Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/28/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217200728 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217200728.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: ENTITA company s. r. o., Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 45 387 028, zast. JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42342546, proti žalovanému: Sociálny dom ANTIC n. o., Bardejov, Pod papierňou 1662/71, 085 01 Bardejov, IČO: 42092426, zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 35514892, o zaplatenie 64.052,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 4Cb/7/2017-214 z 08. januára 2020 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 61.184,- eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Mení rozsudok v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi nad sumu 61.184,- eur tak, že žalobu zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 91 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 64.052,46 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 14.12.2010 bola medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou I. A.. A. P..U.. ako zhotoviteľom uzavretá zmluva o dielo č. XX/XX/XXXX v celkovej hodnote diela 2.254.410,52 eur s DPH. Zmluva okrem iného obsahovala dojednanie úhrady čiastkových faktúr tak, že objednávateľ bude uhrádzať čiastkové faktúry vždy k termínu splatnosti, t.j. 97 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi s tým, že čiastkové faktúry budú zhotoviteľom vystavované po dosiahnutí objemu minimálne 540.000,- eur s DPH na základe zhotoviteľom predložených a objednávateľom odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác, resp. zabudovaných materiálov. Tiež bolo dohodnuté, že zhotoviteľ je oprávnený po odsúhlasení súpisu prác vystaviť čiastkovú faktúru s tým, že splatnosť čiastkových faktúr je 97 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi (čl. IV., bod 4 zmluvy o dielo). V čl. IV., bod 11 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že zhotoviteľ bude vystavovať faktúry podľa tejto zmluvy, pričom pre stanovenie splatnosti faktúry sa dohodol termín 7 dní po pripísaní finančných prostriedkov na účet objednávateľa z titulu nenávratného finančného prostriedku, teda celkovo sa dohodla splatnosť faktúry 97 dní. Objednávateľ sa zároveň zaviazal, že všetky doručené faktúry s prílohami od zhotoviteľa predloží poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku ihneď na prefinancovanie tak, aby každá žiadosť o platbu mohla byť preskúmaná poskytovateľom nenávratného finančného príspevku najneskôr do 20 dní od doručenia faktúry zhotoviteľa k rukám objednávateľa. 2. V čl. IX. bod 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade meškania objednávateľa s platením faktúry, uhradí objednávateľ zhotoviteľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy za každý deň omeškania. 3. Zhotoviteľ diela - spoločnosť I. A.. A. P..U.. vyhotovila dňa 05.11.2012 faktúru č. XXXXXXXX, ktorou vyúčtovala žalovanému sumu 478.003,43 eur s DPH na základe zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX, uzavretej dňa 14.12.2010 pre stavbe - A. V. Q.. Súčasťou faktúry bol súpis prác a krycí list čerpania. Splatnosť faktúry bola uvedená na deň 03.02.2013. 4. Dňa 19.11.2012 uzatvorili spoločnosť I. A.. A. P..U.. v reštrukturalizácii ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka postupcu voči žalovanému vo výške 478.003,43 eur na základe zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 v znení neskorších dodatkov, z ktorej vyplýva nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2012 so splatnosťou 14.02.2013. Postupca postúpil postupníkovi celú pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s pohľadávkou spojenými. Žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 30.10.2013 dlžnú sumu vo výške 478.003,43 eur, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 55 spisu). Žalobca následne dňa 02.11.2016 vyúčtoval žalovanému faktúrou splatnou dňa 07.11.2016 (v spise na č.l. 5) sumu vo výške 64.052,46 eur ako úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, ktorý nárok vyplýva zo zmluvy o dielo číslo XX/XX/XXXX a z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2012 vo výške 478.003,43 eur. Táto faktúra bola žalovanému doručená dňa 03.11.2016, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu časť vyúčtovanej sumy. 5. Z emailovej komunikácie a jej príloh (č.l. 196 - 198 spisu) vyplýva, že žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX s nárokovanou sumou vo výške 495.470,09 eur v systéme T. 2007-2013 je identifikovaná ako „zrušená“, pričom bola importovaná v systéme T. 2007-2013 dňa 02.07.2013 a zrušená 10.09.2013. V zmysle postupov pri administrácii žiadostí o preplatenie dochádza k zrušeniu, resp. zamietnutiu žiadosti o preplatenie na základe žiadosti prijímateľa alebo z technických príčin, ak nebola začatá kontrola formálnej správnosti. Záznam z administratívnej kontroly sa nevypracuje, ak bola žiadosť o preplatenie v T. zrušená a nebola predložená jej písomná forma. Zo zdrojov T. 2007-2013 vyplýva, že žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX obsahuje presne tie isté faktúry ako žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX, pričom boli pridané ďalšie dve faktúry. Na základe uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že prijímateľ (žalovaný) nahral žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX do T. a posunul ju do stavu „Importovaná“ , čím ju z jeho strany uzavrel a znemožnil si tak akúkoľvek editáciu alebo úpravu. Následne zistil, že by bolo možné zahrnúť do nej ešte ďalšie dve faktúry. Z dôvodu nemožnosti editácie nebolo možné tieto faktúry zahrnúť do pôvodnej žiadosti o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX. Preto prijímateľ požiadal o zrušenie pôvodnej žiadosti o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX a importoval novú doplnenú žiadosť o preplatenie č. XXXXXXXXXXXXXX. Zo zdrojov T. 2007-2013 vyplýva, že prijímateľom bola dňa 09.09.02013 predložená žiadosť o preplatenie XXXXXXXXXXXXXX. Súčasťou nej bola aj faktúra č. XXXXXXXX dodávateľa I. A.. A. P..U.. v sume 478.003,43 eur. Ako dátum úhrady zo strany RO pre ROP sa uvádza 25.10.2013. 6. Súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanému vznikol voči spoločnosti I. A.. A. P..U.. záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX predstavujúci sumu 478.003,43 eur fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2012, so splatnosťou dňa 03.02.2013. Zdôraznil, že žalovaný túto faktúru prevzal, nenamietal jej obsah a nevrátil ju veriteľovi na prepracovanie alebo doplnenie pre nedostatok náležitostí alebo nesprávne údaje, čo považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce. Mal za to, že žalovaný akceptoval faktúru na uvedenú sumu tým, že ju nevrátil a navyše túto faktúru predložil na preplatenie najskôr samotnú a neskôr, po vymazaní žiadosti zo systému, doplnenú s ďalšími dvoma faktúrami. Požadoval tak preplatenie sumy 515.794,07 eur, čo je menej než namietaných 540.000,- eur. Za nepochybné tak považoval to, že žiadosť na preplatenie nižšej sumy, než je 540.000,- eur nebola dôvodom pre to, aby príslušný štátny orgán neprefinancoval túto nižšiu sumu z nenávratného príspevku na to určeného, teda, aby sumu nepreplatil v skutočnej uplatnenej výške. Zo strany žalovaného tak bola celá faktúra, vrátane dátumu splatnosti dňom 03.02.2013, akceptovaná, o čom svedčí podpis štatutárneho zástupcu žalovaného na faktúre, pričom v tejto lehote ju žalovaný zhotoviteľovi neuhradil. Od 04.02.2013 sa tak žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy a v zmysle dohody podľa čl. IX. bod 2 zmluvy je povinný zaplatiť denný úrok z omeškania vo výške 0,05 %, čo v prepočte predstavuje sumu 239,- eur za každý deň omeškania. Omeškanie žalovaného za obdobie od 04.02.2013 do 30.10.2013 tak predstavuje 269 dní, čomu zodpovedá celková suma 64.291,- eur. Žalobca sa však domáhal iba zaplatenia 64.052,46 eur, preto súd žalobe vyhovel do tejto sumy. 7. Súd prvej inštancie vzťah založený Zmluvou o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 medzi žalovaným a spoločnosť I. A.. A. P..U.. posúdil ako obchodnoprávny, vychádzajúc zo znenia zmluvy v čl. XII. bod 3. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným preto uviedol, že nárok na úroky z omeškania mohol uplatniť po prvýkrát dňa 04.02.2013 a tento by sa premlčal dňom 30.10.2013, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 02.02.2017. Vzhľadom na obchodnoprávny charakter vzťahu posúdil aj premlčaciu lehotu podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, preto ustálil, že 4-ročná premlčacia doba začala plynúť 05.02.2013 a nárok by bol premlčaný 04.02.2017. Preto žiaden dielči denný nárok na úroky z omeškania nebol uplatnený na súde po uplynutí premlčacej doby, čo znamená, že ani časť nároku žalobcu nie je premlčaná a námietku premlčania žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Dohodnutý denný úrok z omeškania vo výške 0,05 %, čo predstavuje 18,25 % ročne, nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi, ani v rozpore s obvyklými obchodnými zvyklosťami. Námietku žalovaného, že dohoda o úrokoch z omeškania je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. posúdil taktiež ako nedôvodnú. 8. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s námietkou žalovaného o neurčitosti nároku na začatie plynutia lehoty splatnosti faktúry, od ktorej sa odvíja nárok na úroky z omeškania. Mal za to, že podpisom zhotoviteľa a oprávnenej osoby žalovaného prejavili zmluvné strany súhlas so splatnosťou dlžnej sumy na 03.02.2013, čo samo o sebe zakladá nárok na úroky z omeškania od 04.02.2013. Poukázal na to, že na faktúre je dátum vyhotovenia 05.11.2012, pričom žalovaný ju prevzal bez uvedenia dátumu. Na krycích listoch čerpania je však dátum prevzatia žalovaného 09.11.2012 a keďže tieto tvoria súčasť faktúry v zmysle čl. IV. bod 8 písm. j/ zmluvy, bol podľa názoru súde tento deň dňom, odkedy mal žalovaný 20 dní na podanie žiadosti na preplatenie, čo uplynulo 29.11.2012. Žalovaný však požiadal o nenávratný príspevok najskôr 02.07.2013, ktorú žiadosť zrušil 10.09.2017 (správne 10.09.2013, poznámka odvolacieho súdu) a opätovne požiadal o nenávratný príspevok 09.09.2013 a tento mu bol poskytnutý dňa 25.10.2013. Zdôraznil, že žalovaný vedome čakal s uplatnením príspevku až do 09.09.2013, hoci vedel termín splatnosti faktúry. Ďalej uviedol, že „... splatnosť dohodnutá medzi zmluvnými stranami v článku IV bod 4 a 11 je rovnaká a to najviac 97 dní od doručenia faktúry. Termín 7 dní znamená, že potom, čo na účet objednávateľa budú pripísané finančné prostriedky z nenávratného finančného príspevku, musí najneskôr do 7 dní od pripísania tieto financie previesť na zhotoviteľa a v takom prípade je irelevantné, či má ešte 7 dní do splatnosti, alebo 70. Ak by finančné prostriedky za vystavenú faktúru č. XXXXXXXX boli hypoteticky pripísané na účet žalovaného 1.1.2013, mal by povinnosť do 8.1.2013 previesť ich na účet zhotoviteľa, teda do 7 dní od pripísania na vlastný účet. Termín 97 dní je maximálny možný čas, dokedy mali byť peniaze z nenávratného finančného príspevku zaplatené zhotoviteľovi od vystavenia faktúry. Tak to vysvetlil svedok I. a keďže ten pripravoval zmluvu, bol oprávnený poskytnúť vysvetlenie týchto lehôt. Je to však irelevantné, pretože v tomto prípade nebola konkrétne dohodnutá lehota splatnosti dodržaná žalovaným, pričom obe zmluvné strany sa svojim určitým prejavom vôle, ktorý je preukázaný ich vzájomným podpisom na faktúre č. XXXXXXXX dohodli splatnosť do 3.2.2013, teda nie viac než maximálne 97 dní od doručenia faktúry, čo určuje zmluva a čo je aj v súlade s § 340 a nasl. Obchodného zákonníka.“ 9. Súd nedospel ani k záveru, že nárok žalobcu je zneužitím práva, čo v konaní žalovaný namietal. 10. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 261, § 340, § 365 ods. 1, § 369, § 387, § 391, § 397 Obchodného zákonníka, § 488, § 489, § 524 Občianskeho zákonníka a § 536 Obchodného zákonníka. 11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 12. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Trval na tom, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o dielo č. XX/XX/XXXX sa neriadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že z označenia uvedeného v preambule zmluvy a v čl. XII. ods. 3 zmluvy nemožno vyvodiť zrozumiteľnú, jasnú a určitú vôľu zmluvných strán podriadiť svoj záväzkový vzťah pod Obchodný zákonník. Mal za to, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by strany vyjadrili písomnú vôľu, aby sa celý ich záväzkový vzťah riadil Obchodným zákonníkom, vrátane tých otázok, ktoré sú vedené v § 261 až 408a Obchodného zákonníka. Rovnako ani čl. XII. ods. 3 zmluvy o dielo nie je dohodou podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Medzi stranami zmluvy o dielo nedošlo k uzatvoreniu dohody podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, aby táto dohoda vyjadrená v písomnej zákonom predpísanej forme bola určitým a zrozumiteľných právnym úkonom. Bolo preto potrebné vznesenú námietku premlčania posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a pokiaľ sa žalovaný dostal do omeškania 04.12.2013 (správne 04.02.2013, poznámka odvolacieho súdu) a bol v omeškaní až do 30.10.2013, tak jeho právo na úroky z omeškania sa premlčalo uplynutím dňa 04.02.2016. Odvolateľ tak považoval dohodu o úrokoch z omeškania uvedenú v čl. IX. bod 3 zmluvy o dielo za neplatnú pre rozpor s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. 13. Poukazom na článok III. bod 6 a bod 12 zmluvy o dielo žalovaný trval na tom, že zhotoviteľ nebol oprávnený vystaviť faktúru č. XXXXXXXX, keďže táto nedosahovala objem minimálne 540.000,- eur s DPH. Preto akékoľvek úvahy o splatnosti 97 dní alebo splatnosti naviazanej na poukázanie platby žalovanému z nenávratného finančného príspevku sú nadbytočné. Nesúhlasil s tvrdením súdu v bode 32 odôvodnenia, že zmluvné strany svojim určitým prejavom vôle, ktorý je preukázaný ich vzájomným podpisom na faktúre č. XXXXXXXX, dohodli splatnosť do 03.02.2013, teda nie viac, než maximálne 97 dní od doručenia faktúry. Pôvodný zhotoviteľ tak postupoval v rozpore so zmluvou a uplatnil si právo na platbu napriek tomu, že ho k tomu zmluva neoprávňovala, teda na uvedenú sumu zhotoviteľ ešte nemal nárok. 14. Nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o splatnosti faktúry vzhliadol žalovaný v tom, že ustanovenia zmluvy o dielo týkajúce sa splatnosti faktúr sú nejasné a pripúšťajú rôzny výklad. Za tohto stavu sa súd neriadil zásadou contra proferentem. V súvislosti s touto argumentáciou poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 243/2007 zo dňa 19.06.2008. Súd zvolil nesprávny postup, ak sa pri výklade sporných ustanovení zmluvy o splatnosti faktúr riadil vysvetlením svedka I., ktorý tento právny úkon urobil a nie štatutárnym orgánom žalovaného, ktorý tento písomný právny úkon uzatvoril. Namietal, že súd napriek tomu, že zmluvu posúdil ako obchodnoprávny vzťah, opomenul aplikovať ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že v prípade použitia výrazu pripúšťajúceho rôzny výklad, treba pri pochybnostiach takýto prejav vôle vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Taktiež poukazom na svedeckú výpoveď svedka I. zdôraznil, že už pri uzatváraní zmluvy jej účastníci vedeli o spôsobe financovania diela a ustanovenia zmluvy, ktoré súviseli s prijatím platby ako nenávratného finančného príspevku žalovaným a následnú úhradu zhotoviteľovi vychádzali práve z tohto účastníkom právneho vzťahu známemu spôsobu financovania, pričom sa nepredpokladalo, že by mal žalovaný uhrádzať zhotoviteľovi odmenu z iných zdrojov ako z tohto príspevku. Pokiaľ teda zmluva obsahuje ustanovenia o 97 dňovej splatnosti a zároveň o splatnosti priamo naviazanej na pripísanie finančných prostriedkov z nenávratného finančného príspevku, tak nie je možné osvojiť si výklad v prospech toho, že žalovaný mal zaplatiť za faktúru bez ohľadu na to, či mu prostriedky boli pripísané alebo nie. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie svedka I., že práve neuhradenie predmetnej faktúry malo za následok problémy spoločnosti I. A.. A. P..U.., ktoré viedli ku konkurzu tejto spoločnosti. Konkurz tejto spoločnosti bol totižto povolený uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2R/2/2012 zo dňa 20.04.2012, teda viac než 6 mesiacov pred vystavením faktúry č. XXXXXXXX. Za neozrejmené považoval žalovaný aj to, ako ustálil súd údajný začiatok omeškania žalovaného, keďže žalobca počas celého konania nepredložil tvrdenie o tom, kedy bola sporná faktúra doručená žalovanému. Súd iba konštatoval, že pokiaľ na krycích listoch čerpania je dátum prevzatia žalovaného 09.11.2012, tak tento deň je dňom, odkedy mal žalovaný požiadať o platbu. Ide však iba o konštrukciu súdu nepodloženú žiadnymi dôkazmi. Zdôraznil, že faktúra mala byť vystavená až po odsúhlasení súpisu prác. Za deň, kedy sa predmetná faktúra dostala do dispozičnej sféry žalovaného považoval žalovaný najskôr dátum 02.07.2013, teda deň, kedy žalovaný požiadal o platbu z nenávratného finančného príspevku. Žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 27.02.2020. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, vynesené na základe riadne zisteného skutkového stavu a so správnou aplikáciou a interpretáciou právnych noriem. Mal za to, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného vysporiadal v priebehu konania relevantným spôsobom, čo premietol do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Bez pochybnosti považoval skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi zhotoviteľom a žalovaným bol podriadený pod režim Obchodného zákonníka, preto bola správne posúdená aj námietka premlčania vznesená žalovaným. Do pozornosti odvolacieho súdu dal to, že zo zmluvy o dielo nevyplýva podmienky, podľa ktorej by každá jednotlivá faktúra zhotoviteľa mala byť v minimálnej výške 20 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciou aktivít projektu, ale naopak podľa čl. IV. bod 12 zmluvy je nepochybné, že žalovaný podá žiadosť o platbu v minimálnej výške 20 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít. Tento bod zmluvy o dielo neustanovuje, že objednávateľ podáva žiadosť o platbu vždy po dosiahnutí minimálnej výšky 20 % z celkových oprávnených výdavkov. Na uvedené nadväzuje aj bod 6 čl. IV. zmluvy o dielo, podľa ktorého čiastkové faktúry budú zhotoviteľom vystavované po dosiahnutí objemu minimálne 540.000,- s DPH z čoho je možné dospieť k záveru, že zhotoviteľ je oprávnený čiastkové faktúry vystavovať až po dosiahnutí objemu v minimálnej výške 540.000,- eur s DPH, čo aj urobil. Zdôraznil, že nebolo reálne možné, aby každá faktúra zhotoviteľa bola vo výške 20 % z celkových oprávnených výdavkov, pretože pri celkovej cene diela 2.141.689,99 eur a 95 %-nom podiele nenávratného finančného príspevku by to muselo predstavovať 4,75 faktúr, čo nie je reálne možné. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že splatnosť faktúry zhotoviteľa nenastala pred tým, ako boli žalovanému pripísané prostriedky z nenávratného finančného príspevku na účet, teda, že zmluva o dielo je v otázke splatnosti nejednoznačná. Mal za to, že žalovaný mal postupovať s maximálnou opatrnosťou, pretože ak žiadosť o platbu by nepredložil v súlade s bodom 11 čl. IV. zmluvy o dielo najneskôr do 20 dní od doručenia faktúry, vzal by na seba riziko, že síce vo vzťahu k ministerstvu by zmluvu vyplatením peňazí v termíne 7 dní po ich pripísaní dodržal, avšak vo vzťahu k zhotoviteľovi, ktorý k 90-dňovej splatnosti pripočítal ďalších 7 dní, by celkovú splatnosť faktúry 97 dní porušil, čo je súdený prípad. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 16. Žalovaný odvolaciu repliku nepredložil. 17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konane mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v základe nároku správne a pochybenia sa súd dopustil len vo vzťahu k výške nároku žalobcu. 18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 30 svojho rozhodnutia, teda, že predmetný záväzkový vzťah založený Zmluvou o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2010 je obchodnoprávnym vzťahom a nie vzťahom riadiacim sa Občianskym zákonníkom. Dohoda medzi zmluvnými stranami, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, bola jednoznačná, nepripúšťajúca iný výklad. Odvolací súd v ktorejkoľvek časti uzavretej zmluvy nevzhliadol nejasnosť, neurčitosť, či rozpornosť so zákonom. Povahu záväzkového vzťahu určili zmluvné strany hneď v úvode zmluvy, kde konštatovali, že zmluva sa uzatvára podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Preto odvolací súd považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení záväzkového vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Z tohto dôvodu správne pristúpil súd prvej inštancie aj k posúdeniu vznesenej námietky premlčania podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k presnému plynutiu premlčacej doby a včasnosti uplatneného nároku odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na bod 31 preskúmavaného rozsudku. 19. Žalovaný namietal, že spoločnosť I. A.. A. P..U.. ako dodávateľ diela nebol oprávnený vystaviť faktúru č. XXXXXXXX, keďže táto nedosahovala objem minimálne 540.000,- eur s DPH. Odvolací súd takýto výklad čl. IV. bod 6 zmluvy považoval za rozporný so systematickým a logickým výkladom zmluvy a v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti bodu 29 preskúmavaného rozsudku. Ako jediný správny a nepostrádajúci logiku je výklad čl. IV. bod 6 zmluvy predložený žalobcom a spočívajúci v tom, že zhotoviteľ je oprávnený čiastkové faktúry vystavovať až po dosiahnutí objemu v minimálnej výške 540.000,- eur s DPH. Tomuto záveru nasvedčuje aj samotné konanie žalovaného, ktorý doručenú faktúru nevrátil ako predčasne predloženú, ale na základe nej uplatnil nenávratný finančný príspevok. 20. Pokiaľ odvolateľ poukázal na nejasnosť a neurčitosť ustanovení zmluvy o dielo týkajúcich sa splatnosti faktúr, tak ani v tejto časti nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovaného za dôvodné. Zmluva o dielo v čl. IV. bod 11 obsahuje dojednanie, v ktorom sa objednávateľ zaviazal, že všetky doručené faktúry s prílohami od zhotoviteľa predloží poskytovateľovi NFP ihneď na prefinancovanie, a to najneskôr 20 dní od doručenia faktúry. Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplynulo, že faktúru, ktorej prílohou je krycí list prevzal žalovaný 09.11.2012. Po tomto dátume v lehote 20 dní mal žalovaný predložiť faktúru na preplatenie, teda požiadať o nenávratný finančný príspevok, ktorú povinnosť zanedbal. Nepristúpil ani k vráteniu faktúry, čím sa vystavil riziku, ktorého dôsledky znáša v predmetnom spore. Splatnosť faktúry podľa čl. IV. bod 4 a 11 bola dohodnutá na celkový počet 97 dní, teda 90 dní bolo poskytnutých žalovanému na administráciu spojenú so žiadosťou o príspevok. Znamená to, že aj keby žalovaný nepožiadal o nenávratný finančný príspevok v dohodnutej lehote 20 dní od predloženia faktúry, celkový časový priestor v rozsahu 90 dní bol dostatočný na takýto úkon, vrátane spracovania predloženej faktúry poskytovateľom príspevku a poskytnutia finančných prostriedkov. Dohodnutá splatnosť 97 dní počítaná od doručenia faktúry žalovanému tak musela byť dodržaná. Časti zmluvy o dielo týkajúce sa splatnosti faktúr boli dohodnuté jasne a určito. Na tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že námietka splatnosti faktúr nebola vznesená žalovaným v priebehu záväzkového vzťahu s objednávateľom, teda právnym predchodcom žalobcu a ani konkrétny postup žalovaného nevytvoril priestor pre pochybnosti o dohodnutej splatnosti faktúr. 21. Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvej inštancie v závere, že právny predchodca žalobcu, teda zhotoviteľ, si mohol jednostranne zmeniť splatnosť faktúr dohodnutú v zmluve o dielo. Pre takúto zmenu by musela byť písomná dohoda oboch zmluvných strán, ako to vyplýva z čl. XIII. bod 2 zmluvy. Preto odvolací súd pristúpil k prepočtu omeškania žalovaného s úhradou faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 05.11.2012 a splatnosť faktúry, ktorú prevzal žalovaný 09.11.2012 posunul na dátum 14.02.2013, ktorým dňom uplynulo 97 dní na úhradu predmetnej faktúry. Žalovaný sa tak dostal do omeškania od 15.02.2013, ktoré omeškanie trvalo do 29.10.2013, teda v celkovej dĺžke 256 dní. Pri sume dohodnutej za deň omeškania 239,- eur (0,05 % denne zo sumy 478.003,43 eur) je celková suma omeškania 61.184,- eur (256 x 239,- eur). 22. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 61.184,- eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti, teda do sumy 64.052,46 eur tak, že žalobu v prevyšujúcej časti (nad sumu 61.184,- eur) zamietol. K zmene rozsudku pristúpil odvolací súd v zmysle § 388 CSP. 23. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov celého konania pomerne rozdelil. Úspech žalobcu určil v rozsahu 91 %. Ak sa žalobca domáhal zaplatenia 64.052,46 eur a bola mu priznaná suma 61.184,- eur, tak jeho úspech predstavoval 95,5 % a neúspech 4,5 %, teda celkový úspech predstavuje 91 %. 24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).