Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6CoPr/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211301 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715211301.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu 1) N.. J. P., nar. X.X.XXXX, bytom U., T. XXX/XXX, 2) N.. Q. P., nar.XX.X.XXXX, bytom U., T. XXX/XXX, 3) N.. T. P., nar. X.X.XXXX, bytom U., T. XXX/XXX, právne zastúpení Mgr. Martina Slosiariková, advokátka so sídlom Banská Bystrica, Jelšová 2A, proti žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Slánska 20A, Prešov, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu FLEXOGRAFIK s.r.o. v konkurze, Osloboditeľov 654/25, Batizovce, IČO: 36 865 265, práv. zast. Advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.11.2018 č.k. 12Cpr/19/2015 - 419 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje sa rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa vo veci domáhajú neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou listom z XX.X.XXXX zo strany žalovaného, ktorý je t.č. v konkurze. 2. Okresný súd Poprad (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) žalobe vyhovel a určil voči všetkým žalobcom výpovede za neplatné, no zároveň určil, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcov naďalej zamestnával. 3. Doterajší priebeh konania a zistený skutkový stav (cit. z rozsudku): „6.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím strán, svedkov N..T. V., N.. L. K., Q. T., oboznámením listinných dôkazov a to zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia, pracovných zmlúv žalobcov, dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy, popisov pracovnej náplne, výpovedí, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, náhľadov internetovej stránky, správ policajného orgánu, doručeniek, rozhodnutí zamestnávateľa, záznamu inšpektorátu práce, scanov webovej stránky žalovaného, zmluvy o vedení účtovníctva, faktúr, potvrdenia sociálnej poisťovne rozsudkom zo dňa 20.2. 2017 určil, že výpovede z pracovného pomeru zo dňa XX.X. XXXX dané žalovaným žalobcom sú neplatné a určil, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcov ako zamestnancov naďalej zamestnával. Pri rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 1.5.2003 žalobca v 1./rade uzavrel so žalovaným dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej počnúc dňom 1.5.2003 začal vykonávať funkciu riaditeľa spoločnosti. Dňa 1.10.2004 strany uzavreli dohodu o zmene obsahu s tým, že od 1.10.2004 žalobca začal vykonávať funkciu výkonný riaditeľ. K funkcii bol spracovaný popis pracovnej náplne. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný dal žalobcovi v 1./rade výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením, že na základe písomného rozhodnutia konateľa zamestnávateľa zo dňa 22.5.2015 došlo k organizačným zmenám, ktorých súčasťou je zníženie počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Pracovná pozícia zamestnanca bola zrušená a zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnávať ani na kratší pracovný čas, ani v inej vhodnej práci, preto sa stal nadbytočným. Zamestnanec odmietol prevziať výpoveď dňa XX.X.XXXX, výpoveď mu následne bola doručená poštou dňa 29.5.2015. Rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 22.5.2015 došlo k zníženiu stavu zamestnancov o jednu osobu z titulu zrušenia pracovného miesta výkonného riaditeľa s tým, že agenda bude rozdelená medzi iných zamestnancov. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný so žalobcom v 1./rade okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP s odôvodnením, že uvedeného dňa zistil skutočnosť, že žalobca vykonával ako živnostník inú zárobkovú činnosť v predmete podnikania žalovaného. Okamžité skončenie bolo pracovníkovi doručené do vlastných rúk dňa 10.6.2015. Dňa 31.5.2011 žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu s N.. Q. P. na funkciu referent pre ekonomické činnosti. Dňom 31.5.2011 bola zmenená jej funkcia na ekonóm, účtovník. Popis pracovnej náplne bol dňa 29.10.2012 vypracovaný pre zamestnankyňu N.. Q. P. vo funkcii ekonóm - účtovník. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný dal výpoveď žalobkyni v 2./rade z rovnakých dôvodov ako u ďalších žalobcov. Zamestnanec odmietol prevziať výpoveď dňa XX.X.XXXX. Výpoveď bola zamestnancovi doručená poštou dňa 29.5.2015.Rozhodnutím zo dňa 22.5.2015 žalovaný znížil stav zamestnancov o jednu osobu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a zrušil pracovné miesto ekonóma, účtovníka. Dňa 31.1.2011 žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu s N.. T. P. na funkciu referenta pre ISO. Dňom 31.1.2011 začala vykonávať prácu manažéra ekonomicko - technických činností a dňom 31.1.2011 manažéra ekonomických činností a SRK. Popis pracovnej náplne bol vyhotovený presne nezisteného dňa pre N.. T. P. vo funkcii manažér ekonomických činností. Listom zo dňa XX.X.XXXX dal žalovaný výpoveď žalobkyni v 3./rade z rovnakých dôvodov s tým, že dňom XX.X.XXXX zamestnancovi už nebude prideľovaná práca podľa popisu pracovnej zmluvy. Zamestnanec odmietol prevziať výpoveď dňa XX.X.XXXX, táto mu bola doručená poštou dňa 27.5.2015. Rozhodnutím zo dňa 22.5.2015 žalovaný znížil stav zamestnancov o jednu osobu a zrušil pracovné miesto manažéra ekonomických činností a SRK. Dňa 26.9.2013 uzavrel žalovaný pracovnú zmluvu s N.. T. W. na funkciu referent ekonomických činností s miestom výkonu práce X.. Dňom 31.10.2013 miestom výkonu práce bola stanovená X.. Dňa 22.5.2015 sa N.. T. V. - predtým W. so žalovaným dohodla na skončení pracovného pomeru dňom XX.X.XXXX .Dňa 31.3.2014 žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu s G. V., podľa ktorej dňom 1.4.2014 začal vykonávať funkciu vedúceho výroby. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú. Dňa 15.6.2015 strany uzavreli dodatok, podľa ktorého dňom 15.6.2015 pracovná pozícia zamestnanca sa mení na pozíciu manažér ľudských zdrojov. Dňa 15.6.2015 bol menovanému vyhotovený aj popis pracovnej náplne. Dňa 15.6.2015 žalovaný uzavrel s N. W. pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 15.6.2015 začal vykonávať funkciu vedúceho výroby. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 15.9.2015. Popis pracovnej činnosti bol menovanému vyhotovený dňa 15.6.2015. 7.Podľa zápisnice z rokovania valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.5.2015 uznesením k bodu 3 valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľa spoločnosti N.. J. P. a do funkcie konateľa vymenovalo Y. O.. 8.Podľa organizačnej schémy žalovaného do 22.5.2015 v schéme sú o.i. zanesené funkcie žalobcov v 1. až v 3./rade, funkcia referenta ekonomických činností a funkcie 4 obchodných zástupcov. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.5.2015 s uvedením miesta prijatia rozhodnutia v X. dňa 22.5.2015, žalovaný schválil novú organizačnú štruktúru po organizačných zmenách v súlade ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP s odôvodnením, že s ohľadom na doterajšie rozhodnutia o znižovaní počtu zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z.p., schvaľuje sa nová organizačná schéma spoločnosti, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia. Podľa prílohy organizačnej schémy je zriadená pozícia konateľ spoločnosti, pod ktorú je podriadená funkcia referent ekonomických činností. V schéme je evidovaný počet troch obchodných zástupcov. Dňa 7.7.2015 vyhotovil Inšpektorát práce L. záznam o výsledku inšpekcie, predmetom ktorej bolo preskúmanie o.i. rozviazania pracovného pomeru so žalobcami. Pri výkone inšpekcie v kontrolovanom subjekte nedostatky zistené neboli. 9.Žalovaný predložil náhľad webovej stránky s dátumom 2.6.2015, na ktorej je informácia o dopĺňaní tímu na voľnej pozícii tlačiar na etiketovacom stroji. 10.Listom zo dňa 27.7.2015 OR policajného zboru L. žalovanému oznámil, že dňa 27.7.2015 bolo uznesením vyšetrovateľa začaté trestné stíhanie pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti s oznámením žalovaného na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznáma osoba ako osoba oprávnená konať za spoločnosť uzavrela v pozícii dlžníka dňa 5.8.2011 zmluvu o pôžičke s N.. K. G. na sumu 110.000,- eur s lehotou splatnosti do 5.8.2014 a ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 30.000,- eur s rovnakou osobou, pričom zmluvy o pôžičke neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti, pôžičky spoločnosť neprevzala, pričom následne ako dlh ich zodpovedná osoba uznala. 11.Dňa 22.5.2015 uzavrel žalovaný so spoločnosťou X.. W. zmluvu o vedení účtovníctva a poskytovaní ekonomického a účtovného poradenstva v rozsahu 96 hodín mesačne za paušálnu odmenu 1.000,- eur mesačne a každoročnú paušálnu odmenu 500,- eur za spracovanie daňového priznania. Objednávateľ sa zaviazal za vedenie mzdovej agendy platiť odmenu 8,- eur mesačne za každého zamestnanca a i. Faktúrou zo dňa 31.5.2015 spoločnosť X. vyúčtovala žalovanému sumu 780,- eur za vedenie účtovnej agendy a mzdovej agendy. Faktúrou zo dňa 30.6.2015 bola vyúčtovaná spoločnosťou odmena 1.288,- eur. 12.Podľa knihy vystavených faktúr v období od mesiaca máj 2015 do mesiaca december 2015 boli vystavené faktúry na preplatenie spoločnosti X. vo výške 15.038,50. Podľa výstupu sociálnej poisťovne táto eviduje zamestnancov žalovaného podľa doby trvania poistného, žalobkyňu v 2./rade od 1.6.2011 do 31.7.2015, žalobkyňu v 3./rade od 1.2.2011 do 31.7.2015, T. V. od 1.10.2013 do 30.6.2015, žalobcu v 1./rade od 1.10.1996 do 3.6.2015. Podľa odpisu mzdového listu žalobcu za obdobie od mesiaca január do mesiaca august 2015 mu bola vyplatená mzda 15.333,- eur a cena práce predstavuje 20.240,31 eur. Podľa mzdového listu cena práce žalobkyne v 2./rade v danom období predstavuje 12.774,60 eur a žalobkyne v 3./rade 12.672,- eur. 13.Podľa záznamu sociálnej poisťovne, táto v systéme eviduje zamestnancov žalovaného v rôznych časových úsekoch. 14.Spoločnosť J. U., s.r.o. L. súdu písomne oznámila, že od prvého štvrťroku 2013 spravuje webovú stránku žalovaného. Aktualizácia stránky prebieha pomocou redakčného systému drupal. Článok obsahujúci inzerát ponúkajúci prácu obchodného zástupcu má v systéme údaj o dátume aktualizácie 26.5.2013. V mesiaci august 2015 musela byť webová stránka kompletne obnovená z pôvodnej zálohy, pretože došlo k napadnutiu servera škodlivým kódom. Písomné objednávky žalovaného o uverejnenie inzerátu nie sú evidované. Ďalším listom zo dňa 19.1.2017 spoločnosť súdu predložila vizuál stránky aktívny od 26.5.2013. V mesiaci august 2015 bol obsah webu obnovený z pôvodnej zálohy. Pretože od 26.5.2013 do mesiaca august 2015 spoločnosť neeviduje žiadnu požiadavku na úpravu znenia tohto oznamu, pravdepodobne sa obnovou vizuál stránky nezmenil. Požiadavka na úpravu predmetného oznamu prišla dňa 15.10.2015 od p. O., kedy došlo k zmene textu na „dopĺňame náš tím - voľná pozícia tlačiar na etiketovacom stroji“. Zároveň súdu predložil vizuál stránok s textom dopĺňame náš tím - pozícia obchodného zástupcu a pozícia tlačiar. 15.Svedok Q. T. uviedol, že je konateľom spoločnosti obhospodarujúcej webovú stránku žalovaného. Predmetný inzerát sa nachádzal na webovej stránke spoločnosti už po jej spustení. Nespomenul si, aby spoločnosť školila zamestnancov žalovaného na vkladanie textov na webovú stránku. Pripustil možnosť vytlačenia z obnovenej pôvodnej zálohy z roku 2013. K určitému dátumu nie je možné obnoviť vizuál stránky. 16.Svedkyňa N.. T. V. uviedla, že u žalovaného pracovala od októbra 2013 do júna 2015. Dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísala dňa 22.5.2015 s termínom ukončenia dňom 30.6.2015. Plnila úlohy na základe poverenia konateľom spoločnosti p. K. s miestom výkonu práce X.. Súbežne s pracovným pomerom u žalovaného bola zamestnaná tiež v spoločnosti X. 17.Dňa 6.10.2015 v obchodnom vestníku bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi FLEXOGRAFIK, s.r.o. Batizovce. Uznesením zo dňa 9.11.2015 bola povolená reštrukturalizácia a ustanovený správca I & R Konkurzy a reštrukturalizácie. Uznesením zo dňa 16.7.2016 bola ukončená reštrukturalizácia dlžníka. 18.Uznesením zo dňa 2.1.2017 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok dlžníka- spoločnosť FLEXOGRAFIK, s.r.o. a ustanovil správcu I & R Konkurzy a reštrukturalizácie Prešov. Správca konkurznej podstaty súdu oznámil, že vyhlásením konkurzu dochádza k prerušeniu konania ex lege, predmetom ktorého je peňažný nárok žalobcov uplatnených voči úpadcovi titulom náhrady mzdy. S pokračovaním v konaní nesúhlasil a nenavrhol, aby sa v konaní pokračovalo. 19.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd vyvodil nesprávny záver zo správy spoločnosti J.. Inzerát na miesto obchodného zástupcu sa nachádzal na stránke už od jej spustenia, t.j. bol na pôvodnom vizuále webovej stránky žalovaného v roku 2013, t.j. nezávisle na skutočnosti, či mala alebo nemala byť voľná pozícia obchodného zástupcu. Pán L. K. potvrdil, že žiaden obchodný zástupca sa nehľadal a mal plne uspokojené svoje potreby troma zamestnancami na pozícii obchodný zástupca. Výpoveď p. K. potvrdzuje, že najneskôr od roku 2012 v otázke počtu obchodných zástupcov nezodpovedala organizačná schéma predložená žalobkyňou v 3. Rade. Miesto vyhotovenia organizačnej schémy po prijatí organizačných zmien dňa 22.05.2015, a to X., bolo vysvetlené na pojednávaní dňa 23.11.2016. súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, ktorú uviedla svedkyňa V., podľa ktorej jej nadriadeným bol vždy pán K. a nie žalobkyňa v 3. rade. Preukázala aj skutočnosť, že organizačná schéma žalovaného vedená žalobkyňou v 3. Rade nebola pravdivá v čase doručovania výpovedí z pracovného pomeru žalobcom a nebola v súlade ani so skutočnosťou v roku 2013. Z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť, že by existovalo akékoľvek pracovné miesto, ktoré mohol žalovaný ponúknuť ktorémukoľvek zo žalobcov. V rozhodnutí navyše absentuje právne posúdenie otázky včasnosti podania žaloby zo strany žalobcu v 1. rade. Pracovný pomer sa mal u žalobcu v 1. Rade skončiť dňa 03.06.2015, kedy došlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Od tohto dátumu je potrebné počítať zákonnú dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 zákonníka práce, pričom lehota žalobcovi uplynula 03.08.2015 a žaloba bola podaná 22.09.2015. Súd prvej inštancie mal po celý čas konania vedomosť, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade je vedené konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to vo veci vedenej na tom istom súde pod sp. zn. 17Cpr/12/2015. Pracovný pomer žalobcu bol len jeden a skončil sa v momente doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby podľa ust. § 77 zákonníka práce, pričom súd sa uvedenou okolnosťou nijako nezaoberal. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne ,aby zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. 20.Na základe odvolania žalovaného súd druhej inštancie uznesením zo dňa 30.11. 2017 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na závere, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce voči žalobcom vo vzťahu k neobsadenému miestu obchodného zástupcu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj záver o existencii voľného miesta obchodného zástupcu v čase dania výpovedí žalobcom v 1. až 3. rade náležite nezdôvodnil. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie posudzoval výsledky vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP. V tomto smere bolo potrebné vyrovnať sa s otázkou, či miesto obchodného zástupcu figurovalo iba formálne v schéme pracovných miest zamestnávateľa alebo dané miesto existovalo reálne (t.j. zo strany zamestnávateľa bola potreba takéto miesto obsadiť). Ponukovou povinnosťou v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce totiž nemožno zaťažiť zamestnávateľa vo vzťahu k pracovnému miestu, ktoré „existuje“ iba formálne, nakoľko obsadením takéhoto miesta, by sa zamestnanec opätovne stal nadbytočným, čím by bol založený dôvod na postup podľa § 63 písm. b) Zákonníka práce. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil výpoveď svedka - konateľa žalovaného p. K. na pojednávaní dňa 28.09.2016, v zmysle ktorej ku dňu 22.05.2015 riadil činnosť troch obchodných zástupcov a nemal vedomosť, že organizácia požadovala rozšírenie funkcií. Traja pracovníci postačovali na uspokojenie potrieb. Počet obchodných zástupcov sa menil, niekedy boli dvaja, niekedy aj štyria. Niekedy v roku 2011-2012 sa počet ustálil na čísle 3. Súd prvej inštancie bližšie nekonkretizoval, ako sa vyrovnal s otázkou existencie voľného pracovného miesta obchodného zástupcu v kontexte so správou spoločnosti J. U., s.r.o. (č.l. 211). Podľa tejto správy inzerát propagujúci voľné miesto obchodného zástupcu figuroval na webovej stránke od 26.05.2013. Javí sa, že inzerát bol zverejnený, no miesto 4. obchodného zástupcu nebolo obsadené počas dvoch rokov od jeho zverejnenia až doposiaľ, čo minimálne vyvoláva pochybnosti o reálnej potrebe jeho obsadenia. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2015 popieral, že hľadal akéhokoľvek obchodného zástupcu a uviedol, že odo dňa ukončenia pracovných pomerov so žalobcami ukončil z organizačných dôvodov aj iné pracovné pomery, časť osôb odišla, a to v dôsledku čiastočnej platobnej neschopnosti žalovaného spôsobom podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola spôsobená iniciovaním exekúcií na základe exekučných titulov vytvorených žalobcom v 1. rade. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný ukončil pracovný pomer s N.. T. V. dohodou zo dňa 22.05.2015. Pokiaľ ide o samotné organizačné schémy, schéma obsahujúca 4 pozície obchodných zástupcov pochádza zo spisu vedeného žalobkyňou v 3. rade, pričom k tejto žalovaný uviedol, že nezodpovedala skutočnému stavu a nebola dlhodobo aktualizovaná (č.l. 110, 113). V súvislosti s uvedeným vyvstáva otázka, či organizačná schéma vyhotovená žalovaným dňa 22.05.2015 po prijatí organizačných zmien žalovaného obsahujúca už len tri pozície obchodného zástupcu (č.l.115) nereflektovala na potrebu zosúladenia schémy s aktuálnym stavom a reálnymi potrebami zamestnávateľa vo vzťahu k obsadeniu pracovných miest. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa oneskoreného podania žaloby žalobcom v 1. rade, k tomuto odvolací súd uviedol, že je zrejmé, že žalovaný využil dva spôsoby skončenia toho istého pracovného pomeru so žalobcom v 1. rade, a to výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalobcovi XX.XX.XXXX, ako aj okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, doručené žalobcovi 03.06.2015. Čas skončenia pracovného pomeru je pri inštitúte výpovede upravený odlišne než u okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 62, § 70 Zákonníka práce) a niet dôvodu posudzovať plynutie lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru u oboch inštitútov od dátumu, ktorým mal pracovný pomer skončiť v dôsledku jedného z nich. V predmetnom konaní sa žalobca domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, preto pre posúdenie včasnosti podania žaloby je rozhodujúci dátum, kedy malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru v dôsledku tejto výpovede, t.j. uplynutím výpovednej doby. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že pracovný pomer so žalobcom bol ukončený výpoveďou aj okamžitým skončením pracovného pomeru, v odôvodnení rozhodnutia však neuviedol akými právnymi úvahami sa riadil pri posudzovaní otázky včasnosti podania žaloby žalobcom v 1. rade. Súdu prvej inštancie uložil opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru veľmi silného argumentu o skutočnej neexistencii voľného miesta, pričom súd pri rozhodovaní náležite vyhodnotí vykonané dôkazy v súlade s § 191 ods. 1 CSP, v rozhodnutí sa vyrovná so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám ustanoveným v § 220 ods. 2 CSP a pôsobilo presvedčivo. 21.Po zrušení rozhodnutia žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 5.4.2018 zotrvali na pôvodných vyjadreniach a stanoviskách. Uviedli, že rovina pracovného práva nepozná pojem formálne voľné pracovné miesto. Ak by takéto miesto žalovaný evidoval, bolo v kompetencii ostatných konateľov žalovaného inzerát uverejnený na webovej stránke odstrániť. Konateľ p. O. komunikoval s príslušnou spoločnosťou spravujúcou webové stránky za účelom jej vytvorenia a spravovania. Ak by pracovné miesto obchodného zástupcu bolo nadbytočné, neobjavovalo by sa ani v predkladanej organizačnej schéme. Organizačnú schému zamestnávateľ aktualizoval každý rok pre potreby každoročného auditu ISO 9001. Kontrolné audity vykonávala pre žalovaného externá spoločnosť U. U., s.r.o. W.. Aktualizáciu organizačnej schémy mala v náplni práce žalobkyňa v 3./rade a túto predkladala tak štatutárnym zástupcom spoločnosti ako aj auditorskej spoločnosti. Táto bola súčasťou smernice organizačného poriadku. Žalobkyňa v treťom rade organizačnú schému pred daním výpovede aktualizovala dňa 18.3.2015. Ak voľné pracovné miesto bolo evidované v organizačnej schéme ako neobsadené, nie je možné usúdiť, že neexistovalo. Organizačná schéma prijatá dňa 22.5.2015 žalovaným neobsahuje mená osôb, ktoré mali zastávať jednotlivé funkcie. Žalovaný pracovné miesto vo funkcii výkonný riaditeľ, ktoré vykonával žalobca v 1./rade, nahradil pracovným miestom s názvom konateľ spoločnosti. V rámci organizačných zmien nemá zmysel iba premenovanie pracovných pozícií. Ak je zrušené pracovné miesto zamestnanca a následne vytvorené nové s iným názvom, pričom jeho obsahom je práca, ktorú môže zamestnanec vykonávať, nejedná sa o nadbytočnosť zamestnanca. Charakteristika takejto organizačnej zmeny je čisto umelé vytvorenie výpovedného dôvodu, ktoré Zákonník práce nepripúšťa. Zamestnávateľ , ako je zrejmé z predloženej organizačnej schémy zo dňa 22.5.2015, evidoval v spoločnosti voľné pracovné miesto referent ekonomických činností, pričom toto pracovné miesto nebolo nikdy zrušené. Túto pozíciu do 22.5.2015 vykonávala N.. T. V., ktorá uvedeného dňa uzavrela so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru. Dňa 15.6.2015 žalovaný vytvoril pracovné miesto manažéra ľudských zdrojov a obsadil ho G. V.. Táto funkcia vychádzajúc z náplne práce bola totožná s pracovnou náplňou žalobcov. Rozhodnutie o organizačnej zmene a v jeho dôsledku vzniknutú nadbytočnosť konkrétneho zamestnanca nie je možné chápať izolovane, bez prihliadnutiam k okolnostiam, ktoré takémuto opatreniu predchádzali, prípadne nastali po jeho prijatí. Tu odkázali na rozhodnutie NS ČR 21Cdo 2549/2007. Ku dňu 22.5.2015, kedy bolo prijaté rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, z tohto nevyplývajú konkrétne okolnosti príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcov. Z rozhodnutia nie je zrejmé, k akej konkrétnej organizačnej zmene došlo a z akého počtu zamestnancov na ekonomickom oddelení sa znížil stav na aký konečný stav. V čase dania výpovede boli voľné pracovné miesta referenta ekonomických činností, obchodného zástupcu a konateľa. Pritom žalovaný dňa 15.6.2015 vytvoril pracovné miesta manažéra ľudských zdrojov s pracovnou náplňou totožnou s prácou žalobcov, preto príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca nie je daná. Žalobca v 1./rade podal žalobu v zákonnej lehote vychádzajúc z plynutia výpovednej doby. 22.Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 16.2.2018 uviedol, že v čase dania výpovede neexistovalo akékoľvek pracovné miesto, ktoré mohol zamestnávateľ ponúknuť ktorémukoľvek zo žalobcov. Inzerát na webovej stránke sa nachádzal na vzore vizuálu stránky už od ich spustenia bez ohľadu na skutočnosť, či mala alebo nemala byť voľná pracovná pozícia obchodného zástupcu. L. K. potvrdil, že organizácia nehľadala zamestnanca na pracovnú pozíciu obchodného zástupcu a táto bola plne obsadená. Evidencia organizačnej schémy spravovanej žalobkyňou v 3./rade nie je dôkazom a dôvodom na prijatie záveru o existencii akéhokoľvek voľného miesta. Žalobcovia nepreukázali pravdivosť predloženej schémy a táto je v rozpore s organizačnou schémou vyhotovenou zamestnávateľom dňa 22.5.2015 po prijatí organizačných zmien zamestnávateľa, ktorá obsahuje iba tri pozície obchodného zástupcu a predstavuje aktuálny a reálny stav. Miesto obchodného zástupcu figurovalo v schéme pracovných miest zamestnávateľa iba formálne a neexistovala reálna potreba takéto miesto obsadiť. Pracovný pomer so žalobcom v 1./rade bol ukončený dňom 3.6.2015 , kedy sa obálka s právnym úkonom vrátila zamestnávateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Žaloba podaná dňa 22.9.2015 bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Pre rozviazanie pracovného pomeru so žalobcami zamestnávateľ splnil všetky zákonné podmienky. Žalobcovia nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení o tom, že v čase dania výpovedí mal úpadca voľné pracovné pozície, ktoré neponúkol ani jednému zo žalobcov. Pochybnosť o skutočnej existencii voľného pracovného miesta vyplýva aj z rozhodnutia súdu II. inštancie. V ďalšom podaní žalovaný konštatoval, že so spoločnosťou J. O. uzatvoril zmluvu o správe registratúry a skladovaní písomností nearchívnej povahy. Po uzavretí zmluvy odovzdal celú dohľadanú dokumentáciu žalovaného, medzi inými aj výstupy z kontrolných auditov ISO 9001 a smernice organizačný poriadok úpadcu, podpísané v roku 2014 a 2015. Súdu predložil rozsudky Okresného súdu Poprad vo veci 17Cpr 12/2015 s tým, že rozhodnutia súdov boli napadnuté dovolaním. V ďalšom podaní konštatoval, že príslušné listinné dôkazy nie je možné predložiť, pretože podľa správy organizácie vedúcej registratúru tieto dokumenty sa v záznamoch úpadcu nenachádzajú. Vyjadril pravdepodobnosť, že úpadca organizačný poriadok vypracovaný k rozhodnému obdobiu rokov 2014 a 2015 nemal. Navrhol doplniť dokazovanie oboznámením listov o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom v 1./rade, sprievodného listu o opakovanom doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a zvukového záznamu z výpovede svedkyne T. V. zo dňa 20.2.2017 o tom, kto bol jej nadriadeným za účelom preukázania skutočnosti, že organizačná schéma vedená žalobkyňou v 3./ rade nielenže nebola pravdivou v čase doručovania výpovedí, ale nebola v súlade so skutočnosťou už od roku 2013. 23.Súd doplnil dokazovanie opätovným vypočutím žalobkyne v treťom rade, oboznámením listín a to rozhodnutí okresného a krajského súdu, dovolania žalovaného, opätovným vypočutím žalobkyne v 3./ rade, oboznámením organizačného poriadku a organizačnej schémy predloženej žalobkyňou, prepisu zvukovej nahrávky výsluchu svedkyne N. T. V. , pričom zistil nasledovný skutkový stav: 24.Rozsudkom sp. zn. 17Cpr 12/2015 zo dňa 11.11.2016 Okresný súd Poprad na základe žaloby J. P. voči žalovanému FLEXOGRAFIK, s.r.o. Batizovce určil, že okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu žalovanému, dané mu žalovaným dňa XX.X.XXXX, je neplatné. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 31.5.2017 prvostupňové rozhodnutie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie potvrdil. Proti rozhodnutiam súdov podal žalovaný dňa 15.8.2017 dovolanie. Dňa 27.9.2012 vypracovala N.. T. P. návrh organizačnej smernice OS - R XX/XX, súčasťou ktorej je organizačný poriadok a organizačná schéma. Organizačný poriadok bol schválený žalobcom v 1./rade dňa 28.9.2012. Podľa priloženej organizačnej schémy výkonným riaditeľom spoločnosti bol žalobca v 1./ rade a vo funkcii obchodného zástupcu sú evidované osoby L. U., X. O. K., T.. P. T. K.. Jedno pracovné miesto obchodného zástupcu neobsahuje meno pracovníka. N.. T. W. je evidovaná vo funkcii referent ekonomických činností podriadený žalobkyni v 3./rade vo funkcii manažér, ekonóm činností a U.. L. K. je evidovaný ako vedúci predaja marketingu s tým, že jeho podriadeným je mimo obchodných zástupcov tiež H. K. ako referent obchodno - technických činností. Uvedená organizačná schéma je vyhotovená tiež vo farebnom vyhotovení s tým, že jedno funkčné miesto obchodný zástupca neobsahuje meno pracovníka a je bez farebného vyhotovenia. Podľa prepisu zápisnice z pojednávania zo dňa 20.2.2017 v časti výsluchu svedkyne N.. T. V. na otázku právneho zástupcu žalovaného, či svedkyňa môže uviesť, kto bol jej nadriadeným, svedkyňa uviedla, že jej nadriadeným bol p. K.. 25.Žalobkyňa v 3./rade ako strana v konaní uviedla, že jej náplňou práce bolo tiež vedenie agendy ISO po osobe, ktorá pre spoločnosť túto agendu zabezpečovala externou formou. Medzi vedené dokumenty patril tiež organizačný poriadok - organizačná schéma. Tieto dokumenty boli pripravované pre každý audit. Tento sa realizoval ročne v mesiacoch jún - júl. Auditu v roku 2015 sa z dôvodu výpovede už nezúčastnila. Pripravovala však podklady, ktorými boli dokumenty platné v predchádzajúcom roku 2014. Súdu predložený organizačný poriadok s organizačnou schémou mala k dispozícii vo forme elektronickej zálohy z dôvodu, že niektoré veci vybavovala doma. V čase dania jej výpovede bol platný organizačný poriadok z roku 2014. Zmeny doznávali najmä organizačné schémy kvôli osobám vykonávajúcim jednotlivé funkcie. Ňou predložené dokumenty boli aktualizované ku dňu 18.3.2015. Predložená organizačná schéma je totožná so schémou predloženou žalovaným, z ktorej však žalovaný vymazal mená pracovníkov. V časti oddelenia predaja a marketingu organizačnú schému sama neupravovala. Dokument bol pripravovaný pre audit na rok 2015. Pozície na obchodnom úseku a ekonomickom úseku sa nemenili. Organizačný poriadok pripravený pre rok 2015 už nepredložila do schvaľovacieho procesu“. 4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie spoločnej žalobe vyhovel s odôvodnením, cit.: ,,Podľa Čl.2 Z.p. pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa § 13 ods.3 Z.p., výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa § 38 Z.p. (1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. (2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". (3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. (4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. (5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Podľa § 63 Z.p. (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58, pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. (3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 . (4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. (5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 Z.z. konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. (6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Podľa § 79 Z.p. (1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. (3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu. (4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. (5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) 311/2001 Z.z. zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z.z. (1)Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. (2)Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu,8a) daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. (3)Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán. (4)V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. (5)Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Podľa § 56 uvedeného zákona Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu podľa osobitného predpisu. Podľa § 133 Ob.z. (1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. (3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. (4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Podľa § 134 uvedeného zákona, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Podľa § 135 uvedeného zákona (1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. (2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu. 26.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, ust. § 391 ods. 2CSP, zohliadniac novú dôkaznú situáciu po zrušujúcom rozhodnutí , mal súd preukázané, že žaloba v časti určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou so žalobcami je dôvodná. So žalobcom v 1./rade žalovaný ukončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 25.5.2016. Dvojmesačná výpovedná doba z daného právneho úkonu žalovaného uplynula mesiacom júl 2015. Žalobca doručil návrh na vyslovenie neplatnosti výpovede dňa 22.9.2015, teda v zákonnej prekluzívnej lehote. Nie je preto dôvodná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žalobca podal žalobu oneskorene, preto jeho právo zaniklo. Žalovaný so žalobcom síce ukončil pracovný pomer aj listom o okamžitom skončení pracovného pomeru, no právoplatným rozhodnutím súdu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhlásené za neplatné, čo má za následok fikciu nepretržitého trvania pracovného pomeru. / § 79 Z.p./ Nie je preto možné lehotu na podanie žaloby odvodzovať odo dňa nasledujúceho po okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaným. 27.Pre platné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou je potrebné, aby organizácia splnila formálne a materiálne podmienky stanovené zákonom. Medzi formálne podmienky patrí vyhotovenie výpovede v písomnej forme a jej doručenie zamestnancovi do vlastných rúk. Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu a to doručením do vlastných rúk. Riadne doručenie výpovede má význam z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby, z hľadiska zachovania lehôt podľa ust. § 63 ods. 3, 4 Zákonníka práce a hlavne pre samotnú platnosť, ktorou nastávajú jej právne účinky. 28.Medzi materiálne podmienky platnosti patrí skutkové odôvodnenie výpovede a vzhľadom k uplatnenému dôvodu výpovedí vydanie písomného rozhodnutia organizácie o organizačnej zmene, z neho vyplývajúcej nadbytočnosti pracovníka .Pre platné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov je rozhodujúce, aby v čase, keď sa dáva výpoveď, bolo o organizačnej zmene, resp. o zmene výrobnej úlohy už rozhodnuté a realizácia tejto zmeny zabezpečená tak, aby bolo nepochybné, že v dôsledku tejto zmeny stratí zamestnávateľ v dohľadnom čase - spravidla zodpovedajúcom výpovednej dobe - vôbec možnosť zamestnanca zamestnávať alebo že sa zamestnanec stane preňho nadbytočným. Ďalšou podmienkou platnosti výpovede je splnenie ponukovej povinnosti ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, resp. nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani po predchádzajúcej príprave. Takúto ponukovú povinnosť zamestnávateľ má v čase od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene do dňa dania výpovede zamestnancovi. V prípade nesplnenia ponukovej povinnosti nie je uvedená podmienka splnená a súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou vysloví jej neplatnosť. Zisťovanie podmienky uvedenej v § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce sa deje vždy, podľa stavu v čase výpovede (porovnaj Zborník stanovisek Nejvyššího soudu, SEVT Praha 1980, str. 130), pričom jej splnenie musí byť vždy preukázať zamestnávateľ (R 94/1968). Splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. 29.Žalobcovia namietali, že nebol naplnený výpovedný dôvod, pretože im nebola pridelená ponúknutá vhodná práca vo funkcii referenta ekonomických činností, obchodného zástupcu ani konateľa. Žalovaný naviac mal dňa 15.6.2015 vytvoril pracovné miesta manažéra ľudských zdrojov s pracovnou náplňou totožnou s prácou žalobcov, preto príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca nie je daná. 30.Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 480/2016-11 zo dňa 07.07.2016). Napriek tomu Ústavný súd považuje za vhodné uviesť, že prejednávaná vec ako individuálny pracovnoprávny spor nie je celkom porovnateľná s vecou o výpoveď z nájmu. Spory v pracovnoprávnych veciach majú z dôvodu ochrany zamestnanca, ako „slabšej“ strany sporu inak postavené dôkazné bremeno, keď na strane zamestnanca dochádza k tzv. informačnému deficitu, kedy ako účastník konania (sporová strana) nemôže vlastnými silami prekonať nemožnosť naplnenia bremena tvrdenia, či bremena dôkazu. Dôkazné bremeno sa tak prenáša a viac zaťažuje zamestnávateľa. Pokiaľ aj všeobecne súdy touto zásadou neargumentovali, nemožno ta mať za pochybenie rozsahu spôsobilého privodiť porušenie procesných práv sťažovateľa ústavnoprávnych rozmerov. 31.V danom prípade žalovaný rozviazal so žalobcami pracovný pomer výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX na základe predchádzajúceho rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 22.5.2015 spočívajúcej v zrušení pracovného miesta každého zo žalobcov. Pretože rozhodnutie neobsahovalo dátum účinnosti organizačnej zmeny, táto sa stala aj s prihliadnutím k opatreniam prijatým žalovaným účinnou prijatím rozhodnutia. O tom svedčia oznámenia prekážok na strane zamestnávateľa, pre ktoré nemá možnosť prideľovania práce žalobcom a pre ktoré im za dobu plynutia výpovednej doby patrí náhrada mzdy. Preukázateľne písomné výpovede boli doručené žalobcom dňa XX.X.XXXX uplatnením zákonnej domnienky doručenia, pretože títo si odmietli písomnú výpoveď na pracovisku prevziať. Na základe výpovedí mal pracovný pomer žalobcov trvať do 31.7. 2015. Okamžité skončenia pracovného pomeru so žalobcom v prvom rade súd v inom konaní vyslovil za neplatné. Aj u žalobcu v prvom rade je potrebné počítať uplynutie výpovednej doby rovnako, ako u ostatných žalobcov. 32.Žalovaný splnil časť formálnych hmotnoprávnych podmienok pre platné rozviazanie pracovného pomeru. Výpoveď bola daná písomne, bol v nej skutkovo vymedzený výpovedný dôvod a bola doručená do vlastných rúk. Ponuku vhodného pracovného miesta musí zamestnávateľ realizovať v čase od prijatia organizačnej zmeny do uplatnenia výpovede. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pre tvrdenie o neexistencii voľného pracovného miesta obchodného zástupcu v čase od 22.5.2015 do XX.X.XXXX . O existencii daného pracovného miesta svedčí predložená organizačná štruktúra spoločnosti do 22.5.2015, náhľad webovej stránky do mesiaca august 2015 ako aj správa spoločnosti J.. Nepochybne spoločnosť v organizačnej schéme ku dňu 22.5.2015 viedla 4 pracovné miesta vo funkcii obchodného zástupcu. Toto je zrejmé z dôkazov predložených žalobcami aj žalovaným. Organizačná schéma tvorí spolu s organizačným poriadkom a inými dokumentami prílohu organizačnej smernice. /viď kópia organizačnej smernice z roku 2012 predložená žalobkyňou v treťom rade/. Smernica u žalovaného bola prijímaná v riadnom schvaľovacom procese. Nie je možné preto konštatovať, že niektoré z údajov obsiahnutých v danom dokumente boli iba údajmi formálnymi, / evidované 4 pracovné miesta vo funkcii obchodného zástupcu, z ktorých boli dlhodobo obsadené tri miesta/. V čase prijatia rozhodnutí o organizačných zmenách tri dané miesta boli obsadené a jedno miesto bolo evidované ako neobsadené. Žalovaný nepredložil dôkaz navrhnutý protistranou, smernicu s organizačným poriadkom za roky 2014 a 2015 najprv s tvrdením, že sa ako archívny doklad nezachoval, neskôr so spochybnením samotnej existencie daného dokumentu za uvedené obdobie. Súd preto nemohol prijať jednoznačný záver o prípadnej zmene organizačnej štruktúry v danom období. Nie je spochybnené tvrdenie žalobcov, že organizačná schéma tvorila súčasť smernice. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný od roku 2013 inzeroval na svojej webovej stránke voľnú pozíciu obchodného zástupcu. Ponuka pracovného miesta obchodného zástupcu sa nachádzala na webovej stránke spoločnosti tak v mesiaci máj 2015 ako aj v mesiaci jún 2015. Napr. aj dňa 2.6.2015 takýto oznam na stránke existoval. Až v mesiaci október 2015 na základe žiadosti žalovaného došlo spoločnosťou J. k zmene vizuálu s inzerciou na obsadenie iného funkčného miesta. Nebolo preukázané, aby žalobca v prvom rade sám v roku 2015 manipuloval s vizuálom stránky vo svoj prospech, či už umiestňovaním inzercie, alebo vykonávaním zmeny obsahu inzercie. 33.Dôkaz predložený žalovaným v priebehu konania, písomné rozhodnutie zo dňa 22.5.2015 o schválení novej organizačnej schémy spoločnosti, ktorá mala byť prílohou daného rozhodnutia, kde žalovaný už neuvádzal funkčné miesta žalobcov , ani štvrté funkčné miesto obchodného zástupcu , súd neuznal hodnoverným. Rozhodnutie malo byť prijaté v X., pričom žalovaný tam nemá sídlo. V samotnom rozhodnutí nie je konštatované zrušenie jedného miesta /miesta obchodného zástupcu/, ako to bolo uvedené v rozhodnutiach týkajúcich sa žalobcov, ktoré by sa logicky premietlo do novej organizačnej schémy. Rozhodnutie bolo zrejme vyhotovené dodatočne v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov. Samotné rozhodnutie čo do svojho obsahu nie je rozhodnutím o organizačnej zmene. Výpoveď štatutárneho zástupcu L. K. ako spoločníka a konateľa spoločnosti v časti týkajúcej sa hodnotenia funkčných miest obchodného zástupcu súd vyhodnotil ako účelovú. Organizačná schéma má zodpovedať počtu a štruktúre zamestnancov vzhľadom k prijatým rozhodnutiam organizácie v určenom čase. Vzhľadom k uvedenému jeho tvrdenie o evidencii „formálneho pracovného miesta“, ktoré organizácia fakticky voľné nemala a nemienila ho ani obsadiť sa javí účelovým tvrdením smerujúcim k zabezpečeniu úspechu vo veci. 34.Pre posúdenie veci nie je podstatným, z akého dôvodu žalovaný dané miesto neobsadil. Vzhľadom k porušeniu tejto zákonnej povinnosti bolo potrebné žalobám v časti neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyhovieť čiastočným rozsudkom. Miesto ani jednému z nich ponúknuté nebolo. Je nepodstatné, že sa jednalo iba o jedno pracovné miesto, ktoré mohlo byť ponúknuté iba jednému zo žalobcov. Žalovaný tak neurobil vo vzťahu ani k jednému z nich, preto porušil svoju zákonnú povinnosť voči každému. 35.Voľné pracovné miesto existujúce pred , v čase plynutia výpovednej doby a po jej uplynutí takouto povinnosťou zamestnávateľa nezaťažuje. 36.Súd nemal preukázané, aby v rozhodnej dobe žalovaný mal voľné iné pracovné miesta vo funkciách tvrdených žalobcami. Funkcia konateľ nie je funkciou v chápaní pracovnoprávneho vzťahu podľa § 1 a nasl. Z.p. V súvislosti s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti výkonu funkcie konateľa spoločnosti a výkonu závislej práce na základe pracovnej zmluvy u tej istej spoločnosti súd uvádza, že skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná za konateľa spoločnosti sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na funkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. / rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 92/97/. Náplň práce konateľa a súčasne zamestnanca spoločnosti sa nesmú zamieňať a navzájom si konkurovať. V rozpore so zákonom by teda bola situácia, keby bola vykonávaná činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa na základe pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva uzavretá na výkon funkcie konateľa spoločnosti by bola teda neplatná pre rozpor so zákonom, nakoľko výkon funkcie konateľa nie je výkonom práce podľa Zákonníka práce. 37.Pracovné miesto referenta ekonomických činností v čase dania výpovede žalobcom zastávala N.. V.. Preto dané miesto nebolo možné žalobcom ponúknuť v rámci ponukovej povinnosti. Je preto nepodstatným, v koho riadiacej pôsobnosti dané funkčné miesto existovalo. Funkcia manažéra ľudských zdrojov vychádzajúc z popisu práce a náplňou práce žalobcov nie je totožnou so žiadnou funkciou vykonávanou niektorým zo žalobcov. V čase dania výpovedí táto funkcia nebola zriadenou , teda ani voľnou. Organizačná zmena zamestnávateľa spočívala v znížení stavu pracovníkov za účelom zvýšenia efektívnosti práce presunutím prác v ich náplni práce na ďalších konateľov a na externú firmu. Aj keď žalobcovia spochybnili účelnosť organizačnej zmeny predložením výpočtov porovnávajúcich ich mzdové náklady s nákladmi uhradenými externej obchodnej spoločnosti, žalovaný v rámci procesnej obrany tieto výpočty spochybnil a súdu predložil vlastné štatistické ukazovatele úspornosti. Z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že prijatá organizačná zmena mala pozitívny vplyv na hospodárenie spoločnosti. V konečnom dôsledku nepriaznivá finančná situácia žalovaného napriek tomu následne vyústila do reštrukturalizácie a konkurzu. 38.Aktuálna judikatúra súdov vymedzuje pojem dobré mravy ako súhrn etických pravidiel, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečené i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Zneužitie výkonu práva je takým správaním, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a vedené priamym úmyslom spôsobiť ujmu inému účastníkovi právneho vzťahu. V tomto rámci súd skúmal, či rozviazanie pracovného pomeru v rovnakom čase s členmi jednej rodiny neodporovalo čl. 2 ods. 2 základných zásad zákonníka práce a ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce, z ktorého dôvodu by mohli byť výpovede neplatnými právnymi úkonmi. V konaní nebolo preukázané, aby rozviazanie pracovného pomeru so žalobcami žalovaný vykonal s priamym úmyslom spôsobiť im ujmu. Žalovaný bol súkromnou právnickou osobou. Je pravdou, že žalobca bol odvolaný z funkcie konateľa a následne s ním žalovaný ukončil pracovný pomer okamžitým zrušením aj výpoveďou z organizačných dôvodov, v rovnakom období s jeho manželkou a dcérou. Dohodol sa však na skončení pracovného pomeru aj s ďalšou pracovníčkou ekonomického oddelenia N. V. vo funkcii ref. ekonomických činností dňom 30.6. 2015. Prijatá organizačná zmena sa preto netýkala výlučne rodinných príslušníkov žalobcu v prvom rade, ale všetkých pracovníkov s výkonom práce ekonomických a personálnych činností. Preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že by vo vzťahu k žalobcom žalovaný realizoval výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, prípadne zneužitím práva. 39.Pretože žalovaný je v konkurze a s podstatou časťou zamestnancov už bol rozviazaný pracovný pomer, je dôvodný návrh správcu konkurznej podstaty na určenie, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcov ako zamestnancov v ich pôvodným funkciách naďalej zamestnával. 40. V zostávajúcej časti žaloby je vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu konanie zo zákona prerušené a správca konkurznej podstaty nedal súhlas na pokračovanie v konaní. 41.O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o celom nároku“. 5. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby v zmysle ust. § 390 CSP vo veci rozhodol a žalobu Žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol cit.: ,, III. Absencia zákonom predpísanej formy rozsudku 8. Rozhodnutie súdu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Písomné vyhotovenie rozsudku sa podľa § 58 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len Vyhláška) píše pomocou výpočtovej techniky, pomocou šablóny. Rozsudok súdu prvej inštancie pozostáva z viacerých listov, pri ktorých absentuje akékoľvek číselné označenie. Text Rozsudku nie je formátovaný, nie je použité jednotné riadkovanie, text nie je jednotne zarovnaný, rovnako ako štátny znak Slovenskej republiky na úvodnej strane Rozsudku. Pri písomnom vyhotovení rozsudku sa má venovať náležitá pozornosť nie len gramatickej správnosti, ale aj úprave písomného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov si Žalovaný dovoľuje úctivo vyjadriť pochybnosť, či písomné vyhotovenie Rozsudku súdu prvej inštancie nepredstavuje len koncept Rozsudku ($ 58 ods. 2 Vyhlášky), nakoľko podľa názoru Žalovaného rozsudok nie je spísaný zákonom predpísaným spôsobom. IV. Odvolacie dôvody 9. Súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku (bod 32) vychádza zo skutočnosti, že nebola splnená ponuková povinnosť voľného pracovného miesta obchodného zástupcu, o ktorého existencii svedčí predložená organizačná štruktúra spoločnosti do dňa 22.05.2015, náhľad webovej stránky do mesiaca august 2015, ako aj správa spoločnosti J.. 10. Záver súdu prvej inštancie, že existenciu voľného pracovného miesta preukazuje správa spoločnosti J., nie je podľa názoru Žalovaného opätovne náležíte odôvodnený, je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním a tak je zjavne nesprávny. 11. Súd prvej inštancie napriek skutočnosti, že odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie už v prvom rozhodnutí, ktoré bolo Uznesením odvolacieho súdu zrušené, bližšie nekonkretizoval, ako sa vyrovnal s otázkou existencie voľného pracovného miesta obchodného zástupcu v kontexte so správou spoločnosti J. (bod 12 Uznesenia), opätovne bez náležitého zdôvodnenia (akéhokoľvek doplnenia) iba zhodnotil, že existenciu voľného pracovného miesta preukazuje správa spoločnosti J., čím súd prvej inštancie zasahuje do práva Žalovaného na spravodlivé súdne konanie, keď mu bráni oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia, ktoré vzbudzuje len ďalšie pochybnosti o jeho zákonnosti. 13. Podľa názoru Žalovaného táto správa práve ozrejmuje, prečo sa na webovej stránke nachádzal inzerát na obsadenie pozície obchodný zástupca a spolu s ďalšími dôkazmi jednoznačne preukazuje, že inzerát sa nachádzal na vzore vizuálu stránky už od jej spustenia, t.j. od roku 2013, a to nezávisle od skutočnosti, či mala alebo nemala byť voľná pozícia obchodného zástupcu. Je absolútne absurdné a v rozpore so základnou logickou úvahou, aby súd prvej inštancie, ako dôkaz preukazujúci existenciu voľného pracovného miesta obchodného zástupcu ku dňu 22.05.2015 vyhodnotil a v rámci odôvodnenia Rozsudku označil inzerát vyplývajúci z prvotne vytvoreného vizuálu webovej stránky vytvoreného v roku 2013. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v rozhodnom čase reálne takéto pracovné miesto neexistovalo, preto nemohlo byť Žalobcom ani ponúknuté. 14. Výpoveď svedka T. tiež potvrdzuje, že inzerát na miesto obchodného zástupcu bol vždy súčasťou vizuálu stránky publikovanej na internete a objavil sa na internete aj pri obnovení zo zálohy stránky. Preto pripisovanie relevancie tomuto inzerátu na stránke Žalovaného vo vzťahu k existencii voľného pracovného miesta je zjavne nesprávne, neodôvodnené, ale najmä v rozpore so súborom d'alších dôkazov, ktoré vyšli za konania najavo, čo podľa názoru Žalovaného znamená nepristúpenie zo strany súdu prvej inštancie k hodnoteniu všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti v ústavne konformnom rozsahu predpokladanom zákonom. 15. Podľa názoru súdu prvej inštancie o voľnej pracovnej pozícii obchodného zástupcu svedčí tiež predložená organizačná štruktúra spoločnosti do dňa 22.05.2015. Takýto záver súdu je podľa názoru Žalovaného nesprávny a nemožno ho z vykonaného dokazovania vyvodiť, naopak je v príkrom rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré boli vykonané. 16. Súd prvej inštancie v bode 35 Rozsudku uvádza: „Voľné pracovné miesto existujúce pred, v čase plynutia výpovednej doby a po jej uplynutí takouto povinnosťou zamestnávateľa nezaťažuje. " Ďalej tiež uvádza (bod 32 Rozsudku): ..Ponuku vhodného pracovného miesta musí zamestnávateľ realizovať v čase od prijatia organizačnej zmeny do uplatnenia výpovede. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pre tvrdenie o neexistencii voľného pracovného miesta obchodného zástupcu v čase od 22.05.2015 do XX.XX.XXXX. " Z uvedeného vyplýva absolútne nelogický záver súdu prvej inštancie o tom, že Žalobkyňou v 3. rade predložená organizačná schéma spoločnosti (Upadcu) účinná do dňa 22.05.2015-má preukazovať skutočnosť, ktorá s rozhodným obdobím- s obdobím od 22.05.2015 do XX.XX.XXXX absolútne nesúvisí, pre ktoré platila Upadcom schválená organizačná schému účinná odo dňa 22.05.2015. ktorej platnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom spochybnená. 17. Navyše podľa názoru Žalovaného vykonané dôkazy správnosť organizačnej schémy predloženej Žalobkyňou v 3. rade jednoznačne spochybnili a skutočnosť reálnej existencie voľného pracovného miesta obchodného zástupcu nepotvrdili, práve naopak preukázali, že takéto voľné pracovné miesto nikdy reálne neexistovalo. 18. Súd prvej inštancie sa podľa názoru Žalovaného opätovne náležíte nevysporiadal so skutočnosťou, ktorú uviedla svedkyňa N.. V. na pojednávaní a tento dôkaz - výpoveď svedkyne tiež nesprávne vyhodnotil. Súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku len bez ďalšieho konštatuje (bod 37): „Pracovné miesto referenta ekonomických činností v čase dania výpovede žalobcom zastávala N.. V.. Preto dané miesto nebolo možné žalobcom ponúknuť v rámci ponukovej povinnosti. Je preto nepodstatným, v koho riadiacej pôsobnosti dané funkčné miesto existovalo." Súd prvej inštancie podľa názoru Žalovaného však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže tento dôkaz jednoznačne preukazuje spornosť a nereálnosť organizačnej schémy predloženej Žalobkyňou v 3. rade, keďže podľa svedkyne bol jej nadriadeným vždy pán K. a nie Žalobkyňa v 3. rade, ako sa to v konaní pokúšala opakovane navodiť Žalobkyňa v 3. rade. Uvedené preukazuje, že organizačná schéma predložená Žalobkyňou v 3. rade nielenže nebola pravdivá a neodzrkadľovala reálny stav ani v čase doručovania výpovedí, ale nebola v súlade s reálnym stavom už od roku 2013, kedy svedkyni N.. V. vznikol pracovný pomer. Tento dôkaz zároveň závažným spôsobom spochybňuje reálnosť organizačnej schémy predloženej Žalobkyňou v 3. rade a v kontexte ďalších tvrdení jednak Žalobkyne v 2, rade ako aj samotnej Žalobkyne v 3. rade obsiahnutých v Rozsudku preukazuje, že Žalobkyňa v 3. rade nemohla hovoriť pravdu, keď uviedla, že bola nadriadenou svedkyne N. V. a zároveň tým bola vylúčená relevancia dôkazu - organizačnej schémy predloženej Žalobkyňou v 3. rade vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok pre platné ukončenie pracovného pomeru so Žalobcami v súvislosti s povinnosťou ponúknuť Žalobcom obsadenie pracovného miesta, s čím sa však súd prvej inštancie opätovne náležitým spôsobom nevysporiadal. Na základe identifikovaného nepravdivého tvrdenia Žalobkyne v 3. rade možno mať závažné pochybnosti o vierohodnosti celej argumentácie Žalobcov ako aj nimi do konania predložených listín najmä organizačných schém (falsus in uno, falsus in omnibus). Postup Žalobcov sa javí byť účelovým, smerujúcim k získaniu majetkového plnenia zo strany Úpadcu, a to bez reálnej existencie zákonného dôvodu. 19. Pochybnosť o správnosti a reálnosti organizačnej schémy tiež preukazuje výpoveď svedka L. K., ktorú súd prvej inštancie podľa názoru Žalovaného nesprávne no najmä opätovne bez akéhokoľvek odôvodnenia vyhodnotil ako účelovú a smerujúcu k zabezpečeniu úspechu vo veci, pričom svedok už ani nie je stranou sporu a výsledok konania je pre tohto svedka absolútne bezpredmetný, pričom na tomto základe súd prvej inštancie dospel len k ďalším nesprávnym skutkovým zisteniam. Z výpovede svedka L. K. ako osoby priamo nadriadenej obchodným zástupcom vyplýva, že žiaden obchodný zástupca sa nehľadal, boli plne uspokojené potreby zamestnávateľa troma zamestnancami na pozícii obchodného zástupcu a Žalobcom nemohol Žalovaný ponúknuť funkciu obchodného zástupcu, pretože Žalovaný mal plný stav. Súčasne ďalej uviedol, že niekedy v roku 2011-2012 sa ustálil počet obchodných zástupcov na čísle 3. Uvedené potvrdzuje, že najneskôr od roku 2012 v otázke počtu obchodných zástupcov nezodpovedala skutočná organizačná schéma Úpadcu obsahu dokumentu, ktorý mal popisovať organizačnú schému Úpadcu a predložila ho Žalobkyňa v 3. rade, ktorá mala podľa vlastných tvrdení vedenie organizačnej schémy na starosti. Inými slovami uvedené preukazuje, že nebol zosúladený evidovaný stav so stavom skutočným, za čo bola zodpovedná práve Žalobkyňa v 3. rade, čo je z daného pohľadu v tomto konaní pre ňu ako aj ostatných Žalobcov výhodou. 20. Dôkaz predložený Žalovaným - písomné rozhodnutie zo dňa 22.05.2015 o schváleni novej organizačnej schémy spoločnosti, ktorá mala byť prílohou daného rozhodnutia súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia neuznal za hodnoverný, pričom v tejto súvislosti len konštatoval, že rozhodnutie malo byť prijaté v X., pričom tam Žalovaný nemá sídlo (bod 33 Rozsudku). Ďalej súd uviedol, že v rozhodnutí nie je konštatované zrušenie jedného miesta - miesta obchodného zástupcu, rozhodnutie bolo vyhotovené zrejme dodatočne a čo do svojho obsahu nie je rozhodnutím o organizačnej zmene. Takýto záver súdu prvej inštancie považuje Žalovaný za zjavne nesprávne posúdený a z vykonaného dokazovania takýto záver nemožno vyvodiť. 21. V tejto súvislosti si Žalovaný dovoľuje tiež poukázať na zjavný vnútorný rozpor odôvodnenia Rozsudku súdom prvej inštancie, kedy na jednej strane dôkaz predložený Žalovaným - písomné rozhodnutie zo dňa 22.05.2015 o schválení novej organizačnej schémy spoločnosti, ktorá mala byť prílohou daného rozhodnutia vyhodnotí za nedôveryhodný a na strane druhej s týmto rozhodnutím spája viaceré právne účinky a rozhodné skutočnosti, ked' napr. v bode 32 Rozsudku uvádza: ,, O existencii daného pracovného miesta svedčí predložená organizačná štruktúra spoločnosti do 22.05.2015." Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie plne akceptuje, že organizačná schéma počnúc dňom 22.05.2015 bola iná, v súlade s prijatým rozhodnutím zo dňa 22.05.2015 o schválení novej organizačnej schémy spoločnosti. Žalovaný zdôrazňuje, že sa jedná o riadne rozhodnutie zamestnávateľa, ktorého platnosť nebola v konaní vyvrátená a teda je pre všetkých zamestnancov Úpadcu a pri rozhodovaní aj pre súd záväzné. Je úplne bezpredmetné polemizovať o hodnovernosti listiny, ako postupoval bez opodstatnenia súd prvej inštancie. 22. Miesto vyhotovenia „X." predmetného rozhodnutia bolo viackrát súdu prvej inštancie vysvetlené pôvodným právnym zástupcom Žalovaného JUDr. Jánom Mišurom. PhD., advokátom, ako zrejmá nesprávnosť v písaní, keďže advokát preposielal klientovi pripravené vzorové dokumenty. A aj keby Žalovaný prijal takéto rozhodnutie v X., prípadne v hociktorom inom mieste alebo by táto skutočnosť ani v rozhodnutí nebola uvedená, t.j. by absentovala, nemožno podľa názoru Žalovaného len na základe tejto skutočnosti vyvodzovať, že ide o nehodnovený dôkaz. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že sa jedná o riadne rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré je platné a účinné, keďže jeho neplatnosť nebola v konaní zistená. 23. Súd prvej inštancie v bode 33 odôvodnenia Rozsudku ďalej uvádza: ,, V samotnom rozhodnutí nie je konštatované zrušenie jedného miesta/miesta obchodného zástupcu/, ako to bolo uvedené v rozhodnutiach týkajúcich sa žalobcov, ktoré by sa logicky' premietlo do novej organizačnej schémy. " Skutočnosť, že v samotnom rozhodnutí nie je konštatované zrušenie jedného miesta - miesta obchodného zástupcu podľa Žalovaného práve len preukazuje a potvrdzuje skutočnosť, že žiadne reálne voľné miesto obchodného zástupcu neexistovalo a preto, keďže o žiadnej voľnej pracovnej pozícii nebola u zamestnávateľa vedomosť nemohlo dôjsť ani k jej zrušeniu. 24. Nová organizačná schéma v celom rozsahu nahradila pôvodnú organizačnú schému, ktorá odzrkadľovala všetky existujúce pracovné pozície u Úpadcu v rozhodnom čase a akékoľvek v minulosti existujúce pracovné pozície sa považujú za zrušené. Akceptáciou správnosti úvah súdu prvej inštancie o tom, že v samotnom rozhodnutí o schválení organizačnej schémy musí uviesť zamestnávateľ vždy všetky pracovné pozície, ktoré ruší by sme museli dospieť k absurdnému záveru o tom, že bez toho, aby zamestnávateľ disponoval predchádzajúcou organizačnou schémou, do ktorej by boli zaradené už podľa skutočnosti neaktuálne pracovne pozície by nedokázal zhotoviť novú organizačnému schému zodpovedajúcu aktuálnemu stavu, ked' by nemal informáciu o tom, ktoré pracovné miesta je potrebné zrušiť (ktoré sú navyše), a tak by nikdy nedokázal platne ukončiť pracovný pomer zo žiadnym svojim zamestnancom podľa $ 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. 25. Súd prvej inštancie bez ďalšieho v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním uzavrel, že skutočná organizačná schéma v čase dania výpovede Žalobcom je tá, ktorú predložila Žalobkyňa v 3. rade ako strana sporu, bez ohľadu na to, že sa jedná o organizačnú schému spracovanú priamo Žalobkyňou v 3. rade v znení neschválenom zamestnávateľom - Úpadcom. pričom pravdivosť tejto schémy bola vyvrátená viacerými dôkazmi, a to výpoveďou svedka L. K. ako konateľa Žalovaného, ktorý tento dokument ani nikdy nevidel a jeho pravdivosť v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP účinne poprel, výpoveďou svedka N. V., s ktorou sa súd prvej inštancie opätovne náležíte nevysporiadal a ktorej zhodnotenie je opätovne opomenuté a tiež existencia a predloženie organizačnej schémy účinnej počnúc dňom 22.05.2015 Žalovaným, ktorá bola jediným v tejto otázke rozhodným dokumentom ku dňu dania výpovede Žalobcom, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, pričom jej platnosť a rovnako ani platnosť rozhodnutia, na základe ktorého bola organizačná schéma prijatá, neboli v konaní žiadnym spôsobom spochybnené a prípadná neplatnosť tejto listiny nebola v konaní ani identifikovaná. K takémuto záveru súdu neexistuje žiaden dôkaz, ale práve naopak z vykonaného dokazovania práve vyplýva, že organizačná schéma evidovaná a dlhodobo spracovávaná Žalobkyňou v 3. rade je nesprávna a neodráža skutočný stav. Na základe vykonaného dokazovania, je nutné dospieť k záveru, že organizačná schéma, ktorá preukazuje reálny stav pracovných pozícii u Úpadcu ako zamestnávateľa do dňa 21.05,2015. ako aj odo dňa 22.05.2015 počítala len s tromi obchodnými zástupcami. 26. Samotná evidencia organizačnej schémy, ktorá pochádza zo spisu vedeného Žalobkyňou v 3. rade, náhľad webovej stránky do mesiaca august 2015, ako aj správa spoločnosti J. podľa názoru Žalovaného nie sú v žiadnom prípade dôkazným prostriedkom na základe ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že sa u Žalovaného nachádzalo akékoľvek voľné pracovné miesto. Súd prvej inštancie sa absolútne nekriticky bez ďalšieho stotožnil s tvrdením Žalobkyne v 3. rade, ktorá však je stranou sporu a na druhej strane ostatné dôkazy - výpoveď svedka L. K., správu spoločnosti J., výpoveď svedka T., výpoveď svedkyne N.. V., ktoré vyvracajú súlad organizačnej schémy spracovanej a predloženej Žalobkyňou v 3. rade so skutočnosťou a preukazujú, že reálne neexistovalo žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by mohol Žalovaný ako zamestnávateľ ponúknuť hociktorému zo Žalobcov, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, nehodnotil vo vzájomnej súvislosti a tak dospel k zjavne nesprávnemu skutkovému záveru, 27. Súd prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdil otázku včasnosti podania žaloby, kde sa navyše odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu a tento odklon nijako nezdôvodnil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.1 1.2017, sp. zn. 6CoPr/2/2017 (bod 13) uviedol: ,, V predmetnom konaní sa žalobca domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, preto pre posúdenie včasnosti podania žaloby je rozhodujúci dátum, kedy malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru v dôsledku tejto výpovede, t j. uplynutím výpovednej doby. " Pričom súd prvej inštancie uvádza (bod 26 Rozsudku), že nie je možné lehotu na podanie žaloby odvodzovať odo dňa nasledujúceho po okamžitom skončení pracovného pomeru, a to z dôvodu, že Žalovaný síce so Žalobcom v 1. rade ukončil pracovný pomer aj listom o okamžitom skončení pracovného pomeru, no právoplatným rozhodnutím súdu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhlásené za neplatné, čo ma za následok fikciu nepretržitého trvania pracovného pomeru (§ 79 Z P). Z uvedeného možno vyvodiť, že súd prvej inštancie posudzoval otázku včasnosti podania žaloby zo strany Žalobcu v 1. rade odlišne od právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom, a to na základe skutočného skončenia pracovného pomeru (okamžitým skončením pracovného pomeru), no potom nesprávne, najmä predčasne vyhodnotil, že išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru, nakoľko mal vedomosť, že v predmetnej veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v súčasnosti prebieha pred Najvyšším súdom SR dovolacie konanie pod sp. zn. 7Cdo/223/2017, na základe mimoriadneho opravného prostriedku uplatneného Žalovaným.... 31.Súd prvej inštancie sa podľa názoru Žalovaného tým, že pri rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení Žalobcov a z organizačnej schémy predloženej Žalobkyňou v 3. rade, ako jediných správnych a hodnoverných skutočností, čím zjavne preferoval len jednu stranu sporu, a to napriek tomu. že došlo k opakovanému spochybneniu tvrdení Žalobkyne v 3. rade, ako aj k spochybneniu organizačnej štruktúry predloženej Žalobkyňou v 3. rade na základe viacerých dôkazov, ktoré svojvoľne a značne pochybne vyhodnotil ako nehodnoverné, mohol dopustiť aj porušenia zásady rovnosti účastníkov civilného sporového konania, čím mohlo dôjsť k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie, ktoré má za následok porušenie procesných noriem civilného konania a zároveň aj porušenie práva na spravodlivý proces. Žalovaný plne akceptuje, že hodnotenie dôkazov je založené na voľnej úvahe súdu, v žiadnom prípade sa však nemôže jednať o absolútnu svojvôľu súdu, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorá dokonca vykazuje znaky nadržiavania. 32. Súd prvej inštancie v bode 32 Rozsudku uvádza: ,, Žalovaný nepredložil dôkaz navrhnutý protistranou, smernicu s organizačným poriadkom za roky 2014 a 2015 najprv s tvrdením, že sa ako archívny doklad nezachoval, neskôr so spochybnením samotnej existencie daného dokumentu za uvedené obdobie. Súd preto nemohol prijať jednoznačný záver o prípadnej zmene organizačnej štruktúry v danom období. " Skutočnosť, že Žalovanému sa nepodarilo dohľadať súdom vyžiadané dokumenty, resp. skutočnosť, že tieto dokumenty, ktorých spracovanie a vyhotovovanie mala na starosti práve Žalobkyňa v 3. rade ani neexistujú, nemôže byť v súdnom konaní na úkor Žalovaného, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Takýto postup súdu podľa Žalovaného preukazuje zvýhodňovanie strany Žalobcov. V danom prípade súd prvej inštancie absolútne opomína skutočnosti priamo vyplývajúce z vykonaného dokazovania (viď bod 24 Rozsudku), že posledná dohľadaná riadna organizačná schéma pred organizačnou schémou schválenou dňa 22.05.2015 bola organizačná schéma vypracovaná dňa 27.09.2012 priamo Žalobkyňou v 3. rade a v mene Úpadcu schválená Žalobcom v 1. rade ako konateľom. Je evidentné, že vypracovanie a schválenie týchto listín mali na starosti u Úpadcu práve Žalobcovia (1 a 3) a ich nevypracovanie z ich strany, v dôsledku ktorého Žalovaný tieto listiny nemohol do konania predložiť za súdom vyžiadané obdobie, nemôže byť v spore medzi stranami konania na ťarchu Žalovaného aj navzdory skutočnosti, že sa jedná o zamestnávateľa. Osobitné skutočnosti tohto sporového konania súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. 33. Súd prvej inštancie tiež vyhodnotil dôkaz predložený Žalovaným - písomné rozhodnutie zo dňa 22.05.2015 o schválení novej organizačnej schémy spoločnosti, ktorá mala byť prílohou daného rozhodnutia ako nedôveryhodný len na základe toho, že rozhodnutie malo byť prijaté v X., pričom tam Žalovaný nemá sídlo a že v rozhodnutí nie je konštatované zrušenie jedného miesta - miesta obchodného zástupcu. S odkazom na skutočnosti uvedené v bodoch 20 až 24 tohto odvolania Žalovaný uvádza, že sa jedná o riadne rozhodnutie zamestnávateľa, ktorého platnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom vyvrátená. Z obsahu novej organizačnej schémy spoločnosti - Úpadcu je zrejmé, že v čase dania výpovede Žalobcom neexistovala u zamestnávateľa žiadna voľná pracovná pozícia, ktorú by mohol Úpadca Žalobcom ponúknuť. Z tohto dôvodu nebola na strane Úpadcu daná ponuková povinnosť, lebo v čase dania výpovede neexistovala voľná pracovná pozícia, ktorú by mohol Úpadca žalobcom ponúknuť. Zo strany Úpadcu tak nemohlo dôjsť k porušeniu jeho ponukovej povinnosti ako zamestnávateľa voči Žalobcom. V tomto rozsahu nie je pochyb, že Žalovaný dôkazné bremeno svojho tvrdenia uniesol. Napriek uvedenému súd prvej inštancie organizačnú schému predloženú a vyhotovenú Žalobkyňou v 3. rade, ktorá nebola zo strany zamestnávateľa nikdy schválená, čo sama potvrdila Žalobkyňa v 3. rade a jej pravdivosť bola vykonaným dokazovaním spochybnená, vyhodnotil ako relevantnú, dôveryhodnú a preukazujúcu existenciu voľného pracovného miesta obchodného zástupcu. Takýto postup súdu prvej inštancie podľa názoru Žalovaného opätovne preukazuje preferovanie jednej strany sporu - Žalobcov. 34. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia určil neplatnosť výpovede voči všetkým Žalobcom. Aj keby Žalovaný, odhliadnuc od všetkých vyššie uvedených skutočností, ktoré jednoznačne vyvracajú existenciu voľnej pracovnej pozície v čase dania výpovedí Žalobcom, pripustil správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že existovala jedna voľná pracovná pozícia, je nutné vo vzťahu k výpovedi troch pracovných pomerov konštatovať, že Úpadca ako zamestnávateľ mohol realizovať ponukovú povinnosť len k jednej voľnej pracovnej pozícii a teda účinne (s prijatím druhej strany) vždy len voči jednému subjektu. Z tohto pohľadu tak potenciálne mohol zabezpečiť ďalšie zamestnávanie vždy len jednej osobe, vo vzťahu ku ktorej sa mohol dopustiť porušenia ponukovej povinnosti. Argumentom a contrario by sa muselo dospieť k záveru, že zamestnávateľ mohol zamestnať všetkých troch zamestnancov, s ktorými skončil pracovný pomer, čo však nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a záveru súdu prvej inštancie o tom, že existovala len jedna voľná pracovná pozícia. Sankcionovať zamestnávateľa za neobsadenie jednej potenciálne voľnej pracovnej pozície, nárokmi troch zamestnancov na náhradu mzdy, z ktorých mohol byť potenciálne ďalej zamestnávaný nanajvýš jeden zamestnanec, považuje Žalovaný za absolútne neprimerané v rozpore s dobrými mravmi... 36. Súd prvej inštancie opätovne nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 ods. 1 CSP a tak dospel k nesprávnemu skutkovému záveru. Podľa Žalovaného z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že miesto obchodného zástupcu reálne neexistovalo, keďže zo strany zamestnávateľa nebola potreba takéto miesto obsadiť a tomu zodpovedala aj aktuálna organizačná schéma zamestnávateľa. Žalovaný sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu vysloveným v Uznesení, od ktorého sa súd prvej inštancie v rámci Rozsudku odklonil úplne, podľa ktorého ponukovou povinnosťou v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) ZP nemožno zaťažiť zamestnávateľa vo vzťahu k pracovnému miestu, ktoré „existuje" nanajvýš iba formálne, nakoľko obsadením takéhoto miesta, by sa zamestnanec stal opätovne nadbytočným, čím by bol založený dôvod na postup podľa § 63 ods. 2 písm. b) ZP. Tomu ostatne zodpovedal aj ekonomický stav spoločnosti (Úpadcu), na ktorú boli začaté dve exekučné konania, následne začaté reštrukturalizačné konanie a povolená reštrukturalizácia, neskôr vyhlásený konkurz. 37. Žalovaný má za to. že úpadca ako zamestnávateľ splnil všetky zákonné podmienky pre platné ukončenie pracovných pomerov so Žalobcami, a to aj v súvislosti s povinnosťou ponúknuť Žalobcom obsadenie pracovného miesta, keďže z vykonaného dokazovania podľa názoru Žalovaného nie je možné vyvodiť, že by skutočne existovalo akékoľvek pracovné miesto, ktoré by mohol Úpadca ako zamestnávateľ ponúknuť ktorémukoľvek zo Žalobcov, a preto ho ponukovou povinnosťou v zmysle ust. § 63 ods. 2 písm. b) ZP nie je možné vo vzťahu k pracovnému miestu, ktoré reálne neexistuje zaťažiť. V tomto rozsahu je nutné konštatovať, že Žalovaný dôkazné bremeno v potrebnom rozsahu uniesol. 38. Ak by odvolací súd dospel k opačnému záveru, že žaloba Žalobcov je dôvodná a určil by, že výpoveď daná Žalovaným ako zamestnávateľom Žalobcom ako zamestnancom je neplatná, nie je podľa názoru Žalovaného spravodlivé požadovať od Žalovaného náhradu mzdy všetkými Žalobcami - zamestnancami, nakoľko by išlo len o jednu ponuku, o jedno pracovné miesto obchodného zástupcu, ktoré by mohlo byť ponúknuté iba jednému zo Žalobcov. 6. Žalobcovia vyjadrili s odvolaním nesúhlas cit.: ,,Žalovaný vo svojom odvolaní len opakuje tvrdenia prezentované v priebehu súdneho konania. Mám zato, že v samotnom konaní boli preukázané tvrdenia žalobcov o tom, že v čase výpovede mal žalobca voľné pracovné pozície, ktoré neponúkol ani jednému zo žalobcov, čím porušil ponukovú povinnosť zamestnávateľa. Súd 1. inštancie vyhodnotil všetky dôkazy správne, pričom postupoval v intenciách zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu. Pochybnosti žalovaného o splnení zákonom predpísanej formy rozsudku nemajú žiadny vplyv na jeho obsah a ani nie sú dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku. Vzhľadom k elektronizácii súdnictva je viac než pravdepodobné, že ak sa žalovanému dostal do dispozície rozsudok vo forme, ktorá nezodpovedá jeho predstavám bolo to len v dôsledku technickej chyby, ktorá v žiadnom prípade nemá dopad na obsah súdneho rozhodnutia. Súd I. inštancie náležite zdôvodnil svoje rozhodnutie ohľadom záveru, že u žalovaného existovalo voľné pracovné miesto. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednoznačne v čase dania výpovede žalobcom existovalo voľné pracovné miesto, ktoré bol povinný žalovaný ponúknuť žalobcom. Uvedené vyplynulo i z výpovede žalobkyne M. P. ako aj z predloženej organizačnej schémy. Je viac ako podozrivé, že v spoločnosti žalovaného sa ani v archíve nezachovala organizačná schéma iná ako tá, ktorá bolo predložená žalobcami a dokonca, že to ani žalovaný nedokázal sprostredkovať od spoločnosti, ktorá každoročne vykonávala povinný audit u žalovaného. Žalovanému uniká, že okresný súd jednoznačne zdôvodnil existenciu voľného pracovného miesta nielen inzerátom na web stránke žalovaného ale aj organizačným poriadkom a schémou žalovaného. Žalovanému rovnako uniká, že okresný súd jednoznačne uviedol, že rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorej súčasťou mala byť aj organizačná schéma boli účelové a to v bode 33: „..kde žalovaný už neuvádzal funkčné miesta žalobcov , ani štvrté funkčné miesto obchodného zástupcu , súd neuznal hodnoverným. Rozhodnutie malo byť prijaté v X. pričom žalovaný tam nemá sídlo. V samotnom rozhodnutí nie je konštatované zrušenie jedného miesta / miesta obchodného zástupcu/, ako to bolo uvedené v rozhodnutiach týkajúcich sa žalobcov, ktoré by sa logicky premietlo do novej organizačnej schémy. Rozhodnutie bolo zrejme vyhotovené dodatočne v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov. Samotné rozhodnutie čo do svojho obsahu nie je rozhodnutím o organizačnej zmene. Výpoveď štatutárneho zástupcu L. K. ako spoločníka a konateľa spoločnosti v časti týkajúcej sa hodnotenia funkčných miest obchodného zástupcu súd vyhodnotil ako účelovú. Organizačná schéma má zodpovedať počtu a štruktúre zamestnancov vzhľadom k prijatým rozhodnutiam organizácie v určenom čase. Vzhľadom k uvedenému jeho tvrdenie o evidencii „formálneho pracovného miesta“, ktoré organizácia fakticky voľné nemala a nemienila ho ani obsadiť sa javí účelovým tvrdením smerujúcim k zabezpečeniu úspechu vo veci...“ Pre rozhodnutie je nepodstatné, kto bol nadriadeným svedkyne V., koniec koncov z predloženej organizačnej schémy, ktorú predložil dokonca aj samotný žalovaný vyplynulo, že jej nadriadeným nebol p. K. ale formálne M. P.. Špekulácie o tom, že súd akceptuje že od dátumu 22.5.2015 bola iná, sú len subjektívnym názorom žalovaného. Je predsa jednoznačné, že ak žalovaný neurčil platné rozhodnutie o organizačnej zmene, nemohol ani prijať novú organizačnú schému a teda platil stav tak ako to označil žalovaný „ do 22. 5. 2015“. Žaloba o neplatnosť výpovede bola podaná riadne a včas v zákonnej lehote. Žalovaným tvrdené zvýhodňovanie žalobcov je nemiestne a nedôvodné, pričom to, že sa súd nestotožnil s obranou žalovaného nezakladá porušenie princípu rovnosti strán sporu: Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95)“. 7. Žalovaný vo vyjadrení zo 7.6.219 v podstate zotrval na svojej obrane, ktorej základ spočíva v označení tvrdeného voľného miesta obchodného zástupcu v organizačnej schéme a na webovom sídle len a len formálne. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec vo výroku aj správne právne posúdil. 9. Treba uznať žalovanému jeho odvolacie dôvody, v ktorých vytýka formálne chyby v rozsudku. Z vecného hľadiska však žiadna z formálnych chýb nie je takej intenzity, že by mala vplyv na vecnú stránku rozsudku. Výrok rozsudku jasne identifikuje výpovede a určuje ich za neplatné. Za opodstatnenú treba uznať aj argumentáciu o nie dostatočnej presvedčivosti rozsudku. V tomto smere však aj podľa názoru odvolacieho súdu existujú dôvody skôr pre potvrdenie rozsudku, ako pre jeho zmenu. 10. Býva skôr výnimočným taký prípad, akým je aj predmetná vec, kedy sa posudzuje rozviazanie pracovného pomeru s osobami predstavujúcimi v podstate jednu rodinu (otec, dcéra, manželka). V podstate jedným aktom prišli žalobcovia o prácu. Zdá sa, že kým žalobcovia mali pocit nekorektného prístupu v podobe až psychického nátlaku zamestnávateľa, tak na druhej strane vznikla obava o riadny chod firmy, ak by v nej mali žalobcovia naďalej fungovať, teda obava prameniaca z určitej nedôvery. Zdá sa preto, že žalovaný sa takto naakumulovanú nedôveru rozhodol vyriešiť cez zmenu organizačnej štruktúry tak, aby všetci tí, ktorých sa nedôvera týka, boli prepustení, no nie cez nespĺňanie predpokladov či podmienok, ale až do takej miery, že sa zmenila organizačná štruktúra firmy pripravená pre využitie pre žalobcov, tzv. ,, na mieru“, aby mohli byť prepustení. 11. Tak súd prvej inštancie, ako aj strany sporu argumentujú dobrými mravmi. Spomínané doslova tzv. ,,ušitie“ novej organizačnej zmeny, aby boli vybratí zamestnanci prepustení, podľa názoru odvolacieho súdu nekorešponduje dobrým mravom. Veď predsa, ak nejaký zamestnanec nespĺňa predpoklady či podmienky vykonávania práce, tak existuje právny dôvod na jeho prepustenie (§63 ods.1 písm.d/ ZP). Sotva si možno predstaviť dôsledky, ak by pracovné právo malo fungovať tak, že sa na nepohodlných zamestnancov vyhotoví organizačná zmena a účelovo použije materiálne nekorešpondujúci právny dôvod výpovede. A to aj v prípadoch, z ktorých predmetná vec, zdá sa, nie je výnimkou, že nastali dôvody na nedôveru a mohli byť prevažne na strane zamestnancov. 12. Odvolací súd rozumie obrane žalovaného, že subjektívne neuvažoval nad rozširovaním počtu obchodných zástupcov. Objektívne však existovali okolností, ktoré žalovaný neustrážil a ktoré mohli vyvolávať na strane tretích osôb pocit, že je miesto pre obchodného zástupcu. Oznam na webovom sídle na internete alebo papierová organizačná schéma mohli u kohokoľvek vyvolať dojem, že takéto miesto voľné je. Traja obchodní zástupcovia nepredstavujú prekážku pre ďalšieho, štvrtého. Zo strany žalobcov, ak sa dovolávali práve takéhoto miesta, možno síce pochybovať, či nejde o zneužitie situácie, no v kontradiktórnom procese dôkazy potvrdili takéto voľné miesto a oni sa ho dožadovali. 13. Isteže, takéto miesto by správne podľa žalovaného bolo iba pre jedného, no predstavovalo zákonný dôvod na jeho ponuku voči všetkým trom žalobcom. Na strane žalovaného vznikol stav dôkaznej núdze preukazovať v tomto štádiu odmietanie takéhoto miesta zo strany ktoréhokoľvek zo žalobcov. Argumenty o akejsi faktickej nadvláde žalovanej v 3. rade nad pracovnou schémou isteže majú svoju logiku, no v stave vzťahovej krízy zamestnávateľ voči všetkým zamestnancom, bez rozdielu, musí znášať dôsledky za existenciu takéhoto pracovného dokumentu a pri jeho zneužívaní vyvodiť adekvátne, hlavne primerané prostriedky. Obrana čo do výšky náhrady mzdy má svoju logiku, no má relevanciu pri rozhodovaní o výške náhrady, nie v danom štádiu a odvolací súd nechce prejudikovať žiadne rozhodnutie vo vzťahu k náhrade mzdy. 14. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov preto priklonil k argumentácii o nesplnení ponukovej povinnosti, a teda na stranu žalujúcich zamestnancov a potvrdil rozsudok ako vo výroku vecne správny (§387 ods.1 Csp). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).