Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/142/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209772 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209772.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s. r. o., so sídlom 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovaným: X. L. M., S.. XX. XX. XXXX, X. L. M., S.. XX. XX. XXXX, J. M. Q. XX, XXX XX A., obom právne zastúpeným spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Legionárska 17158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zaplatenie sumy 8.600,90 eura s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 7Csp/207/2017-98 zo dňa 11. 07. 2018 r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Súd žalobu zamieta. Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa vzájomnou žalobou podanou na súde dňa 22.08.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp/38/2017, domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 8.600,09 eura a úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 8.600,09 eura odo dňa 17.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 05.06.2008 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovanými v právnom postavení dlžníkov uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6.406,42 eura, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť v mesačných splátkach vo výške po 130,65 eura s lehotou splatnosti k 25. dňu v mesiaci. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi vznikol nárok požadovať od dlžníka predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Q. M., L..V.. si právo požadovať predčasné splatenie istiny a úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovaným, následkom čoho sa stal celý úver, vrátane príslušenstva, predčasne splatným. Žalovaní ani napriek výzve zo strany banky dlžnú pohľadávku neuhradili. Pohľadávka voči žalovaným so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená z pôvodného veriteľa nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 05.06.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus, č. reg.: HE 275 225 ako postupníkom a Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2014 uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO COVITAS ako postupníkom. Dňa 09.08.2017 nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o.. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. umožnila žalovaným dlh splácať v dohodnutých splátkach s 0 % úročením, na základe čoho bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 16.01.2015 dohoda o splátkovom kalendári. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu splátkového kalendára zo dňa 16.01.2015, spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. upozornila žalovaných výzvou zo dňa 17.03.2017 na to, že sú v omeškaní s plnením splátok v celkovej výške 3.026 eur. Súčasne boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie záväzku v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy zo dňa 17.03.2017. Listom zo dňa 24.05.2017 došlo k zosplatneniu celého dlhu z dohody o splátkovom kalendári a to vzhľadom na upozornenie na zosplatnenie zo dňa 17.03.2017, ďalej vzhľadom na to, že žalovaní dlžnú sumu v stanovenej lehote nevyrovnali a zároveň bola splnená podmienka, že zosplatnenie dlhu bolo uplatnené až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovaným pohľadávku je Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 16.01.2015. Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili. Poskytnutý úver považujú za bezúročný a bezpoplatkový a vzhľadom na to, že bol zosplatnený ku dňu 30. 09. 2010, vzniesli námietku premlčania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka a.s. a žalovaní, uzavreli dňa 05. 06. 2008 zmluvu o úvere - pôžička na bývanie, na základe ktorej bol im poskytnutý úver vo výške 6.406,42 eura. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 130,65 eura, prvá splátka bola splatná 25. 07. 2008, každá ďalšia k 25.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť úveru bola 25. 06. 2014, všetko pri úrokovej sadzbe 10,90 % ročne. Zo strany pôvodného veriteľa došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 30. 09. 2010. K uvedenému dňu výška pohľadávka bola 5.746,63 eura a pozostávala z istiny 5.250,53 eura, úrokov 448,25 eura, poplatkov 46,48 eura a poistné 1,34 eura. Dňa 16. 01. 2015 bola medzi žalovanými a spoločnosťou PRO CIVITAS uzatvorená dohoda o splátkovom kalendári, kde dlžná suma v zmysle splátkového kalendára bola 10.888,09 eura. Splátky boli splatné v období od 20. 02. 2015 do 20. 01. 2019, pričom výška splátky bola 227 eur a výška poslednej splátky 219,09 eura. Do 31.05.2014 žalovaní na predmetnom úvere splatili sumu 3.028,01 eura a následne do 23.03.2017 realizovali úhrady vo výške 2.128,eura. Dňa 24.08.2017 uhradili žalovaní žalobcovi sumu 40 eur, dňa 24.10.2017 sumu 20 eur, dňa 24.11.2017 sumu 20 eur a dňa 28.12.2017 sumu 20 eur. Celkovo uhradili z požičanej sumy sumu 5.376,01 eura. Vzhľadom na to, že bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných, súd prvej inštancie sa zaoberal žalobcom uplatneným nárokom v tom zmysle, či je alebo nie je premlčaný v trojročnej premlčacej dobe vzhľadom na to, že záväzkový vzťah, nárok z ktorého bol predmetom konania, bol vzťahom spotrebiteľským. Pri posudzovaní premlčania vychádzal z dokladov predložených žalobcom, z ktorých zistil, že pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s., z dôvodu, že žalovaní podstatným spôsobom porušili ustanovenia zmluvy o úvere, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 30. 09. 2010 a žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca podal na súd žalobu 22. 08. 2017, podal ju po uplynutí trojročnej premlčacej doby, na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv uzatvorenie splátkového kalendára, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka, nemá v zmysle § 111 Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby vplyv. To, že právny nástupca pôvodného veriteľa so žalovanými uzatvoril splátkový kalendár na úhradu postúpenej pohľadávky po uplynutí viac ako 4 rokov od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru neznamená, že vo vzťahu k už raz zosplatnenej pohľadávke začala plynúť nová premlčacia doba. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné zamieňať dôsledky nedodržania splátkového kalendára so splatnosťou dlhu, ktorá nastala pred tým, než bola uzatvorená dohoda. Dohodu o splátkach nie je možné zamieňať ani s uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka alebo s uznaním práva v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka. Pre aplikáciu ohľadne akceptovania uznania práva v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje uznávací prejav dlžníka ako jednostranný právny úkon, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, t. j. písomné uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky. Takýto prejav žalovaných v dohode o splátkach zo 16. 01. 2015 absentuje. Pre premlčanie preto žalobu zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101 a ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. - § 1 ods. 2 písm. a), § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h). Uviedol, že pokiaľ ide o otázku premlčania, žalobu podal na základe podpísania splátkového kalendára zo 16. 01. 2015, právnym titulom bola dohoda o splátkovom kalendári. Súčasťou uzavretej dohody nebolo uznanie dlhu s poukazom na znenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Poštová banka 30. 09. 2010 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a následne podala žalobu na rozhodcovský súd, ktorá bola doručená 25. 04. 2012. Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalovaných na úhradu dlžnej sumy v splátkach po 300 eur mesačne, avšak spoločnosť PRO CIVITAS ako právny nástupca Poštovej banky a. s. na základe splátkového kalendára túto mesačnú splátku ešte znížila, a to na sumu 227 eur. Pohľadávka teda nemôže byť premlčaná, nakoľko v danej veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Ide o pohľadávku judikovanú, čo znamená, že plnenie je vykonateľné po dobu 10 rokov, čo logicky vylučuje premlčanie nároku. Následne žalovaní a právny predchodca žalobcu, spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. uzatvorili splátkový kalendár v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu, premlčacia doba zo splátkového kalendára plynie samostatne, nemožno ju zamieňať s premlčacou dobou nároku zo zmluvy o úvere. Od pôvodného zosplatnenia, t. j. od 30. 09. 2010, do podania žaloby na rozhodcovskom súde, t. j. do 25. 04. 2012, žalobca vyčerpal jeden rok, 4 mesiace a 25 dní, následne počas celého rozhodcovského konania premlčacia doba spočívala v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spočívala aj v čase uzatvorenia splátkového kalendára, pričom až jeho porušením a následným zosplatnením, ktoré žalobca vysvetlil v žalobe, začala premlčacia doba opätovne plynúť od 24. 05. 2017 až do podania žaloby na Okresný súd Humenné 22. 08. 2017. Žalobca uviedol, že rozhodcovský rozsudok nebol nijakým spôsobom zrušený, žalovaní ho ani nespochybňovali. Je potrebné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie, alebo aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny. Konštatovali, že sám žalobca uvádza, že splátkový kalendár neobsahoval uznanie dlhu, preto nespôsoboval účinky predlženia premlčacej doby. Preto nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzuje, že pri zosplatnenom záväzku mala by začať plynúť nová premlčacia lehota. Z čl. II bod 4 dohody vyplýva, že pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania s úhradou, čo i len jednej splátky dlhu alebo jej časti a neuhradí ju v lehote splatnosti, dlžník berie na vedomie, že veriteľ je oprávnený podať návrh na exekúciu. Z tohto ustanovenia dohody, ako aj z celého obsahu je zrejmé, že žalobca nemá v úmysle zmeniť obsah záväzku. Záväzok aj po podpise dohody zostal zachovaný. Zároveň z dohody vôbec nevyplývala možnosť „predčasnej splatnosti“ záväzku pri zmeškaní s úhradou splátky. Dohoda hovorí len o tom, že veriteľ je oprávnený podať návrh na exekúciu, z čoho jednoznačne vyplýva, že dohoda obsah záväzku nemení. Dohoda o splátkach nevyvolala účinky nového začatia plynutia premlčacej doby, keďže záväzky zo zmluvy o úvere zostali splatnými k 30. 09. 2010. Pokiaľ žalobca argumentoval rozhodcovským rozsudkom, uviedli, že v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, je súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské zmluvy, má za následok materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. V dôsledku uvedeného nie je možné podanie žaloby na rozhodcovský súd na základe absolútnej neplatnej rozhodcovskej doložky spájať s účinkami pretrhnutia premlčacej doby. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu uviedol, že s vyjadrením žalovaných nesúhlasí. Zopakoval argumentáciu vo vzťahu k dohode o splátkovom kalendári ako ju uviedol v odvolaní, a čo sa týka vyjadrenia žalovaných k rozhodcovskému rozsudku, poukázal na to, že súd prvej inštancie sa rozhodcovským rozsudkom nezaoberal, jeho právny predchodca, Poštová banka a.s., bola povinná v čase uzatvorenia zmluvy postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ by žalovaní zvažovali rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné v tejto súvislosti vychádzať zo Smernice EHS č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny. Preto posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky je nevyhnutné riešiť výlučne s ohľadom na požiadavku vnútroštátneho právneho poriadku. V tejto súvislosti odkázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov. Zdôraznil, že jeho právny predchodca je bankovou inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska, je povinný na základe rôznych právnych predpisov spĺňať prísne kritériá nevyhnutné na výkon bankových činností, a preto považuje rozhodcovskú doložku, konanie a vydaný rozsudok rozhodcovského súdu za platný a zákonný a za okamih, od vydania ktorého začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, na základe čoho nie je nárok žalobcu premlčaným. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom pri prieskume napadnutého rozhodnutia bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania a uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou uvedenou v § 380 ods. 2 CSP), tak ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Na základe takto realizovaného prieskumu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo. 6. Odvolací argument a argumentácia žalobcu, aj keď formálne odkazovala na písmená b), d), e), f), g) a h) § 365 ods. 1 CSP, bola v podstate konštruovaná na tvrdení o tom, že súd prvej inštancie mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a pre nepreskúmateľnosť rozsudku malo byť porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. 7. Žalobcom aj žalovaným uplatnený odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, ak súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávnymi sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 9. Rozsudok je nepreskúmateľný vtedy, ak z neho nevyplýva dostatočne jasné a zrozumiteľné vysvetlenie ako konkrétne skutkové zistenia zodpovedajú právnemu posúdeniu veci. 10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z dôkazov predložených stranami sporu do vyhlásenia dokazovania za skončené riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel sú v súlade so skutkovými zisteniami, zistiteľnými z predložených dôkazných prostriedkov. V rozhodnutí dal zrozumiteľné, dostatočné konkrétne a v logickej postupnosti formulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím dôvodom žalobcu preto len dodáva: 11. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to, či bude v spore úspešný, závisí od toho, či sa logická štruktúra, príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou, príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a predovšetkým od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže. Ustanovením § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov k stranami prezentovaným tvrdeniam realizovaným do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 12. Žalovaní na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň 24. 05. 2018 vzniesli námietku premlčania žalobou uplatneného nároku z dôvodu, že celý úver bol zosplatnený k 30. 09. 2010, na tento prostriedok procesného útoku žalobca reagoval podaním, v ktorom uviedol, že žalobu podal na základe podpísaného splátkového kalendára zo 16. 01. 2015 a premlčacia doba začala prvýkrát plynúť až v deň nasledujúci po zosplatnení tohto splátkového kalendára, t. j. 25. 05. 2017, ak žalobu podal na súde 21. 08. 2017, podal ju včas. 13. Žalobca v odvolaní nespochybnil tvrdenie žalovaných o zosplatnení úveru jeho právnym predchodcom, Poštovou bankou a. s. ku dňu 30. 09. 2010, za podstatné mal to, že nárok premlčaný byť nemôže, keďže v danej veci bol 22. 03. 2013 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť vydaný rozhodcovským súdom na základe žaloby Poštovej banky a.s., pohľadávka je judikovaná, čo vylučuje premlčanie. 14. Toto skutkové tvrdenie ako prostriedok procesnej obrany proti námietke premlčania vznesenej žalovanými, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, naviac v spise sa nenachádza žiaden rozhodcovský rozsudok, nenachádza sa v ňom ani rozhodcovská doložka, ktorá by mala byť, ako vyplýva z bodu 4.11. zmluvy o úvere, vo VOP. Všeobecné obchodné podmienky v spise nie sú taktiež. Vychádzajúc z uvedeného, tento odvolací dôvod, tvrdenie o judikovanej pohľadávke, nielenže nemohol byť v odvolacom konaní ako nóvum použitý, ale dôkaz o judikovanej pohľadávke sa v spise ani nenachádza, čím u tohto odvolacieho argumentu ide o odvolací argument bez akejkoľvek relevancie. 15. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, že podstatným je to, že žalobou uplatnil nárok z dohody o splátkovom kalendári, premlčaným preto byť nemôže, je potrebné uviesť, že s touto námietkou sa správne vysporiadal súd prvej inštancie pokiaľ uviedol, že uzatvorenie splátkového kalendára po uplynutí viac ako 4 rokov od vyhlásenia splatnosti úveru neznamená začiatok plynutia novej premlčacej doby. Dohoda o splátkovom kalendári neobsahuje uznanie dlhu, z jej textu nevyplýva ani to, že by ňou mal byť zmenený obsah záväzku zo zmluvy, ktorú so žalovanými uzavrela Poštová banka a. s. Ak by aj uzavretím dohody mal byť tento zámer sledovaný, je potrebné uviesť, že zmena obsahu záväzku nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Výnimkou môže byť len prípady zmeny tých skutočností, od ktorých sa v jednotlivých prípadoch odvíja počiatok plynutia premlčacej doby, napríklad okamih splatnosti pohľadávky. V danom prípade však v čase podpísania dohody o splátkovom kalendári bola pohľadávka z úverovej zmluvy už splatná. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to, že obsahom dohody, ktorá bola uzatváraná so žalovaným so statusom spotrebiteľov, nebola informácia o premlčaní pohľadávky veriteľa zo zmluvy, čím žalovaným nebola poskytnutá podstatná informácia. Len opak by svedčil o dobrej viere negociujúceho veriteľa, nezneužívajúceho svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany. 16. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, mal odvolací súd za to, že správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemohol ovplyvniť žiaden z odvolacích argumentov žalobcu, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania zodpovedajúcemu výsledku sporu, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24. 05. 2019 (§ 219 ods. 3 CSP). 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, súd im preto priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.