Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/34/2019 z 2. 9. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200281
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200281.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcov: 1. J..
V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX F., 2. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX
XX F., 3. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX F., 4. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.
XXX, XXX 11 F., 5. MUDr. H. F., nar. 10.11.1979, bytom F. č. 127, XXX XX F., 6. H. F., nar. 02.09.1988,
bytom F. č. XXX, XXX XX F., 7. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX F., 8. Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX F., 9. F., s.r.o., so sídlom L. 6, XXX XX R. V., IČO: XX XXX
XXX, všetci právne zastúpení: N. R. D. L., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: XX XXX XXX so sídlom
P. XX, XXX XX L. - R. H. proti žalovanému: H. životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej
správy ochrany prírody a krajiny so sídlom X. Ľ. Y. 1, XXX XX L., v konaní o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného pod č.: XXXX/XXXX-X.X zo dňa 1. marca 2019 na základe podanej
všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 15.04.2019 sa žalobcovia domáhali preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného pod č. 40XX/XXXX-X.X zo dňa 01.03.2019.

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že na Okresný úrad Prešov, odbor
starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „správny orgán I. stupňa) bola dňa 02.01.2018 žalobcami
doručená žiadosť (uplatnenie nároku) o poskytnutie náhrady o poskytnutie náhrady vlastníkom
pozemkov za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov v zmysle ustanovenia § 61 zákona a
nasl. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení (ďalej len ,,zákon o ochrane prírody“)
podaná prostredníctvom právneho zástupcu, v tom čase URBAN, s.r.o., advokátska kancelária.

2. Správny orgán I. stupňa na podanú žiadosť reagoval písomnosťou zo dňa 20.02.2018 pod č. OU-PO-
S ktorým vyzval žiadateľov na doplnenie návrhu na začatie konania o nároku na vyplatenie finančnej
náhrady podľa § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov a upovedomil ich o predĺžení lehoty na konanie. V uvedenej výzve špecifikoval,
že čo je potrebné k žiadosti doplniť.



3. Súčasne dňa 26.02.2018 pod č. OU-PO-S vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods. 1 Správneho
poriadku prerušil konanie vo veci žiadosti žiadateľov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.03.2018.

4. Na uvedenú výzvu o doplnení a rozhodnutie o prerušení konania reagovali žalobcovia písomnosťou
zo dňa 11.04.2018, ktorá bola správnemu orgánu I. stupňa doručená dňa 16.04.2018, ktorou žiadali o
predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti o poskytnutie náhrady vlastníkom pozemkov o ďalších 90 dní
s tým, že zároveň prehlasujú, že všetky chýbajúce náležitosti budú doplnené riadne a včas tak, ako to
úrad vo výzve uvádza a požaduje.

5. Na uvedené reagoval správny orgán I. stupňa písomnosťou zo dňa 17.04.2018, v ktorej uviedol, že
súhlasí s predĺžením lehoty na odstránenie nedostatkov podania do 10.07.2018.

6. Uvedené oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené dňa 25.04.2018.

7. Následne dňa 10.10.2018 správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie pod č. OU-PO-S ktorým ako
Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja") ako príslušný orgán štátnej
správy ochrany prírody a krajiny podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení § 64 ods. 1 písm. c) zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1 písm. e)
zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a podľa § 61e ods. 9 v spojení § 67 písm. p) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon „OPaK"), na základe žiadosti URBAN FALATH GAŠPEREC
BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO:47 244 895 v zastúpení JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ') splnomocnenej
PhDr. V. F., F. XXX, XXX XX F., F. F., F. č. XXX, XXX XX F., E. F., F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., F. č.
XXX, XXX XX F., H.. H. F., F. č. XXX, XXX XX F., H. F., F. č. XXX, XXX XX F., V. F., F. č. XXX, XXX
XX F., Y. F., F. č. XXX, XXX XX F. a spol. F. s.r.o., L. 6, XXX XX R. V. (ďalej len „splnomocnitelia“),
doručenej na okresný úrad v sídle kraja dňa 02. 01. 2018, v súlade s § 81 až 86 zákona OPaK a §
46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok") zastavil podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona OPaK správne konanie o vyplatení finančnej
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom
území R Levočské vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľnosti (ďalej len „KN") registra „C" parc. č.
XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, XXXX (zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a č. XXXX) v katastrálnom území F., okres R. V. z dôvodu,
že žiadateľ, na ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote nedostatky podania, hoci
bol na to vyzvaný okresným úradom v sídle kraja (výzva č.s.:OU-PO-S.-XXXX/XXXXXX-X/KM zo dňa
20.02.2018).

8. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa vyplýva, že Okresný úrad v sídle kraja prijal
dňa 02.01.2018 žiadosť žiadateľa zo dňa 22.12.2017 o poskytnutie náhrady vlastníkom pozemkov parc.
KN-C č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území F., okres R. V.
za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona OPaK.

9. K obmedzeniu bežného hospodárenia na daných pozemkoch v k.ú. F. malo dôjsť podľa žiadateľa
na základe príkazov a zákazov vyplývajúcich z vyhlášky MŽP SR č. 434/2012 Z.z., ktorou sa vyhlasuje
Chránené vtáčie územie Z. vrchy.

10. V prílohách žiadateľ doložil neoverené dohody o plnej moci splnomocniteľov.

11. Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka konania
došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.



12. Podľa § 61 e ods. 9 prvej vety zákona OPaK o nároku na vyplatenie finančnej náhrady a zániku
tohto nároku rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, v územnej pôsobnosti ktorého sa dotknutý pozemok
nachádza.

13. Podľa §67 písm. p) zákona OPaK okresný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje vo veciach finančnej
náhrady podľa § 61 e zákona OPaK.

14. Dňom doručenia žiadosti na okresný úrad v sídle kraja (02. 01. 2018), okresný úrad v sídle kraja
ako príslušný orgán ochrany prírody a krajiny podľa § 67 písm. p) zákona OPaK v súlade s § 18 ods. 2
Správneho poriadku začal správne konanie (ďalej len „konanie o vyplatenie finančnej náhrady").

15. Podľa § 61 ods. 8 zákon OPaK podrobnosti o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady,
spôsob výpočtu finančnej náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a spôsob určenia výšky odplaty
za. zmluvnú starostlivosť ustanoví vláda nariadením.

16. Pre vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia na poľnohospodárskej pôde
(parc. č. KN-C č. 2XX5, XXXX, 3XXX, 3XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. F.v) a hospodárenia na inom pozemku (parc. KN-C č. 4XX8 - XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. F.) v Chránenom vtáčom území R Z. vrchy
by mala predmetná žiadosť zo dňa 22. 12. 2017 a jej prílohy spĺňať náležitosti podľa nariadenia vlády
SR č. 7/2014 Z.z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu
finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri
náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku (ďalej len „Nariadenie vlády").

17. Správny orgán I. stupňa v sídle kraja preskúmal predloženú žiadosť zo dňa 22.12.2017 ajej prílohy
a zistil, že predmetná žiadosť nespĺňala náležitosti podľa § 82 ods. 1 zákona OPaK, podľa § 82 ods. 5
zákona OPaK a náležitosti podľa § 1 ods. 2 písm. a) bod 1, e), g), h), i), j), k), 1) Nariadenia vlády.

18. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán
pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

19. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší ak bol účastník konania
vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania.

20. Podľa § 85 ods. 2 zákona OPaK počas prerušenia konania lehoty stanovené zákonom OPaK
neplynú.

21. Okresný úrad v sídle kraja vyzval žalobcov listom č.s. OU-PO-S. X-XXXX/XXXXXX-X/KM
zo dňa 20.02.2018, aby v určenej lehote odstránili vyššie uvedené nedostatky žiadosti zo dňa
22.12.2017 a konanie o vyplatenie finančnej náhrady podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil
svojím rozhodnutím č.s:OU-PO-XXZPl-XXXX/XXXXXX-X/KM-R zo dňa 26.02.2018. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2018.

22. Zároveň v predmetnej výzve č.s.OU-PO-S.-XXXX/XXXXXX-X/KM zo dňa 20.02.2018 správny orgán
I. stupňa v sídle kraja upozornil žalobcov, že v prípade nedoloženia vyššie požadovaných náležitosti v
určenej lehote, bude konanie o vyplatenie finančnej náhrady podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona OPaK
zastavené.

23. Žalobcovia listom zo dňa 11.04.2018 požiadali pred uplynutím určenej lehoty na doplnenie žiadosti
zo dňa 22.12.2017 o predĺženie lehoty o ďalších 90 dní.

24. Okresný úrad v sídle kraja listom č.s.: OU-PO-S. X-XXXX/XXXXXX-X/KM zo dňa 17.04.2018 súhlasil
s predĺžením lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosti zo dňa 22.12.2017 do 10. júla 2018.

25. Podľa § 82 ods. 9 zákona OPaK orgán ochrany prírody konanie podľa zákona OPaK zastaví, ak
účastník konania, na ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote nedostatky podania,
hoci bol na to vyzvaný orgánom ochrany prírody,



26. Žalobcovia aj po uplynutí predĺženej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosti zo dňa 22.12.2017,
konštatované nedostatky neodstránili.

27. Vzhľadom na uvedené rozhodol správny orgán I. stupňa tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

28. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou
napádaným rozhodnutím zo dňa 01.03.2019 pod č. XXXX/XXXX-X.X, ktorým ako príslušný orgán
štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe
odvolania zo dňa 12.11.2018 (ďalej len „odvolanie") v súlade s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") zmenil
rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. OU-PO-OSB. zo dňa 10.10.2018 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie") tak, že jeho výroková časť znie: „Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný
úrad v sídle kraja") ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody podľa § 4 ods. 1 zákona č.
525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácií
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa §
67 písm. p) v spojení § 61e ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon OPaK"), na základe žiadosti PhDr. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F.,
bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., MUDr.
H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H. F., bytom F. č. 127, XXX XX F., V. F., bytom F. č. 127, XXX XX
F., Y. F., bytom F. č. 127, XXX XX F. a F., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. 6, XXX XX R. V., v
zastúpení N., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom R. P. XX, XXX XX F. - okolie, IČO: XX XXX XXX,
zastúpená konateľom JUDr. S. N., H. (ďalej len „žiadateľ") zo dňa 22.12.2017, ktorá bola doručená na
okresný úrad dňa 02.01.2018 (ďalej len „žiadosť"), v súlade s § 81 až § 86 zákona OPaK a § 46 a §
47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „správny poriadok") zastavuje podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona OPaK správne konanie o zaplatení
finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom
vtáčom území R Levočské Y. na pozemkoch katastra nehnuteľnosti (ďalej len ,,KN") registra ,,C" parc. č.
XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX a XXXX, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a XXXX, v katastrálnom území F., okres R. V. z dôvodu, že
žiadateľ v určenej lehote neodstránil nedostatky podania, na ktorých odstránenie bol okresným úradom
v sídle kraja vyzvaný prostredníctvom výzvy č. OU-PO-S -XXXX/XXXXXX-X/KM zo dňa 20.02.2018.".

29. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že dňa 02.01.2018 bola na správny orgán
I. stupňa doručená žiadosť žalobcov o poskytnutie náhrady vlastníkom pozemkov parc. KN-C č. XXXX/
XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX a XXXX v katastrálnom území F., okres R. V. za obmedzenie
bežného obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 543/2002 Z.z.").

30. Správny orgán I. stupňa dňa 20.02.2018 písomne listom č. OU-J - 2/KM vyzval žalobcov, aby v
určenej lehote odstránili nedostatky žiadosti zo dňa 22.12.2017 a prvostupňové konanie podľa § 29
ods. 1 Správneho poriadku prerušil rozhodnutím č. OU-PO-S zo dňa 26.02.2018. Zároveň v predmetnej
výzve upozornil odvolateľa, že v prípade, ak nepríde k doplneniu podania v stanovenej lehote, bude
konania v zmysle § 82 ods. 9 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. zastavené.

31. Na základe žiadosti žalobcov správny orgán I. stupňa listom č. OU-PO-S zo dňa 17.04.2018 predĺžil
lehotu na odstránenie nedostatkov podania do 10.07.2018.



32. Vzhľadom k tomu, že v stanovenej lehote žalobcovia neodstránili nedostatky podania, okresný úrad
rozhodnutím č. OU-PO-S zo dňa 10.10.2018 prvostupňové konanie zastavil.

33. Dňa 12.11.2018 bolo na Správny orgán I. stupňa doručené odvolanie žalobcov zo dňa 12.11.2018.
Vzhľadom k tomu, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcom doručené dňa 26.10.2018, žalobcovia
svoje odvolanie podali v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia prvostupňového
rozhodnutia.

34. Žalobcovia v podanom odvolaní uviedli najmä nasledovné:

35. Prvostupňové rozhodnutie je ničotné z dôvodu, že výrok prvostupňového rozhodnutia je nulitným
právnym paaktom, nakoľko došlo k absolútnemu omylu v okruhu adresátov;

36. Výzva na odstránenie vád žiadostí je ničotná, nakoľko došlo k nesprávnemu poučeniu z dôvodu, že
o možnosti zastavenia konania bol poučený právny zástupca a nie samotný odvolatelia;

37. Nezákonnosť rozhodnutia a nesprávnosť procesného postupu okresného úradu spočíva v tom,
že okresný úrad v doterajších podaniach (v ich výrokoch a poučeniach) konal s právnym zástupcom
odvolateľov aj napriek skutočnosti, že tento je len právnym zástupcom odvolateľov, ktorí sú samotným
účastníkom konania;

38. Nesprávne, nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav veci spôsobujúci vecnú nesprávnosť a
nezákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia;

39. Právny zástupca žalobcov sám nie je účastníkom správneho konania, nakoľko sa de iure nekoná
o jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, nemôže správny orgán ukladať
právnemu zástupcovi procesnými podaniami nijaké povinnosti a preto je výzva č. č. OU-PO-S - 2/KM
zo dňa 20.02.2018 nulitná;

40. Správny orgán I. stupňa nerešpektoval základné zásady správneho konania, ktoré sú vyjadrené v
§ 3 Správneho poriadku;

41. V súlade so zásadou materiálnej pravdy, Správny orgán I. stupňa mal dať v prvostupňovom konaní
vyhotoviť znalecký posudok a náklady na jeho vyhotovenie mal následne vyúčtovať žalobcom;

42. Postup správneho orgánu I. stupňa nemožno považovať za správny a zákonný z dôvodu, že
dôkazné bremeno presunul výlučne na žalobcov, resp. nesprávne na ich právneho zástupcu a sám si
nezaobstaral podklady pre náležité rozhodnutie vo veci samej;

43. Správny orgán I. stupňa mal žalobcov ešte raz vyzvať na doplnenie podania, nakoľko správny orgán
sa má snažiť rozhodnúť každú jednotlivú vec meritórne.

44. Žalobcovia žiadali, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil vec správnemu orgánu I.
stupňa na ďalšie konanie.

45. Po preštudovaní podaného odvolania a zvážení dôvodov, ktoré sa v ňom uvádzajú, správny orgán
I. stupňa nezistil žiadne relevantné dôvody vyhovieť odvolaniu v plnom rozsahu v rámci autoremedúry
podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku, na základe čoho listom č. OU-PS. zo dňa 13.12.2018, ktorý
bol na žalovaný doručený 31.12.2018, podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil odvolanie aj s
kompletným spisovým materiálom ministerstvu.

46. Žalovaný predložený spisový materiál spolu s napadnutým prvostupňovým rozhodnutím a odvolaním
preskúmal v celom rozsahu a dospel k nasledovným záverom.

47. Podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie podľa tohto
zákona zastaví, ak účastník konania, na ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote
nedostatky podania, hoci bol na to vyzvaný orgánom ochrany prírody.



48. Žalovaný po preskúmaní výroku prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že výrok rozhodnutia
je neurčitý. Správny orgán I. stupňa vo výroku prvostupňového rozhodnutia nesprávnym spôsobom
zaviedol skratku „žiadateľ", ktorú uvádza pri právnom zástupcovi žalobcov, a to takým spôsobom, že
následne z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je jednoznačne zrejmé, kto je samotným žiadateľom
o vyplatenie finančnej náhrady v zmysle § 61e zákona č. 543/2002 Z.z. V danom prípade však nejde o
omyl v určení subjektu, ktorý žiada o uhradenie finančnej náhrady, ale ide o nesprávne zavedie skratky,
resp. nesprávnu formuláciu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že okresný úrad vo výroku prvostupňového
rozhodnutia expressis verbis uvádza, že URBAN O. GAŠPEREC L., s. r. o., advokátska kancelária
(ďalej len ,,právny zástupca"), ku ktorej zaviedol skratku ,,žiadateľ", je splnomocnený od jednotlivých
účastníkov konania.

49. Žalovaný konštatoval, že správny orgán I. stupňa po procesnej stránke postupoval v súlade so
zákonom č. 543/2002 Z.z. a so správnym poriadkom.

50. K tvrdeniam žalobcov žalovaný uviedol nasledovné.

51. K tvrdeniu žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie je ničotné, nakoľko došlo k absolútnemu omylu
v okruhu adresátov, žalovaný uviedol, že v danom prípade nejde o omyl v okruhu adresátov, ale
o nesprávnu formuláciu, ktorá spôsobuje neurčitosť výroku prvostupňového rozhodnutia a je teda
dôvodom na jeho zmenu.

52. Podľa žalovaného žalobcovia uviedli, že o možnosti zastavenia konania bol poučený právny
zástupca a nie samotný účastníci konania, a teda ide o ničotnú výzvu na odstránenie nedostatkov
podania. Žalovaný mal za to, že právny zástupca doložil k žiadosti zo dňa 22.12.2017 dohody o plnej
moci od všetkých účastníkov, ktorí žiadali o poskytnutie finančnej náhrady, pričom v predmetných
splnomocneniach je zhodne expressis verbis uvedené, že právny zástupca je splnomocnení na
prijímanie písomností a vykonania akýchkoľvek právnych a/alebo faktických úkonov v danej veci. Z
uvedeného vyplýva, že doručenie výzvy právnemu zástupcovi bolo v súlade s rozsahom splnomocnení,
ktoré mu boli udelené od účastníkov konania. Na predmetnú výzvu právny zástupca reagoval listom
zo dňa 11.04.2018 a požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vytknutých nedostatkov podania.
Právny zástupca v predmetnom liste poukazuje na nesprávnu formuláciu výroku rozhodnutia o prerušení
konania, z čoho jednoznačne vyplýva, že zástupca predmetnému procesnému úkonu porozumel.

53. Podľa odvolateľa prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávne, nedostatočne a neúplne
zisteného skutkového stavu veci, ktorý spôsobuje vecnú nesprávnosť a nezákonnosť výroku
prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný predmetné tvrdenie odvolateľa považuje za irelevantné, nakoľko
žalobcovia nedoložili povinné náležitosti podania v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. a Nariadenia vlády
č. 7/2014 Z.z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu
finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť
pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku (ďalej len „nariadenia vlády"). Z
uvedeného dôvodu správny orgán I. stupňa žalobcov vyzval na doplnenie podania, prerušil konanie a
následne na základe žiadosti žalobcov predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov podania. V predmetnej
lehote žalobcov nekonal a neodstránil nedostatky podania. Následne Správny orgán I. stupňa zastavil
prvostupňové konanie v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z a Správnym poriadkom. Žalovaný mal na
základe vyššie uvedeného za to, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

54. Podľa žalovaného žalobcovia uviedli, že Správny orgán I. stupňa nerešpektoval základné zásady
správneho konania, ktoré sú vyjadrené v § 3 Správneho poriadku. Žalobcovia ďalej uviedli, že v súlade
so zásadou materiálnej pravdy Správny orgán I. stupňa mal dať vyhotoviť znalecký posudok a náklady na
jeho vyhotovenie mal následne vyúčtovať účastníkom konania. Žalovaný mal za to, že Správny orgán I.
stupňa v priebehu celého prvostupňového konania konal so žalobcami v súlade so základnými zásadami
správneho konania, o čom svedčí skutočnosť, že v súlade so zásadou úzkej súčinnosti správneho
konania Správny orgán I. stupňa vyzval žalobcov na doplnenie podania s presne vyšpecifikovanými
náležitosťami, ktoré mali odvolateľ doplniť. Správny orgán I. stupňa v prvostupňovom konaní žalobcom
poskytol potrebnú pomoc a poučenia v konaní a predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov podania.
Žalovaný mal za to, že Správny orgán I. stupňa nebol povinný dať vyhotoviť znalecký posudok, nakoľko



v zmysle nariadenia vlády ide o povinnú náležitosť predmetnej žiadosti. Nad rámec uvedeného okrem
spomínaného znaleckého posudku žalobcovia k žiadosti nedoložili ďalších viac ako šesť povinných
príloh. Pasivitu žalobcov v prvostupňovom konaní nemožno považovať za pochybenie Správny orgán I.
stupňa alebo za skutočnosť, ktorá by mala zakladať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.

55. Žalobcovia ďalej uviedli, že postup správneho orgánu I. stupňa nemožno považovať za správny
a zákonný z dôvodu, že dôkazné bremeno presunul výlučne na odvolateľov, resp. nesprávne na ich
právneho zástupcu a sám si nezaobstaral podklady pre náležité rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný
k uvedenému tvrdeniu žalobcov uviedol, že v danom prípade nejde o prenesenie dôkazného bremena
na žalobcov, nakoľko Správny orgán I. stupňa v prvostupňovom konaní od žalobcov požadoval len
doplnenie zákonom taxatívne vymedzených príloh podania.

56. K tvrdeniu, že správny orgán I. stupňa mal žalobcov ešte raz vyzvať na doplnenie podania,
nakoľko správny orgán sa má snažiť rozhodnúť každú jednotlivú vec meritórne, žalovaný uviedol,
že Správny orgán I. stupňa v súlade so Správnym poriadkom poučil žalobcov, že v prípade, ak
nepríde k doplneniu povinných príloh, konanie zastaví, pričom stanovil primeranú lehotu na odstránenie
predmetných nedostatkov. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že podľa Správneho poriadku ani
zákona č. 543/2002 Z.z. Správny orgán I. stupňa nebol povinný žalobcov znovu vyzvať na odstránenie
predmetných nedostatkov podania.

57. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody žalovaný v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku
prvostupňové rozhodnutie zmenil, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

58. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného.

59. Žalobcovia považovali rozhodnutie žalovaného za nulitný paakt, ktorý nemá nijaké právne účinky
a nie je a ani nemôže byť považovaný za právne záväzný, a to zo skutkových, vecných a právnych
dôvodov uvedených v žalobe.

60. Žalobcovia v žalobe namietali, že napádaný výrok žalovaného v nadväznosti na výrok rozhodnutia
správneho orgánu I. stupňa č. OU-PS. zo dňa 10.10.2018, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich
vydaniu:
- vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP);
- sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP);
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§
191 ods. 1 písm. e) SSP);
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

61. K žalobnému dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP - nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť žalobou
napádaných rozhodnutí žalobcovia namietali, že žalovaný vo výroku druhostupňového rozhodnutia
nesprávne označuje spoločnosť URBAN, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Slanská Huta
77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47 244 895 ako právneho zástupcu žalobcov, nakoľko uvedený subjekt
sa v čase vydania Rozhodnutia žalovaného správne označoval ako URBAN FALATH GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto. V zmysle materiálnej publicity údajov zverejnených v Obchodnom registri Slovenskej
republiky boli tieto údaje známe aj žalovanému. Žalobcovia zároveň namietajú, že Žalovaný v rozpore
s § 46, § 47 ods. 2, v spojení s § 3 ods. 1 Správneho poriadku vo Výroku druhostupňového rozhodnutia
neuviedol paragrafový odkaz na ustanovenia § 87 až § 89 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny, pojednávajúce o odvolaní (rozklade) a o zmene, zrušení, predĺžení platnosti a strate platnosti
rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov došlo v uvedenom zmysle k pochybeniu zo strany žalovaného
pri vyhotovovaní výrokovej časti Rozhodnutia žalovaného.

62. V tomto smere žalobcovia poukázali na relevantnú judikatúru českých súdov.



63. Žalobcovia zároveň namietali, že ak mení odvolací (rozkladový) orgán prvostupňové rozhodnutie,
tak výrok prvostupňového rozhodnutia musí de iure meniť druhostupňový (odvolací/rozkladový) orgán,
čo v predmetnom prípade nebolo naplnené, lebo žalovaný vo výroku druhostupňového rozhodnutia
žalovaného uvádza, že to mení nie žalovaný, ale „Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja", čo je procesne
nesprávne a nezákonné a je to v rozpore s 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 46 a § 47
Správneho poriadku v nadväznosti na § 3 ods. 1 Správneho poriadku.

64. Akcentujúc tento fakt, s poukazom na vyššie spomínané zákonné ustanovenia, sú podľa
názoru žalobcov všetky vyššie uvádzané a popisované skutočnosti takými právne závažnými vadami
napádaného Výrok Rozhodnutia žalovaného, ktoré nie je možné nijak „právne zhojiť (napraviť')", a ktoré
sami o sebe spôsobujú „non-perfektnosť" a „absolútnu vadnosť" celého výrok rozhodnutia žalovaného.
V nadväznosti na uvedené mali žalobcovia za to, že výrok tozhodnutia žalovaného je „en block" (teda
ako celok) nezákonný, nesprávny, zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý, vágny a v konečnom dôsledku
i nepreskúmateľný, a tak arbitrárny.

65. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP - hmotnoprávne a procesnoprávne vady
odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, ako aj odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pre ktoré
je aj výrok druhostupňového rozhodnutia, ako aj výrok prvostupňového rozhodnutia, a teda aj samotné
druhostupňové rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne.

66. Ďalej k tomuto žalobnému bodu žalobcovia namietali, že žalovaný sa ako druhostupňový orgán
vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s rozsiahlymi námietkami žalobcov uvedenými v
odvolaní žalobcov ako účastníkov správneho konania. V tomto smere poukázali na relevantnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

67. Súčasne poukázali na relevantnú odbornú literatúru, ktorá pojednáva o ničotnosti správneho aktu.

68. Z dôvodov popísaných v odbornej literatúre je podľa žalobcov zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie
bolo vo Výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj v doterajších výrokoch prvostupňových úkonov
prvostupňového správneho orgánu, vždy po právnej stránke veci adresované právnemu zástupcovi
žalobcov ako právnemu zástupcovi žiadateľov, ktorého prvostupňový správny orgán nesprávne určil za
účastníka konania aj napriek tomu, že žiadosť podávali žalobcovia ako žiadatelia (t.j. splnomocnitelia
právneho zástupcu) prostredníctvom právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov a nie samotný
právny zástupca žalobcov ako žiadateľov (lebo právny zástupca koná v mene a na účet žalobcov
ako žiadateľov, a tak právny zástupca nemôže byť vo Výroku prvostupňového rozhodnutia, ako
ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, označovaný za účastníka konania či za subjekt,
ktorý podáva žiadosť o priznanie primeranej finančnej náhrady) a napriek skutočnosti, že sa v
správnom konaní nekonalo o právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach právneho
zástupcu žalobcov ako žiadateľov, ale v predmetnom konaní sa konalo, koná a má konať o právach,
právom chránených záujmoch a o povinnostiach samotných žalobcov ako žiadateľov, a tomu musí
zodpovedať aj Výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia,
ako aj výroky doterajších podaní prvostupňového správneho orgánu a tiež aj výrok druhostupňového
rozhodnutia žalovaného. Z uvedeného dôvodu napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako aj napádané
druhostupňové rozhodnutie žalovaného treba považovať vo vzťahu k jeho výroku za vnútorne rozporné,
nakoľko prvostupňový správny orgán vo Výroku prvostupňového rozhodnutia označuje za účastníka
správneho konania „žiadateľa", pričom účastníka označuje aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
za žiadateľa a za žiadateľa označuje právneho zástupcu žalobcov, no v skutočnosti de iure ako vo
výroku prvostupňového rozhodnutia, tak aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, sú a majú
byť za účastníka označení iba „splnomocnitelia" právneho zástupcu, no tí nemajú byť označení za
„splnomocniteľov", ale za skutočných účastníkov konania, a preto je Výrok prvostupňového rozhodnutia
nulitný, nakoľko v tomto prípade došlo k absolútnemu omylu zo strany rozhodujúceho prvostupňového
správneho orgánu v subjekte, ktorému bol Výrok prvostupňového rozhodnutia adresovaný, lebo týmto
subjektom nemal byť „žiadateľ" (ergo právny zástupca), ale vo Výroku prvostupňového rozhodnutia
mali byť za účastníkov konania označení iba a len „splnomocnitelia" a títo „splnomocnitelia" mali byť
označení za účastníkov konania aj v celom odôvodení prvostupňového rozhodnutia, lebo odôvodnenie



a Výrok rozhodnutia musia tvoriť jeden kompaktný celok. Výrok prvostupňového rozhodnutia a tiež
aj Výrok druhostupňového rozhodnutia žalovaného je potrebné berúc do úvahy vyššie uvedené
považovať za paakt, za právne non-existujúce rozhodnutie, ktoré nemôže vyvolať nijaké právne účinky
voči žalobcom ako žiadateľom, preto ani Rozhodnutie žalovaného číslo 40XX/XXXX-X.3 zo dňa
01.03.2019, nemôže vyvolať nijaké právne účinky voči žalobcom ako žiadateľom, nakoľko predmetné
rozhodnutie sa odvíja od prvostupňového rozhodnutia, ktoré iba formálne upravuje, pričom správne
malo dôjsť k vydaniu nového rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom a nie iba k formálnej
úprave nulitného právneho aktu a to aj tak iba nezákonne, lebo ak mení odvolací (rozkladový) orgán
prvostupňové rozhodnutie, tak výrok prvostupňového rozhodnutia musí de iure meniť druhostupňový
(odvolací /rozkladový) orgán (čo v predmetnom prípade nebolo naplnené, lebo žalovaný vo Výroku
druhostupňového rozhodnutia žalovaného uvádza, že to mení nie žalovaný ale „Okresný úrad Prešov,
odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia kraja, čo je procesne nesprávne a nezákonné a je to v rozpore s 59 ods. 2 Správneho
poriadku v spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku v nadväznosti na § 3 ods. 1 Správneho
poriadku), a teda správne malo dôjsť k začatiu plynutia novej lehoty na nápravu zo strany žalobcov ako
žiadateľov a nie k potvrdeniu nulitného prvostupňového rozhodnutia spolu s jeho formálnou úpravou,
ktorá je aj tak nezákonná, lebo ak mení odvolací (rozkladový) orgán prvostupňové rozhodnutie, tak
výrok prvostupňového rozhodnutia musí de iure meniť druhostupňový (odvolací /rozkladový) orgán
(čo v predmetnom prípade nebolo naplnené, lebo žalovaný vo Výroku druhostupňového rozhodnutia
žalovaného uvádza, že to mení nie žalovaný ale „Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, čo je procesne
nesprávne a nezákonné). Rovnako výzva správneho orgánu I. stupňa adresovaná v jej výroku výlučne
právnemu zástupcovi žalobcov ako žiadateľov na odstránenie nedostatkov žiadosti, resp. jej doplnenie,
v ktorej prvostupňový správny orgán poučil v jej výroku právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov
o možnosti zastavenia konania v prípade nedoloženia dokladov, nemôže vyvolať nijaké právne účinky
a aj tieto prvostupňové rozhodnutia či úkony prvostupňového správneho orgánu sú de iure paakty,
teda ničotné správne úkony nezakladajúce a nemajúce žiadne právne účinky. Prvostupňový správny
orgán teda koná ako s účastníkom konania s tým, kto účastníkom konania nie je (právny zástupca,
ktorého označuje ako „žiadateľ") a nejedná ako s účastníkom konania s tým, kto ním je a s ktorým
má konať (splnomocnitelia právneho zástupcu). Prvostupňový správny orgán si zjavne mýli skutočnosť,
že písomnosti za „splnomocniteľov" (skutočných žiadateľov) sa síce doručujú „žiadateľovi" (právnemu
zástupcovi žiadateľov), no vo Výroku prvostupňového rozhodnutia a vo všetkých doterajších podaniach
(v ich výrokoch) prvostupňový správny orgán musí a bol povinný konať so žalobcami ako skutočnými
žiadateľmi a tieto rozhodnutia a podania iba doručovať ich právnemu zástupcovi, no vo výrokoch a v
odôvodneniach doterajších podaní prvostupňového správneho orgánu ako aj vo Výroku prvostupňového
rozhodnutia a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je povinný označovať za účastníkov správneho
konania samotných žalobcov ako žiadateľov, ergo splnomocniteľov a nikdy nie ich právneho zástupcu,
pričom túto vadu nezákonnosti a vadu nulity neodstránil v napádanom druhostupňovom rozhodnutí ani
žalovaný, a súčasne ani žalovaný v (ne)odôvodnení druhostupňového správneho rozhodnutia nijakým
spôsobom nezdôvodnil, prečo na vyššie uvedenú námietku žalobcov ako odvolateľov nereagoval,
a tak je rozhodnutie žalovaného „en block" (teda ako celok) nezákonné, nesprávne, zmätočné,
nezrozumiteľné, neurčité, vágne a v konečnom dôsledku i nepreskúmateľné, a tak arbitrárne.

69. K žalobnému bodu podľa § § 191 ods. 1 písm. g) SSP (podstatné porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy) žalobcovia namietali, že majú za to, že prvostupňové rozhodnutie a
rovnako tak aj procesný postup Okresného úradu J.v ako prvostupňového správneho orgánu, nemožno
považovať za vecne správny a zákonný, nakoľko správny orgán I. stupňa konal v doterajších podaniach
(v ich výrokoch a v poučeniach) s právnym zástupcom žalobcov ako s účastníkom konania aj napriek
skutočnosti, že tento je len právnym zástupcom žalobcov ako žiadateľov (ktorí sú jeho klientmi) a nie
samotným účastníkom konania, pričom prvostupňový správny orgán mal konať iba so žalobcami ako
žiadateľmi (vo výrokoch doterajších podaní), a preto ani Rozhodnutie žalovaného číslo 40XX/XXXX¬X.X
zo dňa 01.03.2019 nemožno považovať za vecne správne a ani za zákonné, nakoľko predmetné
rozhodnutie sa odvíja od prvostupňového rozhodnutia, ktoré iba formálne upravuje, pričom správne
malo dôjsť k vydaniu nového rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom a nie iba k formálnej
úprave nulitného právneho aktu, a to aj tak iba nezákonne, lebo ak mení odvolací (rozkladový) orgán
prvostupňové rozhodnutie, tak výrok prvostupňového rozhodnutia musí de iure meniť druhostupňový
(odvolací /rozkladový) orgán (čo v predmetnom prípade nebolo naplnené, lebo žalovaný vo výroku
druhostupňového rozhodnutia žalovaného uvádza, že to mení nie žalovaný ale „Okresný úrad J., odbor



starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
kraja, čo je procesne nesprávne a nezákonné a je to v rozpore s 59 ods. 2 Správneho poriadku v
spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku v nadväznosti na § 3 ods. 1 Správneho poriadku) (R
89/2002), a teda správne malo dôjsť k začatiu plynutia novej lehoty na nápravu zo strany žalobcov ako
žiadateľov a nie k potvrdeniu nulitného prvostupňového rozhodnutia spolu s jeho formálnou úpravou,
ktorá je aj tak nezákonná, lebo ak mení odvolací (rozkladový) orgán prvostupňové rozhodnutie, tak
výrok prvostupňového rozhodnutia musí de iure meniť druhostupňový (odvolací /rozkladový) orgán
(čo v predmetnom prípade nebolo naplnené, lebo žalovaný vo Výroku druhostupňového rozhodnutia
žalovaného uvádza, že to mení nie žalovaný ale „Okresný úrad J., odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, čo je procesne
nesprávne a nezákonné).

70. Právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov v žiadnom prípade nemožno považovať za účastníka
správneho konania, nakoľko v predmetnom správnom konaní sa nekonalo o jeho právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach ale o právach a právom chránených záujmoch žalobcov ako
žiadateľov, teda deviatich účastníkov správneho konania, ktorí sú vlastníkmi pozemkov označených vo
výroku prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia, a ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území F.ov.

71. Podľa žalobcov rovnako Správny orgán I. stupňa vo výroku doterajšieho procesného podania
predchádzajúceho prvostupňovému rozhodnutiu nesprávne vyzval právneho zástupcu žalobcov ako
žiadateľov, aby v stanovenej lehote odstránil vady žiadosti, t. j. aby túto doplnil o chýbajúce podklady a
právneho zástupcu žalobcov upozornil, že inak konanie zastaví. Táto výzva však mala byť adresovaná
priamo účastníkom správneho konania, teda žalobcom ako žiadateľom, rovnako na možnosť zastavenia
správneho konania mal prvostupňový správny orgán upozorniť žalobcov ako žiadateľov a nie ich
právneho zástupcu. Takisto prvostupňové rozhodnutie je adresované právnemu zástupcovi žalobcov
ako žiadateľov aj napriek tomu, že on sám nie je účastníkom správneho konania, nakoľko tento si
sám vo svojom mene a na svoj účet neuplatnil nárok na finančnú náhradu za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., nakoľko právny zástupca
žalobcov ako žiadateľov nie je vlastníkom týchto pozemkov a preto mu ani nemôžu vyplývať nijaké
výhody z predmetných pozemkov, pričom túto vadu nezákonnosti a vadu nulity neodstránil v napádanom
druhostupňovom rozhodnutí ani žalovaný, a súčasne ani žalovaný v (ne)odôvodnení druhostupňového
správneho rozhodnutia nijakým spôsobom nezdôvodnil prečo na vyššie uvedenú námietku žalobcov ako
odvolateľov nereagoval, a tak je rozhodnutie žalovaného en block nezákonné.

72. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP (nedostatočné zistenie skutkového stavu na
riadne posúdenie veci) žalobcovia mali za to, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán, ako aj
správny orgán I. stupňa, nedostatočne zistili skutkový stav veci a na základe toho nesprávne rozhodli
a to tak, že správne konanie zastavili.

73. Žalovaný sa v (ne)odôvodnení druhostupňového rozhodnutia pre údajné zmeškanie lehoty na
odstránenie vád žiadosti nezaoberalo s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia podaným správnym
orgánom I. stupňa, ktorý uvádza, že žiadosť žalobcov ako žiadateľov o vyplatenie finančnej náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov a jej prílohy preskúmal a zistil, že tieto nespĺňali
náležitosti v zmysle § 82 ods. 1, § 82 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v
platnom znení, a § 1 ods. 2 písm. a) bod 1, e), g), h), i), j), k), l) nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 7/2014 Z.z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu
finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri
náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku, v platnom znení.

74. Nesporná je skutočnosť, že nakoľko právny zástupca žalobcov ako žiadateľov sám nie je
účastníkom správneho konania, keďže sa de iure nekoná o jeho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach, nemôže právnemu zástupcovi žalobcov ako žiadateľov správny orgán ukladať
doterajšími procesnými podaniami nijaké povinnosti, a preto aj výzva číslo OU-PS.2/KM zo dňa
20.02.2018, aby v určenej lehote odstránil nedostatky žiadosti zo dňa 22.12.2017, nie je právne účinná
a je de iure pá a tým pádom aj právne irelevantná.



75. Z toho dôvodu správny orgán I. stupňa vyzval právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov a nie
samotných žalobcov ako žiadateľov listom číslo OU-PO- S zo dňa 20.02.2018, aby v určenej lehote
odstránil nedostatky žiadosti zo dňa 22.12.2017 a konanie o vyplatenie finančnej náhrady podľa § 29
ods. 1 Správneho poriadku prerušil svojím rozhodnutím číslo OU-PO-OSZP1- XXXX/XXXXXX-X/KM-R
zo dňa 26.02.2018. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2018.

76. Žalobcovia mali však za to, že postup správneho orgánu I. stupňa, keď zastavil správne konanie
z dôvodu neodstránenia nedostatkov žiadosti a jej príloh výlučne zo strany žalobcov ako žiadateľov
nemožno považovať za vecne správny a ako taký za zákonný, nakoľko správny orgán je v priebehu
celého správneho konania povinný postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, teda so
žalobcami ako žiadateľmi.

77. Rovnako postup žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ako ani správneho orgánu
I. stupňa ako prvostupňového správneho orgánu, nemožno považovať za vecne správny a zákonný
z dôvodu, že celú „ťarchu" pri zisťovaní skutkového stavu veci, resp. pri zisťovaní podmienok
vzniku nároku žalobcov ako žiadateľov na vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemkov preniesli výlučne na žalobcov ako žiadateľov, resp. v prípade konania na
prvom stupni nesprávne na právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov, aj keď on sám nie je účastníkom
správneho konania, aj napriek skutočnosti, že správny orgán je povinný postupovať v úzkej súčinnosti
s účastníkmi správneho konania a v správnom konaní platí zásada materiálnej pravdy a tak si správny
orgán mal sám vyhotoviť znalecký posudok a náklady na jeho vyhotovenie mal následne vyúčtovať
žalobcom ako žiadateľom.

78. Ďalšou základnou zásadou správneho konania, ktorú žalovaný ako druhostupňový správny orgán,
ako ani Okresný úrad Prešov ako prvostupňový správny orgán, nerešpektovali pri rozhodovaní, je
zásada materiálnej pravdy, ktorá vyžaduje, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Preto je nevyhnutné, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Konajúci správny orgán je tak povinný robiť z úradnej povinnosti v každom konaní,
v ktorom môže byť dotknutý verejný záujem, bez ohľadu na to, či konanie začalo na základe návrhu
účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Spoľahlivé zistenie stavu veci predpokladá
postup, keď si správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstará také podklady pre
rozhodnutie, ktoré mu umožnia zistiť presne a úplne skutočný stav veci.

79. K žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (nesprávne právne posúdenie veci)
mali žalobcovia za to, že im patrí nárok na primeranú finančnú náhradu za obmedzenie bežného
obhospodarovania ich pozemkov, pričom výšku predmetného nároku žalobcov je možné určiť znaleckým
posudkom. Preto žalobcovia v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žiadali Okresný úrad J., odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
kraja, aby ustanovil znalca v odbore Ochrana životného prostredia, znalca v odbore Poľnohospodárstvo
(nakoľko na LV č. 3013 sú zapísané pozemky, ktoré sa využívajú pre rastlinnú výrobu, na ktorých sa
pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske plodiny alebo
pozemky dočasne nevyužívané pre rastlinnú výrobu, t. j. orná pôda), znalca v odbore Lesníctvo (nakoľko
na LV č. XXX a LV č. XXXsú zapísané pozemky, ktoré sa využívajú ako pozemky s lesným porastom,
dočasne bez lesného porastu za účelom obnovy lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby, t. j. lesný
pozemok), prípadne, aby ustanovil aj znalcov z iných odborov na zistenie výšky finančnej náhrady,
ktorá zo zákona patrí žalobcom z dôvodu obmedzenia bežného obhospodarovania ich pozemkov v
zmysle ustanovenia § 61 a nasledujúcich zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v
platnom znení. Okresný úrad Prešov ako prvostupňový správny orgán a neskôr ani žalovaný ako
druhostupňový správny orgán napriek uvedenému znalca neustanovili, naopak, správne konanie bez
náležitého zistenia skutkového stavu zastavili, v čom žalobcovia vidia procesné pochybenie uvedených
správnych orgánov pričom túto vadu konania neodstránil v napádanom druhostupňovom rozhodnutí
ani žalovaný, a súčasne žalovaný ani nevysvetlil, prečo neustanovil žalovaný znalca napriek tomu,
že jeho ustanovenie žalobcovia navrhli v odvolaní žalobcov zo dňa 12.11.2018 proti prvostupňovému
rozhodnutiu, a tak je rozhodnutie žalovaného en block nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov, a tak je právne svojvoľné a ako celok arbitrárne a tak aj nezákonné.

80. Súčasne žalobcovia súhlasili, aby krajský súd prejednal túto správnu žalobu bez nariadenia termínu
pojednávania.



81. Vo veci samej sa žalobcovia svojím žalobným návrhom domáhali, aby krajský súd zrušil žalobou
napádané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

82. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 14.08.2019, v ktorom uviedol
že s námietkou žalobcov, že rozhodnutie ministerstva, odboru štátnej správy ochrany prírody a krajiny
č. 4XXX/XXXX-X.3 zo dňa 01.03.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti
o životné prostredie č. OU-PO-S zo dňa 10.10.2018 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, vychádzajú zo zistenia
skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v rámci správneho konania
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, žalovaný nesúhlasí a
uvádza nasledovné:

83. Z tvrdenia žalobcov uvedeného v bode 13 správnej žaloby žalovanému nie je zrejmé, v čom by
mala spočívať nezákonnosť spočívajúca v zmätočnosti, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia
v súvislosti s argumentom žalobcu, že „výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis
skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania", nakoľko toto administratívne konanie nie
je konaním v oblasti správneho trestania (t. j. uloženie sankcie za správny delikt alebo priestupok), ale
konanie, v ktorom príslušný správny orgán rozhodne na základe návrhu účastníka konania (na základe
ktorého začína správne konanie) o nároku na vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.").

84. S ohľadom na uvedené žalovaný považuje námietku žalobcov ohľadne zmätočnosti,
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia za bezpredmetnú a zavádzajúcu. Výrok prvostupňového,
ako aj druhostupňového rozhodnutia je formulovaný dostatočne určito a zrozumiteľne a obsahuje
konkrétne ustanovenia príslušných právnych predpisov, na základe ktorých prvostupňový ako aj
druhostupňový správny orgán vydali náležite odôvodnené a presvedčivé rozhodnutia.

85. Námietku žalobcov uvedenú v bode 14 správnej žaloby, že ,,žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí
nesprávne označuje spoločnosť URBAN, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Slanská Huta 77,
044 17 Košice - okolie, IČO: 44 244 895 ako právneho zástupcu, nakoľko uvedený subjekt sa v
čase vydania rozhodnutia správne označoval ako URBAN FALATH GASPEREC BOSANSKÝ, s. r.
o., advokátska kancelária, so sídlom: Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava" považuje žalovaný za
zavádzajúcu, nakoľko vo výroku druhostupňového rozhodnutia (str. 1) je ako právny zástupca žalobcov
označená spoločnosť URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, t. j. zhodne s obchodným názvom spoločnosti
zapísaným v čase vydania druhostupňového rozhodnutia v Obchodnom registri Slovenskej republiky.

86. Spoločnosť URBAN, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice -
okolie, IČO: 44 244 895 je uvedená v rámci výroku druhostupňového rozhodnutia (str. 2) výlučne v
tej súvislosti, že správny orgán rozhodol na základe podanej žiadosti žalobcov (účastníkov konania),
ktorých v čase spísania žiadosti (t. j. 22.12.2017) o vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemkov zastupovala spoločnosť URBAN, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 44 244 895.

87. S ohľadom na uvedené je preto aj táto námietka žalobcov bezpredmetná a nemajúca oporu v
zistenom skutkovom stave.

88. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že aj keby došlo k zrejmým chybám v písaní
spočívajúcich v označení splnomocňujúceho zástupcu nezohľadňujúc zmenu v Obchodnom registri



Slovenskej republiky avšak pri zachovaní identifikačného údaju osoby (IČO ostalo zachované),
nezakladalo by to nezákonnosť rozhodnutia najmä s ohľadom na to, že predmetné rozhodnutia
boli splnomocnenému zástupcovi žalobcov riadne doručené a žalobcovia ani nenamietali, že im
prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia neboli doručené (o čom svedčí aj vyčerpanie riadnych
opravných prostriedkov, ako aj podanie správnej žaloby).

89. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov uvedenom v bodoch 14-18 správnej žaloby, že ,, žalovaný vo
výroku druhostupňového rozhodnutia neuviedlo paragrafový odkaz na ustanovenia § 87 až § 89
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.
543/2002 Z.z.") pojednávajúce o odvolaní (rozklade) a o zmene, zrušení, predĺžení platnosti a strate
platnosti rozhodnutia", ktoré žalobca považuje za tak „právne závažné vady, že ich nie je možné nijak
právne zhojiť, pričom sami o sebe spôsobujú ,,non-perfektnosť" a „absolútnu vadnosť" celého výroku
Rozhodnutia žalovaného, v nadväznosti na čo majú žalobcovia za to, že Výrok Rozhodnutia žalovaného
je „en block" (teda ako celok) nezákonný, nesprávny, zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý, vágny a v
konečnom dôsledku i nepreskúmateľný, a tak arbitrárny" žalovaný uvádza, že vo výroku druhostupňové
rozhodnutia sú uvedené všetky relevantné ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný
rozhodlo.

90. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na právnu teóriu, z ktorej vyplýva, že: „Súčasťou výroku
rozhodnutia je uvedenie právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho
ustanovenia právneho predpisu."

91. Druhostupňový správny orgán preto správne v súlade so správnym poriadkom a zákonom č.
543/2002 Z.z. rozhodol o zmene prvostupňového správneho rozhodnutia podľa ust. § 59 ods. 2
Správneho poriadku, ktoré ustanovuje pre správny orgán, že o podanom odvolaní môže rozhodnúť
tak, že prvostupňové správne rozhodnutie zmení. Žiadne iné ustanovenie zákona č. 543/2002 Z.z.
neustanovuje ako má správny orgán rozhodnúť o odvolaní (s výnimkou ust. § 82 ods. 9 zákona č.
543/2002 Z.z., pričom v danom prípade nebol daný postup podľa tohto ustanovenia), a preto s poukazom
na § ust. 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. je správny orgán v odvolacích konaniach podľa zákona č.
543/2002 Z.z. povinný pri formulovaní výroku postupovať v súlade s ust. § 59 ods. 2 alebo § 59 ods.
3 Správneho poriadku.

92. Naviac žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v rámci zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia
žalovaný jednoznačne uviedol ustanovenie, na základe ktorého prvostupňový správny orgán zastavil
konanie, a to ustanovenie § 82 ods. 9 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.

93. Tvrdenie žalobcov, že vo výrokovej časti absentuje odkaz na ustanovenie § 87 až 89 zákona č.
543/2002 Z.z., je nedôvodné z nasledovných dôvodov:

94. Ustanovenie. § 87 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. upravuje výlučne len procesné postupy správnych
orgánov v konaniach o odvolaní, ktoré avšak neupravujú ako má správny orgán rozhodnúť v odvolacom
konaní. Výnimku tvorí ustanovenie § 82 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré upravuje zastavenie
konania. Nakoľko však v tomto prípade nebol daný dôvod na postup podľa § 82 ods. 9 zákona č.
543/2002 Z.z., správny orgán postupoval s ohľadom na ustanovenie § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002
Z.z. správne podľa Správneho poriadku, a to podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré oprávňuje
správny orgán rozhodnúť o zmene prvostupňového rozhodnutia.

95. Ustanovenie § 87 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. upravuje, v ktorých prípadoch je vylúčený odkladný
účinok odvolania (rozkladu), čo však v danom prípade nie je predmetom prejednávanej veci.

96. Ustanovenie § 88 ods. 1 až 3 zákona č. 543/2002 Z.z. upravuje taktiež len procesné postupy v konaní
o odvolaní, a to v prípade uplatnenia inštitútu vzdania sa odvolania.

97. Ustanovenie § 89 zákona č. 543/2002 Z.z. sa absolútne nevzťahuje na odvolacie konanie, ale týka
sa zmeny, zrušenia, predĺženia platnosti alebo straty platnosti rozhodnutia, ktoré je právoplatné.

98. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že v danom správnom konaní nejde o konanie v oblasti
správneho trestania, ale o správne konanie, v ktorom príslušný správny orgán rozhodne na základe



návrhu účastníka konania (na základe ktorého začína správne konanie) o nároku na vyplatenie finančnej
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z.z.,
a preto považuje žalovaný judikatúru, na ktorú žalobcovia poukázali za neaplikovateľnú pre správne
konania, ktoré nie sú správnymi konaniami v oblasti správneho trestania.

99. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že výrok druhostupňového správneho rozhodnutia je
právne perfektný, zrozumiteľný, určitý a súladný s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku.

100. Vo vzťahu k námietke žalobcov uvedenej v bode 17 správnej žaloby, a síce, že ,,vo výroku
druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie mení nie žalovaný, ale
Okresný úrad Prešov" žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko výrok druhostupňového
rozhodnutia začína: „Žalovaný životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany
prírody a krajiny (ďalej len „žalovaný") ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. d)
zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe odvolania ... mení rozhodnutie Okresného
úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „okresný úrad") č. ON.R zo dňa
10.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") tak, že jeho výroková časť znie: ... .", z čoho
nepochybne vyplýva, že žalovaný ako druhostupňový orgán mení rozhodnutie okresného úradu, pričom
mení výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že ho zmenený v celosti uvedie do výroku druhostupňového
správneho rozhodnutia.

101. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že výrok druhostupňového rozhodnutia obsahuje všetky
predpísané náležitosti v zmysle § 47 ods. 2 správneho poriadku a je formulovaný presne, určito a úplne
vyjadruje ako odvolací orgán rozhodol vo veci, ktorá bola predmetom dotknutého konania. Z výroku
druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, aký orgán v predmetnej veci
rozhodoval a na základe akých právnych predpisov.

102. S ohľadom na uvedené považuje žalovaný námietku žalobcov za bezpredmetnú a nemajúcu oporu
v Správnom poriadku.

103. Vo vzťahu k námietke žalobcov uvedenej v bode 26 správnej žaloby, a síce, že „výrok
prvostupňového rozhodnutia je de iure adresovaný síce „žiadateľovi" o priznanie primeranej finančnej
náhrady, ktorým je však podľa výroku prvostupňového rozhodnutia právny zástupca žiadateľov.",
žalovaný v prvom rade uviedol, že aj z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, kto je
účastníkom konania a kto je splnomocnený zástupca. Z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia
vyplýva, že žiadosť spísala advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPAREC BOŠANSKÝ s.r.o.,
advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47
244 895, ktorá bola na to splnomocnená PhDr. V. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., Katarínou F., bytom F.
č. XXX, XXX 11 F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., H.. H. F., bytom
F. č. XXX, XXX XX F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom
F. č. XXX, XXX XX F. a spoločnosťou F., s. r. o., IČO: XX XXX 697, so sídlom L. 6, 064 01 R. V..

104. Už z takto formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že účastníkmi konania
sú J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX
11 F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, 065 11 F., Marek F., bytom F. č.
XXX, 065 11 F., V. F., bytom F. č. XXX, 065 11 Kolačkov, Y. F., bytom Kolačkov č. XXX, 065 11 Kolačkov
a spoločnosť F., s. r. o., A.: XX XXX XXX, so sídlom L. 6, XXX XX R. V., ktorí sú právne zastúpení
splnomocneným zástupcom, a to advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPAREC BOŠANSKÝ
s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 244 895.

105. Žalovaný však ďalej uviedol, že žalobcovia evidentne opomenuli, že za účelom zabezpečenia
vydania právne perfektného rozhodnutia vrátane výrokovej časti a na základe nimi podaného odvolania
pristúpil druhostupňový správny orgán po preskúmaní administratívneho spisu, prvostupňového
správneho rozhodnutia a odvolaní žalobcov k zmene výroku prvostupňového správneho rozhodnutia,
kde okrem iného zmenil aj tú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, kde bolo uvedené „na základe
žiadosti URBAN FALATH GAŠPAREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A,
8XX 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895 ... splnomocnenej PhDr. V. F., ... ." tak,



že uviedol „na základe žiadosti PhDr. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Kataríny F., bytom F. č. XXX,
XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č.
XXX, XXX XX F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., Y. F., bytom F. č.
XXX, XXX 11 F. a F., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. 6, XXX XX R. V. v zastúpení ... ."

106. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v prípade zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia
druhostupňovým správnym orgánom, je účastník konania (v tomto prípade žalobcovia) viazaný
výlučne takto zmeneným výrokom uvedeným v druhostupňovom rozhodnutí, a preto akékoľvek
námietky žalobcov smerujúce k výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, ktorý bol zmenený
druhostupňovým správnym rozhodnutím, sú bezpredmetné.

107. Ďalej žalobcovia v bode 26 správnej žaloby uvádzajú, že „v celom (ne)odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia Okresný úrad Prešov, ako prvostupňový orgán hovorí iba o žiadateľovi, no úplne opomína
splnomocnencov napriek tomu, že jedine títo sú účastníkmi konania".

108. Žalovaný považoval túto námietku žalobcov za zavádzajúcu a neopodstatnenú a opakovane
uvádza, že už z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, kto je účastníkom konania a
kto je splnomocnený zástupca. Vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia sa uvádza, že: „ ...
na základe žiadosti URBAN FALATH GAŠPAREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké
schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 244 895 v zastúpení JUDr. Ondrejom
Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ") splnomocnenej J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., F. F., bytom
F. č. XXX, XXX 11 F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., MUDr. H.
F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., V. Kollárom, bytom F. č. XXX, XXX
11 F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F. a spol. F., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. 6, XXX
XX R. V. (ďalej len „splnomocnitelia")". Z uvedeného vyplýva, že žiadosť spísala advokátska kancelária
URBAN FALATH GAŠPAREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, ktorá bola na to splnomocnená J.. V. F., bytom
F. č. XXX, XXX 11 F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom
F. č. XXX, XXX 11 F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX 11 F., V. F.om,
bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. 127, XXX XX F. a spoločnosťou F., s. r. o., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom L. 6, XXX 01 R. Ľubovňa.

109. Už z takto formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že účastníkmi konania
sú PhDr. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. 127, XXX
XX F., Y. F., bytom F. č. 127, XXX 11 F., MUDr. H. F., bytom F. č. 127, XXX 11 F., H. Kollár, bytom F. č. 127,
XXX 11 Kolačkov, Tomáš Kollár, bytom Kolačkov č. 127, XXX 11 Kolačkov, Y. F., bytom Kolačkov č. 127,
XXX 11 Kolačkov a spoločnosť KS.o sídlom BudS.ňa a že splnomocneným zástupcom je advokátska
kancelária URBAN FALATH GAŠPAREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody
2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895.

110. Skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vo svojom výroku uviedol skratku žiadateľa za osobu
splnomocnenú konať za účastníkov konania, neznamená, že účastníkom konania je splnomocnený
zástupca a nikto iný. Účastníci konania splnomocnili zástupcu (advokátsku kanceláriu) na ich
zastupovanie v celom správnom konaní a na všetky právne úkony, t. j. aj na spísanie žiadosti o vyplatenie
finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona č. 543/2002
Z.z.

111. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „OZ"), ak splnomocnenec (v tomto
prípade advokátska kancelária) koná v mene splnomocniteľa (v tomto prípade účastníci konania) v
rozsahu udeleného plnomocenstva (dohody o plnej moci), vzniknú tým práva a povinnosti priamo
splnomocniteľovi. Z uvedenej dikcie ustanovenia § 32 ods. 2 OZ vyplýva, že akékoľvek právne úkony
vykonané v rozsahu udeleného plnomocenstva (dohody o plnej moci), ktoré vykonáva splnomocnenec,
zaväzujú splnomocniteľa. Zároveň z ustanovenia § 17 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva možnosť,
aby sa účastníci konania dali v správnom konaní zastupovať advokátom, a to aj na celé konanie, a
v takomto prípade správny orgán komunikuje prostredníctvom tohto splnomocneného zástupcu. Preto
akékoľvek tvrdenie žalobcov, že správny orgán v rámci správneho konania opomína splnomocnencov
je nepodložené a evidentne vyplýva z nepochopenia inštitútu zastupovania podľa Správneho poriadku.



112. S ohľadom na uvedené je preto podľa žalovaného nepochybné, kto je účastníkom konania a
kto je splnomocneným zástupcom a koho žiadosť (žiadosť účastníkov konania) sa v tomto konaní
prejednávala.

113. Žalobcovia v bodoch 30 až 54 správnej žaloby ďalej uvádzajú, že „prvostupňové rozhodnutie
ako aj výzva prvostupňového správneho orgánu na odstránenie vád žiadosti, v ktorej prvostupňový
správny orgán nesprávne vyzýval vo výrokovej časti doterajších prvostupňových podaní prvostupňového
správneho orgánu právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov na odstránenie vád žiadosti a v ktorej
nesprávne poučil právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov (a nie samotných žiadateľov) o možnosti
zastavenia správneho konania z dôvodu neodstránenia vád žiadosti, nemožno považovať za účinné,
právne záväzné a vyvolávajúce právne účinky ".

114. Žalovaný považoval aj túto námietku za zavádzajúcu a žalovaný poukázal na bod 6 (str. 7 a 8) a
bod 7 (str. 9 a 10) tohto vyjadrenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto je účastníkom konania a kto je
splnomocneným zástupcom.

115. Z uvedeného potom vyplýva, že prvostupňový správny orgán správne doručoval tak výzvu na
doplnenie žiadosti ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, a to splnomocnenému zástupcovi v súlade
s ustanovením § 17 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sa účastníci konania, ich zákonní
zástupcovia a opatrovníci môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia a
s ustanovením § 25 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého, ak má účastník konania zástupcu s
plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi.

116. Z administratívneho spisu vyplýva, že prílohou žiadosti sú dohody o plnej moci uzatvorené medzi
žalobcami a právnym zástupcom, v ktorých je okrem všeobecnej formulácie, že právny zástupca
žalobcov je oprávnený „vykonávať akékoľvek právne, procesné a/alebo faktické úkony" aj expresis
verbis uvedené, že právny zástupca je oprávnený prijímať doručované písomnosti.

117. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal aj na právnu teóriu, z ktorej nad akúkoľvek pochybnosť
vyplýva, že „ak bolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie, majú až do odvolania plnomocenstva
relevantné právne účinky jedine úkony uskutočnené splnomocnencom. Pre správny orgán sú záväzné
úkony, ktoré vykonala splnomocnená osoba, nie účastník konania. V konaní sa aj všetky písomnosti
určené do vlastných rúk doručujú zástupcovi s plnomocenstvom na celé konanie" ... alebo „ V prípade,
že účastník konania má zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosti, ktoré sú určené
do vlastných rúk účastníka konania, sa nedoručujú účastníkovi konania, ale jeho zástupcovi. Správne
orgány zvyknú s cieľom posilniť právnu istotu doručovať písomnosti aj účastníkovi konania, aj jeho
zástupcovi. V takom prípade je podstatný a právne relevantný jedine okamih doručenia písomnosti
zástupcovi účastníka. Doručovanie písomnosti účastníkovi konania nemá vplyv na plynutie lehôt. Ak by
sa písomnosť doručila len účastníkovi konania a nie jeho zástupcovi, išlo by o doručenie, ktoré nemôže
mať právne účinky ."

118. S ohľadom na uvedené preto prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán
správne doručovali písomnosti do rúk právneho zástupcu žalobcov a zo všetkých písomností bez pochýb
vyplýva, kto je účastníkom konania a kto je právnym zástupcom.

119. Naviac žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci nešlo o prípad, kedy má účastník konania v
konaní niečo osobne vykonať, kedy by do úvahy prichádzalo aj doručovanie účastníkom konania (napr.
predvolanie, ak je účasť účastníka konania na úkone správneho orgánu nevyhnutná), preto správny
orgán správne doručoval písomnosti len právnemu zástupcovi účastníkov konania.

120. Žalovaný považoval preto aj túto námietku za ničím nepreukázanú, nemajúcu oporu v
administratívnom spise a z tohto dôvodu za nedôvodnú.

121. V bode 65 žaloby žalobcovia uvádzajú, že „postup Okresného úradu Prešov, keď zastavil správne
konanie z dôvodu neodstránenia nedostatkov žiadosti a jej príloh výlučne zo strany žalobcov ako
žiadateľov nemožno považovať za vecne správny a ako taký za zákonný, nakoľko správny orgán je v



priebehu celého správneho konania povinný postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, teda
so žalobcami ako žiadateľmi. "

122. Žalovaný v prvom rade uviedol, že už v bode 8 (str. 10 a 11) tohto vyjadrenia dostatočne preukázal
skutočnosť, že správny orgán I. stupňa postupoval správne, keď adresoval výzvu na doplnenie žiadosti
o vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov právnemu
zástupcovi žalobcov.

123. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcov, že správny orgán nepostupoval v priebehu celého
správneho konania v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, teda so žalobcami.

124. Z celého administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s
účastníkmi konania, ktorí boli na celé správne konanie zastúpení právnym zástupcom, ktorému správny
orgán doručoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 5 Správneho poriadku všetky
písomnosti vrátane výzvy na doplnenie žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemkov.

125. Skutočnosť, že písomnosti v rámci tohto konania doručoval správny orgán právnemu zástupcovi
žalobcov ako účastníkov konania, neznamená, že správny orgán neposkytol náležitú súčinnosť vrátane
poučovacej povinnosti účastníkom konania.

126. Správny orgán I. stupňa po zistení nedostatkov žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady za
obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov sa neobmedzil iba na konštatovanie, že žiadosť trpí
vadami, ale vo výzve na doplnenie podania v súlade s ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku presne
špecifikoval, ktoré dokumenty majú žalobcovia doplniť v súlade s § 61 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. v
spojení s § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z.z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o
vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného
a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania
pozemku (ďalej len „nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z.z."), a to:
- doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, nakoľko v rozpore s § 82 ods. 5 zákona č. 543/2002
Z.z. neboli podpisy splnomocniteľov v dohode o plnomocenstve osvedčené podľa osobitných predpisov;
- znalecký posudok o výpočte finančnej náhrady;
- čestné vyhlásenie o majetkovej ujme, náhrade za obmedzenie bežného obhospodarovania alebo inej
náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu
podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny;
- čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu
podania žiadosti;
- čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný podľa osobitného
predpisu;
- výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, o ktorú bol žiadateľ oslobodený, za
obdobie, na ktoré si uplatňuje finančnú náhradu;
- pre druh pozemku ostatné plochy doklad o rozhodnutí o využití územia alebo o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov.

127. Prvostupňový správny orgán teda žalobcov presne inštruoval, čo je potrebné doplniť k žiadosti
o vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov, aby bola ich
žiadosť úplná, na základe ktorej by mohol správny orgán pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci.

128. Zároveň prvostupňový správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania aj tým, že
vyhovel ich návrhu na predĺženie lehoty na obstaranie potrebných podkladov, a to o 90 dní (žalobcovia
mali teda celkovo 120 dní na obstaranie podkladov potrebných na to, aby bol žiadosť úplná), pričom
právny zástupca žalobcov v žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 11.04.2018 nežiadal o poskytnutie ďalšej
súčinnosti, ale iba o predĺženie lehoty, pričom v bode 15 žiadosti žalobcov uviedol, že „účastníci konania
zároveň prehlasujú, že všetky chýbajúce náležitosti budú doplnené riadne a včas v lehote uvedenej v
bode 14 tejto žiadosti o predĺženie lehoty, tak ako to úrad vo výzve uvádza a požaduje."



129. Žalovanému teda nebolo zrejmé, akú ďalšiu súčinnosť by mal správny orgán žalobcom zastúpeným
splnomocneným zástupcom na celé správne konanie poskytnúť na to, aby žiadosť o vyplatenie finančnej
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov spĺňala všetky predpísané náležitosti v
súlade s § 61 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. v spojení s § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
7/2014 Z.z., a teda, aby predmetná žiadosť bola úplná.

130. V tejto súvislosti si žalovaný dovolil zároveň uviesť, že rozsah poučenia musí byť taký, aby účastník
v konaní neutrpel ujmu, avšak nemá nahrádzať pomoc poskytovanú na zmluvnom základe advokátom .
To znamená, že pokiaľ právny zástupca žalobcov - advokát splnomocnený na celé konanie nevykonával
v rámci správneho konania úkony potrebné na doplnenie žiadosti v súlade so zmluvou o poskytovaní
právnych služieb, nemôže táto skutočnosť byť na ujmu správneho orgánu a už vôbec nemôže zakladať
porušenie zásady súčinnosti zo strany správneho orgánu.

131. Žalobcovia v bodoch 66 - 85 správnej žaloby poukázali na zásady správneho konania, pričom
za nesprávny považujú postup správneho orgánu, keď si správny orgán sám nezaobstaral znalecký
posudok, ale predloženie znaleckého posudku ponechal na účastníkoch správneho konania, čím mal
konať v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a zásadou úzkej súčinnosti správneho orgánu s
účastníkmi konania a že žalovaný a prvostupňový správny orgán mali postupovať takým spôsobom,
že mali žalobcov vyzvať znova na doplnenie žiadosti a jej príloh, a následne si malo žalovaný alebo
prvostupňový správny orgán zaobstarať znalecký posudok sám.

132. Žalovaný považoval za nevyhnutné v prvom rade poukázať najmä na nasledovné ustanovenia
príslušných právnych predpisov:

133. V zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku: „Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania
musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby
účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné
právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti."

134. V zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku: „Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny
orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote
odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví."

135. V zmysle § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku: „Správny orgán konanie zastaví, ak účastník
konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o
možnosti zastavenia konania poučený."

136. V zmysle § 61 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z.: „Podrobnosti o obsahu žiadosti o vyplatenie
finančnej náhrady, spôsob výpočtu finančnej náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a spôsob
určenia výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť ustanoví vláda nariadením. Podmienky zámeny a výkupu
ustanoví žalovaný v spolupráci s žalovaným pôdohospodárstva, Žalovaným obrany Slovenskej republiky
a Slovenským pozemkovým fondom všeobecne záväzným právnym predpisom. Podmienky nájmu a
zmluvnej starostlivosti ustanoví žalovaný všeobecne záväzným právnym predpisom."

137. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z.z.: „Žiadosť o vyplatenie
finančnej náhrady obsahuje
a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na finančnú náhradu,
b) zoznam dotknutých pozemkov označených parcelným číslom podľa registra "C" alebo registra "E",
ich výmeru a druh pozemku, číslo listu vlastníctva alebo pozemkovoknižnej vložky s uvedením kraja,
okresu, obce, katastrálneho územia."

138. V zmysle § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z.z.: „Prílohu žiadosti tvorí
a) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov
pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na finančnú
náhradu [§ 61e ods. 4 písm. b) zákona], výpis z registra pozemkových spoločenstiev,
nájomná zmluva, ak z nej žiadateľovi vyplýva právo na podanie žiadosti (§ 61e ods. 5 zákona),



b) identifikácia parciel podľa osobitného predpisu, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané
na liste vlastníctva,
c) grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet finančnej náhrady na
lesných pozemkoch,
d) grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s iným mapovým podkladom, ak je nevyhnutný na
výpočet finančnej náhrady,
e) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné
rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného
obhospodarovania vyplýva,
f) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa programu starostlivosti o lesy
pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného
stavu porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne
spôsobilou osobou na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy alebo iné podklady s obmedzujúcimi
požiadavkami orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny zapracované do programu starostlivosti
o lesy, ak ide o porastovú plochu lesných pozemkov,
g) znalecký posudok o výpočte finančnej náhrady vrátane podkladov, na ktorých základe bol znalecký
posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až f), a doklad o vyúčtovaní nákladov za
jeho vypracovanie,
h) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme, náhrade za obmedzenie bežného obhospodarovania alebo inej
náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu
podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny,
i) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu
podania žiadosti,
j) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný podľa osobitného
predpisu,
k) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, o ktorú bol žiadateľ oslobodený, za
obdobie, na ktoré si uplatňuje finančnú náhradu,
l) doklad o rozhodnutí o využití územia alebo o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; doklad sa
nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie finančnej náhrady pri poľnohospodárskej a lesníckej
činnosti podľa § 2 a 3."

139. Z príslušných ustanovení Správneho poriadku, zákona č. 543/2002 Z.z. a nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 7/2014 Z.z. vyplýva, že na to, aby správny orgán mohol meritórne vec prejednať
v návrhovom správnom konaní a následne rozhodnúť, je potrebné, aby účastník konania predložil
podanie - žiadosť/návrh na začatie konania, ktorá bude obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Čo
má podanie obsahovať, všeobecne ustanovuje ustanovenie § 19 ods. 2 Správneho poriadku, pričom
ďalšie náležitosti podania môže ustanoviť osobitný právny predpis. To znamená, že správny orgán
vec prejedná a rozhodne len na základe úplného podania - žiadosti. Ak podanie - žiadosť nemá
predpísané náležitosti správny orgán poskytne účastníkovi konania náležitú súčinnosť, t. j. vyzve ho
na odstránenie nedostatkov podania (pričom vo výzve presne uvedie, ako má účastník konania tieto
nedostatky odstrániť) a zároveň ho poučí, ako bude postupovať v prípade nedoplnenia podania.

140. Doplnenie podania o zákonné náležitosti vrátane príloh podania na základe výzvy správneho
orgánu je potom výlučne povinnosťou účastníka konania. Je preto zavádzajúce a účelové tvrdenie
žalobcov, ktorí boli naviac v konaní zastúpení advokátom, že pokiaľ znalecký posudok nepredložili
účastníci konania, mal si ho zaobstarať správny orgán. Naviac je to v rozpore s tvrdením žalobcu
uvedeným v ich žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 11.04.2018 (bod 10), že účastníci konania už oslovili
znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, nakoľko však znalecký posudok ku dnešnému dňu
(11.04.2018) nevyhotovil, žiadali účastníci konania o predĺženie lehoty, čomu správny orgán vyhovel.
Správny orgán nie je povinný a ani oprávnený s ohľadom na ustanovenie § 19 ods. 3 v spojení s § 30
ods. 1 písm. d) Správneho poriadku skompletizovať podanie, ktorým účastník konania inicioval začatie
správneho konania, ktorým vo svoj prospech žiada priznanie určitého práva. Neúplnosť podania, ktorým
sa začína správne konanie, a ktoré žiadateľ aj napriek poskytnutej súčinnosti a poučeniu zo strany
správneho orgánu vlastným nekonaním zapríčinil, nemôže byť na ťarchu správneho orgánu. Správny
orgán nežiadal o doplnenie akéhokoľvek podkladu, ale o doplnenie podania - návrhu na začatie konania,
v tomto prípade žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania



pozemkov, pričom len na základe úplného podania je správny orgán oprávnený vec meritórne prejednať
a rozhodnúť.

141. Správny orgán je síce v správnom konaní povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si zaobstarať potrebné dôkazy, pričom nie je viazaný len účastníkmi konania, vykonávanie
dokazovania a zisťovanie skutočného stavu veci sa však viaže k okamihu predloženia úplného podania
na začatie správneho konania alebo doplnenia podania, ktorým sa takéto podanie stáva úplným.

142. S námietkou žalobcov, že žalovaný a prvostupňový správny orgán mali postupovať takým
spôsobom, že mali žalobcu vyzvať znova na doplnenie žiadosti a jej príloh, a následne si malo žalovaný
alebo prvostupňový správny orgán zaobstarať znalecký posudok sám, sa žalovaný nestotožňuje a
uvádza, že prvostupňový správny orgán poskytol dostatočnú lehotu účastníkom konania, ktorí boli
v správnom konaní kvalifikovane zastúpení advokátom, na doplnenie ich podania (medzi doručením
výzvy správneho orgánu na doplnenie podania (12.03.2018) a vydaním rozhodnutia správneho orgánu
I. stupňa o zastavení konania (10.10.2018) uplynulo takmer 7 mesiacov, čo považuje žalovaný za
dostatočne dlhý čas na odstránenie nedostatkov podania v tejto prejednávanej veci). S ohľadom na
uvedené bol preto prvostupňový správny orgán povinný postupovať v súlade s ustanovením § 30 ods.
1 písm. d) Správneho poriadku a konanie pre neúplnosť podania, ktorým sa správne konanie začalo,
zastaviť. Žalobcovia aj napriek svojej nečinnosti podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutie, pričom v rámci celého odvolacieho konania nedoplnili
žiadnu z chýbajúcich príloh podania, ktorým sa predmetné správne konanie začalo.

143. S tvrdením žalobcov, že si správny orgán mal sám zabezpečiť znalecký posudok, sa už žalovaný
vysporiadal v bode 11 (str. 14, 15 a 16) tohto vyjadrenia, pričom žalovaný upozorňuje na tú skutočnosť,
že podanie bolo neúplné nie len pre nepredloženie znaleckého podania, ale chýbalo ďalších 6 príloh
(viď str. 12 a 13 tohto vyjadrenia) ako zákonom predpísaných náležitostí žiadosti o vyplatenie finančnej
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov.

144. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na právnu teóriu, v zmysle ktorej: „Ak v určenej lehote k
odstráneniu vád nedošlo, správny orgán konanie rozhodnutím zastaví (na túto skutočnosť však musel
účastníka konania upozorniť). V prípade, že by vady podania navrhovateľ odstránil po lehote, môže
požiadať správny orgán o odpustenie zmeškanej lehoty (podľa § 28 SSP). Keďže však lehota, ktorú
určuje správny orgán na odstránenie nedostatkov podania je „len" lehotou poriadkovou, je prípustné aj
to, aby správny orgán akceptoval odstránenie nedostatkov podania po lehote bez toho, aby účastník
konania musel žiadať o odpustenie zmeškanej lehoty. Správny orgán by v takom prípade po odstránení
nedostatkov (hoci po lehote) riadne pokračoval v konaní. Správny orgán je však oprávnený aj deň
nasledujúci po dni, keď mal účastník nedostatky podania odstrániť a neurobil tak (a ani nevyužil
ustanovenie § 28 SSP), konanie zastaviť a prípadné odstránenie nedostatkov po určenej lehote
kvalifikovať ako nové podanie vo veci, ktoré si bude opäť vyžadovať doplnenie."

145. Záverom žalovanému nedá nepodotknúť, že žalobcovia boli počas celého správneho konaní
kvalifikovane zastúpení advokátom, ktorý si musel byť vedomý (a to aj napriek poskytovaniu súčinnosti
zo strany správneho orgánu vrátane poučenia), že nedoplnením žiadosti, ktorou sa začína správne
konanie, je správny orgán povinný postupovať podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Aj
napriek tomu, že správny orgán evidentne nepochybil, podali účastníci konania zastúpení advokátom
odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, pričom neúplnosť podania, ktorým sa začalo
správne konanie, neodstránili ani počas odvolacieho konania. Namiesto toho úplne formalisticky
rozporovali vecne správne rozhodnutie, ktorého vydaniu predchádzal zákonný postup. S ohľadom na
nedoplnenie návrhu na začatie konania (žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemkov) si museli byť účastníci konania (najmä s ohľadom na obsah výzvy
správneho orgánu a jeho poučenie) a predovšetkým ich právny zástupca vedomí, že odvolací orgán
nebude mať inú možnosť ako predložené odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť.

146. Žalovanému nedá tiež nepodotknúť, že zastavenie konania z procesných dôvodov nepredstavuje
res iudicata a žalobcovia sú oprávnení opätovne predložiť na príslušný správny orgán žiadosť o
vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov a ak bude žiadosť
úplná príslušný správny orgán o nej meritórne rozhodne.



147. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné
ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z.z. a Správneho
poriadku. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie o odvolaní obsahujú
všetky náležitosti ustanovené § 47 Správneho poriadku a námietky žalobcu uvedené žalobe považuje
žalovaný za zjavne neopodstatnené a zavádzajúce.

148. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Prešove podľa § 190 SSP správnu
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

149. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia písomným podaním dňa 02.09.2019 v ktorom
uviedli, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobcovia vytýkajú, že prvostupňový správny orgán
závažne pochybil, keď vo Výroku prvostupňového rozhodnutia nesprávne určil účastníkov správneho
konania, keď na miesto „splnomocniteľov" (t.j. žalobcov) označil ako žiadateľa, t.j. účastníka správneho
konania právneho zástupcu žiadateľov.

150. Je nepochybné, že zo strany prvostupňového orgánu ide o závažné pochybenie, keď z uvedeného
označenia je už na prvý pohľad zrejmé, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje označenie
celkom odlišného (iného) subjektu, než ako subjektov, ktorí sú účastníkmi správneho konania.

151. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zjavné pochybenie prvostupňového orgánu „bagatelizuje",
keďže na svoju obranu uvádza, že z formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že
účastníkmi konania sú žalobcovia, ktorí sú právne zastúpení advokátskou kanceláriou, keďže predmetnú
žiadosť spísala advokátska kancelária, ktorá na to bola splnomocnená žiadateľmi (žalobcami).

152. Je nepochybné, že argumentácia žalovaného je v tejto časti zjavne nesprávna a účelová, nakoľko
správne, určité a zrozumiteľné označenie konajúceho subjektu je elementárnou podmienkou výrokovej
časti.

153. Správny poriadok explicitne vyžaduje, aby Výrok rozhodnutia bol určitý, zrozumiteľný a presne
formulovaný, aby nevznikali pochybnosti o tom (i) kto je účastníkom konania a (ii) o tom, čo
bolo predmetom správneho konania. Žalobcovia sú presvedčení, že tak ako je formulovaný Výrok
prvostupňového orgánu, ten vyššie uvedené neobsahuje, ale naopak poskytuje možnosť dvojakého
výkladu, čo nemožno akceptovať.

154. V prípade, že výrok rozhodnutia vyššie uvedené nespĺňa je to dôvod na to, aby príslušný orgán
takéto rozhodnutie správneho orgánu zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť.
Rozhodnutie totiž musí byť zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale aj pre samotných
účastníkov konania.

155. Na podklade uvedeného je nepochybné, že v danom prípade nešlo o „formálnu vadu" a preto bolo
povinnosťou žalovaného rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na nové
prejednanie a rozhodnutie.

156. Podľa názoru žalobcov výklad, ktorý žalovaný vo svojom vyjadrení prezentuje je neakceptovateľný
aj z toho dôvodu, že poskytuje nielen možnosť dvojakého výkladu, ale vo svojej podstate „nepriamo"
zamieňa dve práva žalobcov a to (i) právo byť účastníkom konania a právo (ii) byť zastúpený právnym
zástupcom.

157. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku „Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak."



158. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku „Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci
sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia."

159. Z vyššie uvedeného cit. ustanovenia priamo vyplýva, že účastníkom konania je vždy ten, o koho
právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať (navrhovateľ, žiadateľ a pod.).
Týmto osobám status účastníka vyplýva priamo zo zákona o správnom konaní a nemôže im byť za
žiadnych okolností odňatý.

160. Je nepochybné, že v danom prípade sa nekonalo a právach a povinnostiach právneho zástupcu
žiadateľov (žalobcov) pričom z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu jednoznačne vyplýva, že
žiadateľom bola advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o., a preto
nesprávne označenie „žiadateľa" nemožno považovať za vadu formálnu.

161. Presné, úplné a jasne formulované označenie účastníkov konania vo výrokovej časti rozhodnutia je
mimoriadne dôležité najmä z dôvodu, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia,
keďže sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania.

162. V danom prípade tak došlo k vade v označení účastníkov konania (čo však žalovaný odignoroval),
keďže v danom prípade advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o., ako
nespôsobilý účastník správneho konania nemohol byť označený ako žiadateľ, ktorý podáva žiadosť
o priznanie primeranej finančnej náhrady, keďže, ak by vyššie špecifikovaná advokátska kancelária
túto žiadosť podala (v mene a na účet spoločnosti), je nepochybné, že by bola zamietnutá, keďže
táto advokátska kancelária nie je a ani nebola vlastníkom predmetných pozemkov a preto ani
nemohla uplatniť nárok na finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Kolačkov.

163. Vzhľadom k tomu, že advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o.,
je samostatným právnym subjektom, ktorá je oprávnená konať v mene a na účet spoločnosti, pričom
zároveň je oprávnená v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pri poskytovaní právnych
služieb konať v mene klienta/klientov ako jeho/ich zástupca na základe písomnej plnej moci udelenej
advokátskej kancelárii klientom/klientami, nie je tak možné postavenie advokátskej kancelárie zamieňať,
keďže v danom prípade advokátska kancelária nekonala vo svojom mene a na účet spoločnosti (ako
účastník konania) a preto ani nemohla byť onačená ako žiadateľ, keďže žiadateľom sa rozumie účastník
správneho konania, ktorým boli jedine a výlučne žalobcovia.

164. Práve z dôvodu vyššie uvedeného je nepochybné, že rovnako žalovaný ako vyššia inštancia
pochybil, keď iba formálne upravil nulitné rozhodnutie prvostupňového orgánu a preto v zmysle platnej
legislatívy a konštantnej judikatúry žalovaný mal postupovať spôsobom, že rozhodnutie prvostupňového
orgánu zruší a vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie.

165. Podľa názoru žalobcov je vyššie uvedené nevyhnutne potrebné rozlišovať najmä z dôvodu aby bolo
zrejmé, kedy advokátska kancelária koná za a v mene spoločnosti od prípadov, kedy koná na základe
plnej moci v mene klientov.

166. Na to, aby z výrokovej časti rozhodnutia bolo jednoznačne zrejmé, kto je účastníkom konania
(žiadateľom) bolo potrebné tento subjekt špecifikovať určito a zrozumiteľne tak, aby označenie
účastníkov konania nebolo zameniteľné so žiadnym iným označením a zároveň aby nevzbudzovali
akúkoľvek klamlivú predstavu o danom konkrétnom subjekte.

167. Nesprávne označenie žiadateľa (účastníka správneho konania) v danom prípade totiž vzbudzuje
dojem a vedie k jednoznačnému záveru o tom, že v danom ^prípade účastníkom správneho konania je
advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o., a nie žalobcovia ako žiadatelia.

168. Žalobcovia okrem vyššie uvedeného ďalej uvádzajú, že žalovaný celkom „opomenul", že označenie
ako účastníka konania, ktoré použil prvostupňový správny orgán je nielen nezrozumiteľné a zmätočné
vzbudzujúce klamlivú predstavu o účastníkovi konania, ale v konečnom dôsledku za účastníka konania
označuje celkom odlišný subjekt, ktorý by nebol oprávnený podať predmetnú žiadosť o priznanie
primeranej finančnej náhrady.



169. Keďže advokátska kancelária nebola účastníkom predmetného správneho konania, v ktorom by sa
konalo o jej právach a povinnostiach je zrejmé s ohľadom na doposiaľ uvedené, že Výrok rozhodnutia
prvostupňového orgánu koncipovaný práve na advokátsku kanceláriu ako žiadateľa nemohol vyvolať
nijaké právne účinky voči žalobcom (ako účastníkom správneho konania), keďže advokátska kancelária
ako samostatný právny subjekt nikdy nebol účastníkom predmetného správneho konania.

170. Žalobcovia na záver tejto časti si dovoľujú uviesť jednoduchý príklad, ktorým jednoznačným
spôsobom vysvetlia a preukážu, prečo v danom prípade do úvahy neprichádzala možnosť formálnej
úpravy Výroku žalovaným a prečo bolo po správnosti nevyhnutné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

171. Spoločnosť- URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária (ďalej ako
„advokátska kancelária"), IČO: 47 244 895 pri realizovaní konkrétneho úkonu koná buď v mene a na
účet advokátskej kancelárie, alebo koná v zmysle zákona o advokácii na základe plnej moci v mene
klienta (v tomto prípade v mene žalobcov 1-9).

172. Na to, aby bolo možné celkom jednoznačne určiť, že v danom prípade advokátska kancelária
nekonala za a na účet advokátskej kancelárie, ale v mene klientov (žiadateľov) mali byť títo správnym
orgánom ako účastníci konania (žiadatelia) riadne označení tak, aby bolo možné s jednoznačnosťou
konštatovať, KTO je účastníkom predmetného konania a na účet koho sa koná. V danom prípade však
výroková časť rozhodnutia je formulovaná nasledovne: „URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ
s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava- mestská časť Staré mesto, IČO:
47244 895, v zastúpení JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ")."

173. Žalobcovia sú presvedčení, že vyššie uvedené označenie je nepochybne zmätočné, neurčité, a tým
aj ipso facto nezrozumiteľné, keďže vyššie uvedená formulácia vzbudzuje dojem, že v danom prípade
účastníkom konania bola práve advokátska kancelária (konajúca vo vlastnom mene a na jej účet) čo je
však s ohľadom na obsah spisového materiálu zrejmé, že nie je správne.

174. Na podklade vyššie uvedeného sú žalobcovia presvedčení, že podanou právnou argumentáciou
jednoznačne vyvrátili argumentáciu žalovaného, čím žalobcovia osvedčili dôvodnosť podanej správnej
žaloby.

175. Vzhľadom na obsah správnej žaloby, žalobcovia považujú za dôležité upriamiť pozornosť na §
47 Správneho poriadku. Krajský súd v Ústí na Labem, RS 309 16 Ca 70/1995: Rozhodnutie, ktorému
chýbajú základné náležitosti, je rozhodnutím nepreskúmateľným a súd ho zruší bez ohľadu na námietky
opravného prostriedku.

176. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku „Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu."

177. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku „ Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon."

178. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia po oboznámení sa s rozsudkom prvostupňového orgánu
tento považovali za nulitný právny akt, v záujme ochrany svojich práv podali Odvolanie, ktorým sa
domáhali zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu. Keďže žalovaný ako príslušný orgán vadu nulity
neodstránil, ale len formálnym spôsobom upravil Výrok rozhodnutia, žalobcovia považujú za potrebné
uviesť na pravú mieru, prečo v danom prípade nebolo možné len formálnym postupom „upraviť" nulitný
akt.

179. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní
rozhodnutia odvolacieho orgánu.



180. Podľa § 46 Správneho poriadku „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti."
28. Rozhodnutie je individuálny správny akt, ktorý vydáva príslušný správny orgán na realizáciu výkonu
verejnej správy. Prostredníctvom rozhodnutia sa fyzickým osobám a právnickým osobám autoritatívne
priznávajú individuálne práva a ukladajú sa individuálne povinnosti vo verejnej správe, prípadne sa
deklaruje existencia takýchto práv a povinností.

181. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady vyplývajúce z
§ 46 Správneho poriadku, to znamená, že musí byť zákonné, vydané orgánom na to oprávneným, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (súlad so zásadou materiálnej pravdy) a musí
obsahovať náležitosti predpísané správnym poriadkom (viď § 47), prípadne osobitnými predpismi.

182. Rozhodnutie, ktoré nespĺňa uvedené požiadavky, býva označované ako vadné. Najzávažnejšie
vady spôsobujú nulitu (ničotnosť) rozhodnutia. Právna teória zaraďuje medzi vady majúce za následok
nulitu rozhodnutia napríklad: omyl v osobe účastníkov konania, omyl v osobe adresáta, realizácia
rozhodnutia je právne nemožná (zakladá protiprávne konanie) alebo fakticky nemožná (zakladá
nereálne plnenie).

183. Na vady spôsobujúce nulitu rozhodnutia sa prihliada z úradnej povinnosti, takéto rozhodnutie
nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky. Z dôvodu právnej istoty je však takéto nulitné rozhodnutie
potrebné zrušiť príslušným orgánom.

184. Na podklade vyššie uvedeného je možné konštatovať, že rozhodnutie ktoré nespĺňa požiadavky v
zmysle ustanovení Správneho poriadku, tak v takom prípade je možné dosiahnuť zmenu alebo zrušenie
nezákonného/nesprávneho rozhodnutia prostredníctvom riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

185. I napriek tomu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, žalobcovia považovali zá právny
akt nulitný (paakt), na ktorý sa hľadí akoby neexistoval, z dôvodu právnej istoty žiadali takéto rozhodnutie
zrušiť príslušným orgánom, t.j. žalovaným.

186. Žalobcovia mali za to, že žalovaný v priamom rozpore s platnými ustanoveniami Správneho
poriadku len formálnym spôsobom upravil nulitný akt, čím nepochybne rozhodnutie žalovaného
nemožno označiť inak ako za en bloc nezákonné a ktoré je potrebné v záujme rešpektovania základných
zásad (zásada právnej istoty, zásada spravodlivého konania) potrebné zrušiť.

187. Nulitná činnosť sa za autoritatívnu správnu činnosť nepovažuje a nikto nie je povinný na nulitné
úkony prihliadať, nakoľko tieto nevyvolávajú žiadne účinky, t.j. nie je povinný ich rešpektovať.

188. Žalobcovia sa podanou správnou žalobou domáhali zrušenia druhostupňového rozhodnutia
žalovaného č. 4XXX/XXXX-X.3 zo dňa 01.03.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. OU-.R
zo dňa 10.10.2018, nakoľko mali za to, že dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu je také
porušenie zákona, ktoré má alebo my mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania.

189. Vady konania sú také vady rozhodnutia, ktoré majú pôvod najmä v procesnom postupe orgánu
alebo vo vadách výroku alebo odôvodnenia rozhodnutia.

190. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovia z dôvodov vyššie uvedených (bližšie špecifikovaných
v správnej žalobe) považujú rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za paakt (nulitný, ničotný
správny akt).

191. Paakt je zdanlivý, ničotný (nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývajú následky, ktoré sú s ním inak
spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo síce áno, ale mimo zákon. Preto
je neplatný od samého počiatku (ex tunc) - od jeho vydania, z právneho hľadiska neexistuje a nikoho
nezaväzuje. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože
sa naň hľadí, ako keby nebolo vôbec vydané.



192. Právna teória považuje za ničotný správny akt, ktorý trpí vadami takej intenzity, že už vôbec
nemožno o správnom akte hovoriť. Typicky sú takými vadami ako absolútny omyl v osobe adresáta,
v osobe účastníkov konania, neexistencia skutkového základu spôsobujúca bezobsažnosť. Ničotnosť
nemožno zhojiť ani uplynutím času. Ničotný akt nikoho nezaväzuje a nikto nie je povinný ho rešpektovať,
pretože mu nesvedčí prezumpcia správnosti.

193. Ďalšou vadou pre ktorú by mal Krajský súd v Prešove ako správny súd zrušiť napadnuté
rozhodnutie, je podľa žalobcov aj pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci.

194. Pretože rozhodnutie je výsledkom príslušného administratívneho konania, musí vychádzať zo
skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom
zrušenia rozhodnutia.

195. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

196. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovia v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žiadali
prvostupňový orgán o ustanovenie znalcov a to z dôvodu, že žiadali o priznanie primeranej finančnej
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania ich pozemkov, pričom výšku predmetného nároku
žalobcov je možné určiť znaleckým posudkom.

197. Keďže Okresný úrad Prešov ako prvostupňový správny orgán a neskôr ani žalovaný ako
druhostupňový správny orgán navrhnutých znalcov neustanovili, ale naopak, správne konanie bez
náležitého zistenia skutkového stavu veci zastavili, žalobcovia s ohľadom na uvedené mali za to, že
uvedené predstavuje jasný dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí.

198. Ďalšou vadou, pre ktorú by mal Krajský súd v Prešove ako správny súd zrušiť napadnuté
rozhodnutie, je aj dôvod pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

199. Žalobcovia mali za to, že v danom prípade vyčerpávajúcim spôsobom preukázali, že v predmetnom
správnom konaní sa nekonalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcov ako
žiadateľov (9 účastníkov správneho konania), ktorí sú vlastníkmi predmetných pozemkov, ale v danom
prípade správny orgán nesprávne označoval za účastníka konania právneho zástupcu žalobcov.

200. Žalobcom je zrejmé, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia nie je akékoľvek porušenie procesného
predpisu, ale len také, ktoré je podstatné (ako v tomto prípade), teda porušenie určitej intenzity, ktoré
zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

201. Takáto vada spravidla spočíva v porušení práv žalobcu/žalobcov ako účastníkov konania, napr.
pochybenie pri vykonávaní dokazovania a pod.

202. Na podklade vyššie uvedeného sú žalobcovia presvedčení, že v prípade ak by správny súd
žalobe žalobcov nevyhovel, tak takýmto postupom by postupoval nielen v priamom rozpore s platnou
legislatívou, s konštantnou judikatúrou ale aj v rozpore so základnými zásadami právneho štátu.

203. Žalobcovia v správnej žalobe, ako aj v tomto podaní detailne objasnili, prečo je potrebné
správnej žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

204. Žalobcovia mali za to, že žalovaný neuviedol žiaden argument, ktorými by tvrdenia žalobcov
relevantným spôsobom spochybnil a ktorými by preukázal, že podaná správna žaloba je nedôvodná.

205. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobcovia zotrvali na podanej správnej žalobe a navrhli, aby
správny súd vyhodnotil podanú správnu žalobu žalobcov ako dôvodnú a rozhodol tak, ako žalobcovia
navrhujú v správnej žalobe zo dňa 15.04.2019.

VI.



Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

206. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

207. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

208. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

209. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

210. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

211. Ako s predbežnou otázkou sa správny súd zaoberal otázkou, či je rozhodnutie o zastavení konania
z dôvodu nedoplnenia podania takým rozhodnutím, ktoré podlieha správnemu súdnemu prieskumu,
keďže sa jedná o rozhodnutie procesnej povahy, nejedná sa o meritórne rozhodnutie vo veci samej.
Samotné rozhodnutie o zastavení konania v predmetnej veci netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda
nič nebráni žalobcom, aby sa opätovne v uvedenej veci obrátili na žalovaný správny orgán s novou
žiadosťou, ktorá bude mať požadované náležitosti. S momentom podania správnej žaloby však súvisí
aj zachovanie prekluzívnych lehôt na uplatnenie prípadného nároku. Z rozhodnutia správneho orgánu
vyplýva, že zastavil konanie, teda, že sa nebude zaoberať žiadosťou žalobcov, čo môže nepochybne
mať za následok ujmu na ich subjektívnych právach a preto rozhodnutie správneho orgánu o zastavení
konania podľa posúdenia správneho súdu podlieha vecnému súdnemu prieskumu.

212. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že sa jedná o konanie o všeobecnej správnej žalobe
podľa § 177 a nasl. ustanovení Správneho súdneho poriadku.

213. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa
§ 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
žaloba žalobcov nie je dôvodná.

214. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu tak správneho orgánu I. stupňa,
ako aj žalovaného a dospel k záveru, že skutkový stav v predmetnej veci vo vzťahu k povahe žalobou
napádaného rozhodnutia bol zistený v dostatočnom rozsahu na to, aby bolo možné vo veci rozhodnúť
procesným rozhodnutím o zastavení konania.

215. Žalobcovia sa na správny orgán I. stupňa obrátili žiadosťou zo dňa 22.12.2017, ktorá mu bola stupňa
doručená dňa 02.01.2018 a v ktorej si uplatnili nárok na poskytnutie náhrady vlastníkom pozemkov za
obmedzenie obhospodarovania pozemkov v zmysle ustanovenia § 61 zákona o ochrane prírody.

216. Na uvedenú žiadosť reagoval správny orgán I. stupňa písomnosťou zo dňa 20.02.2018, v ktorej
žalobcov vyzval na doplnenie návrhu na začatie konania a upovedomil ich o predĺžení lehoty na konanie.
V uvedenej výzve správny orgán I. stupňa presne špecifikoval, čo je potrebné v podanej žiadosti doplniť.

217. Vo výzve na doplnenie návrhu žiadal doplniť perfektnú plnú moc na zastupovanie žiadateľov z
dôvodu, že došlo k zmene obchodného mena právneho zástupcu. Súčasne v zmysle § 82 ods. 5 zákona
o ochrane prírody podpis splnomocniteľa, ktorý musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov.



218. Poukázal, že žiadosť neobsahuje predpísané prílohy podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 7/2014 Z.z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe
výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť
pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku (ďalej len „Nariadenie vlády“).

219. Súčasne žiadal doložiť doklady, ktoré preukazujú, že dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení
vyplývajúcich z Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 434/2012 Z.z., ktorou
sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Levočské vrchy k obmedzeniu bežného obhospodarovania podľa
druhu pozemku. Uvedené žiadal doručiť do 30 dní.

220. Správny orgán I. stupňa vydal dňa 26.02.2018 rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods. 1 Správneho
poriadku prerušil konanie vo veci žiadosti o poskytnutie finančnej náhrady.

221. Na uvedenú výzvu a prerušenie správneho konania reagovali žalobcovia písomným podaním zo
dňa 16.04.2018, v ktorom žiadali o predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti z 30 dní o ďalších 90 dní s tým,
že zároveň prehlásili, že všetky chýbajúce náležitosti budú doplnené riadne a včas v lehote uvedenej
lehote tak, ako to úrad vo výzve uvádza a požaduje.

222. Správny orgán I. stupňa listom zo dňa 17.04.2018 oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že
súhlasí s predĺžením lehoty na odstránenie nedostatkov podania do 10.07.2018. Uvedené oznámenie
právny zástupca žalobcov prevzal dňa 25.04.2018. Po tomto dátume v administratívnom spise sa
nenachádza žiadny ďalší úkon ani správneho orgánu, ani doplnenie žiadosti zo strany žalobcov.

223. Následne dňa 10.10.2018 vydal správny orgán I. stupňa rozhodnutie o zastavení správneho
konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania v určenej lehote.

224. Podľa § 61e zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2018 (v čase
rozhodovania správneho orgánu I. stupňa)

(1) Ak nebola uzavretá zámenná zmluva, nájomná zmluva, kúpna zmluva alebo zmluva o starostlivosti
a dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany
prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného
obhospodarovania, patrí vlastníkovi finančná náhrada s výnimkou prípadov podľa odsekov 3, 5 a 10
písm. e).

(2) Výška finančnej náhrady sa určí z rozdielu nákladov a výnosov vykonávania činností pri bežnom
spôsobe obhospodarovania a pri spôsobe obhospodarovania vyplývajúcom zo zákazov a iných
podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Finančnú
náhradu orgán ochrany prírody zníži o výšku podpory alebo dotácie poskytovanej z verejných zdrojov
na kompenzáciu znížených výnosov alebo zvýšených nákladov pri obhospodarovaní pozemku podľa
osobitných predpisov, 93j) a o výšku oslobodenia od dane z nehnuteľnosti 93k) za obdobie, za ktoré
sa poskytuje.

(3) Nárok na finančnú náhradu nevzniká, ak
a) je pozemok vo vlastníctve štátu, v správe alebo v užívaní správcu majetku štátu,
b) sa pozemok nachádza v súkromnom chránenom území alebo jeho ochrannom pásme alebo v
obecnom chránenom území,
c) náhrada bola uhradená predchádzajúcemu vlastníkovi pozemku,
d) vlastník pozemku uzavrel zámennú zmluvu, nájomnú zmluvu, kúpnu zmluvu alebo zmluvu o
zabezpečení zmluvnej starostlivosti (§ 61a až § 61d),
e) s pozemkom nakladá Slovenský pozemkový fond.

(4) Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na finančnú náhradu je
a) vlastník pozemku,
b) zástupca určený spoluvlastníkmi, ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve,
c) orgán pozemkového spoločenstva, ak je pozemok súčasťou spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti.



(5) Ak vlastník pozemok sám neobhospodaruje, môže nárok na finančnú náhradu uplatniť nájomca
pozemku, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy.

(6) Nárok na finančnú náhradu začína plynúť dňom nadobudnutia
a) účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje chránené územie alebo
menia podmienky jeho ochrany, z ktorého vyplýva obmedzenie bežného obhospodarovania,
b) platnosti rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy alebo jeho zmeny, v ktorých boli
uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody,
c) právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody o nepovolení výnimky na odstránenie následkov
škôd v lesoch spôsobených škodlivými činiteľmi, alebo
d) právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody s určenými obmedzujúcimi podmienkami
vykonávania činnosti alebo jej zákazu (§ 50 ods. 6).

(7) Nárok na finančnú náhradu možno uplatniť písomnou žiadosťou na okresnom úrade v sídle kraja v
trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenia na
a) lesných pozemkoch, začína plynúť dňom vzniku nároku podľa odseku 6,
b) iných ako lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa
nárok uplatňuje.

(8) Finančná náhrada na lesných pozemkoch sa vypláca každoročne vyplatením pomernej časti z
celkovej sumy náhrady za obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy po uplynutí roku, za ktorý sa
vypláca, ak oprávnená osoba nepožiadala o vyplatenie finančnej náhrady za viac rokov. Ak oprávnená
osoba požiadala o vyplatenie finančnej náhrady za viac rokov, finančná náhrada sa vypláca po uplynutí
rokov, za ktoré sa vypláca.

(9) O nároku na vyplatenie finančnej náhrady a zániku tohto nároku podľa odseku 6 písm. b) až d)
rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, v územnej pôsobnosti ktorého sa dotknutý pozemok nachádza.
Orgán, ktorý rozhodol o nároku na vyplatenie finančnej náhrady, je povinný viesť evidenciu rozhodnutí
o vyplatení finančnej náhrady. Finančná náhrada sa poskytuje zo štátneho rozpočtu a je splatná do 60
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej priznaní.

(10) Nárok na vyplatenie finančnej náhrady zaniká, ak
a) uplynula lehota podľa odseku 7,
b) odpadol dôvod obmedzenia bežného obhospodarovania podľa tohto zákona,
c) oprávnená osoba nedodržala obmedzenia bežného obhospodarovania,

d) oprávnená osoba nezabezpečila dodržanie obmedzení, okrem prípadov, ak ide o mimoriadne
okolnosti, najmä následky prírodných pomerov, ktoré oprávnená osoba nespôsobila, a nemožno
predpokladať, že by ich odvrátila alebo ich následky mohla odvrátiť alebo prekonať.
e) vlastník pozemku uzavrel zámennú zmluvu, nájomnú zmluvu, kúpnu zmluvu alebo zmluvu o
zabezpečení zmluvnej starostlivosti (§ 61a až § 61d).

225. Podľa § 67 písm. p) cit. zákona: Okresný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje vo veciach finančnej
náhrady podľa § 61e.

226. Podľa § 81 ods. 1 cit. zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, 112) ak tento zákon neustanovuje inak.

227. Podľa § 17 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu
dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

228. Podľa § 18 ods. 1,2 Správneho poriadku
(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo
veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď
tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.



229. Podľa § 19 ods. 2, 3 Správneho poriadku
(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci
sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej
podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho
ďalšie náležitosti.

(3) Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky
odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie
zastaví.

230. Podľa § 29 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej
otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo
ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo
ak tak ustanovuje osobitný zákon.

231. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania
na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti
zastavenia konania poučený.

232. Podľa § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z.z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti
o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného
a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania
pozemku :

(1) Žiadosť o vyplatenie finančnej náhrady obsahuje

a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na finančnú náhradu,

b) zoznam dotknutých pozemkov označených parcelným číslom podľa registra "C" alebo registra "E",
ich výmeru a druh pozemku, číslo listu vlastníctva alebo pozemkovoknižnej vložky s uvedením kraja,
okresu, obce, katastrálneho územia.

(2) Prílohu žiadosti tvorí

a) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä
1. písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu
oprávnenú na uplatnenie nároku na finančnú náhradu [§ 61e ods. 4 písm. b) zákona],
2. výpis z registra pozemkových spoločenstiev,
3. nájomná zmluva, ak z nej žiadateľovi vyplýva právo na podanie žiadosti (§ 61e ods. 5 zákona),

b) identifikácia parciel podľa osobitného predpisu,1) ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané
na liste vlastníctva,

c) grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet finančnej náhrady na
lesných pozemkoch,

d) grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s iným mapovým podkladom, ak je nevyhnutný na
výpočet finančnej náhrady,

e) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné
rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného
obhospodarovania vyplýva,

f) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa programu starostlivosti o lesy
pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného
stavu porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne
spôsobilou osobou na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy alebo iné podklady s obmedzujúcimi



požiadavkami orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny zapracované do programu starostlivosti
o lesy, ak ide o porastovú plochu lesných pozemkov,

g) znalecký posudok o výpočte finančnej náhrady vrátane podkladov, na ktorých základe bol znalecký
posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až f), a doklad o vyúčtovaní nákladov za
jeho vypracovanie,

h) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme, náhrade za obmedzenie bežného obhospodarovania alebo inej
náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu
podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu štátnej správy
ochrany prírody a krajiny,

i) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu
zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu
podania žiadosti,

j) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný podľa osobitného
predpisu,2)

k) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, o ktorú bol žiadateľ oslobodený,3) za
obdobie, na ktoré si uplatňuje finančnú náhradu,

l) doklad o rozhodnutí o využití územia alebo o povolení činnosti podľa osobitných predpisov;4) doklad sa
nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie finančnej náhrady pri poľnohospodárskej a lesníckej
činnosti podľa § 2 a 3.

(3) Žiadateľ môže na podporu svojej žiadosti podľa odseku 1 priložiť aj iné písomné a mapové doklady
preukazujúce splnenie podmienok na úhradu finančnej náhrady.

(4) Ak sa žiadosť uplatňuje na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady na lesných pozemkoch,
žiadateľ predkladá

a) pri prvej žiadosti o vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady všetky prílohy uvedené v odseku 2
a výpočet výšky pomernej časti finančnej náhrady za kalendárne roky, za ktoré sa finančná náhrada
uplatňuje,

b) pri ďalšej žiadosti o vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady, ktorá nasleduje najmenej rok po
uplynutí kalendárneho roku, za ktorý sa pomerná časť finančnej náhrady uplatňovala, žiadateľ predkladá
len
1. čestné vyhlásenie, že nedošlo k zmenám skutočností uvedených v prvej žiadosti o vyplatenie
pomernej časti finančnej náhrady,
2. doklad o priznaní pomernej časti finančnej náhrady za predchádzajúce kalendárne roky,
3. výpočet pomernej časti finančnej náhrady za kalendárne roky, za ktoré sa pomerná časť finančnej
náhrady uplatňuje.

233. Podstata posudzovanej právnej veci spočíva v tom, že žalobca sa žiadosťou domáhal priznania
finančnej náhrady za obmedzenie v obhospodarovaní pozemkov, ktoré zasahujú do chráneného
vtáčieho územia Levočské vrchy, v katastrálnom území Kolačkov, pričom predmetné vtáčie územie bolo
vyhlásené Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 434/2012 Z.z., ktorou sa
vyhlasuje chránené vtáčie územie Levočské vrchy. Podaná žiadosť podľa správneho orgánu nespĺňala
všetky predpísané náležitosti, a preto vyzval žiadateľov na doplnenie tejto žiadosti. Právny zástupca
žiadateľov (teraz žalobcov) na predmetnú výzvu najprv reagoval tým, že žiadal o predĺženie lehoty
a uviedol, že všetky požadované náležitosti doplní s tým, že následne po predĺžení lehoty správnym
orgánom na doplnenie žiadosti nijakým spôsobom nereflektoval, túto nedoplnil. Až po zastavení konania
správnym orgánov z dôvodu nedoplnenia žiadosti právny zástupca žalobcov reagoval odvolaním a
následne správnou žalobou.



234. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uviedol
žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami
sa žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu
opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne
vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.

235. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym
posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

236. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho
orgánu platí dispozičná zásada, je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah
súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním
námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani
právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak
dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky
potom žalobca iba „skopíroval“ do žalôb, mieria žaloby de facto iba voči rozhodnutiam orgánu prvého
stupňa. Práve v napádaných rozhodnutiach je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s
týmito námietkami vysporiadala, pričom pokiaľ žalobca v žalobách proti tejto argumentácii žalovaného
neuviedol žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne
dôvody, ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takýmto žalobám potom
absentuje v podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním
odvolacích námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami
vysporiadal žalovaný v napádaných rozhodnutiach, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné
hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé
žalobné body.

237. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty
vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda
práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi
uplatnenými v odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných
rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

238. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74
zo dňa 22.01.2007 a rozsudok 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie
odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov,
ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

239. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd
uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na
riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné
zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s
právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09,
II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).

240. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, ako aj s jeho podrobným
zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka
konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov,
na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že
vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia
Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria
proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti
Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu
SR (sp. zn. IÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, IIIÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. IIIÚS 95/06 zo dňa
15.03.2006, sp. zn. IIIÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola



daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný
dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd
má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy
potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správne súd dospel k záveru, že
na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne
uvedené dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o zastavení konania.

241. Na doplnenie k jednotlivým žalobným bodom žaloby správny súd uvádza:

242. Správny poriadok je vo vzťahu k osobitným predpisom subsidiárnym právnym predpisom. Vzťah
subsidiarity je daný aj medzi Správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a krajiny. Nariadenie
vlády č. 7/2014 Z.z. potom na konkretizáciu ustanovenia § 61e zákona o ochrane prírody a krajiny
ustanovilo osobitné náležitosti podania vo veci žiadosti o poskytnutie finančnej náhrady za obmedzenie.
Tieto osobitné náležitosti žiadosti sú vymedzené v § 1 cit. Nariadenia vlády. Rozsah rozhodovacích
procesov v štátnej správe a ich obsahová rozmanitosť vyžadujú, aby náležitosti podania boli upravené
predovšetkým v osobitných predpisoch, pretože všeobecná právna úprava správneho konania uvedené
skutočnosti nemôže postihnúť. Pokiaľ ide o podania, v súčasnosti prevažuje právna úprava ich náležitostí
priamo v osobitných predpisoch.

243. Vzhľadom k tomu, že žiadosť žalobcov nespĺňala náležitosti v zmysle citovaných právnych
predpisov, správny orgán správne postupoval, keď ich vyzval na doplnenie ich podania, súčasne ich
poučil o následkoch nedoplnenia žiadosti a procesne konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku
prerušil. Účastníci konania teda boli riadne poučení o následkoch nevyhovenia výzve na doplnenie ich
žiadosti so sankciou v podobe zastavenia konania. Správny orgán pristúpil k zastaveniu konania preto,
že v podstate nemal inú možnosť, jedná sa o obligatórny postup v prípade nedoplnenia podania vo
veci samej. Voľná úvaha v tomto prípade je v podstate vylúčená. K zastaveniu konania v tomto prípade
dochádza z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. V tomto smere Správny poriadok v podstate
vylučuje voľnú úvahu správneho orgánu (porovnaj Zo súdnej praxe R 75/2007).

244. Pokiaľ žalobcovia namietali v podanej žalobe nulitnosť žalobou napádaného rozhodnutia z dôvodov
vyššie uvádzaných, k tomuto správny súd uvádza, že poukazy na relevantnú judikatúru českých
súdov nie sú akceptovateľné, pretože v podmienkach českej právnej úpravy zákona č. 500/2004 Sb.
(Správny řád) došlo k podstatným zmenám v úprave českého správneho konania v porovnaní so
Slovenskou republikou. Jednou z odchýlok je aj zavedenie inštitútu ničotnosti správnych rozhodnutí,
ktoré v podmienkach Slovenskej republiky absentujú. Správny súd z tohto dôvodu odkazy na českú
judikatúru považuje za neaplikovateľné v posudzovanej veci. Súčasne, pokiaľ ide o odkazy na slovenskú
judikatúru vo veciach správneho trestania, takisto, s ohľadom na procesnú povahu žalobou napádaného
rozhodnutia, tieto nie sú aplikovateľné v preskúmavanej veci.

245. Podľa právneho názoru správneho súdu žalobcami namietané vady konania spočívajúce v
nesprávnej formulácii výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa tým, že uviedol
ako žiadateľa právneho zástupcu a až za takouto formuláciou potom uviedol účastníkov konania,
nespôsobujú nulitnosť žalobou napádaných rozhodnutí. Správny orgán II. stupňa - žalovaný tento výrok
prvostupňového rozhodnutia zmenil, a preto je irelevantné posudzovať v tomto smere prvostupňový
výrok pred jeho zmenou z týchto dôvodov:

246. Rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa spolu s druhostupňovým rozhodnutím v zmysle teórie
správneho práva tieto tvoria jednotu, a teda prípadné procesné vady, resp. nesprávnosti, ktorých sa
mohol dopustiť správny orgán I. stupňa môžu byť kedykoľvek korigované odvolacím správnym orgánom.
Tak k tomuto došlo aj k posudzovanom prípade, keď žalovaný menil výrok prvostupňového správneho
orgánu takým spôsobom, aby jeho formulačné nesprávnosti nevyvolávali žiadne pochybnosti.

247. Podľa názoru správneho súdu žalovaný dostatočným spôsobom výrok korigoval tak, že z jeho
znenia je nepochybné, kto bol účastníkom konania a rovnako to, kto je jeho splnomocneným zástupcom
v konaní. Tak žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa konali s právnym zástupcom žalobcov ako
so zástupcom účastníkov konania, nijakým spôsobom nedošlo k porušeniu ich subjektívnych práv z



tohto dôvodu. Žalobcami namietané pochybenia spočívajú len vo formálnom nedostatku formulácie
napádaných rozhodnutí, výrok rozhodnutí ostal z hmotnoprávneho hľadiska nedotknutý. Takáto prípadná
procesná chyba nemohla mať vplyv na status, resp. subjektívne práva žalobcov.

248. Pokiaľ žalobcovia namietali, že správne orgány mali namiesto žalobcov pristúpiť k znaleckému
dokazovaniu a vyhotoviť znalecký posudok na účely správneho konania v súlade so zásadou
materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, k tomuto správny súd uvádza, že v tomto type
osobitného správneho konania je otázka preukázania výšky náhrady znaleckým posudkom upravená
ako nevyhnutná (condicio sine qua non) príloha k žiadosti žalobcov. Nebolo teda povinnosťou správneho
orgánu neúplnú žiadosť namiesto žalobcov dopĺňať v začatom správnom konaní.

249. Pokiaľ žalobcovia namietali nesprávne označenie právneho zástupcu v rámci žalobou napádaného
rozhodnutia tak, že nesprávne bola označená len spoločnosť URBAN s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, pričom v čase vydania rozhodnutia sa tento
správne označoval ako URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, k
tomuto správny súd uvádza, že vo výrokovej časti rozhodnutia na strane 1 rozhodnutia je právny
zástupca žalobcov označený správne tak, ako v čase vydania rozhodnutia znelo obchodné meno
právneho zástupcu žalobcov žalovaného (URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,). Pokiaľ
je vo výrokovej časti (str.2) právny zástupca uvedený nesprávne, k tomuto správny súd uvádza, že
sa jedná len o bežnú chybu v písaní, ktorú správny orgán môže kedykoľvek opraviť. Jedná sa o
procesnú vadu, ktorá nespôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia, pretože je právny zástupca
správne a jednoznačne identifikovaný správnym IČO. Bez povšimnutia správneho súdu nezostala ani
tá skutočnosť, že v čase začatia správneho konania doručením žiadosti správneho orgánu I. stupňa
dňa 02.01.2018 už bolo zmenené obchodné meno právneho zástupcu, teda už v samotnej podanej
žiadosti sa nesprávne uvádza obchodné meno právneho zástupcu s tým, že správny orgán I. stupňa sa
túto nezrovnalosť v doteraz zmienenom procesnom postupe snažil odstrániť výzvou na odstraňovanie
vád podania. Teda nemôže podľa názoru správneho súdu právny zástupca vytýkať správnemu orgánu
také vady, ktoré svojím procesným podaním zavinil a ktoré sa správny orgán snažil v priebehu konania
odstraňovať. Nakoniec jedná sa o takú nesprávnosť , ako už bolo vyššie spomínané, ktorá nespôsobuje
nezákonnosť výrokovej časti rozhodnutia. Jedná sa o bežnú chybu v písaní, ktorú správny orgán môže
kedykoľvek odstrániť. Podstatné pre správny súd je, že správny orgán konal so správnym subjektom-
zástupcom žalovaných.

250. Pokiaľ žalobcovia namietali, že vo výroku žalobou napádaného rozhodnutia, v jeho enunciáte
nie je uvedený § 87 až 89 zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého žalovaný rozhodol a
ktorá vada podľa žalobcov spôsobuje „non-perfektnosť" a „absolútnu vadnosť“ celého výroku, s touto
žalobnou námietkou žalobcov sa správny súd nestotožnil. V úvode výrokovej časti žalobou napádaného
rozhodnutia je uvedený odkaz tak na procesné predpisy, ako aj kompetenčný predpis, ktorý žalovaného
zmocňuje k rozhodovaniu v predmetnej veci, pričom vecná príslušnosť ministerstva vyplýva z § 2 ods. 1
písm. d) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah medzi zákonom o ochrane prírody a krajiny a
Správnym poriadkom je v rovine lex specialis a lex generalis a keďže zákon o ochrane prírody a krajiny
nemá bližšiu úpravu odvolacieho konania s výnimkou ustanovenia § 82 ods. 9, ods. 10 zákona o ochrane
prírody a krajiny , pričom predmetné ustanovenia sa týkajú postupu správneho orgánu I. stupňa, preto
pre odvolací orgán platí všeobecná úprava správneho konania vymedzená v § 59 Správneho poriadku,
ktorú aj žalovaný vo výrokovej časti rozhodnutia uvádzal. Ustanovenie § 89 zákona o ochrane prírody a
krajiny, na ktoré poukazoval žalobca, jeho aplikácia v predmetnej procesnej veci neprichádza do úvahy.
Týka sa zmeny zrušenia predloženia platnosti a straty platnosti meritórnych rozhodnutí orgánu ochrany
prírody.

251. Výrok žalobou napádaného rozhodnutia je podľa posúdenia správneho súdu jednoznačný, je z neho
zrejmé, akým spôsobom žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa s tým, že bol zmenený
v celosti výrok prvostupňového rozhodnutia. Z výroku druhostupňového rozhodnutia je potom zrejmé,
čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akých právnych predpisov a aký orgán v predmetnej veci
rozhodoval.



252. Správny súd uvádza, že žalobcovia boli v správnom konaní zastúpení kvalifikovaným právnym
zástupcom z radov advokátov v zmysle § 17 ods. 1 a nasl. Správneho poriadku. Právny zástupca -
advokát je práva znalá osoba, ktorému musí byť zrejmé, ako bude správny orgán postupovať v prípade,
že svoju žiadosť nedoplní v rozsahu naznačenom správnym orgánom vo výzve na doplnenie žiadosti a
v rozhodnutí o prerušení správneho konania. Pokiaľ mal právny zástupca nejaké námietky k tejto výzve,
resp. k prerušeniu správneho konania, mohol ich uplatniť v rámci správneho konania. V predmetnej veci
však správny súd zistil z administratívneho spisu pravý opak - právny zástupca nerozporoval výzvu,
naopak súhlasil s doplnením žiadosti v rozsahu vyžadovanom správnym orgánom a žiadal o predĺženie
lehoty na takého doplnenie. Následne zostal absolútne nečinný. Ako kvalifikovaný zástupca účastníkov
konania objektívne zodpovedá za takto vzniknutý procesný stav, musel si byť vedomý následkov, ktoré
jeho pasivita v začatom správnom konaní vyvolá v podobe zastavenia správneho konania.

253. K žalobnej námietke žalobcov namietajúcich nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska nároku
na odškodnenie správny súd uvádza, že táto žalobná námietka žalobcov smeruje k meritórnemu
posúdeniu ich žiadosti, čo je však v tomto štádiu konania irelevantné, pretože na základe tejto
žaloby posudzované správne konanie skončilo procesným rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu
nedoplnenia žiadosti na základe výzvy správneho orgánu, preto je táto žalobná námietka nad rámec
posudzovaného rozhodnutia.

254. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

255. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcom nepriznal
nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní neboli úspešní a u žalovaného nezistil osobitné dôvody
vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

256. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.