KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov15. 1. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/158/2018 z 15. 1. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 15. januára 2019, sp. zn. 18Co/158/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8317210226.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/158/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210226
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317210226.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, XXX XX V., práv. zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Urbánkova 1562/6, 040 01
Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 233 516, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10Csp/226/2017- 71 zo dňa
12.06.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) určil, že poplatok
uvedený v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.06.2015 v bode 6 v znení: „Poplatok za poskytnutie
úveru 84 eur“ neprijateľná zmluvná podmienka. Určil, že poplatok uvedený v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa XX.XX.XXXX v bode 6 v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru 84 eur“ je neprijateľná
zmluvná podmienka. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 904,82 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie a žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 261 ods. 3, § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods.1, zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), § 3 ods. 3, §
8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54
ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka.

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu konania bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej
veci zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný ZoSÚ v zmysle § 9 ods.



2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba
počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné,
neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Súd prvej inštancie vzhľadom na
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods.
1 písm. b) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Dospel k záveru, že nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 904,82 eur je dôvodný a preto žalovaného zaviazal túto
sumu vydať žalobkyni (zo zmluvy č. XXXXXXXXXX jej bola poskytnutá suma 756 eur, uhradila 1 282,96
eur, úver preplatila o sumu 526,96 eur, zo zmluvy č. XXXXXXXXXX jej bola poskytnutá suma 756 eur,
uhradila 1 133,86 eur, úver preplatila o sumu 377,86 eur). Súd prvej inštancie v rámci takýchto zmlúv
ex offo skúma to (žalobkyňa uplatnila v žalobe nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
uvedených v bode 6 oboch zmlúv), či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe
takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie dospel k názoru, že poplatok za poskytnutie úveru 84 eur je potrebné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko takto dohodnutá zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán sporu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, jedná sa o neprimerane vysoké plnenie,
ktoré je neadekvátne službe, za ktorú malo byť poskytnuté a predmetná zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná.

4. O trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V danej právnej súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu
vyhovel a preto žalobkyni v súlade s platnom právnou úpravou priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

5. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žiadal
zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie podal proti napadnutému rozhodnutiu, z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverov. Odvolateľ odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej len SD EU) sp. zn. C-42/15, ktorý konštatoval, že v prípade absencie niektorej
z náležitosti zmluvy o úvere sa bude zmluva považovať za bez úrokov a poplatkov, len pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
V súvislosti s názorom súdu prvej inštancie o absencií údaja o konečnej splatnosti úveru, uviedol
odvolateľ s poukazom aj na vyššie uvedené rozhodnutie, že v zmluve postačuje uviesť také údaje, ktoré
termín konečnej splatnosti umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti identifikovať (bez potreby odkázať na
konkrétny dátum). Odvolateľ je toho názoru, že termín konečnej splatnosti je v úvere preukázateľne
uvedený a viacerými spôsobmi, vrátane Oznámením o schválení úveru. Odvolateľ tiež nesúhlasil s
argumentáciou súdu prvej inštancie o povinnosti členenia splátok na jednotlivé zložky. Členenie splátok
na jednotlivé zložky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, sa požaduje vtedy, ak sa splátky priraďujú
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, pričom o tento prípad v danom prípade nejde (uznesenia NS SR 3Cdo 146/2017).
Odvolateľ je názoru, že pri správnom použití právneho výkladu zákona (systematického), ak by mala
zmluva obsahovať rozpísanie splátok, potom nevidí žiaden zmysel požadovať amortizačnú tabuľku. V
súvislosti s neprijateľnou zmluvnou podmienkou v podobe poplatku za poskytnutie úveru, dal odvolateľ
do pozornosti Stanovisko Národnej banky Slovensko č. OFS- 12322/2015, v ktorom sa NBS zaoberala
otázkou prípustnosti a prijateľnosti daného poplatku s pozitívnym výsledkom.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že poplatok za poskytnutie úveru považovala za
neprijateľnú zmluvnú podmienkou, z dôvodu neposkytnutia reálneho plnenia zo strany žalovaného a z
dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Taktiež sa žalobkyňa
stotožnila s názorom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pre ním spomenuté
chýbajúce náležitosti v zmluve. Vo vzťahu k rozhodnutiu SD EÚ C -42/15, ktorý spomenul odvolateľ v
odvolaní, žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v danom prípade SD EÚ vykladal právo EÚ a preto
nie sú pre tento prípad právne aplikovateľné. SD EÚ nemôže vykladať vnútroštátne právo. Zároveň
dodáva žalobkyňa, že v zásade platí zákaz priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami. Z
uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.



7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalobkyňou ako dlžníkom
podpísaná dňa XX.XX.XXXX a žalovaným ako veriteľom dňa 03.06.2015. Predmetom Zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 840 eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 26,32
eura (45,82 eura s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb), RPMN za úver bola 25,28 %, priemerná
RPMN za úver bola 37,67 %, ročná úroková sadzba 17,42 %, poplatok za poskytnutie úveru vo výške
84,00 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 1.189,44 eura. Súčasťou zmluvy boli aj
Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. Ďalej sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

10. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli taktiež Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalobkyňou ako dlžníkom podpísaná dňa XX.XX.XXXX
a žalovaným ako veriteľom dňa 03.06.2015. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 840
eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 26,32 eura (45,82 eura s platbou podľa
Dohody o poskytovaní služieb), RPMN za úver bola 25,28 %, priemerná RPMN za úver bola 37,67 %,
ročná úroková sadzba 17,42 %, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 84,00 eur a celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť bola 1.189,44 eura. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Ďalej sa v
spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

11. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmlúv (03.06.2015), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmlúv (03.06.2015), spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

13. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci
C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová odvolací súd poukazuje na priamy účinok smerníc.
Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých
vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý
riešia.

14. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce



jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

15. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

16. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

17. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v Zmluvách uvedený nie je a tento
nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluvách je uvedený len
počet splátok, absentuje uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti
splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

19. Uvedenie údaja o termíne prvej a poslednej splátky v listinách označených ako Oznámenie veriteľa o
schválení úveru zo dňa 03.06.2015 nie je postačujúce, nakoľko predmetné listiny nie je možné považovať
za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavujú jednostranné oznámenia veriteľa, ktoré žalobkyňa
písomne neodsúhlasila.

20. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7.1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r.o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže
byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t. j. aj podpis na
zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda aj vo vzťahu k dojednaniam, ktoré sú uvedené v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalobkyne tento
dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon.

21. Navyše žalobkyňa o obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy
(29.05.2015) nemala vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy
najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 29.05.2015). V
opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol
spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku.

22. Žalovaný v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere, z ktorého vyplýva, že „Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z
uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej
splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

23. ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako
náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný
vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve
musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,
neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na
ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam
a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.



Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. za bezúročný a
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej
splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Ide
pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

24. Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v Zmluvách absentuje. V danom prípade
obidve Zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi stranami sporu obsahovali len výšku a počet anuitných
splátok, a to v sume 26,32 eura (suma bez platby podľa Dohody o poskytovaní služieb) v počte 42
splátok. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch.
Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o
výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve
neuvedené (§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam
z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo 245/2010).

25. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje na príspevok doc.
JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci
konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere
by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na
úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne
narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva
Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom
a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len
prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010,
ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z
hraníc povinnosti eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contra legem.
Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

26. Odvolací súd odkazuje na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS
SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).
2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.
3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:
1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
2. odporoval by princípu právnej istoty,



3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm .j/, príloha II., 2.). “

27. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ Odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

28. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa
27.03.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

29. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalobkyni, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Odvolací súd podotýka, že pre
záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

30. Súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluvách, uvedenú v bode 6 v
znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 84 eur.“

31. Pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu si žalovaný ako veriteľ vyúčtoval poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 84 eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný
poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží
sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/ výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za
poskytnutie úveru.

32. V prípade predmetných úverov žalobkyňa teda od žalovaného obdržala sumu 756 eur a nie 840
eur ako to uviedol žalovaný a ako to je chybne uvedené aj v predmetných zmluvách. Žalovaný si tak
vyúčtoval poplatok vo výške 10 % samotného úveru, ktorý žalobkyňa reálne nikdy neobdržala.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné Zmluvy boli vyhotovené veriteľom - dodávateľom,
poskytovateľom služieb, bez možnosti žalobkyne privodiť ich zmenu, ktorá tým, že podpísala zmluvu,
keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu
určené dodávateľom, vrátane poplatkov. Táto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu zmluvy,
teda je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a podľa názoru súdu nebola so žalobkyňou
individuálne dojednaná. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.



34. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

35. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi
dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie
príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu
dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených
informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa
s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať
alebo odmietnuť.

36. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady, takéto dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako
neprijateľné.

38. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo
výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/
ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú
tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
poskytnutý úver vo výške 756 eur. Žalobkyňa žalovanému vrátila sumu 1.282,96 eura (č.l. 16 spisu).
Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok len na vrátenie istiny, t.j. 756 eur, plnenie žalobkyne
prevyšujúce túto sumuje plnením bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§ 451 OZ). Žalovaný je tak žalobkyni povinný vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 523,96 eura.

40. Žalobkyni bol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytnutý úver vo výške 756 eur. Žalobkyňa
žalovanému vrátila sumu 1.133,86 eura (č.l. 26 spisu). Keďže žalovaný má na základe zmluvy nárok
len na vrátenie istiny, t.j. 756 eur, plnenie žalobkyne prevyšujúce túto sumuje plnením bez právneho
dôvodu, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať (§
451 OZ). Žalovaný je tak žalobkyni povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 377,86 eura.

41. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia
rozsudok, vrátané súvisiaceho výroku o trovách konania postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. V
odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8317210226)

  1. 12. 6. 2018Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 10Csp/226/2017 z 12. 6. 2018potvrdené
  2. 15. 1. 2019Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/158/2018 z 15. 1. 2019 (toto rozhodnutie)