Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/103/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210365 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317210365.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu K.. Y.E. Y.E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, Q., právne zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Popradská 66, Košice, IČO: 51 941 244, proti žalovanému K.. U.I. J.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, Q., právne zastúpený JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 9C 60/2017-150 zo dňa 4.7.2019 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške všetkých trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. 2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady trov konania z titulu ochrany osobnosti. Podaním doručeným dňa 4.7.2019 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, pretože na preukázanie svojich tvrdení navrhol v priebehu konania vypočuť svedkov Y. Y. a Y.. N. H. a R. Y.. Uviedol, že svedkyňa Y. Y. zomrela a takisto následne zomrel aj svedok R. Y.. Preto v súčasnej dôkaznej situácii stratil možnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v dostatočne potrebnom rozsahu znamenajúcom úspech vo veci, čím sa nie z vlastnej viny dostal do situácie, kedy od neho nemožno spravodlivo a rozumne požadovať ďalšie pokračovanie v konaní. Preto zobral žalobu späť v celom rozsahu. Žiadal, aby súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal. Poukázal aj na možnú aplikáciu ust. § 257 CSP. Prvoinštančný súd konanie podľa § 144, § 145 a § 146 CSP zastavil po tom, čo žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Zistil, že z procesného hľadiska žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, a preto je povinný znášať trovy tohto konania. K späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného. Prvoinštančný súd vyhodnotil procesne späťvzatie žaloby ako zodpovednosť žalobcu za zastavenie konania. Pri aplikácii ust. § 257 Civilného sporového poriadku vychádzal prvoinštančný súd zo skutočnosti, že uvedené zákonné ustanovenie sa môže aplikovať prísne reštriktívne a predstavuje výnimku zo zodpovednosti za výsledok konania. Prvoinštančný súd bližšie vysvetlil, za akých okolností je možné aplikovať ust. § 257 CSP vo všeobecnosti a skonštatoval, že žalobca ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol ten istý dôvod, ako dôvod späťvzatia žaloby, a to úmrtie dvoch svedkov. Pre nepriznanie náhrady trov konania strane sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, nie je možné zohľadniť len tento jeden dôvod bez existencie iných dôvodov, s poukazom na výnimočné použitie ust. § 257 CSP. Nejde o výnimočný prípad a nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania, prípadne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Namietal aj svoju zodpovednosť za zastavenie konania, keď prvoinštančný súd nedostatočne vyhodnotil okolnosť, že k zastaveniu konania došlo bez vplyvu žalobcu, pretože dvaja svedkovia, ktorí by potvrdili uplatnený nárok žalobcu, zomreli a tak vzhľadom na skutkové okolnosti tvoriace predmet sporu, kedy títo svedkovia mali dosvedčiť konanie žalovaného tvoriace predmet sporu, objektívne nemal možnosť priniesť pre žalobcu pozitívny meritórny výsledok. Na tieto okolnosti prvoinštančný súd vôbec neprihliadol a nijako sa s nimi nevysporiadal. Pokiaľ sa týka aplikácie ust. § 257 CSP, aj v tomto rozsahu je rozhodnutie prvoinštančného súdu nepreskúmateľné, keď prvoinštančný súd len všeobecne konštatuje podmienky aplikácie ust. § 257 CSP a ďalej uvádza, že dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s úmrtím svedkov je možné vzhliadnuť vo vzťahu k charakteru k určitej procesnej situácii, pod čo spadá podľa žalobcu aj predmetná situácia, kedy do tejto situácie sa dostal žalobca bez vlastného zavinenia. Touto okolnosťou sa však súd nezaoberal. 4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý namietal odvolanie žalobcu a žiadal, aby uznesenie prvoinštančného súdu bolo potvrdené. Poukázal na to, že v žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný sa mal nemiestne vyjadrovať na adresu žalobcu v okruhu známych a priateľov, čo mu malo byť aj telefonicky zo strany žalovaného aj oznámené. Žalobca uviedol všeobecné osoby - známi a priatelia, a až neskôr, v rámci konania, tieto osoby konkretizoval. Skutočnosť, že brat žalobcu a manželka žalobcu zomreli, žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi v tom, aby bola vypočutá svedkyňa N. H., dcéra a aby navrhol vypočutie známych a priateľov, ktorí by mu uvedenú okolnosť potvrdili. 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich argumentáciách z odvolania, s argumentáciou žalovaného nesúhlasil. Bližšie uviedol, k čomu sa nebohí svedkovia mali pred súdom vyjadriť, a preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, prípadne aby uznesenie zrušil. 6. V duplike žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách, uviedol, že žalobca opiera svoje podania a odvolanie o úmrtie svedkov, ktoré ho mali dostať do dôkaznej núdze, avšak žiadnym spôsobom sa nevyjadruje k navrhovanej svedkyni Y.. N. H. a k listinným dôkazom, ktoré sa vo veci mali vykonať. Preto s odvolaním žalobcu nesúhlasil. 7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. V ustanovení § 256 CSP je zakotvená zásada zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania. Platí, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že trovy vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Ukladá sa tomu, kto ich vznik zavinil, bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Procesné zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nie je možné v tomto prípade vyhodnocovať prípadný úspech, resp. neúspech v spore v prípade, ak by bol meritórne prejednaný. Pri rozhodovaní o zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania je vždy potrebné vyhodnotiť, ktorá z procesných strán zavinila zastavenie konania. V prejednávanej veci žalovaný svojim správaním, resp. okolnosťami na jeho strane nespôsobili zastavenie konania. Zastavenie konania zavinil žalobca v dôsledku okolností, ktoré považoval za dôležité a ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby. Preto vyslovene z procesného hľadiska žalobca zodpovedá za trovy konania po tom, čo zobral žalobu späť, bez ohľadu na dôvody späťvzatia žaloby. 9. Žalobca poukázal aj na možnú aplikáciu ust. § 257 CSP, s ktorou sa prvoinštančný súd v podrobnostiach zaoberal a aj odvolací súd musí konštatovať, že jediný dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP žalobca videl v úmrtí svedkov, ktorí svedkovia by mohli o jeho uplatnenom nároku vypovedať s tým, že predpokladá, že by bol v konaní úspešný. Ust. § 257 CSP tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu, pričom toto zákonné ustanovenie dopadá na stranu sporu, ktorá by mala inak právo na náhradu trov konania, teda v danom prípade na žalovaného. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia musí podliehať dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktoré dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť podporené ešte výnimočnými okolnosťami. Pokiaľ by odvolací súd pripustil, že dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na procesnú situáciu, ktorá sa vyskytla v prejednávanej veci, a to úmrtie dvoch svedkov, ktorí by mali potvrdiť uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému, boli brané ako výnimočná procesná situácia nezapríčinená žalobcom, neboli kumulatívne splnené žiadne ďalšie výnimočné okolnosti, ktoré by boli dôvodom pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 CSP, najmä na strane žalovaného, ktorý by bol pri aplikácii ust. § 257 CSP procesne znevýhodnený oproti žalobcovi, ktorému pre dôvod hodný osobitného zreteľa by možná aplikácia ust. § 257 CSP nastolila výhodnejšie procesné postavenie, pretože by nezodpovedal za trovy žalovaného. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu a vzhľadom na priebeh celého konania ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre to, aby žalobca neprevzal zodpovednosť za vzniknuté trovy žalovaného podľa § 256 ods. 1 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP v danom prípade neprichádza, pretože žalobca ju ani nepreukázal. 10. Pokiaľ sa týka rozhodnutia prvoinštančného súdu vo vzťahu k trovám konania, prvoinštančný súd správne rozhodol, a preto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd potvrdil. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je v súlade s ust. § 236 CSP. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie vo forme uznesenia stručne odôvodnil, avšak jeho odôvodnenie je vecne správne, argumentačne podložené, nie je možné toto rozhodnutie prvoinštančného súdu hodnotiť ako arbitrárne. Preto odvolacia námietka žalobcu je nedôvodná. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, kedy odvolací súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o trovách celého konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.