Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21CoP/73/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210342 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317210342.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželov E. R., narodeného XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, P., právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, so sídlom Pugačevova 1, Humenné a R. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, P., právne zastúpenej JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom Laborecká 1896/58, Humenné, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. S. R., narodenému XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/484/2017-178 zo dňa 28.11.2018, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov mal. S. a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa na čas po rozvode manželstva. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné (ďalej ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd manželstvo R. R., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a E. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté v Humennom dňa 25.01.2014, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. X r o z v á d z a . II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. S. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu sumou po 150,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. IV. Otec je o p r á v n e n ý sa so synom stretávať trikrát v týždni v stredu a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., ďalej je otec oprávnený sa so synom stretávať každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si maloletého prevezme v škôlke alebo u matky a po skončení stretnutia ho matke aj odovzdá. V prípade, ak sa stretnutie maloletého s otcom neuskutoční, otec matku o tom upovedomí aspoň 2 hodiny pred stretnutím. V prípade, ak sa stretnutie otca s maloletým neuskutoční z dôvodu na strane maloletého prípadne matky, táto otca o tomto upovedomí aspoň 2 hodiny pred stretnutím“. 3. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust.§ 22, § 23 ods.1, 2, 3, 18, § 62 ods.1,2, 4, 5, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spoločne, nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia a vzťahy považoval za trvalo a vážne rozvrátené. Vo vzťahu k výške výživného konštatoval, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, začala pracovať v pracovnom pomere uzatvorenom na dobu určitú do 28.02.2019 so základnou mzdou 560,- Eur mesačne, otcov príjem vo výške 603,34 Eur mesačne z pracovného pomeru a invalidný dôchodok predstavuje 199,80 Eur mesačne. Matka má náklady spojené s výživou maloletého. Iné vyživovacie povinnosti nemá a sumu 150,- Eur považoval za primeranú vzhľadom na možnosti a schopnosti otca a oprávneného potreby maloletého dieťaťa. III. Obsah odvolania 5. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a to proti výroku o výživnom. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie nezistil oprávnené potreby mal. S., navrhovateľka predložila výdavky na celú rodinu a nielen na syna, maloletý nie je školákom, nemá iné aktivity, výška výživného je vysoká. Možnosti otca také nie sú, aby mal platiť 150,- Eur. Navrhuje platiť 130,- Eur mesačne. 6. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na to, že súd správne prihliadol aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa a právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. 7. Matka s odvolaním otca sa nestotožnila, považovala ho za nedôvodné. Navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a potvrdil ho podľa § 387 C.s.p. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti, odôvodňujúce určené výživné otca na maloletého S. znížiť na sumu 130,- Eur mesačne. 10. Odvolací súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, vyhodnotiac odvolacie dôvody otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v celosti správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil (§ 220 ods.2 C.s.p.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie odôvodneným potrebám maloletého S. aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloletého uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého syna a skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. 13. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 16. Pokiaľ otec namieta nedostatočne zistené oprávnené potreby maloletého dieťa a nedostatočne preukázané zo strany matky je potrebné uviesť, že náklady na výživu mal. syna predstavujú náklady na bývanie, stravu, ošatenie, obuv, kozmetiku, drogériu, náklady na potreby spojené s návštevou predškolského zariadenia, náklady na hračky a záujmové potreby maloletého s prihliadnutím na jeho vek . Pokiaľ ide o základné náklady ako sú náklady na bývanie, stravu, tie nie je potrebné dokazovať, tie sa predpokladajú. 17. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životná úroveň rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napríklad pôžičky, úvery. Cieľom § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, že ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. 18. Mal. S. je zverený do osobnej starostlivosti matky. Je upravený rozsah stretávania sa otca s maloletým synom . Takto nastavený režim osobnej starostlivosti dostatočne odôvodňuje povinnosť súdu brať zreteľ pri určovaní výšky výživného na mieru osobnej starostlivosti matky. Táto sa prejavuje v rovine ako materiálnej, pretože počas osobnej starostlivosti matky zabezpečuje všetky výdavky maloletého na stravu, dopravu do škôlky , zdravotníckych zariadení a pod., tak aj v rovine nemateriálnej, keď matka svojim osobným prínosom dbá o všestranný rozvoj maloletého vo sfére duševného života. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011). 19. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 20. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že určené výživné zodpovedá v zmysle zásady fakticity skutočným schopnostiam a možnostiam povinného. 21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).