Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/176/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717200710 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717200710.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX N., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 568,04 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 11Csp/14/2017 - 114 zo dňa 24.04.2018 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 5.568,04 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.568,04 eur odo dňa 05.07.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“ Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s úverovými zmluvami uzavretými so žalovaným v rokoch 2004 až 2008. 2. V odôvodnení rozhodnutia citujúc §§ 39, 52 - 54, 451 OZ; z. č. 258/2001 Z.z. a z. č. 129/2010 Z.z. okrem iného uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli uzavreté zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (predmetom konania sú nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia z celkom 9 zmlúv uzavretých v rokoch 2005 až 2008, poznámka odvolacieho súdu). Súd mal za to, že predmetné zmluvy mali obsahovať údaje, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá obligatórne a ich absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. 3. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa v konaní preukázala, že až prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorému dňa 01.07.2016 udelila plnú moc na jej zastupovanie, získala vedomosť o tom, že žalovanému poskytla podstatne vyššie plnenie ako predstavovala skutočná výška úveru, bez toho, aby na to existoval reálny dôvod. Keďže žaloba bola podaná na Okresnom súde Poprad dňa 26.01.2017, bola podaná v subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehote. Všeobecná premlčacia lehota je tri roky a táto neuplynula a podstatné bolo, že súd zistil, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil až pri rokovaní s právnym zástupcom. 4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP. 5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie o neuplynutí 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 6. V nasledujúcich vyjadreniach žalobkyňa aj žalovaný zotrvali na svojich argumentáciách. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť z celkom 9 zmlúv uzavretých medzi stranami sporu, a to: zmluva č. XXXXXXX zo dňa 30.08.2004, bezdôvodné obohatenie vo výške 318,67 Eura; zmluva č. XXXXXXX zo dňa 24.05.2005, bezdôvodné obohatenie vo výške 120,83 Eura, zmluva č. XXXXXXX zo dňa 24.08.2005, bezdôvodné obohatenie vo výške 172,60 Eura; zmluva č. XXXXXXX zo dňa 28.11.2005, bezdôvodné obohatenie vo výške 300,09 Eura; zmluva č. XXXXXXX zo dňa 04.05.2006, bezdôvodné obohatenie vo výške 955,98 Eura; zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2006, bezdôvodné obohatenie vo výške 2 317,65 Eura; zmluva č. XXXXXXX zo dňa 27.02.2007, bezdôvodné obohatenie vo výške 371,14 Eura; zmluva č. XXXXXXX zo dňa 10.10.2007, bezdôvodné obohatenie vo výške 570,92 Eura; zmluva č. XXXXXXX zo dňa 04.03.2008, bezdôvodné obohatenie vo výške 108,22 Eura. 9. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že: „Súdu z predloženia samotných zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru je zrejmé, že zámerom žalobkyne bolo získať finančné prostriedky, ...“ Predmetné zmluvy sa však v spise nenachádzajú. Žalobkyňa už v žalobe uviedla, že nimi nedisponuje a žiadala, aby súd vyzval žalovaného na ich predloženie. Uvedené súd prvej inštancie neurobil, a napriek tomu, že so zmluvami sa neoboznámil a nebol mu známy ich obsah, prijal záver o tom, že sú bezúročné a bez poplatkov. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu k tomu, aby mohol súd konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmlúv je potrebné, aby sa oboznámil s ich obsahom. V tomto prípade tak súd prvej inštancie neurobil, navrhovaný dôkaz nevykonal a teda nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd, vzhľadom na to, že z rozhodovacej činnosti mu je známy bežný obsah formulárových zmlúv žalovaného, týmto nekonštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nie je správny, avšak nevyplýva zo skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie nenáležite zistil. 11. Súd prvej inštancie sa takisto nesprávne vysporiadal s otázkou uplynutia objektívnej premlčacej doby. V prvom rade sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou dĺžky premlčacej doby, keď bez ďalšieho len konštatoval, že všeobecná premlčacia doba je tri roky. Napriek tejto konštatácii súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel napriek tomu, že z obsahu spisu a podaného odvolania vyplýva, že časť žalovaných nárokov by mala byť premlčaná už aj v 10 - ročnej objektívnej premlčacej dobe. 12. Pokiaľ však ide o otázku subjektívnej premlčacej doby, správne súd prvej inštancie uviedol, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, kedy sa spotrebiteľ skutočne dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo je v tomto prípade dňa 01.07.2016. 13. V žalobe žalobkyňa okrem iného uviedla čísla jednotlivých zmlúv, dátum ich uzavretia a výšku bezdôvodného obohatenia. Kontrolným sčítaním týchto súm odvolací súd zistil, že celková výška bezdôvodného obohatenia by mala byť nižšia, nie 5 568,04 Eura, ako uviedla žalobkyňa, a ako to prevzal súd prvej inštancie do vyhovujúceho výroku rozsudku. Táto chyba má zrejme svoj pôvod vo Výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 01.07.2016 (č.l. 5 súdneho spisu), kde žalobkyňa pri zmluve č. XXXXXXX ako výške bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy uviedla sumu 703,08 Eura, čo je celková suma úveru spolu s odplatou, ale výška bezdôvodného obohatenia by mohla byť 371,14 Eura (č.l.8 súdneho spisu). 14. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. 15. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 16. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. 17. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. 18. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav, rozsudok zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 19. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vyžiadať úverové zmluvy od žalovaného a až po oboznámení sa s nimi a po riadnom vykonaní tohto dôkazu posúdiť, či sú dané dôvody na ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiada s plynutím a dĺžkou objektívnej premlčacej doby pri tom - ktorom žalovanom nároku vo vzťahu ku každej zmluve berúc do úvahy aplikačnú prax odvolacieho súdu (napr. uznesenie č.k. 1Co/5/2019 zo dňa 21.2.2019, č.k. 3Co/105/2018 zo dňa 11.12.2018, č.k. 22Co/85/2018 zo dňa 11.10.2018, č.k. 19Co/88/2018 zo dňa 4.10.2018 a ďalšie). Takisto bude potrebné ustáliť reálnu výšku žalovanej sumy. 20. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí, ktoré náležite odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné predpoklady dané v § 220 ods. 2 CSP, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP). 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).