Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/62/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200667 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200667.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej,v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, za účasti Mgr. Erika Nytru, Šoltésovej 3475/13, Poprad v konaní o správnej žalobe, preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. S/2019/3607/10921 zo dňa 9. augusta 2019 takto r o z h o d o l : I. Z a s t a v u j e konanie. II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 02.10.2019 doručenou správnemu súdu dňa 15.10.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.08.2019 č. S/2019/3607/10922, ktorým ako orgán príslušný podľa § 13 ods. 2 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu: skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe na základe oznámenia zo dňa 14.06.2019 zo strany zamestnávateľa - žalobcu voči zamestnancovi Q.. A. K. (ďalej len oznamovateľ). Argumentoval rozporom aktu žalovaného s Ústavou SR, tiež nedostatkom podmienok pre postup žalovaného podľa zákona č. 54/2019 Z. z., dotkol sa aj konkrétnych okolností oznámenia o protispoločenskej činnosti zo strany oznamovateľa, spochybnil preukázanie jednotlivých tvrdení oznamovateľa, spochybnil aj naplnenie znakov „protispoločenskej činnosti“, ďalej objasnil časové súvislosti medzi zámerom skončiť pracovný pomer s oznamovateľom v skúšobnej dobe a oznámením protispoločenskej činnosti vzhľadom na jeho obsah, čím preukazoval neexistenciu príčinnej súvislosti medzi oznámením oznamovateľa a skončením jeho pracovného pomeru. Namietol tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia kvôli absentujúcemu odôvodneniu spôsobu a skutočností, na základe ktorých dospel žalovaný k rozhodnutiu, a tiež postup žalovaného v rozpore so zásadou tzv. „dobrej verejnej správy“, keďže žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladom napadnutého rozhodnutia ani vyjadriť sa k nemu. Navrhol zrušiť „Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu“ a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 2. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe najskôr zameral na žalobnú námietku týkajúcu sa označenia účastníka konania v napadnutom potvrdení, ktorou žalobca popieral spôsobilosť Oblastného riaditeľstva Košice ako vnútroorganizačnej jednotky byť účastníkom administratívneho konania. Žalovaný argumentoval poukazom na ustanovenia Zákonníka práce a uviedol, že konal so zamestnávateľom oznamovateľa, teda účastníkom konania. Ďalej oponoval názoru žalobcu ohľadom zásahu do jeho subjektívnych práv napadnutým „potvrdením“, keďže z konania vyplynulo, že žalobca nerešpektoval rozhodnutie žalovaného a skončenie pracovného pomeru s oznamovateľom naďalej považoval za platné. Ďalej reagoval na žalobné námietky smerujúce s nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnemu použitiu právnych noriem. Zotrval na závere, že existuje príčinná súvislosť medzi skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe s oznamovateľom a jeho oznámením protispoločenskej činnosti. Tiež uviedol argument k žalobnej námietke o porušení zásady dobrej správy. Žalobcove tvrdenia považoval za účelové, zavádzajúce. Navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 3. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník - oznamovateľ. Konfrontoval sa v úvode s názorom žalobcu o zásahu do subjektívnych práv žalobcu spočívajúcej v nákladoch spojených s ďalším zamestnávaním oznamovateľa, s námietkou týkajúcou sa účastníctva Oblastného riaditeľstva Košice v administratívnom konaní, s námietkou týkajúcou sa príčinnej súvislosti medzi podaným oznámením a skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, tiež sa venoval otázke namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a interpretácii protispoločenskosti oznamovanej činnosti. V závere vyjadril názor, že k porušeniu zásady dobrej správy v konaní nedošlo. Navrhol žalobu zamietnuť. 4. Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 8. V tejto veci bol správnou žalobou napadnutý akt žalovaného zo dňa 9.8.2019 Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu, ktorý vydal žalovaný ako orgán príslušný podľa § 13 ods. 2 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to podľa § 12 ods. 4, 5, 6 tohto zákona vo vzťahu k pracovnoprávnemu úkonu žalobcu voči oznamovateľovi - skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe na základe oznámenia zamestnávateľa zo dňa 14.6.2019 doručenému oznamovateľovi dňa 21.6.2019. 9. Podľa § 12 ods. 1 tohto zákona ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. 10. Podľa § 12 ods. 2 tohto zákona úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi. 11. Podľa § 12 ods. 4 tohto zákona pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť. 12. Podľa § 12 ods. 5 tohto zákona úrad oznamovateľa pri doručení potvrdenia podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podľa odseku 6. 13. Podľa § 12 ods. 6 tohto zákona pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. 14. Z citovanej zákonnej úpravy v prvom rade vyplýva, že povaha napadnutého aktu orgánu verejnej správy je z pohľadu jeho právnej účinnosti obmedzená, je dočasná. Prirodzene potom aj akýkoľvek zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktorý by takýto akt mohol vyvolávať, by mohol byť nanajvýš dočasný. V tejto veci zákon obmedzil účinnosť takéhoto aktu (a tým aj jeho zasahovania do práv a právom chránených záujmov) dobou 30 dní od doručenia oznámenia oznamovateľovi. Zo spisu žalovaného vyplýva, že akt bol doručený oznamovateľovi dňa 13.8.2019. Teda účinnosť aktu by v takom prípade zanikla dňa 13.9.2019. 15. Správny súd však lustráciou databázy zistil, že oznamovateľ využil právo podľa § 12 ods. 6 zákona a podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na súd. Správny súd zistil, že o návrhu oznamovateľa najskôr rozhodol Okresný súd Poprad uznesením 12Cpr 13/2019-72 zo dňa 23.9.2019 tak, že jeho návrh zamietol, a toto uznesenie Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 7CoPr 5/2019-132 zo dňa 18.12.2019 potvrdil. Z týchto skutočností potom vyplynulo, že účinnosť napadnutého aktu sa predĺžila až do vykonateľnosti rozhodnutia súu o návrhu oznamovateľa. Uznesenie Krajského súdu v Prešove nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.1.2020. Týmto dňom zanikla účinnosť napadnutého aktu, keďže týmto dňom skončilo pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu. 16. Ak teda bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom zákon obmedzil jeho právnu účinnosť do určitého momentu, ktorý nastal, táto právna skutočnosť znamená, že odpadol dôvod skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 17. Vzhľadom na to správny súd, keďže odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, nemal inú možnosť ako podľa § 99 písm. g) SSP konanie zastaviť. 18. Už len na okraj k ochrane práv žalobcu, ktorej sa žalobca domáhal v intenciách práv zamestnávateľa neznášať ujmu spočívajúcu v nákladoch na zamestnanca v dobe účinnosti aktu orgánu verejnej správy, ktorého klasifikácie ako nezákonného sa domáhal, správny súd uvádza, že okolnosti platnosti skončenia pracovného pomeru by neboli predmetom konania pred správnym súdom, pričom práve len takéto rozhodnutie o ne/platnosti skončenia pracovného pomeru by mohlo vytvoriť právny podklad pre uplatňovanie akýchkoľvek prípadných s tým súvisiacich nárokov žalobcu ako zamestnávateľa. Správny súd však z už vyššie uvedených dôvodov nepodrobil napadnutý akt žalovaného skúmaniu z týchto hľadísk. 19. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.