Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21CoP/96/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200321 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718200321.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená U. práce, sociálnych vecí a rodiny v W., dieťa rodičov R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 4, W., právne zastúpený JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 1116, Poprad a V. G., nar. XX.XX.XXXX, W., B. 2, W. právne zastúpená Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 442 500 29, o návrhu matky, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14P/14/2018-44 zo dňa 25.10.2018, takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Matka je o p r á v n e n á stretávať s maloletou V. každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod a nadväzujúcu nedeľu v čase od 10.00 hod do 14.00 hod.. II. Matka je oprávnená telefonicky kontaktovať maloletú každý pondelok, stredu a piatok v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. Otec je povinný maloletej zabezpečiť telefón či iné zariadenie výpočtovej techniky, so sprístupnením údajov matke, potrebných na uskutočnenie telefonického kontaktu. III. Otec je povinný maloletú V. na styk s matkou riadne pripraviť a v čase začatia styku ju odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú od otca prevziať. Po skončení styku je matka povinná maloletú odovzdať otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný maloletú od matky prevziať. IV. Nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14P/14/2018. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Matka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala úpravy styku s maloletou do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „Vydáva toto neodkladné opatrenie: 1. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou V. G., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. 2. Otec je povinný vydať maloleté dieťa matke v stanovenú dobu a čas pred jeho bytom riadne upravené a matka je povinná odovzdať maloleté dieťa otcovi v stanovenú dobu a čas pred jeho bytom riadne upravené. 3. Uvedené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14P/14/2018.“ 3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 360 ods. 1, § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. 4. Súd návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keďže nevzhliadol žiaden dôvod z akého by sa matka nemohla stretávať s maloletým dieťaťom. III. Obsah odvolania matky 5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Maloletá aktívne odmieta styk s matkou, pred matkou sa skrýva, má z nej strach. Matka využíva každý okamih osamote na vyvolávanie konfliktov a následne podávanie trestných oznámení, že účelom zhoršenia obrazu o otcovi na súdnom pojednávaní. Otec osobne plne zabezpečuje starostlivosť o maloletú, dokonca zmenil zamestnanie, aby mal pracovný čas prispôsobený mal. V.. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. 6. Matka uviedla, že s dcérou má veľmi dobrý vzťah, dcéra sa na matku teší, chcela by bývať u matky častejšie. Napadnuté uznesenie považovala za vecne správne. 7. Ustanovený opatrovník navrhol nariadenie znaleckého dokazovania, aby boli odborne posúdené citové väzby medzi dieťaťom a rodičmi a zhodnotené predpoklady oboch rodičov pri podieľaní sa na výchove mal. V.. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené podmienky na zmenu napadnutého uznesenia. 9. Úvodom je potrebné poznamenať, že v preskúmavanom prípade rozhoduje odvolací súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho je rozsah dokazovania podstatne zúžený. Súd viazaný krátkou zákonnou lehotou na rozhodnutie o podanom návrhu vykonáva len nevyhnutné procesné úkony, potrebné na osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich bezodkladnú úpravu pomerov. Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj v konaniach starostlivosti súdu o maloletých, avšak len za predpokladu ohrozenia či porušenia najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, ktorý stojí nad záujmami rodičov či iných zúčastnených osôb. 10. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/293/2014 - 53 zo dňa 28.5.2015 bola mal. V. zverená do osobnej starostlivosti otca. Zo záverečnej správy mediátora zo dňa 27.8.2018 vyplýva, že medzi rodičmi je hlboký konflikt, zo strany matky problematická komunikácia vyúsťujúca do agresivity, kričania a obviňovania. Mediátor navrhol ponechať maloletú v osobnej starostlivosti otca a upraviť styk s matkou v rozumnej miere (č.l. 105 - 106 spisu). 11. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa 12. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 13. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15. Odvolací súd predovšetkým nespochybňuje skutočnosť, že nositeľmi rodičovských práv a povinností sú obaja rodičia, vystupujúci vo vzťahu k ich výkonu rovnocenne. Za dôležitú okolnosť považuje odvolací súd presťahovanie sa otca s maloletou z W. do A., bez predchádzajúceho súhlasu matky. Je zrejmé, že súčasná vzdialenosť bydlísk rodičov, matku fakticky vylučuje z výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, čím dochádza k obmedzovaniu jej rodičovských práv a povinností. 16. Pokiaľ však ide o adaptáciu maloletej v novom prostredí, odvolací súd má preukázané, že maloletá si na nové prostredie dobre zvyká. Podľa vyjadrenia ÚPSVaR Bratislava zo dňa 06.05.2019 šetrením bytových a sociálnych pomerov neboli zistené žiadne nedostatky. Otec býva s maloletou v prenajatom byte s p. V., pričom otec si plánuje zabezpečiť vlastné bývanie. Pri pohovore mal. V. uviedla, že v škole sa jej páči, má tam kamarátky, nechce ísť do W. za matkou. Chýba jej brat F.. Dobrá adaptácia bola potvrdená aj p. V. V., ktorá okrem iného opísala situáciu, keď prišla pre mal. V. do školy, a tá najprv začala plakať, pretože sa zľakla, že po ňu prišla jej matka. 17. Za danej skutkovej situácie zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, je potrebné upraviť styk dieťaťa s druhým rodičom v takej miere, aby zásada rovnocennej osobnej starostlivosti bola v čo najväčšej miere dodržiavaná. V prejednávanom prípade však nemožno prehliadnuť vytvorenú vzdialenosť bydlísk rodičov a odmietavý postoj maloletej k matke. Podľa vyjadrení základnej školy s materskou školou v W., ktorú maloletá navštevovala, je maloletá po príchode do materskej školy s otcom pokojnejšia a vyrovnanejšia, naopak, pri príchode s mamou plače, je vzdorovitá, veľakrát na ňu mama kričí. Pri rozhovore o rodičoch viac presadzuje otca. Keď prišla matka po maloletú do škôlky (pôvodne ju mala vyzdvihnúť otcova sestra), maloletá utiekla a ušla do spálne, plakala a odmietala ísť s mamou. Matka začala slovne útočiť na učiteľky a obvinila ich, že berú úplatky (vyjadrenie zo dňa 23.5.2018, č.l. 64 spisu). Z vyjadrenia základnej školy v A. vyplýva, že maloletá do školy chodí rada, v učení sa zlepšuje, po telefonátoch s matkou býva rozladená a obáva sa toho, že ju príde vyzdvihnúť zo školy. 18. S poukazom na zistený skutočný stav veci odkazuje odvolací súd na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“): Z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128). Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (Voleský proti Českej republike, rozsudok z 29. 6. 2004, ods. 118, Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006 , ods. 109). ESĽP opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. Fiala proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96). Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča) je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006). 19. Je úlohou odvolacieho súdu zohľadniť podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi konania po vydaní napadnutého uznesenia. Ako už bolo vyššie uvedené, otec sa presťahoval s maloletou do A., matka ostala bývať v W.. Nepochybne, súdom prvej inštancie nariadená úprava styku sa javí neefektívna, nadmerne zaťažujúca mal. dieťa cestovaním medzi bydliskami rodičov každý párny víkend. Samozrejme, odvolací súd rešpektuje fakticitu nastoleného stavu, a teda súčasný pobyt maloletej v A.. V najlepšom záujme maloletej však je, aby mala vytvorený priestor na rozvíjanie vzájomných citových väzieb s oboma rodičmi, pri súčasnej ochrane jej zdravého fyzického a duševného vývinu. 20. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách.“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14. 03. 2017). 21. Zohľadňujúc všetky relevantné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, riešiac predovšetkým vzájomnú konfrontáciu záujmu maloletej na rozvíjaní vzťahu s oboma rodičmi a jej nadmerným zaťažením cestovaním v dôsledku markantnej vzdialenosti bydlísk rodičov, oprávňuje odvolací súd matku stretávať sa s maloletou každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod a nadväzujúcu nedeľu v čase od 10.00 hod do 14.00 hod.. 22. „Čo sa týka ďalšieho dôvodu uvedeného mestským súdom pre tak obmedzený styk, tak ani vzdialenosť bydliska rodičov nie je sama o sebe dôvodom obmedzenia styku. Pri rozhodovaní o styku tiež nie je možné totiž prehliadnuť, že to bola matka, ktorá dieťa zo spoločnej domácnosti vytrhla. Také konanie matky je protiprávne, pretože určenie miesta bydliska dieťaťa je súčasťou rodičovskej zodpovednosti, ktorá je zdieľaná oboma rodičmi (viď § 858 Občianskeho zákonníka). Jeden z rodičov teda nemôže bydlisko dieťaťa zmeniť proti vôli druhého rodiča (ROGALEWICZOVÁ, R. Právo rodiča na určenie miesta bydliska dieťaťa, Právnik 4/2015, roč. 154, s. 296 - 307). Také konanie by bolo ospravedlniteľné, iba pokiaľ by pre taký krok existovali nejaké závažné dôvody, ako napríklad ochrana fyzickej integrity rodiča alebo dieťaťa v prípade domáceho násilia zo strany druhého rodiča. Také skutočnosti však neboli matkou v návrhu na zverenie dcéry do starostlivosti ani tvrdené, tím menej pred súdom preukázané. Je teda nespravodlivé, aby matka fakticky profitovala z toho, že dieťa protiprávne odviezla do 200 km vzdialeného miesta. Skutočnosť, že jeden z rodičov protiprávne (jednostranne) zmení bydlisko dieťaťa je podstatnou okolnosťou, ktorú je treba zohľadniť pri rozhodovaní, komu dieťa zveriť do starostlivosti a pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach styku. Napríklad k odovzdávaniu dieťaťa na styk by malo zásadne dochádzať v mieste pôvodného bydliska dieťaťa. Pre iné rozhodnutie by mali existovať dostatočne závažné dôvody, ktoré by mali byť v súdnom rozhodnutí vysvetlené.“ (z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03. 2017). 23. Vzdialenostnú priepasť medzi bydliskami rodičov zapríčinil otec svojim rozhodnutím presťahovať sa s maloletou do Bratislavy, preto je len spravodlivé, aby znášal ťarchu svojho rozhodnutia. Z tohto dôvodu odvolací súd uložil otcovi povinnosť maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v čase začatia styku ju odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú od otca prevziať. Po skončení styku je matka povinná maloletú odovzdať otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný maloletú od matky prevziať. 24. Isteže, zásada rovnocennej osobnej starostlivosti o maloletú nie je dodržaná, osobný styk matky s maloletou je len minimálny, zodpovedá však okolnostiam prejednávaného prípadu. Súčasná nemožnosť jeho rozšírenia na ostatné víkendy v mesiaci, núti odvolací súd k hľadaniu alternatív styku, ktoré nebudú spojené s cestovaním medzi bydliskami rodičov. Z tohto dôvodu odvolací súd pristúpil k nariadeniu telefonického kontaktu maloletej s matkou v rozsahu 1 hodiny každý pondelok, stredu a piatok. Podľa názoru odvolacieho súdu telefonický kontakt či už prostredníctvom telefónu alebo iného zariadenia výpočtovej techniky, umožňujúcej telefonický kontakt, umožní maloletej ľahšie sa vyporiadať s pretrvávajúcim strachom z matky a jej prípadného rozhodnutia prevziať maloletú do svojej osobnej starostlivosti. 25. Týmto spôsobom bude styk matky s maloletou prebiehať do skončenia konania vo veci samej. Neodkladným opatrením nedochádza k prejudikovaniu veci, preto nie je vylúčené, že skutkové zistenia z vykonaného dokazovania vo veci samej, odôvodnia prijatie právneho záveru, odlišného od výroku neodkladného opatrenia. Do tej doby však odvolací súd považuje nariadený styk za primeraný okolnostiam prejednávaného prípade, sledujúc udržanie citových väzieb medzi maloletou a matkou. 26. Za daného stavu odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého uznesenia postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).