Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sa/15/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200418 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200418.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. 1, XXX XX Y., právne zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky so sídlom v Prešove, ul. Pionierska č. 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. apríla 2019 Č.p: T.-PO-T na základe podanej správnej žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. apríla 2019 Č.p.:T.-PO-T a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Závery správnych orgánov 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.04.2019 č.p.: T.-PO-T rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní o odvolaní účastníka konania G. V. proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Humennom o priestupku č. p.: M.-HE-MSK zo dňa 07.02.2019 a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. 2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým ORPZ v Humennom ODI uznal G. V. vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože svojim konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znením neskorších predpisov, čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona porušil pravidla cestnej premávky závažným spôsobom tým, že dňa 09.10.2018 v čase okolo 16:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. E. M., ev. č.: Y. po obojsmernej štátnej ceste II/558 v km 10,00 v obci X. v smere od Y., kde bez toho, aby sa bezprostredne pred odbočením vľavo na mostík do dvora rodinného domu presvedčil, či v tom čase nie je už predchádzaný iným vozidlom, vybočil zo smeru svojej jazdy vľavo, čím ohrozil vodiča vozidla D. P., ev. č.: J idúceho za ním ako tretie vozidlo v poradí, ktorý v tom čase ľavým jazdným pruhom predchádzal vozidlo E. M. a ako druhé v poradí vozidlo Q. S., v čase začiatku vybočovania vozidla E. sa predchádzajúce vozidlo D. nachádzalo pri predchádzaní vozidla Q. celým objemom v ľavej časti vozovky v smere jazdy, v dôsledku čoho došlo k nárazu prebiehajúceho vozidla D. oblasťou pravého predného rohu do ľavej prednej časti vozidla E. a následne i do prednej časti vozidla M. stojaceho na mostíku pred rodinným domom, vozidlo E. bolo posunuté v smere nárazu vozidla D. a pootočené prednou časťou k ceste vpravo a vozidlo M. bolo nárazom prednou časťou pootočené k oploteniu rodinného domu a posunuté zadnou časťou do priekopy za mostíkom, pri dopravnej nehode vodič V. utrpel ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní, škoda na vozidle E. M. vznikla vo výške cca 1 500 Eur, na vozidle D. P. vo výške 6 000 Eur a na vozidle M. cca 1 500 Eur, k inej škode na majetku ani k ublíženiu na zdraví nedošlo, vodiči alkoholické nápoje požité nemali. Za priestupok bola G. V. podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 150 Eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal G. V. odvolanie, v ktorom uviedol totožné skutočnosti, ako sú uvedené v žalobných dôvodoch. 3. KDI ako príslušný správny orgán potom, čo mu bol predložený priestupkový spis podľa § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní začal 14.03.2019 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu, nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán nadobudol presvedčenie, že G. V. spáchal daný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 4. Zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé, že miesto dopravnej nehody sa nachádzalo v obci X., okres Y. na 10,00 km cesty II. triedy č. 558, pričom k dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo E. odbočovalo doľava, kedy pri opúšťaní cesty do neho narazilo vozidlo D., kde vodič T. predbiehal v čase, kedy vozidlo E. malo smerovku a odbočovalo doľava následkom čoho došlo k nárazu pravou prednou časťou vozidla D. do ľavej prednej časti vozidla E. a následne vozidlá narazili do odstaveného vozidla M. na ostrovčeku za mostíkom pred rodinným domom č. 1. Pri dopravnej nehode vodič V.M. utrpel ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní. Na vozidle E. M. vznikla škoda približne vo výške 1 500 Eur, na vozidle D. P. vo výške 6 000 Eur a na vozidle M. približne 1 500 Eur. 5. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zo zápisnice z obhliadky miesta dopravnej nehody vyplýva, že miesto dopravnej nehody sa nachádzalo v obci Závadka okres Humenné na vyššie presne popísanom mieste. Z plániku a fotodokumentácie miesta dopravnej nehody je zrejmé zadokumentovanie vozidiel po dopravnej nehode v programe PC-CRASH a nafotenie ich polohy jednotlivými celkovými polodetailnými a detailnými zábermi v počte 27 snímok priamo na mieste tejto príčinnej udalosti. Z fotodokumentácie sú tiež zrejmé jednotlivé detailne poškodenia vozidiel, na ktoré je poukazované v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody. Ďalej vychádzal žalovaný zo zápisnice o podaní vysvetlenia G. T., zo zápisnice o výsluchu G. V., zo záznamu o podaní vysvetlenia B. O., zo záznamu o podaní vysvetlenia E. T., ako aj z odborného vyjadrenia č. 31/2018 znalca W.. I. C., znalca v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, z ktorého vyplýva, že k predmetnej dopravnej nehode došlo v rovnakom prehľadnom úseku štátnej cesty II. triedy v obci na suchej dvojpruhovej vozovke a za nezníženej viditeľnosti. Podľa zisteného v prednehodovom deji za sebou jazdili tri vozidlá v poradí E., Q. a D., kde pri vjazde do obce vodič vzadu jazdiaceho vozidla D. pred ním dve jazdiace vozidlá predchádzal. Zo záverov znalca vyplýva, že vodič vozidla D. sa zrážke vyhýbal vľavo až za krajnicu, k zrážke vozidiel došlo na mostíku vjazdu do dvora rodinného domu, kam vozidlo E. odbočovalo, v smere jazdy vozidiel v oblasti ľavého okraja cesty, kde sa ešte vozidlo E. nachádzalo v šikmej polohe cez ľavý pruh vozovky a iba svojou prednou časťou opúšťalo vozovku na mostík vľavo. V čase zrážky malo vozidlo D. rýchlosť 55 až 61 km/h, ale v prípade skoršej reakcie vodiča a brzdenia pred zrážkou sa pri predchádzaní vozidiel mohlo pohybovať i rýchlosťou vyššou, kde takúto objektívne dokazovať, z dôvodu nedostatku jednoznačných podkladov technicky nie je možné. Keďže vodič vľavo odbočujúceho vozidla E. zozadu ľavým pruhom vozovky blížiace sa predbiehajúce ho vozidlo D. nezaregistroval, po spomalení na ceste pokračoval v odbočovaní na mostík smerom do dvora a v čase zrážky malo vozidlo E. rýchlosť 20 až 24 km/h. 6. Znalec ďalej uviedol, že kolíznu situáciu vytvoril vodič vozidla E. M. tým, že z pravého jazdného pruhu vozovky vybočoval vľavo v čae, keď už bol vozidlom D. predchádzaný. Podľa analýzy priebehu nehody vozidlo E. začalo vybočovať do ľavého pruhu v čase iba okolo 1,0 s pred zrážkou, kde od vybočenia do ľavého pruhu do miesta zrážky prešlo vzdialenosť okolo 6 m. V čase začiatku vybočovania vozidla E. sa predchádzajúce vozidlo D. nachádzalo pri predchádzaní vozidla Q. celým objemom v ľavej časti vozovky v smere ich jazdy, v polohe okolo 18m od miesta zrážky, čo bolo okolo 14,5 m za odbočujúcim vozidlom E.. Na strane durhej si vodič vozidla D. svojou technikou jazdy, prekročením maximálne dovolenej rýchlosti v danom úseku, vytvoril podmienky, ktoré mu sťažovali zabrániť nehode. Ak by sa vozidlo D. v prednehodovom deji pohybovalo rýchlosťou pod 50 km/h, jeho vodič by nemohol pred ním idúce vozidlá, jazdiace podobnou rýchlosťou predchádzať. Ďalej konštatoval, že keby sa v čase začiatku vybočovania vozidla E. vozidlo D., okolo 1,0 s pred zrážkou nachádzalo v polohe ako v prednehodovom deji , okolo 18m od miesta zrážky a pohybovalo sa rýchlosťou iba 50 km/h, jeho vodič by už zrážke brzdením nemohol, nakoľko na zastavenie vozidla potreboval minimálne čas okolo 3 s a dráhu okolo 28m. Ďalej znalec uviedol, že vodič jazdiaceho a vľavo odbočujúceho vozidla E. mohol dopravnej nehode predísť, ak by sa z dôvodu, že odbočoval mimo križovatky do dvora rodinného domu a teda na miesto ležiaceho mimo cesty, bezprostredne pred vybočením cez stred vozovky presvedčil, či už nie je predchádzaný. Zotrvaním v pravom pruhu by umožnil predchádzajúcemu vozidlu D. ľavým pruhom prejsť a až po jeho prejdení bezpečne odbočiť. Vozidlo E. podľa analýzy nehody vybočovalo vľavo v čase okolo 1,0 s pred zrážkou, ale vodič vozidla D. začínal pred ním jazdiace vozidlá Q. a E. predchádzať už v čase okolo 3 až 4,5 s pred zrážkou, to znamená, že vodič vozidla E. mal ešte pred samotným vybočením z pravého pruhu dostatok času presvedčiť sa, či nie j e ľavým pruhom predchádzaný. Vodič predbiehajúceho vozidla D. mohol nehode predísť, ak by úmysel odbočovať vodiča pred ním jazdiaceho vozidla E. vľavo včas, ešte pred jeho vybočovaním do ľavého pruhu zaregistroval a včasným spomalením, resp. zastavením, mu odbočenie ukončiť umožnil. Podľa z isteného z polohy, v ktorej sa nachádzal, ani brzdením, ani vyhýbaním sa do strany. Z ďalších znalcom uvádzaných skutočností vyplýva, že podľa zisteného predchádzané vozidlá Q. a E. v prednehodovom deji, pri vjazde do obce, spomaľovali, mohlo to však byť až v čase, keď ich vodič vozidla D. začal predchádzať. Ďalej uviedol, že zapnutie smerovky, včasnosť a rozpoznateľnosť, ako aj predvídanie, nie sú otázky technické a technický znalec na takéto otázky nie je kompetentný odpovedať. Taktiež uviedol, že medzi vozidlami účastnými na nehode jazdiace vozidlo Q., vplyv na vznik a priebeh predmetnej nehody, okrem možného bránenia ich vzájomnej dohľadnosti, podstatný nemalo. Rovnako ani mimo vozovky na mostíku stojace vozidlo M., okrem obmedzenia priestoru na vjazd vozidla E. do dvora, nemalo podstatný vplyv na vznik nehody, nakoľko svojou polohou prekážku na ceste, ani v dohľadnosti, vozidlám účastným na dopravnej nehode nevytváralo. 7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán ODI v Humennom obdržal dňa 10.12.2018 spisový materiál týkajúci sa danej veci od oddelenia výkonu služby ODI v Humennom a nariadil ústne pojednávanie na deň 12.12.2018, z ktorého sa ospravedlnil právny zástupca G. V.. Dňa 17.01.2019 sa na ústne prejednanie o priestupku dostavil G. V. spoločne s právnym zástupcom, ktorý vo veci vypovedali. Správny orgán následne na deň 29.01.2019 predvolal svedkyňu nehody B. O., ktorá v ten deň vypovedala. Zároveň vyplýva z obsahu administratívneho spisu, že dňa 29.01.2019 bol právny zástupca účastníka konania upovedomený o termíne ústneho pojednávania na deň 07.02.2019, kedy prvostupňový správny orgán po zaujatí stanoviska k vyhláseniu účastníka konania a jeho právneho zástupcu vyhlásil 07.02.2019 rozhodnutie o priestupku, ktorým uznal účastníka konania za vinného z porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom a tým zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch a zároveň rozhodol o uložení sankcie vo výške 150 Eur. 8. O odvolaní účastníka konania prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 01.03.2019 žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaním spisového materiálu a dôkazom v ňom zhromaždených s odkazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že ku skutku došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. Zároveň sa žalovaný vyjadril ku jednotlivým námietkam účastníka konania v odvolaní, pričom k námietke odvolateľa vo veci rozporu medzi výpoveďou pána T., kde uviedol, že nevidel, aby niektoré z vozidiel malo zapnutú smerovku a záznamom dopravnej nehody, kde je uvedené, že vodič T. predbiehal v čase, keď vozidlo E. malo zapnutú smerovku a odbočovalo žalovaný uviedol, že v čase spracovania záznamu dopravnej nehody policajt služby dopravných nehôd vychádzal zo skutočností uvádzaných jednak účastníkmi dopravnej nehody, ako aj svedkyne z predchádzajúceho vozidla Q., ktorá časť priebehu udalosti videla, resp. svedka pána T. z dvora rodinného domu, ktorý videl včas nehodového deja od príjazdu z hlavnej cesty na mostík až po samotnú zrážku, pritom policajt nemal k dispozícii žiadne iné relevantné podklady, akým bolo neskôr samotné odborné vyjadrenie znalca z odboru dopravy a ostatné vyjadrenia účastníkov konania. X. K ďalšej námietke odvolateľa, kde vodič T. uvádzal, keď bol so svojim motorovým vozidlom na úrovni zadnej časti prvého vozidla E., uvidel, že tento dal smerovku a začal odbočovať, avšak podľa názoru odvolateľa, ak by tento dej pred nehodou predbiehal takto, k stretu týchto vozidiel by došlo ešte v ľavom pruhu a náraz by bol pravdepodobne do ľavej zadnej časti vozidla E., čomu vodič T. mohol zabrániť použitím klaksóna, alebo jazdou povolenou rýchlosťou, pričom vodič V. nevybočil svojim vozidlom zo svojho jazdného pruhu, k čomu odvolací orgán uviedol, že dôvod, prečo vodič T. narazil do prednej časti vozidla je zrejmý aj z jeho výpovede, keď uviedol, že „...vozidlo M. začalo odbočovať doľava, keď ja som už nemal inú možnosť a chcel som zmierniť náraz, alebo vyhnúť sa stretu, preto som sa snažil ísť vozidlom D. viac vľavo, lebo som sa chcel vyhnúť kontaktu...“ , z čoho vyplýva aj samotný dôsledok a to zrážka na mostíku pred rodinným domom č. 1 do prednej časti vozidla E.. Z výpovede svedkyne O. vyplýva, že v čase, kedy vozidlo D. ju predbiehalo, tak vozidlo E. M. sa nachádzalo už mimo jej jazdného pruhu, pritom ďalej uviedla, že v čase, kedy sa vedľa nej objavilo vozidlo D., tak len trpla, či bude vozidlo D. stíhať ju predísť pomedzi vozidlo E. a jej vozidlo tak, akoby urobilo myšičku, z čoho vyplýva skutočnosť, že v čase kedy menovaná registrovala vozidlo D. pri jej odstupe za vozidlom E., t. j. 8 až 10 metrov sa vozidlo D.t malo nachádzať určitou časťou už pred jej vozidlom a nie ako uvádza vodička Q., že vozidlom D. sa svojim predkom nedostalo pred jej predok vozidla. 10. K námietkam odvolateľa vo veci vypracovania odborného vyjadrenia znalcom W.. I. C. odvolací orgán uviedol, že uvedený znalec je znalcom zapísaným v zozname a v prípade nepravdivého znaleckého posudku by sa dopustil trestného činu v zmysle § 347 Trestného zákona. Odvolací orgán sa ďalej zaoberal tým, že miesto dopravnej nehody bolo znalcom premerané osobne, kde si zároveň pofotil aj vozidlo E. M. odstavené vo dvore rodinného domu, čo potvrdil aj pri jednej z otázok kladených právnym zástupcom obvineného do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 25.01.2019. Žalovaný v ďalšej s námietok a to nevykonaniu analýzy nehodového deja podľa výpovede G. V. dodal, že tak, ako je vyššie uvedené znalec bral v úvahu aj danú výpoveď, avšak z tejto výpovede sa analýza vykonať nedala, nakoľko k takejto analýze sú potrebné konkrétne a nie iba všeobecné údaje a v tejto výpovedi údaje jednoznačne technicky použiteľné k dispozícii neboli. Žalovaný dospel k záveru, že považuje osobu znalca za štátom aprobovanú osobu, ktorej ustanovením do konkrétneho priestupkového konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou poriadkového, administratívneho alebo trestného postihu. Žalovaný ku odbornému vyjadreniu znalca dodáva, že z vypracovanej analýzy znalca W.. I. C. je zrejmé, že kolíznu situáciu vytvoril vodič vozidla E. tým, že z pravého jazdného pruhu vozovky vybočoval vľavo v čase, keď už bol vozidlom D. predchádzaný. Podľa analýzy priebehu deja vozidlo E. začalo vybočovať do ľavého pruhu v čase iba okolo 1 s pred zrážkou, kde od vybočenia do ľavého pruhu do miesta zrážky prešlo vzdialenosť okolo 6 m. V čase začiatku vybočovania vozidla E. sa predchádzajúceho vozidlo D. nachádzalo pri predchádzali vozidla Q. celým objemom v ľavej časti vozovky v smere ich jazdy v polohe okolo 18 m od miesta zrážky, čo bolo okolo 14,5 m za odbočujúcim vozidlom E.. Žalovaný považuje uvedenie, resp. neuvedenie do činnosti znamenie o zmene smeru jazdy pri odbočovaní za jednu, nie však jednu z rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie zodpovednosti za zavinenie dopravnej nehody. Žalovaný má za to, že v preskúmavanom prípade bolo dostatočne zistené, že kolíznu situáciu vytvoril vodič vozidla E. M. tým, že z pravého jazdného pruhu vozovky vybočoval vľavo na miesto mimo cesty v čase, keď už bol vozidlom D. predchádzaný. Taktiež poukázal žalovaný na analýzu v priebehu nehody tak, ako ju popísal znalec v odbornom vyjadrení. 11. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke a k veci dodal, že z technického hľadiska je rozhodujúci moment, či odbočujúce vozidlo už bolo v momente svojho počiatku odbočovania predchádzané alebo nie. Odbočujúci vodič je povinný sa presvedčiť tesne pred začatím úkonu, či už nie je predchádzaný. Vodič je povinný dať znamenie o zmene smeru včas a tesne pred začiatkom odbočenia sa presvedčiť, či už nie je predchádzaný. Ak vzadu idúce vozidlá nesmie ohroziť, ale môže ich obmedziť, prinúť znižovať rýchlosť alebo smer náhle, ak by vzadu idúce vozidlo muselo prípadne aj zastaviť, musí mať dostatočný čas a dráhu na brzdenie bez nebezpečenstva šmyku. Odvolací orgán sa stotožnil s posúdením konania obvineného prvostupňovým správnym orgánom a to vrátane jeho odôvodnenia celého napadnutého rozhodnutia a zároveň odvolací orgán dospel k záveru, že G. V. sa dopustil skutku tak, ako sa mu kladie za vinu vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Odvolací správny orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu a sankcie a jej výmery a zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na spôsob, okolnosti a dobu spáchania skutku, mieru zavinenia, následky spôsobené dopravnou nehodou, ako aj na osobu páchateľa. Na základe uvedených skutočností správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 150 Eur, pričom žalovaný poukázal na to, že k uloženiu sankcie poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu v úplne spodnej zákonom stanovenej hranici sadzby. Zároveň žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje. Na základe uvedeného odvolací orgán rozhodol, že je potrebné potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. II. Žalobné dôvody 12. Včas podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzalo podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V žalobe poukázal v prvom rade na to, že vo svojej výpovedi uviedol, že pri vjazde do obce Závadka pred ním v jazdnom pruhu išiel autobus. Po prejdení tabule Závadka išiel 50 km/h hneď na začiatku obce, kde býva, dal smerovku vľavo v dostatočnej vzdialenosti od miesta, kde chcel odbočiť, pozrel sa do spätného zrkadla, kde videl, že ide za ním ide motorové vozidlo. V ľavom jazdnom pruhu od P. nemal žiadne vozidlo v protismere, žiadne auto ho nepredbiehalo a nebolo v ľavom jazdnom pruhu preto začal odbočovací manéver, pribrzdil, podradil a sledoval v ľavom spätnom zrkadle situáciu v cestnej premávke za ním. S vozidlom po odbočení prešiel cez ľavý jazdný pruh a keď bol prednou časťou už na mostíku pred bránou s autom už bol za bielou vodiacou čiarou a už len zadná časť bola ešte trochu na ceste, došlo z ľavej strany k nárazu do oblasti predných dverí a vozidlo bolo otočené cca o 70 stupňov. 13. Zároveň poukázal žalobca na to, že účastník dopravnej nehody G. T. v zázname o dopravnej nehode uviedol, že predbiehal v čase, kedy vozidlo E. malo smerovku a odbočovalo, potom uviedol vo svojej ďalšej výpovedi, že nevidel, aby niektoré z vozidiel malo zapnutú smerovku. S týmto rozporom sa správny orgán podľa žalobcu nevysporiadal. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán sa mal podľa jeho názoru zaoberať aj hypotézou, na základe ktorej sa vodič D. po vjazde do obce X. nevenoval dostatočne vedeniu motorového vozidla a keď náhle zbadal, že pred ním jazdiace osobné motorové vozidlo značky Q. znižuje rýchlosť, chcel zabrániť zrážke s vozidlom D. a preto náhle vybočil do ľavého jazdného pruhu, v ktorom už bolo vozidlo E. M. a intuitívne stočil volant do mostíka mimo cesty. Žalobca ďalej poukázal na odborné vyjadrenie č. 31/2018, kde sú na strane 32 vyjadrenia vzorce, ktoré nie sú vysvetliteľné. V prílohe chýba výsledok výpočtového programu, znalec nebol podľa žalobcu premerať miesto dopravnej nehody a pracoval pravdepodobne s náčrtkom vypracovaným príslušníkom PZ. Odborné vyjadrenia priebeh nehody je vypracované iba na základe výpovede účastníka nehody G. T.. Podľa názoru žalobcu mal znalec vypracovať v odbornom vyjadrení priebeh nehody aj na základe výpovede žalobcu. Podľa názoru žalobcu mal urobiť aj analýzu nehodového deja podľa výpovede vodiča tak E. M., ako aj porovnať priebeh nehody na základe jeho výpovede. Žalobca v závere žaloby poukázal na to, že na základe uvedených skutočností považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. III. Vyjadrenie žalovaného 14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 21.08.2019 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvádzaných v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. IV. Závery správneho súdu 15. Správny súd postupoval v tomto konaní v zmysle Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len S.s.p.) účinného od 01.07.2016. 16. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu. 19. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona, vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. 20. Podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona, vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca. 21. Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona, vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu. 22. Podľa § 15 ods. 5 citovaného zákona, vodič nesmie predchádzať, a) ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, b) ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, c) ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky, d) ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy, e) cez pripájací alebo odbočovací jazdný pruh; to neplatí pre prípad uvedený v odseku 1, f) po krajnici; to neplatí pri predchádzaní vpravo podľa odseku 1, pritom nesmie ohroziť ani obmedziť chodca idúceho po krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho po krajnici, g) pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla, h) pri jazde cez železničné priecestie, i) ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo úkon predchádzania skôr, j) na priechode pre chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred nimi. 23. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 24. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 25. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku patrí k ťažiskovým činnostiam správnych orgánov s dôrazom na dodržanie zásad správneho konania. 26. Podľa § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu mimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady správneho konania. 27. V danej veci správny súd sa oboznámil so všetkými dôkaznými prostriedkami založenými v priestupkovom spise prvostupňovým správnym orgánom, ako aj s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami a dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov, tak rozhodnutie o priestupku, ako aj rozhodnutie žalovaného boli vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávny právny záver a svoje rozhodnutie na základe uvedeného nedostatočným spôsobom odôvodnil, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť. 28. V prvom rade správny súd argumentuje poukazom na ustanovenie § 15 ods. 5 písm. a) Zákona o cestnej premávke, z ktorého bezpochyby vyplýva, že vodič nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. V ustanovení § 15 ods. 5 písm. d) je uvedené, že vodič nesmie predchádzať ani vtedy, ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť v pravo podľa ods. 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy. 29. Z uvedených ustanovení Zákona o cestnej premávke bezpochyby vyplýva, že nielen vodič, ktorý odbočoval doľava mal povinnosti v priebehu vedenia motorového vozidla E. M., ale aj vodič motorového vozidla D., ktorý predchádzal dve pred ním idúce motorové vozidlá, mal v zmysle príslušných ustanovení konkrétne § 15 ods. 5 povinnosť sa dostatočným spôsobom ubezpečiť, či môže predchádzať a či má pred sebou taký rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Ako vyplýva z vyjadrenia nielen samotného žalobcu, ale aj svedkyne B.e O. motorové vozidlo D. predchádzalo jednak Q., v ktorom jazdila svedkyňa, ale aj motorové vozidlo zn. E. M. takým spôsobom, že dopravnú nehodu, ku ktorej následne došlo, mohol spôsobiť vodič motorového vozidla D. P.. K uvedenému záveru správny súd dospel z obsahu citovaného ustanovenia § 15 ods. 5 s poukazom na samotné skutočnosti nehodového deja. 30. Je jasné, že vodič motorového vozidla E. M., ktorý bol vodičom, ktorý odbočoval mal v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke povinnosť pred odbočovaním a počas odbočovania dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Uvedenú skutočnosť vodič V. pri odbočovaní doľava zabezpečil. Včas dal znamenie o odbočovaní, teda smerovku doľava, čo bolo potvrdené nielen jeho výpoveďou, ale aj výpoveďou svedkyne B. O.. Uvedenú skutočnosť v konečnom dôsledku potvrdil aj vodič motorového vozidla D., ktorý vo svojej výpovedi do záznamu uviedol, že predchádzal vodiča motorového vozidla E., ktoré malo smerovku a odbočovalo doľava. Následkom čoho došlo k nárazu pravou prednou časťou vozidla D. do ľavej prednej časti vozidla E. a následne vozidlá narazili do odstaveného vozidla. Uvedenú skutočnosť účastník konania uviedol vo svojej výpovedi v zázname o dopravnej nehode zo dňa 11.10.2018 sú opísané udalosti, z ktorých bezpochyby vyplýva, že k dopravnej nehode, na ktorej malo účasť vozidlo D. vedené vodičom G. T., ako aj vozidlo E. M. vedené vodičom G. V. a odstavené vozidlo M. S. pred rodinným domom č. 1, kde k dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo E. odbočovalo doľava, kedy pri opúšťaní cesty do neho narazilo vozidlo D., kde vodič T. predbiehal v čase, kedy vozidlo E. malo smerovku a odbočovalo doľava, následkom čoho došlo k nárazu pravou prednou časťou D. do ľavej prednej časti vozidla E. a následne vozidlá narazili do odstaveného vozidla M. na ostrovčeku za mostíkom pred rodinným domom č. 1. Uvedenú skutočnosť o samotnom daní smerovky doľava svedčí aj výpoveď B. O., ktorá takisto potvrdila, že vodič motorového vozidla pred ňou idúci vo vzdialenosti 8 až 10 m dával včas znamenie odbočovania doľava a uvedenú skutočnosť napokon potvrdil aj svedok E. T. vo svojej výpovedi v zázname zo dňa 04.11.2018, kedy uviedol, že v čase o 16:40 sa nachádzal pri dome na dvore, kde pozeral na cestu a videl ako do dvora k mostíku smeruje vozidlo E. M. s vodičom V., vodič vozidlo M. malo zapnutú smerovku. Uvedené skutočnosti potvrdili verziu žalobcu, že oznámenie smeru odbočovať doľava dal včas na svojom motorovom vozidle E. M. a uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej prvotnej výpovedi - zázname o dopravnej nehode aj samotný vodič motorového vozidla D. P.. 31. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke ďalej správny súd dáva do pozornosti, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. E. je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Uvedené skutočnosti potvrdil jednak žalobca, ale aj svedkyňa B. O., ktorá uviedla, že keď ona opúšťala jazdnú dráhu za odbočujúcim vozidlom E. M., tento už bol v ľavej časti vozovky a ona išla smerom na Y. z obce X.. Tú skutočnosť, že vodič E. M. už bol v ľavom jazdnom pruhu potvrdila nielen samotná svedkyňa, ale aj túto skutočnosť potvrdili aj samotné fotografie a náčrtok plánku dopravnej nehody. Týmito skutočnosťami sa podľa názoru správneho súdu znalec vo svojom odbornom vyjadrení dostatočne nezaoberal. Čo sa týka povinností žalobcu ako vodiča odbočujúceho so svojim motorovým vozidlom doľava podľa názoru správneho súdu, tento si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Pred odbočovaním a počas odbočovania dal znamenie o zmene smeru jazdy. Pri samotnom odbočovaní do spätného zrkadla ako sám uviedol viackrát pozrel, za ním idúce vozidlá neohrozil ani neobmedzil. Samotné motorové vozidlo išlo zníženou rýchlosťou približne menej ako 50 km/h už pri vjazde do obce X.. To znamená, že nemohol isť takou rýchlosťou, na základe ktorej by nemohol odbočiť doľava bez toho, aby ohrozil seba, resp. za ním idúce motorové vozidlá. 32. Čo sa týka vodiča, teda ako vodič pri odbočovaní dbal na zvýšenú opatrnosť, teda uvedením vozidla do nižšej rýchlosti, ako aj daním znamenia o zmene smeru jazdy a skontrolovaním v spätnom zrkadle, ako aj v bočnom spätnom zrkadle, či odbočovať môže. Z ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke ale zároveň vyplýva, že vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. S uvedenou skutočnosťou sa podľa názoru správneho súdu nezaoberali správne orgány, ale touto skutočnosťou sa nezaoberal ani znalec vo svojom odbornom stanovisku. Z uvedenej časti znenia § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke bezpochyby vyplývala povinnosť vodičovi idúceho za vozidlom žalobcu, t. j. vodiča T., ktorý išiel osobným motorovým vozidlom D., ktorý odbočoval a ktorý predchádzal dve motorové vozidlá idúce pred ním a nezabezpečil jazdu motorového vozidla v takom rozsahu, aby dostatočne dbal na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou neohrozil vodiča odbočujúceho vozidla. Túto svoju povinnosť podľa názoru vodič motorového vozidla D. P. nedodržal a na základe subjektívneho názoru, že predíde dve motorové vozidlá, ktoré sú pred ním, začal obiehať uvedené vozidlá bez toho, aby sa dostatočným spôsobom presvedčil, že obidve motorové vozidlá predbiehať môže a že ich aj predíde. S uvedenou skutočnosťou sa vôbec nezaoberal znalec vo svojom odbornom vyjadrení a ako správne uviedol žalobca vyhodnocoval iba výpoveď vodiča motorového vozidla D. P. G. T.. 33. Z uvedených skutočností mal preto správny súd za preukázané, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nezaoberali objasnením priestupku na základe správne zisteného skutočného stavu veci, pretože tento nebol dostatočne zistený a nehodový dej samotnej udalosti zo dňa 09.10.2018 nebol dostatočne zistený. Správne orgány vychádzali pri zisťovaní skutočného stavu veci len z jednostranného tvrdenia účastníka dopravnej nehody a to G. T., ktorý svoju výpoveď pôvodnú čo sa týka dania znamenia smeru pri odbočovaní doľava vo svojej následnej výpovedi do zápisnice zo dňa 10.10.2018 zmenil v tom zmysle, že vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že: „...vozidlá a taktiež ja sme jazdili približne 40 - 50 km/h, kedy som videl pred sebou, že mám dostatočný priestor a nevidel som žiadnu smerovku na vozidlách predo mnou, preto som sa rozhodol, že predídem uvedené dve vozidlá. Taktiež v protismere nejazdili žiadne vozidlá. V tej dobe bolo slnko dosť nízko a možno preto nebolo vidieť, či prvé vozidlo má smerovku a ide odbočovať. Dal som smerovku doľava a začal som predbiehací manéver, keď som predbiehal bordové vozidlo a počas zrýchlenia som mohol jazdiť rýchlosťou približne 60 - 70 km/h a keď som bol asi niekde pri zadnej časti prvého svetlého vozidla E. M. som uvidel, že dal smerovku a následne vozidlo M. začalo odbočovať doľava, kedy ja som už nemal inú možnosť a chcel som zmieriť náraz alebo sa vyhnúť stretu, preto som sa snažil ísť s vozidlom D. viac v ľavo, lebo som sa chcel vyhnúť kontaktu...“ Uvedené tvrdenie účastníka konania G. T. odporuje výpovedi svedkyne B. O. z 29.01.2019, ako aj z pôvodnej výpovede pred prvostupňovým správnym orgánom bezprostredne po nehode. 34. Správne orgány teda ako podklad pre svoje rozhodnutie využili výpoveď G. T., ako aj odborné stanovisko W.. C. a vlastnou činnosťou nepreverené ostatné skutočnosti, čím došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Námietka žalobcu, že bola jednostranne vyhodnotená iba výpoveď G. T. a to jednak v konaní o priestupku, ako aj predtým v samotnom odbornom vyjadrení sa javí správnemu súdu ako správna, pričom ďalej poukazuje správny súd na to, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa nedostatočne zaoberali tvrdeniami žalobcu a tieto vyhodnotili ako nedôveryhodné. 35. Správny súd zdôrazňuje, že objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov, alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky. V prípade uvedeného priestupku bolo nevyhnutné samotné skutočnosti, ktoré mali k dispozícii správne orgány presne a úplne na základe týchto skutočností objasniť skutočný stav veci, pretože za objektívne zistenia a posúdenie priestupku zodpovedajú orgány verejnej správy, ktoré nemôžu svoje povinnosti a oprávnenia prenášať na iné osoby v danom prípade na súd. Podľa názoru správneho súdu v danej veci postupovali správne orgány v rozpore so zákonom, keď vyhodnotili uvedený skutkový stav za dostatočne zistený a nedodržali zásadu objektívnej pravdy. V súlade s príslušnými citovanými ustanoveniami tak Správneho poriadku, ako aj Zákona o cestnej premávke, Priestupkového zákona a v neposlednej miere podľa jednotlivých ustanovení Správneho súdneho poriadku dospel správny súd k názoru, že správne orgány nezistili úplne a presne skutočný stav veci, pretože nedostatočne sa riadili ustanoveniami § 46 a 47 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku. 36. Správny súd rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. a rozhodnutie žalovaného zrušil, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 37. S poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku je žalovaný ako správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu, v zmysle ktorého má v nasledujúcom konaní ďalej postupovať. 38. Čo sa týka samotného postupu žalovaného, tento je na základe vyššie uvedeného povinný zrušiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a uviesť skutočnosti, ktoré musí prvostupňový správny orgán v danom konaní doplniť, tzn. opätovne vypočuť účastníkov konania a na základe doplňujúceho znaleckého dokazovania na základe tých skutočností, ktoré má k dispozícií správny orgán opätovne vec posúdiť s poukazom na vyššie citované príslušné ustanovenia Zákona o cestnej premávke a následne rozhodnúť o vine v priestupkovom konaní a to s poukazom na tie skutočnosti, ktoré naznačil správny súd vo svojej úvahe v odôvodnení tohto rozsudku. 39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.