaného úmyselne do omylu. Zdôraznil, že pri miestnom šetrení zistil, že žalobca plombu, ktorá bola do kanalizačnej prípojky nasadená, bez vedomia a upovedomenia žalovaného odstránil a tým si voči nemu vytvoril požadovanú pohľadávku. K tejto skutočnosti dospel až na stretnutí na mieste samom dňa 6.6.2018, takže navrhované dôkazy nemohol uplatniť skôr. Preto je toho názoru, že súd mal k návrhom žalovaného na vykonanie dokazovanie prihliadnuť. Na základe vykonaného dokazovania by preukázal, že nárokovaná pohľadávka bola žalobcom vytvorená neoprávnene. Za obdobie, za ktoré si žalobca nárokuje plnenie, bola osadená plomba, ktorá bola nainštalovaná žalobcom a na to neoprávnene odstránená. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XCb/XXX/XXXX zo dňa 14.6.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné. V konaní boli splnené všetky procesné podmienky a postupom súdu nedošlo k porušeniu práv žalovaného. K námietke, že žalovaný požiadal o odpojenie odberného miesta uviedol, že podľa § 4 ods. 8 písm. a/ zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov je vlastník kanalizačnej prípojky povinný odstrániť na vlastné náklady, pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Informoval žalovaného o tom, že kanalizačná prípojka sa odpája v revíznej kanalizačnej šachte, ktorú si zriaďuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, avšak revízna kanalizačná šachta má byť umiestnená 1 m za oplotením na súkromnej časti pozemku. V šachte musí vlastník urobiť opatrenia, aby voda z jeho nehnuteľnosti nevtekala do verejnej kanalizácie. Uvedené sa realizuje zabetónovaním odtoku. Vykonanie vyššie uvedeného vlastník oznamuje prevádzkovateľovi, ktorý to skontroluje. Informoval žalovaného o spôsobe odstránenia pripojenia predmetnej kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu. Napriek uvedenému žalovaný kanalizačnú prípojku neodstránil. Žalovaný nepreukázal iný spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku ako do verejnej kanalizácie, pripojenie na verejnú kanalizáciu neodstránil, preto žalobca fakturoval žalovanému ceny za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov a podľa platnej zmluvy so žalovaným. K odvolacej námietke, že z dôvodu zaslania upomienky na uhradenie pohľadávky žalobcom žalovanému a upozornenie, že žalobca počnúc 24.12.2015 pristúpi k prerušeniu odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie mal za to, že ho odpojili od odvádzania povrchovej do verejnej kanalizácie uviedol, že žalobca svojich odberateľov upozorňuje na možnosť odpojenia, pripojenia v prípade, ak neuhradia svoj dlh, pričom v uvedený dátum nemusí dôjsť k odpojeniu najmä vzhľadom na technické podmienky odpojenia a kapacitné možnosti žalobcu. Žalovanému boli aj v nasledujúcich mesiacoch doručované faktúry a upomienky k faktúram, takže musel mať vedomosť o tom, že odpojenie pripojenia nebolo realizované dňa 24.12.2015. Vzhľadom na to, že žalovaný neodstránil pripojenie kanalizačnej prípojky a žalobcovi narastala pohľadávka voči žalovanému, rozhodol sa odpojiť pripojenie kanalizačnej prípojky a zaslať žalovanému výpoveď zo zmluvy a dňa 6.6.2016 pristúpil k znefunkčneniu kanalizačnej prípojky, keďže kanalizačnú prípojku nebolo možné zrušiť. Kanalizačná prípojka je spoločná pre celý objekt, kde vlastníkom väčšej časti je žalovaný a vo vedľajšej budove je zdravotnícke zariadenie, ktoré má so žalobcom uzatvorenú zmluvu na odvádzanie vôd z povrchového odtoku. Keďže dochádzalo k zaplavovaniu celého objektu, žalobca musel pristúpiť k obnoveniu pripojenia a k opätovnému odvádzaniu vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie. Z objektu žalovaného teda naďalej dochádzalo k odvádzaniu vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, čo bolo preverené a potvrdené aj na odbernom mieste žalovaného dňa 6.6.2018 za prítomnosti žalobcu a žalovaného. Od dňa odpojenia zo dňa 6.6.2016 žalobca žalovanému nevystavoval žiadne ďalšie faktúry za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie a to aj napriek tomu, že žalovaný naďalej tieto vody odvádza do verejnej kanalizácie žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že nárokovaná pohľadávka žalobcu vznikla z dôvodu odstránenia plomby na kanalizačnej prípojke je teda nepravdivé. Odmietol tvrdenie žalovaného, že už v roku 2013 bola zo strany žalobcu na jeho kanalizačnej prípojke osadená plomba. Takéto tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal. K osadeniu plomby došlo až dňa 6.6.2016. K námietke žalovaného, že vo veci nebol vypočutý ním navrhovaný svedok p. U.. uviedol, že vykonanie takéhoto dôkazu by nebolo účelné, pretože p. U. sa stal vlastníkom zdravotníckeho zariadenia až v roku 2015, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2015, a teda sa nemohol vyjadriť k stavu v roku 2013. 5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť. 6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že ako výrok napadnutého rozsudku, tak aj dôvody, ktorými súd prvej inštancie vysvetlil svoje rozhodnutie, sú dostatočne jasné a zrozumiteľné a zároveň sú aj vecne správne. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené stotožňuje a súčasne naň aj odkazuje. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. 10. Odvolací súd ďalej konštatuje podľa ust. § 380 ods. 1,2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu. 11. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval právnu normu. Vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutia aj odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne a obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené, pričom bolo aj vykonané potrebné dokazovanie v súlade s procesnými zásadami formulovanými v CSP a tak súd dospel aj k správnym právnym záverom. 12. Odvolací súd poukazuje na to, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú na vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol plnenia žalovanému v rozsahu sporných faktúr a žalovaný naopak nepreukázal, žeby žalovaný disponoval vlastným funkčným kanalizačným systémom, z čoho možno vyvodiť, že odpadové a povrchové vody v žalovanom období boli odvádzané do verejnej kanalizácie, inak by dochádzalo k zaplavovaniu nehnuteľnosti. Tak sa stalo v roku 2016 po podaní výpovede dňa 6.6.2016, kedy žalobca osadil plombu na kanalizačnú prípojku do objektu žalovaného a následne dochádzalo k zaplavovaniu objektu, a preto musel pristúpiť k odstráneniu plomby. Súd prvej inštancie dostatočne zistil, že žalovaný bol žalobcom upovedomený o potrebných krokoch, ktoré musí vykonať k tomu, aby bol odpojený a tieto kroky nevykonal a teda si musel byť vedomý toho, že je pripojený na verejnú kanalizáciu. K odvolacej námietke žalovaného, že v konaní neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia, ktorých výpoveďami by boli vyvrátené tvrdenia žalobcu, súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie v ods. 24 a s názorom súdu prvej inštancie sa v tomto smere plne stotožňuje. 13. Žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, keďže žalobca bol v konaní úspešný. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).