Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/40/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200087 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517200087.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. E. XXX/X, XXX XX J. Q., o zaplatenie 3.093,08 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6Csp/11/2017-164 zo dňa 12. októbra 2018, takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. čo do splatnosti priznanej sumy a príslušenstva, vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd konanie o zaplatenie časti istiny vo výške 453,20 eur zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.242,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.12.2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 100,- eur mesačne, ktoré je žalovaná povinná platiť počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do konca toho-ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení dvoch po sebe idúcich splátok. III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 74,32 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 194 ods. 1, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09.03.2016 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - H., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.200,- Eur na splatenie záväzkov klienta, pri fixnej úrokovej sadzbe 13,90% ročne s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 55,78 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 160,- Eur. Pre neplnenie si povinností zo strany žalovanej bola žalovaná výzvou zo dňa 10.10.2016 upozornená na omeškanie so splácaním úveru a vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 15.10.2016 a následne výzvou zo dňa 12.12.2016 bola vyzvaná na predčasné splatenie úveru v celkovej výške 3.273,31 Eur s príslušenstvom najneskôr do dňa 22.12.2016. Predmetná výzva nebola doručená žalovanej a vrátila sa s poznámkou poštového doručovateľa ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca nedisponoval doručenkou ani dokladom o doručovaní pri doručení výzvy zo dňa 10.10.2016, pričom pri doručovaní týchto písomností poukázal na Všeobecné obchodné podmienky a tam upravený spôsob doručovania písomností, kedy písomnosť je doručená tretím dňom po odoslaní. Žalovaná spolu zaplatila sumu 797,14 Eur. Podanou žalobou si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatnil nezaplatenú istinu v sume 2.639,88 Eur s prísl.. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určení, či žalobcovi vzniklo právo na vrátenie úveru je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - H., t.j. ku dňu XX.XX.XXXX a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa. V prvom rade sa zaoberal otázkou, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere z pohľadu podstatných náležitostí tieto spĺňa. Po preskúmaní dospel k záveru, že zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške úveru a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje zákonom stanovenú podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že ak žalovaná na základe zmluvy reálne čerpala sumu 3.040,- Eur (istina v zmluve vo výške 3.200,- Eur znížená o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 160,- Eur), pričom v zmluve je uvedený údaj 3.200,- Eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Vzhľadom na uvedené poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa nezaoberal námietkami žalovanej a vyjadrením žalobcu týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu chýbajúcej náležitosti úverovej zmluvy týkajúcej sa výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd sa tiež zaoberal povinnosťou žalobcu ako veriteľa posudzovať schopnosť klienta - žalovanej splácať poskytnutý úver. Súd mal za preukázané, že v čase poskytnutia úveru žalovaná mala dostatočný príjem a jej finančné prostriedky boli také, aby v čase poskytnutia úveru mohla bez akýchkoľvek obmedzení splácať predpokladanú splátku úveru. Po preskúmaní, ďalej konštatoval, že u žalovanej došlo k riadnemu predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobca síce doručenie upozornenia nepreukázal, ale žalovaná potvrdila na pojednávaní dňa 05.02.2018, že je písomnosti od žalobcu týkajúce sa upomínania nesplácania úveru boli doručované. Žalobca má tak právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov a akýchkoľvek poplatkov. Žalovaná svoj dlh riadne a včas neuhradila, preto jej priamo zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, a to vo výške 5% ročne zo sumy 2.242,86 Eur, ktorá tvorí rozdiel medzi sumou poskytnutej istiny a sumou doteraz vykonaných splátok žalovanou, a to odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 23.12.2016. 6. Súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach prihliadajúc na jej osobné, zárobkové a majetkové pomery, ktoré odôvodňujú takéto rozhodnutie. Žalovaná pracuje, má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, ktoré študujú, čo vyplýva z výpovede zástupkyne žalovanej. Následne súd prihliadol aj na skutočnosť, že takéto rozhodnutie nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu, ktorý je bankou. Uviedol, že neurčil výšku splátky v zmysle požiadavky žalovanej na peňažné plnenie na 40,- Eur, ale na sumu 100,- Eur, a to vzhľadom na jej osobné, zárobkové pomery, majetkové pomery, ale tiež aj na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, ako aj na to, či plnenie v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Povolenie splátok spôsobí, že v prípade dodržania splátkového kalendára zo strany žalovanej pri zohľadnení dlžnej sumy v čase rozhodovania bude dlžná istina žalovanej splatená približne v priebehu 23 mesiacov. 7. O trovách konania rozhodol tak, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bolo konanie o žalobe zastavené a sčasti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v 87,16% a žalovaná v 12,84%. Čistý úspech žalobcu je tak vo výške 74,32%. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 74,32%. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu a úspechu žalovanej, žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti, v časti povolenia splácať dlh v splátkach a v časti trov konania. Odvolenie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanej plnenie, za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe dohodnutého poplatku, pričom v obidvoch prípadoch ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Mal za to, že poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutý v súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa týka hlavného predmetu plnenia - odplaty a je dohodnutý určito, jasne a zrozumiteľne. Ako vyplýva zo zmluvnej dokumentácie, všetky poplatky boli jasne a zreteľne uvedené jednak v úverovej zmluve a jednak sa s nimi spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť aj prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol poskytnutý pred uzatvorením zmluvy. Vzhľadom na uvedené bola celková výška úveru uvedená v úverovej zmluve správne, rovnako v nadväznosti na to bola správne uvedená aj výška RPMN. Podotkol, že zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a mal za to, že všetky náležitosti v zmluve boli dostatočné. K povoleniu žalovanej splácať dlh v splátkach uviedol, že má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne preskúmal pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splatnosti v splátkach. Mal za to, že priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 100,- Eur mesačne postupoval súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Poukázal na to, že splnenie dlhu v splátkach bude trvať neprimerane dlho, čo poškodí nielen žalobcu, ale aj samotnú žalovanú, ktorej zatiaľ bude narastať úrok z omeškania. Mal za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Navrhol aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, okrem časti v ktorej bolo súdne konanie zastavené a zaviazal žalovanú zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal v celom rozsahu náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). 13. K námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. 15. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. 16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené. 17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere - H. je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Vo vzťahu k zahrnutiu poplatku za poskytnutie úveru do celkovej výšky úveru, odvolací súd uvádza, že žalobca si skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. Celková výška (čerpania) úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C - 377/14 Radlinger proti FINWAY a.s.). Uvedené má potom vplyv na všetky relevantné údaje v zmluve - RPMN, výšku splátky a ďalšie, ktoré v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou boli uvedené nesprávne. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že údaj uvedený v bode 1.2 zmluvy ako výška úveru 3.200,- Eur nemožno považovať za sumu skutočne poskytnutú žalovanej ako dlžníkovi, pretože suma uvedená v zmluve nebola žalobcom nikdy prevedená na účet žalovanej a žalovaná s uvedenou sumou nikdy nedisponovala. Žalovanej v skutočnosti bola žalobcom poskytnutá len suma 3.040,- Eur, teda suma znížená o poplatok vo výške 160,- Eur, ktorý bol zahrnutý do celkovej výšky poskytnutého úveru. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj odvolací súd má za to, že v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Pôžička, neboli správne uvedené ani ďalšie údaje uvedené v zmluve, pretože žalobca pri ich výpočte vychádzal z celkovej sumy v ktorej bol zahrnutý aj poplatok za poskytnutie úveru, teda skutočne poskytnutá suma úveru žalovanej bola nižšia ako bolo uvedené v zmluve. Vzhľadom všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie SDEÚ vo veci C-76/10). 20. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol správne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, kde žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutého úveru, s ohľadom na doposiaľ mu uhradenú sumu, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania, pričom vo zvyšku požadovaného nároku žalobu žalobcu správne zamietol. 21. K námietke žalobcu týkajúcej sa povolenia splácania dlžnej sumy v splátkach odvolací súd uvádza, že ak súd uloží v rozsudku povinnosť plniť, je rozsudok vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni, plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie, tzv. paričná lehota, môže však byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Rovnako súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť splniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Tiež môže určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je konkrétna dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškanie s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. 22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mohol vo svojom výroku priznanú sumu uložiť žalovanej zaplatiť v splátkach, ktorých tak výšku, ako aj zročnosť výrokom konkretizoval. Rovnako mohol určiť, že nesplnením niektorej zročnej splátky sa stáva splatným celé prisúdené plnenie. 23. Vzhľadom na zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktoré súd prvej inštancie konkretizoval v bode 35 a 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne ustálil, že možnosti žalovanej nedovoľujú priznanú sumu zaplatiť v lehote 3 dní, ale v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil. Nie je preto možné súhlasiť s odvolateľom, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k možnosti platiť sumy v splátkach. Do pozornosti je naviac potrebné vziať aj skutočnosť, že v samotnej úverovej zmluve boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 55,78 Eur, teda ešte v nižšej sume, v akej súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť priznané sumy, keď rozhodol o splátkach vo výške 100,- Eur mesačne. Odvolací súd má za to, že priznaním žalovanej možnosť splatiť uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne je primerané jej osvedčeným príjmom a výdavkom a nebude mať neprimeraný negatívny dopad na oprávnené záujmy žalobcu. 24. Správnemu výroku vo veci samej potom zodpovedá i správny výrok o trovách konania. 25. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p., stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 26. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).