Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/42/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200230 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200230.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo Bukovo Belá nad Cirochou, so sídlom Tajch 766/15, Belá nad Cirochou, IČO: 17151104, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Šatníkom, so sídlom Mierová 64/2, Humenné, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15. januára 2019 č. Xo28/2018/Mi spolu s rozhodnutím Okresného úradu Snina, katastrálneho odboru č. X-32/2018/Zu zo dňa 5. októbra 2018, na základe správnej žaloby, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov číslo: Xo28/2018/Mi zo dňa 15.01.2019 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Snina, katastrálny odbor číslo: X-32/2018/ Zu zo dňa 05.10.2018 a vec v r a c i a Okresnému úradu Snina, katastrálny odbor na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 02.10.2018 žalobca doručil Okresnému úradu Snina, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte. V návrhu žalobca uviedol, že v roku 2014 požiadal o opravu chyby vzniknutej pri ROEP v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), pričom konanie bolo vedené pod č. X41/2014, v ktorom bola konštatovaná chyba, ale žiadosti nebolo vyhovené titulom uplynutia viacročnej doby od ukončenia ROEP. Žalobca poukázal na novelu katastrálneho zákona od 01.10.2018, v zmysle ktorej je v právomoci katastrálneho úradu vykonať opravu predmetnej chyby. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-32/2018/Zu zo dňa 05.10.2018 ako správny orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 18 ods. 1 písm. a) a § 22 ods. 2 katastrálneho zákona vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-32/2018 v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavil. 3. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia č. X-32/2018/Zu zo dňa 05.10.2018 poukázal na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia a uviedol, že na základe podnetu žalobcu zo dňa 04.06.2014, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný v registri „pod č. X-41/2014“ začal prvostupňový správny orgán konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, spočívajúcej v zámene pri označení pozemkov registra E KN parcelnými číslami XXX/X a XXX/X. Rozhodnutím č. X-41/2014-2/Zu zo dňa 21.07.2014 katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-41/2014 zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Voči uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Xo 34/2014/Lu zo dňa 31.10.2014, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. Následne prvostupňový správny orgán v rámci opätovného prešetrenia zistil, že v zmysle písomnej časti ROEP v katastrálnom území v Belá nad Cirochou boli parcely KN registra „E“ č. xyz, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX odčlenené z pôvodnej parcely KN registra „E“ č. XXX/X hranicou druhu pozemku. Parcely KN registra „E“ č. xyz, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX boli zapísané na list vlastníctva na č. XXXX v katastrálnom území Belá nad Cirochou na základe rozhodnutia Okresného úradu v Snine - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. OPPaLH-2003/41589-Ši zo dňa 13.10.2003, ktoré je v katastri evidované v registri „Z“ pod číslom xyz (č. z. 28/2005), a ktorým bol do katastra nehnuteľností v katastrálnom území Belá nad Cirochou zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „ROEP“). K parcelám KN registra „E“ č. xyz, xyz, xyz, xyz a xyz boli na list vlastníctva č. xyz zapísané prislúchajúce vlastnícke vzťahy z pozemkovoknižnej zápisnice č. 402 z katastrálneho územia Belá nad Cirochou, keďže v zmysle písomnej ROEP boli odčlenené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. xyz. V zmysle písomnej časti ROEP v katastrálnom území Snina bola parcela KN registra „E“ č. xyz (odchádzajúca parcela do katastrálneho územia Snina) odčlenená z pôvodnej parcely KN „R“ č. xyz hranicou katastrálneho územia (pôvodná parcela KN registra „E“ č. xyz bola z katastrálneho územia Belá nad Cirochou). Parcela KN registra „E“ č. xyz bola teda zapísaná na list vlastníctva č. xyz na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Humenné č. 2007/00429-Šj zo dňa 16.10.2007, ktoré je v katastri nehnuteľností evidované v registri „Z“ pod č. xyz (č. z. 1555/2008) a ktorým bol do katastra nehnuteľností v katastrálnom území Snina zapísaný ROEP. K parcele KN registra „E“ č. xyz boli na list vlastníctva č. xyz zapísané prislúchajúce vlastnícke vzťahy z listu vlastníctva č. xyz, resp. z pozemkovoknižnej zápisnice č. 710 z katastrálneho územia Belá nad Cirochou, keďže v zmysle písomnej časti ROEP bola odčlenená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. xyz. V rámci konania ROEP v katastrálnom území Belá nad Cirochou a v katastrálnom území Snina došlo zrejme k nesprávnemu priradeniu vlastníckych vzťahov k novovytváraným parcelám KN registra „E“ č. xyz, xyz, xyz, xyz a xyz v katastrálnom území Belá nad Cirochou a k novovytváranej parcele KN registra „E“ č. xyz v katastrálnom území Snina. Pri prešetrení skutkového stavu teda prvostupňový správny orgán konštatoval zistený nesúlad písomnej a grafickej časti ROEP v katastrálnom území Belá nad Cirochou a v katastrálnom území Snina. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že bolo potrebné riešiť zápis vlastníckeho práva v zmysle návrhu žalobcu na liste vlastníctva č. xyz k parcelám KN registra „E“ č. xyz, xyz, xyz, xyz a xyz v katastrálnom území Bela nad Cirochou a taktiež by bolo potrebné riešiť zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. xyz k parcele KN registra „E“ č. 5/xyz v katastrálnom území Snina. Ďalej konštatoval, že od zápisu KN registra „E“ č. 5/xyz na list vlastníctva č. xyz v katastrálnom území Snina na základe č. z. 1555/2008 došlo k zmene v katastrálnom operáte na základe neskorších listín. 5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-41/2014-3/Zu zo dňa 10.03.2015 návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona, ktorý podal žalobca a ktorý bol dňa 04.06.2014 na Okresnom úrade Snina, katastrálnom odbore zaevidovaný v registri X pod číslom X-XX/XXXX zamietol z dôvodu, že nie je oprávnený vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahol do vlastníckeho práva účastníkov. 6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. X-32/2018/Zu zo dňa 05.10.2018 na základe vyššie uvedených skutočností rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, na základe ktorého prijal záver, že v zmysle citovaného ustanovenia správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, čo je daný prípad. 7. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. X 32/2018/Zu zo dňa 05.10.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Stručný priebeh napadnutého rozhodnutia 8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: Xo 28/2018Mi zo dňa 15.01.2019 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Snina, katastrálneho odboru (ďalej len „prvostupňová správny orgán“) č. X 32/2018/Zu zo dňa 05.10.2018. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, odvolacie námietky žalobcu, najmä citoval ustanovenia § 16 ods. 1, § 16 ods. 2, § 16 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, § 59 katastrálneho zákona. 9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť, ktorej podstata spočíva v tom, že ak sa tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán pred zastavením konania musí skúmať, či ide o totožnosť veci, ktorá je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav, pričom podmienky totožnosti musia byť splnené kumulatívne. Žalovaný sa v odvolacom konaní vysporiadaval najmä s otázkou, či boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania a preto preveroval totožnosť účastníkov konania, totožnosť predmetu konania a skutkový stav. 10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav vo vzťahu k parcele E KN č. xyz a E KN č. xyz. Konštatoval, že pozemkovoknižná parcela mpč. xyz, vytvorená z mpč. xyz bola zapísaná v pozemkovej knihe ( ďalej len „PKV“) č. 710 v prospech jednotlivých spoluvlastníkov na základe kúpnopredajnej zmluvy z 9.2.1937. Na základe D 29/92 bo vykonaný zápis k parcele E KN č. xyz v prospech W. v podiele 2/356, následne boli na LV č. xyz postupne zapísaní ďalší spoluvlastníci. Na základe právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP v k.ú. Belá nad Cirochou číslom zmeny 28/05 bol okrem iných vykonaný zápis parcely E KN č. xyz na LV č. xyz v prospech jednotlivých spoluvlastníkov podľa zápisov v PKV č. 710. Podľa písomnej časti ROEP bola z parcely E KN č. xyz odčlenená parcela E KN č. xyz hranicou k.ú. Snina (odchádzajúca parcela do k.ú. Snina). Na základe rozhodnutia o schválení ROEP v k.ú. Snina bola parcela E KN č. xyz zapísaná na LV č. xyz pod číslom zmeny 155/2008 a zapísané prislúchajúce vlastnícke vzťahy z LV č. xyz v k,ú. Béla nad Cirochou. Z kópie mapy určeného operátu na parcely E KN. č. xyz, xyz vyplýva, že parcela E KN č. xyz bola odčlenená z parcely E KN č. xyz (nie z parcely xyz). Pozemkovoknižná parcela mpč. xyz bola zapísaná v PKV č. 402 v k.ú. Belá nad Cirochou v prospech Československého štátu, Drevokombinátu Košice , n.p.,( zápis je uvedený pod č.d. XXX.) Na základe rozhodnutia OÚ Snina, katastrálneho odboru č. X 185/2001 bola parcela mpč. xyz zapísaná na LV č. xyz v k.ú. Belá nad Cirochou ako parcela E KN č. xyz v prospech SR, v správe Lesy SR, š.p. Podľa písomnej časti ROEP v k.ú. Belá nad Cirochou boli z parcely E KN č. XXX X odčlenené parcely E KN č. xyz, XXX/X, XXX/X,XXX/X, XXX 9. xyz0, XXX.XX. xyz, xyz a zapísané na LV č. xyz v prospech SR - Slovenský pozemkový fond. Z kópie mapy určeného operátu vyplýva, že parcely E KN č. XXX/X až XXX XX boli odčlenené z parcely E KN č. xyz (nie z parcely xyz). 11. Na základe uvedeného skutkového stavu mal žalovaný preukázaný nesúlad písomnej a grafickej časti ROEP v k.ú. Belá nad Cirochou a k.ú. Snina. Tento skutkový stav bol zistený už v predchádzajúcom konaní vedenom pod č. X 41/2014-2/Zu. V danom prípade je nesporné, že nový návrh na opravu chyby zo dňa 12.10.2018 podal rovnaký právny subjekt - žalobca, v tej istej veci, pričom skutkový stav sa podstatne nezmenil, čo napĺňa zákonný dôvod zastavenia konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, nakoľko všetky tieto podmienky boli splnené kumulatívne. 12. Žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Sžso/3/2014 zo dňa 11.03.2014 ( „res iudicata“ svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie bez ďalšieho k zastaveniu správneho konania. Táto procesná prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok, alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, týka sa rovnakého predmetu konaniu a tých istých osôb, s výnimkou prípadu , ak sa podstatne zmenil skutkový stav); v rozsudku sp. zn. 1 Sžr 12/2010 ( pre správne konanie je prekážka konania res iudicata modifikovaná tým, že ako odkladaciu podmienku pripúšťa podstatnú zmenu skutkového stavu. Táto podstatná zmena skutkového stavu veci, však musí nastať až po právoplatnom rozhodnutí). 13. Žalovaný k poukazu žalobcu na zmenu právnej úpravy konania o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle novely katastrálneho zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 1.10.2018 (zákon č. 212/2018 Z.z), zaujal stanovisko, že zmena právnej úpravy § 59 katastrálneho zákona s účinnosťou od 1.10.2018 nie je totožná s „podstatnou zmenou skutkového stavu“, ktorá predstavuje dôvod, pre ktorý správny orgán nie je oprávnený aplikovať ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. 14. Žalovaný prijal záver, že za daného skutkového a právneho stavu v prejednávanej veci, aj keby sa (hypoteticky) vykonalo nové konanie podľa § 59 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona, vykonaniu opravy chyby bráni skutočnosť, že od zápisu parcely E KN č. xyz na LV č. xyz v k.ú. Snina vykonaného číslom zmeny 1555/2008, došlo k zmenám zápisov vlastníckeho práva na základe neskorších listín napr. na základe dedičských rozhodnutí, resp. zmlúv o prevode vlastníctva príslušných spoluvlastníckych podielov: V 86/09, Z 415/09, V 459/09. Z 772/09. Z 772/09, Z 431/10, Z 748/10, Z 3102/10, Z 1103/10,V 612/11. Z 1177/11, , Z 1312/11, Z 341/12, V 406/12, Z 1222/13, Z 1320/13, Z 884/14, Z 1079/14, Z1449/14Z 505/15, Z 629/15, Z 702/15, Z 696/15, Z 944/15, Z 1564/15. Z 1662/15, Z 548/2016, Z 665/16, Z 1550/16, V1263/16, V 206/17, V 386/17, Z 999/17. Z 42/18, V 357/18, V 394/18, Z 941/18. V časti C LV sú zapísané záložné práva Z 250 14 na podiel B 288, Z 1521/15 na podiel pod B 158. Argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nie je možné akceptovať. Nesúlad písomnej a grafickej časti ROEP v k.ú. Belá nad Cirochou a k.ú. Snina nie je možné riešiť jednostranne iba vo vzťahu k parcelám E KN' Č. XXX/ X, XXX 4. XXX/X, xyz, xyz. xyz, xyz zapísaným na LV č. xyz v k.ú. Belá nad Cirochou v prospech SR - Slovenský pozemkový fond, ale aj vo vzťahu k parcele E KN č. xyz na LV č. xyz v k.ú. Snina, nakoľko po spracovaní ROEP došlo k zámene parciel E KN č. xyz a E KN xyz čomu zodpovedali aj nesprávne zápisy vlastníckych vzťahov. 15. Žalovaný uznal námietku žalobcu, že predmetom jeho návrhu je oprava chybného zápisu, nie riešenie vlastníckeho práva, nakoľko ROEP musí vychádzať z platných nadobúdacích titulov a omyl pri zápise nemôže byť dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva. Avšak uviedol, že spoluvlastníci, ktorí nadobudli podiel na parcele E KN č. xyz na základe verejných a iných listín po zápise ROEP sú zapísaní v súlade s týmito listinami, ktoré deklarujú ich vlastnícke právo. Tieto nadobúdacie tituly doposiaľ neboli zrušené. Problém nesprávnych zápisov v katastri nehnuteľností dotknuté subjekty môžu riešiť dohodou, napr. dohodou o urovnaní, resp. zámennou zmluvou, príp. v občianskoprávnom sporovom konaní. 16. Žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku 7 Sžr/34/2016 zo dňa 25. 01. 2018: „Ak medzi chybným zápisom do katastra nehnuteľností a žiadosťou o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa §59 katastrálneho zákona boli vykonané ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností, nemožno vykonať opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, a to predovšetkým z dôvodu ochrany dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva.“; rozsudku sp.zn. 6 S/266/2013 zo dňa 12. 09. 2014: „Údaje katastra nehnuteľností možno opraviť len vtedy, ak od zápisu listiny po opravu zápisu nenastali ďalšie právne zmeny. Správny orgán nemal právomoc reštituovať na základe opravy chyby pôvodný stav. Citované ustanovenia sa vzťahujú na chyby vzniknuté pri zápise verejných a iných listín činnosťou správneho orgánu ak je chybný údaj zrejmý. Správny orgán zistil, že pri dotknutých nehnuteľnostiach nastali ďalšie právne zmeny následnými právnymi úkonmi, a preto nebolo možné neskoršiemu návrhu žalobcu vyhovieť.“ 17. Žalovaný dospel k záveru, že správny orgán rozhodnutím č. X-32/2018/Zu zastavil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v súlade s ust. 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, nakoľko bolo preukázané, že v danom prípade ide o totožnosť subjektov konania, tú istú vec a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3 Sžf 60/2015 zo dňa 23.11 2016“ jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve, resp. v správnom konaní všeobecne, sa uplatňuje princíp „ rei iudicatae ", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať.“ III. Stručné zhrnutie argumentov žalobcu 18. Žalobca sa podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25. 03.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. X-32/2018/Zu zo dňa 05.10.2018 a žalovaného č. Xo/28/2018/Mi zo dňa 15.01.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobca namietal, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa názoru žalobcu ide v danom prípade len o zdanlivú totožnosť veci. Rozhodnutie prvostupňového orgánu č. X 41/2014-3/Zu zo dňa 10.03.2015 bolo totiž vydané podľa celkom odlišnej právnej úpravy, t.j. podľa vtedy platného znenia § 59 katastrálneho zákona, ktoré neobsahovalo takú právnu úpravu konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktorá by upravovala priamo povinnosť okresného úradu opraviť údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“), ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu. Právna úprava konania o oprave chýb v katastrálnom operáte platná v čase vydania pôvodného rozhodnutia prvostupňového orgánu (č.X41/2014-3/Zu zo dňa 10.03.2015) bola len všeobecná a strohá, a preto aplikačné problémy vzniknuté pri jej uplatňovaní v praxi museli byť riešené za použitia známej judikatúry všeobecných súdov, ktorá v sebe zahŕňala aj tak prvostupňovým, ako aj odvolacím orgánom citované rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžr/101/2011 a sp. zn. 8Sžo/247/2010. Z dôvodu spresnenia a vyprecízovania tejto právnej úpravy prijatím poslednej novely katastrálneho zákona účinnej od 01.10.2018 (zák. č. 212/2018 Z.z.) možno však závery citovaných rozhodnutí už pokladať za prekonané a teda neaktuálne. Rozhodujúca skutočnosť vyplývajúca z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžr/101/2011 spočívajúca v tom, že „opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej alebo inej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny v katastrálnom operáte na základe neskorších listín“ už totiž nemusí byť zrejmá len z judikatúry súdov, ale vyplýva priamo z novelizovanej právnej úpravy, a to z nového znenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona. Podľa tohto nového ust. § 59 ods. 2 písm. d) okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva. Z takejto novej právnej úpravy teda vyplýva to, že nemožnosť opravy chýb v katastrálnom operáte v prípade, ak došlo od chybného zápisu do katastra k zmene vlastníckeho práva, platí výlučne len na prípad opravy údajov zapísaných do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42. Podobné obmedzenie teda zákonodarca už nespája s ostatnými prípadmi opravy chýb v katastrálnom operáte upravenými v novom znení ust. § 59 ods. 2, písm. a), b), c), e), f), g). To znamená, že okresný úrad je podľa tejto novej právnej úpravy povinný opraviť údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP v prípade následne zistených nedostatkov kedykoľvek a bez akéhokoľvek obmedzenia. Nová žiadosť žalobcu o opravu chýb katastrálneho operátu zo dňa 01.10.2018, o ktorej bolo rozhodnuté v tomto konaní napadnutými rozhodnutiami, bola žalobcom podaná za úplne iných podmienok než jeho pôvodná žiadosť zo dňa 24.06.2014, o ktorej prvostupňový orgán rozhodol svojím rozhodnutím č.X41/2014-3/Zu zo dňa 10.03.2015. V čase podania prvej žalobcovej žiadosti o opravu chýb v katastrálnom operáte, ako aj v čase rozhodovania o tejto žiadosti katastrálny zákon neupravoval postup okresného úradu pri oprave údajov katastra zapísaných na základe rozhodnutia o schválení ROEP tak, ako to bolo upravené poslednou novelou katastrálneho zákona účinnou od 01.10.2018, t.j. zákonom č. 212/2018 Z.z. Východisková situácia prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o prvej žiadosti žalobcu bola teda úplne odlišná od situácie pri rozhodovaní o následnej žiadosti žalobcu. Prvostupňový orgán nemal v čase rozhodovania o prvej žiadosti žalobcu taký právny podklad, aký mal k dispozícií v dôsledku zmenenej právnej úpravy v čase rozhodovania o druhej žiadosti žalobcu. Povinnosť opraviť údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP v prípade následne zistených nedostatkov kedykoľvek a bez akéhokoľvek obmedzenia nevyplývala prvostupňovému správnemu orgánu priamo zo zákona, tak ako to vyplývalo z nového znenia § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona platného v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu o druhej žiadosti žalobcu o opravu chýb v katastrálnom operáte. Takto zmenená právna úprava vo všetkých svojich dôsledkoch teda spôsobila aj zmenu skutkového stavu, ktorý bol rozhodujúci pre rozhodnutie o druhej žiadosti žalobcu. Vyššie uvedené skutočnosti teda vylučujú tvrdenia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného o tom, že v danom prípade ide o tú istú vec, keďže takémuto posúdeniu chýba naplnenie predpokladu rovnakého skutkového a právneho stavu. 20. Pre úplnosť žalobca zdôraznil, že ani jednému z jeho dvoch pokusov o opravu evidentných chýb v katastrálnom operáte nebolo vyhovené, aj keď tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach pripúšťajú celkom zreteľný a preukázaný nesúlad písomnej a grafickej časti ROEP v k.ú. Belá nad Cirochou a k.ú. Snina. Je teda nespornou právnou skutočnosťou to, že všetky podmienky na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa aktuálneho znenia § 59 katastrálneho zákona sú jednoznačne splnené, keďže nesporne ide o chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu (§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona v platnom znení). Napriek tejto skutočnosti sú žalobcovi zo strany štátu cez jeho príslušné orgány kladené rôzne viacmenej formálne prekážky, ktorými má byť žalobcovi zabránené čo najjednoduchším a najefektívnejším spôsobom domôcť sa odstránenia následkov nezodpovednej, povrchnej a chybnej rozhodovacej činnosti príslušných štátnych orgánov, v danom prípade v rozhodovacej činnosti súvisiacej so zápisom údajov na základe rozhodnutia o schválení ROEP. 21. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými na str. 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých nesúlad písomnej a grafickej časti ROEP v k.ú. Belá nad Cirochou a k.ú. Snina údajne nie je možné riešiť jednostranne iba vo vzťahu k parcelám, o ktoré sa zaujíma žalobca (t.j. k parcelám E KN č. xyz, xyz, xyz zapísaných na LV č. xyz v k.ú. Belá nad Cirochou v prospech SR - Slovenský pozemkový fond), ale tento nesúlad by sa mal podľa názoru žalovaného riešiť aj vo vzťahu k parcele E KN č. xyz na LV č. xyz v k.ú Snina, pretože pri spracovaní ROEP došlo k zámene parciel E KN č. xyz a E KN xyz čomu mali zodpovedať aj nesprávne zápisy vlastníckych vzťahov. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že v spomínaných konaniach sa domáhal len takej opravy chýb v katastrálnom operáte, ktorá by zosúladila písomnú a grafickú časť ROEP, čím by nedošlo k mylnému odčleneniu pozemkov - parciel E KN č. xyz, xyz, xyz z jeho LV v prospech SR - Slovenského pozemkového fondu. Oprava chýb katastrálneho operátu týkajúca sa ostatných nehnuteľností, ku ktorým žalobca nemal akýkoľvek vlastnícky, alebo iný obdobný vzťah, nikdy nebola predmetom týchto konaní vedených na podnet žalobcu. V tejto súvislosti je ešte potrebné zdôrazniť aj to, že vo vzťahu k parcelám E KN č. xyz, xyz, xyz, teraz mylne zapísaných vo vlastníctve SR - Slovenský pozemkový fond, od momentu takéhoto mylného zápisu až doteraz ani nenastali žiadne ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností a teda v súvislosti s týmito parcelami ani nenastali ďalšie právne zmeny. Stručné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobe 22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.11.2019, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 23. K žalobnej námietke, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a v danom prípade ide o zdanlivú totožnosť veci, žalovaný poukázal na novú právnu úpravu katastrálneho zákona účinného od 01.10.2018, ktorá nespôsobila zmenu skutkového stavu danej veci, pretože tento skutkový stav sa nezmenil ani za účinnosti novej právnej úpravy, je ten istý, aký bol zistený správnym orgánom ešte v rozhodnutí č. X 41/2014 - 3/Zu zo dňa 10.03.2015 o zamietnutí prvého návrhu žalobcu na opravu chyby. 24. Žalovaný konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. X 41/2014-3/Zu, ako aj v konaní č.X-32/2018/ Zu išlo o tú istú vec a táto tvrdená totožnosť veci by mala byť daná tým, že ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu konania a rovnaký skutkový stav. Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike 25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.11.2019 vyjadril písomným podaním zo dňa 20.12.2019, v ktorom v celom rozsahu zotrval na odôvodnení svojej žaloby obsiahnutom v jej žalobných bodoch. Podľa jeho názoru obidve napadnuté rozhodnutia, ktorými nebolo vyhovené návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte pre prekážku „res iudicata“, je potrebné ako nesprávne a nezákonné v tomto konaní zrušiť. Konštatoval, že v čase podania prvej žalobcovej žiadosti o opravu chýb v katastrálnom operáte, ako aj v čase rozhodovania po tejto prvej žiadosti katastrálny zákon neupravoval postup okresného úradu pri oprave údajov katastra zapísaných na základe rozhodnutia o schválení ROEP tak, ako to bolo upravené ustanovením obsiahnutým v poslednej novele katastrálneho zákona účinnej od 01.10.2018. Najmä v odlišnej právnej úprave opravy chýb v katastrálnom operáte v čase rozhodovania o prvej žalobcovej žiadosti o opravu chýb v katastrálnom operáte vidí žalobca nenaplnenie predpokladu rovnakého skutkového a právneho stavu, čo vylučuje možnosť posudzovať predchádzajúce a nové konanie ako konanie o totožnej veci. Podľa názoru žalobcu všetky podmienky na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa aktuálneho znenia § 59 katastrálneho zákona sú jednoznačne splnené, pričom nesporne ide o chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu tak, ako to má na mysli § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v platnom znení. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v súvislosti s konaním žalovaného mu bol zamedzený prístup k spravodlivému uplatneniu si svojich práv, keďže mu bolo zabránené čo najjednoduchším spôsobom domôcť sa odstránenia následkov chybnej rozhodovacej činnosti príslušných štátnych orgánov v danom prípade v rozhodovacej činnosti súvisiacej so zápisom údajov na základe rozhodnutia o schválení ROEP. Všetky pochybenia, ktoré štát prostredníctvom svojich orgánov zasiahol do vlastníckych práv žalobcu sa žalovaný snažil odstrániť zjednodušeným a veľmi účelovým spôsobom, v danom prípadne využitím procesnej prekážky „res iudicata“. Stručné zhrnutie argumentov žalovaného v duplike 26. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 04.02.2020, v ktorej poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 28.11.2019, v ktorom vyjadril svoje stanovisko aj k novele katastrálneho zákona účinného od 01.10.2018 a rovnako sa vyjadril k právnej úprave opravy chýb v katastrálnom operáte, preto vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.12.2019 považuje za právne bezvýznamné a opakujúce tie isté dôvody, ako uviedol v správnej žalobe. Zároveň poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/221/2010 a sp. zn. 4Sžo/3/2014, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako správny orgán a súd v rámci súdneho prieskumu po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania a čo je dôležité, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak bol určitý skutkový stav veci po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 27. Krajský súd v Prešove ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov. 28. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 32. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). 33. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 35. V danom prípade žalobca požiadal o nariadenie pojednávania, žalovaný súhlasil, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 36. Správny súd uznesením č. k. 5S/42/2019-64 zo dňa 15.04.2020 vyzval žalobcu a žalovaného, aby v lehote 30 dní oznámili súdu, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na vyhlásenie mimoriadnej situácie pre územie Slovenskej republiky uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020, s platnosťou od 13. marca 2020 na predchádzanie vzniku a šírenia prenosného ochorenia COVID-19, metodického usmernenia Úradu vlády Slovenskej republiky k „home office“, opatrenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 16.03.2020 a zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 37. Žalobca písomným podaním zo dňa 04.05.2020 prostredníctvom právneho zástupcu na základe výzvy súdu zo dňa 15.04.2020 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Rovnako žalovaný písomným podaním zo dňa 04.05.2020 uviedol, že súhlasí, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené správny súd v pojednávaní vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.6.2020 v súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP. 38. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil rozsudok vyvesením skrátenej formy písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 18.6.2020. 39. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 40. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 41. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. Xo 28/2018/Mi zo dňa 15.01.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo X 32/2018/ Zu zo dňa 05.10.2018, ktorý vo veci zastavil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. 42. Správny súd rozhodoval o správnej žalobe žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a že v danom prípade ide len o zdanlivú totožnosť veci. 43. Argumentáciu žalobcu v zásade možno zhrnúť do tvrdenia, že kým rozhodnutie správneho orgánu č. X 41/2014-3/Zu zo dňa 10.03.2015 bolo vydané podľa právnej úpravy katastrálneho zákona, ktorá nepripúšťala opravu údajov katastra zapísaných na základe rozhodnutia o schválení ROEP a aplikačné problémy pri jej uplatňovaní museli byť riešené za použitia judikatúry súdov, nová právna úprava katastrálneho zákona účinná od 01.10.2018 už túto opravu umožňuje a okresný úrad je povinný opraviť údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP v prípade zistených nedostatkov „kedykoľvek a bez akéhokoľvek obmedzenia“, čím závery uvedené v rozhodnutí č. X 41/2014-3/Zu za použitia rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/101/2011, sp. zn. 8Sžo/247/2010 sú podľa žalobcu prekonané. Nová právna úprava teda spôsobila zmenu skutkového stavu, ktorý bol rozhodujúci pre rozhodnutie o druhej žiadosti žalobcu. Podľa žalobcu je teda oprava chyby možná, pretože jeho návrh na opravu chyby sa týka iba parciel E KN XXX/X až xyz zapísaných na LV č. xyz v katastrálnom území Belá nad Cirochou v prospech SR SPF a netýka parciel, ku ktorým nemal vlastnícky vzťah (E KN č. xyz na LV č. xyz v katastrálnom území Snina). 44. V konaní nebola sporná chronológia sporu o oprave chyby v katastrálnom operáte, ani chronológia katastrálneho konania, preto správny súd vychádza z nesporných údajov, ktoré obsiahlo opísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Spornou ostala otázka, či správne orgány správne posúdili vec, keď prvostupňový orgán zastavil konanie o oprave v katastrálnom operáte za použitia ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku z dôvodu, že sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 45. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. 46. Podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaje katastra, zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu. 47. Podľa § 59 ods. 4, katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti. 48. Podľa § 59 ods. 5, katastrálneho zákona na konanie o oprave chyby sa nevzťahuje správny poriadok, ak ide o opravu a) údajov katastra, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva, b) údajov katastra, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva, a to titulu, mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla, a ak ide o cudzinca, iného identifikátora, miesta trvalého pobytu, názvu alebo obchodného mena právnickej osoby, sídla právnickej osoby, identifikačného čísla organizácie, titulu nadobudnutia práva k nehnuteľnosti, bližších identifikačných údajov o nehnuteľnostiach ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, c) znenia poznámky, ak bolo zapísané v rozpore s predloženou verejnou listinou alebo s inou listinou, d) výmery a chybne zobrazenej hranice parcely registra „E“, e) chybne zobrazenej hranice parcely registra „C“, ak nejde o opravu podľa odseku 2 písm. f). 49. Podľa § 59 ods. 6, ods. 7, ods. 8 katastrálneho zákona opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) môže vykonať okresný úrad aj v inom katastrálnom konaní na základe zápisu geometrického plánu. Účastníkom konania o oprave chyby podľa odseku 5 je vlastník alebo iná oprávnená osoba. O oprave chyby podľa odseku 5 okresný úrad vyhotoví protokol o oprave chyby. Ak ide o opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) na základe zápisu geometrického plánu, protokol o oprave chyby sa nevyhotovuje. 50. Konanie o oprave chyby je katastrálne konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. Konanie o oprave chyby je konaním, ktoré môže začať buď na návrh navrhovateľa alebo z vlastného podnetu okresného úradu, katastrálneho odboru. Zároveň ide o konanie, na ktoré sa čiastočne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní Správny poriadok. 51. Ak podaný návrh odôvodňuje opravu chyby, na ktorú sa vzťahuje Správny poriadok, je potrebné na konanie subsidiárne uplatňovať ustanovenia Správneho poriadku. To znamená, že v prípadoch, ktoré výslovne neupravuje katastrálny zákon, sa použijú ustanovenia Správneho poriadku. To platí aj o dôvodoch zastavenia konania o oprave chyby. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil (res iudicata). V tej istej veci je potrebné vykladať tak, že ide jednak o totožnosť účastníkov konania, ako aj o totožnosť predmetu konania. Ďalšími podmienkami, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol správny orgán konanie zastaviť z tohto dôvodu je, že v tejto veci už existuje právoplatné rozhodnutie (môže byť aj zamietavé rozhodnutie) a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 52. Správny orgán však nemôže konanie zastaviť bez ďalšieho zisťovania len preto, že z podania zistil, že účastníci konania i predmet konania sú totožné, ako boli vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Správny orgán je povinný preskúmať, či nové podanie vo veci neobsahuje nové skutkové okolnosti a až keď zistí, že podanie neuvádza žiadne nové skutočnosti, konanie zastaví. Správny orgán je teda povinný sa starostlivo zaoberať každým novým podaním. V začatom konaní preskúma (okrem ďalších podmienok) aj to, či po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí vo veci nenastali nové faktické skutočnosti, ktoré odôvodňujú rozhodnutie vo veci. Ak sú vyššie uvedené podmienky splnené, okresný úrad, katastrálny odbor vydá rozhodnutie o zastavení konania o oprave chyby z dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, teda v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 53. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý konanie zastavil z dôvodu uvedeného v § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, po zistení, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 54. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že napriek tomu, že správne orgány postupovali v konaní v súlade s § 59 katastrálneho zákona, podľa ktorého sa na konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou vecí taxatívne uvedených v § 59 ods. 5 a potom posudzovali vec v zmysle Správneho poriadku umožňujúceho zastaviť konanie v prípade, ak dôjde správny orgán k záveru o naplnení podmienok v zmysle § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku, vec neposúdili správne. 55. Správny súd upriamuje pozornosť na výklad § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona a jeho uplatnenie na daný prípad. Zo znenia tohto ustanovenia podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správny orgán rozhodujúci o oprave chyby v katastrálnom operáte má vždy povinnosť opraviť údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu. 56. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a obsahu administratívneho spisu v predchádzajúcom konaní a žiadosti žalobcu o opravu chyby v katastrálnom operáte vedenom pod č. X41/2014-2/Zu bol preukázaný nesúlad písomnej a grafickej časti ROEP v k. ú. Belá nad Cirochou a k. ú. Snina. V predmetnom konaní prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X41/2014-3/Zu zo dňa 10.03.2015 zamietol žiadosť žalobcu podľa vtedy platnej právnej úpravy § 59 katastrálneho zákona s poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sžo/101/2011), ktorá v danom čase neupravovala povinnosť okresného úradu opraviť údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ako je to upravené s účinnosťou od 01.10.2018 zákonom č. 212/2018 Z. z. Uvedená povinnosť vyplýva prvostupňovému orgánu priamo zo zákona novelizovaného znenia § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona platného v čase rozhodovania prvostupňového orgánu o druhom návrhu žalobcu o opravu chýb v katastrálnom operáte. Správne orgány v konaní o úpravu chýb iniciovaných žalobcom dvomi návrhmi nevyhoveli, napriek nesúladu písomnej a grafickej časti ROEP v k.ú. Belá nad Cirochou a k.ú. Snina, ktorý vznikol v dôsledku chybných údajov katastra, vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu (§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona v platnom znení). 57. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že zmena právnej úpravy nie je spôsobilá meritórne vec posúdiť po právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom pri totožnosti účastníkov konania a totožnosti veci a rovnakom skutkovom stave už správny orgán vec posúdil a rozhodol. K prekážke právoplatne rozhodnutej veci sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/77/2016, kde odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/3/2014 zo dňa 11.03.2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Prekážka rozhodnutej veci („res iudicata“) svojou podstatou patrí k procesnými podmienkam a jej existencia (zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu správneho konania. Táto procesná prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb (konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako správny orgán a súd v rámci súdneho prieskumu po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania a čo je dôležité, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak bol určitý skutkový stav veci po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne.“ Zákonodarca legislatívnou novinkou zásadného významu v správnom konaní s účinnosťou od 01.01.2004 ustanovil prostredníctvom § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku ako dôvod pre zastavenie konania prekážku veci už raz právoplatne rozhodnutej („res iudicata“). Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť, ktorej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán pred zastavením konania z tohto dôvodu musí skúmať, či ide o totožnosť veci. Táto je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zároveň najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9Sžso/77/2016 konštatoval, že ďalším dôvodom pre meritórne rozhodnutie vo veci bez toho, aby išlo o „res iudicata“, by bola zmena právnej úpravy alebo podstatná zmena právneho názoru v rozhodovacej činnosti súdov z dôvodu neustále sa vyvíjajúcej judikatúry. 58. Nemožno preto súhlasiť s právnym názorom žalovaného vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že správne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. X-32/2018/Zu zastavil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v súlade s ust. 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, nakoľko mal preukázané, že v danom prípade ide o totožnosť subjektov konania, tú istú vec a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V danom prípade podľa názoru správneho súdu neboli kumulatívne splnené podmienky na prijatie záveru, že nastala prekážka už raz právoplatne rozhodnutej veci. Oba podnety (zo dňa 04.06.2014 ako aj zo dňa 02.10.2018) podal žalobca, teda bola splnená podmienka totožnosti účastníka konania. Taktiež bola splnená podmienka totožnosti predmetu konania, nakoľko obidvomi návrhmi sa žalobca domáhal opravy chýb v katastrálnom operáte zapísaných na základe rozhodnutia o schválení ROEP z dôvodu zistených nedostatkov. Zároveň existovalo právoplatné rozhodnutie správneho orgánu č. X-41/2014-3/Zu zo dňa 10.03.2015, ktorým návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona, ktorý podal žalobca a ktorý bol dňa 04.06.2014 na Okresnom úrade Snina, katastrálnom odbore zaevidovaný v registri X pod číslom X-41/2014 zamietol. 59. Porovnávajúc skutkové okolnosti prípadu v čase podania prvého podnetu žalobcu zo dňa 04.06.2014 a druhého podnetu zo dňa 02.10.2018, dospel správny súd k záveru, že nastala podstatná zmena skutkových okolností, z dôvodu pre meritórne rozhodnutie vo veci bez toho, aby išlo o „res iudicata“. Podľa názoru správneho súdu je ňou zmena právnej úpravy a v takomto prípade je na mieste aplikácia § 59 ods. 2 katastrálneho zákona umožňujúca opätovné posúdenie otázky opravy chybných údajov katastra, zapísaných na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. 60. Navyše žalobca sa domáhal len takej opravy chýb v katastrálnom operáte, ktorá by zosúladila písomnú a grafickú časť ROEP, čím by nedošlo k mylnému odčleneniu pozemkov - parciel E KN č. xyz, xyz, xyz z jeho LV v prospech SR - Slovenského pozemkového fondu. Oprava chýb katastrálneho operátu týkajúca sa ostatných nehnuteľností, ku ktorým žalobca nemal akýkoľvek vlastnícky, alebo iný obdobný vzťah, nebola predmetom týchto konaní vedených na podnet žalobcu. V tejto súvislosti správne zdôraznil žalobca, že vo vzťahu k parcelám E KN č. xyz, xyz, xyz, zapísaných chybne vo vlastníctve SR - Slovenský pozemkový fond, od momentu takéhoto mylného zápisu až doteraz ani nenastali žiadne ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností a teda v súvislosti s týmito parcelami ani nenastali ďalšie právne zmeny. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na podanie vedľajšieho účastníka Slovenský pozemkový fond, ktorý v podaní doručenom správnemu súdu dňa 11.11.2019 uviedol, že vyššie uvedené parcely sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a že nie je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, nie je vlastníkom uvedených parciel a v administratívnom konaní bol nesprávne označený ako účastník konania. Rovnako sa vzdal účastníctva v konaní pred súdom. 61. Prvostupňový správny orgán (pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil) nesprávne právne posúdil vec, čo viedlo správny súd k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. X-32/2018/Zu zo dňa 05.10.2018 a žalovaného č. Xo/28/2018/Mi zo dňa 15.01.2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a zároveň podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP o potrebe vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu. 62. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu a vo veci meritórne rozhodnúť. 63. Bude povinnosťou správnych orgánov po vrátení veci súdom, riadiť sa právnym názorom súdu, ktorým sú podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaní, v ďalšom postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu v naznačenom smere. 64. O trovách konania správny súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.