Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010866 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317010866.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.05.2020, v trestnej veci obžalovaného C. U., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/144/2017 zo dňa 23.01.2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku Obžalovanému C. U.Y., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom D. W. XX, B.. R., u k l a d á : Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k), l), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného C. U. vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona, a to na tom skutkovom základe, že - ako zamestnanec firmy RF Elements, s.r.o. Jasenovská č. 2528, 066 01 Humenné, dňa 08.06.2017 v dopoludňajších hodinách využil nepozornosť pracovníčky uvedenej firmy, ktorá otvárala firemný trezor a odpozoroval kód, ktorý zadávala pri otváraní trezora, následne dňa 10.06.2017 v čase o 22.31 hod., kedy vo firme nikto nepracoval, vošiel do kancelárie na poschodí firmy RF Elements, kde sa nachádzal firemný trezor, tento si otvoril kódom 01102013, z trezoru vybral finančnú hotovosť vo výške 150,- eur, trezor zakódoval tým istým kódom a odišiel z firmy preč, následne dňa 11.06.2017 v čase o 10.16 hod. opäť prišiel do kancelárie na poschodí firmy RF Elements, kde si otvoril firemný trezor kódom 01102013, vybral z neho finančnú hotovosť v presne nezistenej výške a kľúč zn. Mauer striebornej farby, trezor zakódoval kódom 01022013 a z firmy odišiel, čím takto krádežou pre firmu RF Elements, s.r.o. Jasenovská č. 2528, IČO:36748676, spôsobil celkovú škodu vo výške najmenej 737,39 eur. Za to mu súd uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k), l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal písomne odôvodnené odvolanie obžalovaný, a to prostredníctvom svojho obhajcu. V jeho písomných dôvodov po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol aj podstatné dôvody, ktoré viedli okresný súd k vyhláseniu rozsudku o vine a druhu výmery trestu. Má za to, že aj napriek tomu, že okresný súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, jemu uložený trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom považuje za neprimerane prísny a má iba represívny charakter. Míňa sa jeho účelu a úplne absentuje jeho výchovný vplyv a má negatívny dopad na jeho najbližšiu rodinu. Trestného činu v posudzovanom prípade sa dopustil v čase, kedy nadmerne používal alkoholické nápoje, taktiež podľahol aj patologickému hráčstvu, vrátane trestnej činnosti, pre ktorú v čase prebiehajúceho hlavného pojednávania aj vykonával trest odňatia slobody už skôr uložený. Poukázal na to, že vlastnými silami a za pomoci najbližších, ako aj odbornej pomoci, sa mu podarilo vrátiť do normálneho života, nepožíva alkoholické nápoje, súčasne sa pred nástupom do výkonu trestu liečil z diagnózy patologického hráčstva aj u I.. I. H. v I.. Je živnostníkom, svoju činnosť vykonáva pre spoločnosť Skrutka, s.r.o. Humenné, hlavne, je to starostlivosť o počítačovú sieť, zabezpečovanie tovaru zo zahraničia, vrátane zahraničných pracovných ciest s tým spojených. V rámci výkonu činnosti s ním nie sú žiadne problémy, práve naopak, spoločnosť počíta s tým, že po vykonaní trestu odňatia slobody bude môcť v nej aj naďalej pracovať. Súčasne sa stará o svoju matku, ktorá je po ťažkej mozgovej mŕtvici a v tom čase bola pripútaná na invalidný vozík. S poukazom na doposiaľ uvedené má za to, že skutočnosť, že chce aj naďalej pracovať pre spomínanú spoločnosť, že chce naďalej pokračovať v liečbe, že sa chce starať o svoju ťažko chorú matku, sú okolnosti, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu a výmery trestu hlavne v súvislosti so spôsobom jeho výkonu. Preto poukázal na znenie ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zákona a zhrnul doposiaľ uvedené s poukazom na spôsob spáchania činu, na skutočnosť, že uhradil spôsobenú škodu, že trestný čin spáchal pod vplyvom patologického hráčstva, z ktorého sa nateraz lieči, čo v súhrne je možné považovať za skutočnosť, pri ktorej je možné mu priznať poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k), l) Tr. zákona a má za to, že spôsob nápravy jeho osoby pred výkonom súčasného trestu, pričom viedol riadny život, ambulantne sa psychiatricky liečil a chce v tom ďalej pokračovať. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosť vo svojom súhrne, poukazujúc na ustanovenie § 49 a násl. Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona alebo § 51 Tr. zákona má za to, že účel trestu v jeho prípade je možné dosiahnuť uložením podmienečného trestu odňatia slobody, respektíve podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom za uloženia skúšobnej doby a obmedzení s tým spojenými. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsudku okresného súdu zrušil výrok o treste a sám vo veci rozhodol tak, ako to vo svojom odvolaní navrhol. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodnené odvolanie podal aj okresný prokurátor, ktorý v jeho písomných dôvodov po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku, včítane podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný súd k vyhláseniu výroku o vine, ale hlavne druhu a výmery trestu, ktorým svoje odvolanie napáda, uviedol, že takto uložený druh trestu a jeho výmera, predovšetkým za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona a teda, že trest ukladaný v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe by bol pre páchateľa neprimerane prísny, nemôže sa s ním stotožniť a takto uložený trest považuje za neprimerane mierny. Zdôraznil, že uložený trest podľa názoru okresného prokurátora nemôže byť dostatočný a primeraný a nezodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti a zároveň aj je nevyhnutný z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie. Poukazujúc na znenie ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona má za to, že obžalovaný v tom čase má doposiaľ tri záznamy v odpise registra trestov s tým, že doposiaľ bol súdne trestaný takmer výlučne pre trestnú činnosť majetkového charakteru, čo možno hodnotiť ako ukážkový príklad špeciálnej recidívy. Súčasne zdôraznil, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a osobné pomery obžalovaného, respektíve členov jeho rodiny, automaticky neodôvodňujú mechanické použitie § 39 Tr. zákona. Opäť zvýraznil v tejto súvislosti hodnotenie osoby obžalovaného, jeho trestnoprávnu minulosť, ktorá bráni pre priznanie tejto mimoriadnej okolnosti pre zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Poukázal preto na skutočnosť, že ani predchádzajúce odsúdenia u obžalovaného neviedli k jeho náprave a preto aj naďalej sa zjavne dopúšťal totožnej majetkovej trestnej činnosti, podľa názoru prokuratúry v danom prípade neboli preto splnené podmienky na použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zákona a preto navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a sám rozhodol tak, že v neprospech obžalovaného vo výroku o uloženom treste tomuto uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby po jej úprave so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, respektíve vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Na základe včas podaného odvolania oprávnenými osobami postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané len čo do výroku o treste), preskúmal len napadnutý výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný súd tiež ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zákona) v nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom postupoval pri určovaní druhu a výmery trestu (§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona včítane použitia aj zmierňujúcich ustanovení podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona) a u obžalovaného určil potom trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom aj rozhodol o druhu a výmere trestu a to v zmysle základných hľadísk a kritérií upravených v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, pre naplnenie účelu trestu, zohľadňujúc pritom aj pravidlo (§ 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri zohľadnení hore označených ustanovení Tr. zákona rozhodných pre ukladanie druhu a výmery trestu, okresný súd zhodnotil všetky skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a mal za to v danom prípade je nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody s prihliadnutím však na to, že svoj čin oľutoval, prehodnotil svoj doterajší život a že sa snaží žiť riadne, osobne sa stará o svoju ťažko chorú matku a že riadne pred nástupom do výkonu trestu pracoval. Z toho dôvodu mal za to, že boli splnené podmienky pre využitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, pre výkon tohto trestu ho potom zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. S týmito závermi sa však krajský súd stotožniť nemohol, aj keď rozhodnutie okresného súdu o ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, keďže trest uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe by bol pre páchateľa v danom prípade neprimerane prísny, považuje za vecne správny, avšak z iných dôvodov, ako to prezentoval okresný súd v odvolaní napadnutom rozsudku. V prvom rade je potrebné uviesť, že pri takto uloženom treste obžalovanému došlo zo strany prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom jednak k porušenie ustanovenia Trestného zákona a jednak je uložený trest neprimeraný, čo zakladalo dôvody pre zrušenie rozsudku okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku vo výrok o treste. Z pohľadu zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností odvolací súd uvádza, že okresný súd správne u obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a teda, že sa obžalovaný pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm. k Tr. zákona) a tiež, že sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho (§ 36 písm. l) Tr. zákona) tak, ako to vyplýva z výpovede obžalovaného v rámci jeho vyjadrení v posudzovanom konaní včítane dôkazov produkovaných v tomto konaní. Okresný súd však pochybil v tom prípade, pokiaľ obžalovanému priznal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, a teda že už bol za trestný čin odsúdený. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že pred spáchaním skutku v posudzovanom prípade, t. j. dňa 11.06.2017, bol obžalovaný C. U., ako to plynie aj z odpisu registra trestov, dvakrát súdne trestaný. Jednak trestným rozkazom zo dňa 04.02.2015 Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/111/2014, ale aj trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 02.09.2016 sp. zn. 3T/131/2016. V oboch prípadoch sa v čase rozhodovania krajského súdu na obžalovaného hľadelo, ako keby odsúdený nebol - platila fikcia neodsúdenia. Súčasne neušla pozornosti krajského súdu skutočnosť, že síce skutku v posudzovanom prípade, a teda dňa 11.06.2017 sa dopustil skôr, ako bol vyhlásený rozsudok v inej trestnej veci, na ktorú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd aj prihliadal, a teda rozsudok Okresného súdu Humenné, ktorý bol vyhlásený dňa 03.08.2017 sp. zn. 3T/184/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.08.2018 sp. zn. 10To/10/2018, no napriek vzhľadom na už spomínaný trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/131/2015 zo dňa 02.09.2016, bol prerušený viacčinný súbeh skutku v posudzovanom prípade so skutkami, ktorých sa mal dopustiť v decembri 2015 a dňa 05.04.2016, pre ktoré bol odsúdený už spomínaným rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/174/2016. Za danej situácie preto tak, ako to správne ustálil okresný súd neboli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zákona. Za danej situácie preto krajský súd ustálil, rovnako ako okresný súd, prevahu poľahčujúcich okolností a preto upravil ustanovenú trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, kedy sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V tomto prípade mal teda krajský súd podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona pri trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a pri hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov. V prvom rade krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť skutočnosť, ktorá nastala v rámci odvolacieho konania až po vyhlásenie odvolaním napadnutého rozsudku, a teda, že po vyhlásení rozsudku okresného súdu nadobudol dňa 01.08.2019 účinnosť zákon č. 214/2019 Z. z., ktorý zmenil a doplnil trestný zákon, pričom zmenil aj znenie trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zákona. Podľa Trestného zákona účinného od 01.08.2019, by konanie obžalovaného C. U., ktoré je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, bolo právne kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona. Súčasne považuje krajský súd na tomto mieste za potrebné zvýrazniť, čo iste nedopatrením ušlo pozornosti, jednak okresnému súdu, ale predovšetkým okresnému prokurátorovi, odvolávajúc sa pritom na odvolacie námietky, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.08.2018 sp. zn. 10To/10/2018 boli v predchádzajúcom konaní zistené také pochybenia vo vzťahu k rozsudku okresného súdu sp. zn. 3T/184/2016, ale aj 3T/131/2016, ktoré založili existenciu mimoriadnych okolností prípadu pre aplikáciu zmierňovacieho ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovanému napadnutým rozsudkom bol ukladaný trest za tri skutky, z ktorých len jeden je v skutočnosti trestným činom (prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona uvedený v bode 1 napadnutého rozsudku - OS Humenné sp. zn. 3T/184/2016 zo dňa 03.08.2017). Ako plynie z odôvodnenia tohto rozsudku krajského súdu, potom čo tento súd zistil, že skutky pod bodom 2 napadnutého rozsudku, ale aj skutok posúdený trestným rozkazom OS Humenné sp. zn. 3T/131/2016 nie je trestným činom, aj napriek tomu však chybným postupom okresného súdu aj na podklade tomu predchádzajúcich obžalôb Okresnej prokuratúry v Humennom, obžalovaný C. U. bol za spáchanie týchto skutkov uznaný vinným, no keďže krajský súd rozhodoval až po vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, toto zásadné pochybenie okresného súdu v predchádzajúcom konaní napraviť nemohol, ale zohľadnil to potom pri určovaní druhu ale hlavne výmery trestu trestu. Z doposiaľ uvedeného teda plynie že pokiaľ aj prokurátor opakovane zdôrazňoval v odvolacích námietkach skutočnosť, že ide v osobe obžalovaného recidivistu, a to rovnorodej majetkovej trestnej činnosti, tak táto skutočnosť v tomto rozsahu naplnená byť nebola. Súčasne platí kladné hodnotenie obžalovaného a tento záver si krajský súd osvojil vo vzťahu k zisteniam k osobe obžalovaného z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorý konštatoval jednak okrem týchto odsúdení aj riadne správanie sa obžalovaného v rámci pracovného procesu, ako aj skutočnosť, že bol dokazovaním preukázaný aj zdravotný stav jeho matky, ktorá je po mozgovej príhode a je odkázaná na starostlivosť inej osoby, ako to aj zdôraznil v rámci verejného zasadnutia v konaní pred krajským súdom a iná osoba, keďže jeho súrodenec žije a pracuje v inej republike, nie je k dispozícii ich mame v rámci každodennej starostlivosti. Krajský súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S ohľadom na vyššie uvedené zásady a hľadiská ukladania trestov, najmä to, že u obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, svojím konaním nespôsobil závažný ťažko napraviteľný, či nenapraviteľný následok, práve naopak, škodu už sám už v predstihu uhradil nečakajúc na výzvu poškodeného, či právoplatné rozhodnutie súdu, zohľadňujúc aj okolnosti, za akých ku skutku došlo, má krajský súd za to, že ukladanie trestu na zákonom ustanovenej hranici trestnej sadzby tak, ako už bola skôr ustálená, a to aj po jej úprave, by bolo možné pre obžalovaného považovať za neprimerane prísne. Krajský súd má za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre ukladanie trestu pod zákon ustanovenú trestnú sadzbu v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky s odkazom aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 26.06.2017 (R 44/2017), podľa ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie použiť „per analógiam“ aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) , c) Tr. poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Predmetný postup samozrejme pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa uvedeného stanoviska nie je obligatórny, ale fakultatívny (obžalovaný nemá právny nárok na takýto postup). Súd by mal pri takomto rozhodovaní tieto súvislosti zohľadniť, či z pohľadu účelu trestu je nevyhnutné takýmto spôsobom postupovať, t. j. ukladať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Krajský súd už z pohľadu doposiaľ uvedeného má za to, že v tomto prípade boli splnené podmienky pre takýto postup, a to z dôvodov už prezentovaných. Krajský súd teda má za to, že v prejednávanej veci boli u obžalovaného splnené všetky dotknuté podmienky na mimoriadne zníženie trestu analogickým použitím ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, keďže obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku v obžalobe, že je vinný a zároveň prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní takéto vyhlásenie obžalovaného prijal. Súčasne obžalovaný sám po opätovnom priznaní sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu aj po úprave trestnej sadzby v jeho prospech podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona sa ku skutku v celom rozsahu priznal a konanie oľutoval. Krajský súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, skutočností plynúcich z vykonaného dokazovania, podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k), l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam obžalovanému C. U. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a súčasne takto uložený výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu, ktorú určil na 2 roky, pričom takto uložený trest považuje za trest zákonný, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej, ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu. Z pohľadu doposiaľ uvedeného preto krajský súd sa nestotožnil s právnymi úvahami okresného prokurátora prezentovanými v odvolacích námietkach a preto ich považoval za nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku jeho odvolanie ako také zamietol. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný