Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209632 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu U.. U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený advokátom Mgr. Ivan Chvostek, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 9Csp/257/2017-54 zo dňa 10. septembra 2018, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd určuje, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia svojej pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré uzatvoril so žalobcom. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 - 3, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene niektorých zákonov, smernica Rady 93/13/ EHS, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, kde sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám spotrebiteľa v sume 2.000,- Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.192,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 3.192,- Eur. Dňa 18.07.2013 uzatvorili strany aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. V júli 2014 vydal žalovaný žalobcovi Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov vo výške 320,- Eur. Dňa 30.08.2017 vydal zamestnávateľ žalobcu potvrdenie o zrážkach zo mzdy od 05/2015 do 07/2017 vo výške 2.630,- Eur. Žiadosťou zo dňa 11.05.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Uznesením č.k. 12Csp/174/2017-10 zo dňa 26.09.2017 Okresný súd Humenné o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a z iných príjmov a uložil žalobcovi podať žalobu o určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia svojej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2017. Na základe uvedeného uznesenia žalobca podal žalobu o určenie práva dňa 09.11.2017. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Uviedol, že v zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveoch, v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa zákona o spotrebiteľských úveroch považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 39,15% ročne. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka v júli 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 9,75%. Úroková sadzba úveru uzavretého medzi žalobcom a žalovaným je tak viac ako 4-násobkom priemernej sadzby poskytovaných v rovnakom období. Na základe uvedeného, vzhľadom na neprimeranú výšku úrokov, súd ich dojednanie v spotrebiteľskej zmluve považuje za neplatné z dôvodu, že odporuje dobrým mravom. Z toho dôvodu žalovaný nemá nárok na zaplatenie úrokov zo zmluvy, keď sám si do zmluvy zahrnul ustanovenie o neprimeranej, a teda aj neplatnej odplate. Ďalej bol v zmluve dohodnutý aj administratívny poplatok vo výške 800,50 Eur ako administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, pričom tento poplatok nie je v zmluve náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný nepreukázal, aby tento poplatok reálne zodpovedal nákladom veriteľa. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná a ako taká neplatná. Ďalej konštatoval, že žalobca v konaní preukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Jeho právne postavenie by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto určovacej žalobe neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa bez existencie exekučného titulu, dochádza k poškodeniu majetku žalobcu, keďže na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ môže vymáhať ním určený a vyčíslený dlh, a to bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania. Aj napriek tomu, že sa na súde prvej inštancie vedie konanie pod sp. zn. 9Csp/237/2017, toto nie je právoplatne skončené. Z uvedeného vyplýva, že naďalej pretrváva stav právnej istoty. 5. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola uzavretá na samostatnej listine. Je zrejmá jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Žalovaný nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na skutočnosť, či žalobcu oboznámil o dôsledkoch podpísania dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný takémuto konaniu dodávateľa podriadiť sa bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl. 6. O trovách konania rozhodol tak, že súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, teda žalobca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. 7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Poukázal na to, že žalobca prejavil slobodnú vôľu tým, že so žalovaným uzatvoril aj Dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu v mesačných splátkach. Pokiaľ by žalobca nemal záujem plniť pohľadávku prostredníctvom mesačných splátok za podmienok uvedených v Dohode, žalovaného by o jej uzatvorenie nepožiadal. Ďalej uviedol, že RPMN vo výške 154,72% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 449% dohodnutá v Dohode, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu v predmetnom prípade. Tiež poukázal na to, že vzorec výpočtu RPMN je jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k odplate uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Namietal, že sa nemožno dovolávať údajov výlučne bánk. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Podľa jeho názoru poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. K odplatnosti uviedol, že každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu a až potom na poplatok a úroky. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanoveniu, prerozdelenie splátky. Navyše ako jeden veriteľ z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o absencii i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Mal za to, že v predmetnom konaní ani nie je možné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že žalobca po oboznámení sa s obsahom dohody túto mohol a nemusel potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy. Naviac dohoda obsahuje tiež vyhlásenie dlžníka, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a tiež vyhlásenie, že bol pred jej uzatvorením osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto dohody. Tiež uviedol, že žalobcovi nikdy nebolo upreté jeho právo si riadne prečítať spornú dohodu o zrážkach zo mzdy, poriadiť sa o nej, prípadne voči nej namietať a žiadať iné pripomienky. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 13. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. 14. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 15. Žalobca odvolanie podal tiež dôvodu inej vady konania, pričom v podanom odvolaní bližšie neuviedol, v čom má takáto iná vada konania spočívať. Odvolací súd uvádza, že pod uvedený odvolací dôvod možno subsumovať akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno subsumovať pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len vtedy, ak tieto mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola. 16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 17. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené. 18. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Súd prvej inštancie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru dospel na základe toho, že v zmluve sa nenachádzali všetky údaje potrebné pre výpočet RPMN, výška úrokov je neprimeraná a odporuje dobrým mravom a administratívny poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 20. Vo vzťahu k zmluve o úvere a jej náležitostiam v kontexte námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, teda nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. 21. Vo vzťahu k administratívnemu poplatku odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru ide tiež o podmienku neprijateľnú a teda neplatnú, pretože vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku 800,50 Eur predstavuje zo sumy poskytnutého úveru 2.000,- Eur predstavuje neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). 22. Administratívny poplatok predstavujúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľa a v jeho záujme. 23. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie o administratívnom poplatku je tiež vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. Zároveň absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci viac takmer polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou. 24. K námietke žalovaného týkajúcej sa úrokovej sadzby poskytnutého úveru odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že úrok v predmetnom prípade s prihliadnutím na priemerné úrokové sadzby pri úveroch odporuje dobrým mravom. 25. Odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o výške úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie správne uzatvoril, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov a žalobca tak bol povinný vrátiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru. 27. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje legitímny zabezpečovací prostriedok a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 28. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci bola uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 29. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, pričom umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok. 30. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. 31. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol správne, keď určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, a tým pádom aj neprijateľná. 32. K námietke žalovaného týkajúcej sa absencie naliehavého právneho záujmu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Cdo 483/2014 zo dňa 08.11.2015. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením môže argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určenie neplatnosti dohody sa odvíja aj od neprijateľnosti dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom na tomto určení vyplýva naliehavý záujem priamo zo zákona. 33. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. 34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015. 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).