Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/69/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206021 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317206021.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: AGROKOM - PLUS, spol. s r.o., Pod Hrádkom 13373/ 30, 080 05 Prešov, IČO: 36 450 642, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35519193 proti žalovanému: M.Č.ROKO s.r.o., Osloboditeľov 110, 066 01 Humenné, IČO: 44 896 956, o zaplatenie sumy 1.699,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/80/2017-141 z 28. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením, č.k. 7Cb/80/2017-154 z 30. októbra 2019 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.699,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.699,66 eur od 08.07.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že technik žalobcu M. B. vykonal dňa 23.05.2016 opravu stroja JOHN DEERE, výrobné číslo CD6068L000315 na vyvážačke Rottne, ktorý sa nachádzal v okolí Margecian. Zároveň bol dodaný tovar, a to dva kusy ventilov RE560091 a RE516335. Faktúrou č. 61-6-0000439 zo dňa 23.06.2016, splatnou 07.07.2016 žalobca vyúčtoval žalovanému cenu dodaného tovaru vo výške 1 x 419,51 eur, 1 x 926,03 eur, cenu prepravy tovaru v sume 213,12 eur a cenu servisných prác v sume 141,- eur, teda celkovú sumu 1.699,66 eur s DPH. Výzvou zo dňa 09.12.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie faktúry, ktorá je aj predmetom tohto sporu. 3. Spoločnosť AGROSERVIS spol. s.r.o. ako zástupca výrobcu W. &. Y., X. pre Slovensko v potvrdení vystavenom dňa 06.06.2019 uviedla, že spoločnosť AGROKOM - PLUS spol. s.r.o. je jej zmluvným predajcom od roku 1997 a zabezpečuje predaj, servis a dodávku náhradných dielov pre stroje značky JOHN DEERE. Spoločnosť disponuje odborným technickým zázemím, ktoré vykonáva opravy motorov, prevodoviek, náprav, elektronického a hydraulického systému predávaných strojov. Zároveň je oprávnená predkladať rozhodnutia, osvedčenia a certifikáty strojov potrebné pre obchodovanie s uvedenou technikou. 4. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah - kúpna zmluva, zmluva o dielo a zmluva o preprave vecí. Žalobca tovar prepravil a dodal, vykonal objednané servisné práce. Cenu tovaru vykonaného diela a prepravy žalobca žalovanému vyúčtoval, avšak táto zo strany žalovaného nebola uhradená v lehote splatnosti faktúry. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel ku skutkovým záverom, že žalovanému bolo dielo odovzdané dňa 23.05.2016 a následne žalobca žalovanému cenu diela vyúčtoval faktúrou zo dňa 23.06.2016, splatnou dňa 07.07.2016, ktorá bola žalovanému riadne doručená. Žalovaný až na základe písomnej výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.12.2016 listom zo dňa 14.12.2016 po prvýkrát uviedol, že dielo vykonané žalobcom má vady, preto faktúru odmieta uhradiť. 5. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že servisné práce vykonané žalobcom boli nedostatočné a neviedli k odstráneniu poruchy na stroji, keďže vývozná súprava aj po servisných prácach a výmene súčiastok vypisovala chybu, strácala výkon, teda stroj bol nefunkčný, bol odstavený v Palote a preto telefonicky, prostredníctvom SMS správ dielo reklamoval, súd považoval za nepreukázanú. Zdôraznil, že podobne ako kupujúci pri kúpnej zmluve, má aj objednávateľ pri zmluve o dielo povinnosť prezrieť predmet diela, resp. zariadiť jeho prehliadku. Účelom tejto prehliadky je zistenie zjavných vád. V prípade kúpnej zmluvy je táto povinnosť viazaná na moment prechodu nebezpečenstva škody na tovare, pri zmluve o dielo je to moment odovzdania diela. Lehota na vykonanie prehliadky je viazaná na „možnosť“ jej uskutočnenia, čo je nezanedbateľná podmienka. Bude totiž záležať na konkrétnom spôsobe odovzdania (napríklad na spôsobe dopravy atď.), ale tiež na zabalení a povahe predmetu, nakoľko a kedy bude možné prehliadku uskutočniť. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že „objednávateľ je povinný vady diela reklamovať, pričom dĺžka tejto reklamačnej lehoty je závislá od povahy vád. Pri zjavných vadách je objednávateľ povinný uskutočniť reklamáciu bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil pri prehliadke diela, alebo po tom, čo ich pri prehliadke vykonanej s odbornou starostlivosťou zistiť mal. V prípade skrytých vád je reklamačná lehota dva roky od odovzdania diela, s výnimkou stavieb, kde je táto lehota päť rokov. Uvedené lehoty majú dispozitívnu povahu. Pokiaľ bola zhotoviteľom poskytnutá záruka za akosť, je záručná doba pre skryté vady zároveň reklamačnou lehotou. Dôsledkom porušenia reklamačnej povinnosti objednávateľa je nepriznanie nároku z vád a v zmysle § 565 aj zánik práva odstúpiť od zmluvy. Dané lehoty majú povahu obdobnú premlčacím lehotám a súd na nesplnenie povinnosti včasnej reklamácie prihliadne len na námietku zhotoviteľa. V tomto smere žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností, t.j. že pred dňom 14.12.2016 ( dátum prípisu zo strany žalovaného adresovaný žalobcovi, ktorým poukázal na vady vykonaného diela zo strany žalobcu), vady diela reklamoval, súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Teda z jeho strany v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.“ 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dňa 23.05.2016 bolo žalovanému dielo odovzdané a na jeho strane bola povinnosť dielo prezrieť a prípadné jeho vady žalobcovi bezodkladne oznámiť. Žalovaný tak neučinil. Prvýkrát preukázateľne vady diela namietal dňa 14.12.2016, t.j. po viac ako 7 mesiacoch od prevzatia diela, teda vady diela u žalobcu včas neuplatnil. Zo strany žalovaného žiadnym relevantným dôkazom nebola preukázaná skutočnosť, že dielo má vady a o aké vady sa jedná. Keďže žalobca v priebehu konania vzniesol námietku včasného neuplatnenia vád diela zo strany žalovaného, súd v zmysle § 562 Obchodného zákonníka na skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadom vadnosti diela neprihliadal. 8. Žalovaný v konaní vzniesol dôvodné pochybnosti o skutočnosti, či došlo k výmene dielov uvádzaných žalobcom, nakoľko pôvodné diely žalobca žalovanému neodovzdal a tiež, či bola vôbec potrebná výmena dielov. Súd prvej inštancie mal v tomto smere za preukázané, že žalobca žalovanému dodal dva kusy ventilov za účelom ich výmeny v rámci opravy motora vyvážacej súpravy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný od počiatku výmenu nepoprel, až v priebehu súdneho konania menil skutkové tvrdenia, na ktorých bola založená jeho obrana v konaní. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi v priebehu súdneho konania však nepoprel, že prišli pracovníci žalobcu za ním s tým, že vymenili súčiastky, ktoré boli vyúčtované faktúrou. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval obranu žalovaného v konaní aj v tomto smere za nedôvodnú. 9. V máji 2019 žalovaný v rámci obrany v konaní uviedol, že žalobca nemá oprávnenie na prevádzkovanie remeselnej živnosti spočívajúcej v oprave lesných strojov a teda nemal ani oprávnenie na opravu vyvážacej súpravy. Konal tak v rozpore so zákonom, a preto nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Súd k tomuto tvrdeniu žalovaného uviedol, že žalobca na základe objednávky žalovaného mu prepravil a dodal tovar, a to dva kusy ventilov na opravu motora vyvážacej súpravy žalovaného, teda žalobca si svoje povinnosti z kúpnej a prepravnej zmluvy riadne splnil a na strane žalovaného vznikla povinnosť žalobcovi kúpnu cenu a cenu prepravného zaplatiť. Navyše uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal iba oprávnenie žalobcu na vykonanie opravy mimo rozsahu živnostenského oprávnenia žalobcu, tak v prípade vykonávania činnosti bez živnostenského oprávnenia ide o neoprávnený výkon živnosti. To, či takto konkrétny subjekt koná a aký postih sa voči nemu uplatní, prináleží skúmať a sankciu uložiť príslušnému živnostenskému úradu v rámci správneho konania. Preto aj v tomto smere súd považoval obranu žalovaného za nedôvodnú. 10. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 699,66 eur. 11. Keďže sa žalovaný so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zákonný nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., a to odo dňa 08.07.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 12. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 411, § 436, § 437, § 447, § 536, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 550, § 554 ods. 1, 5, § 560, § 562, § 564, § 610, § 617 ods. 1, § 324, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a úroky z omeškania priznal žalobcovi odkazom na ust. § 1, § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 14. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej odvolanie žalovaný. Namietal zásah súdu prvej inštancie do jeho práva na spravodlivý súdny proces v predchádzajúcom štádiu konania. Nesúhlasil so záverom súdu, že nárok žalobcu vyplýva z troch obchodno-záväzkových vzťahov, a to kúpnej zmluvy, zmluvy o preprave veci a zmluvy o dielo. V konaní totižto niekoľkokrát uviedol, že žiaden písomný a ani ústny súhlas na dodanie ventilov a ani žiadnu objednávku v tomto smere žalobcovi nedal a pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetné veci žalovanému dodal, tak žiadnym dôkazom túto tvrdenú skutočnosť nepreukázal. Preto vo vzťahu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zmluvy o preprave veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo znamená, že k uzatvoreniu takýchto zmlúv vôbec nedošlo. Nie je tak možné, aby súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy práve z dôvodu existencie daných zmlúv. Zdôraznil, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané len to, že došlo k uzatvoreniu iba zmluvy o dielo, predmetom ktorej malo byť vykonanie opravy vo fakturovanej výške 141,- eur. Tiež nebolo preukázané, že by obstaranie a dodanie veci bolo súčasťou zmluvy o dielo, predmetom ktorej malo byť vykonanie opravy na lesnom stroji ROTTNE SOLIT F 14. Do pozornosti odvolacieho súdu dal tiež skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k predmetu plnenia zo zmluvy o dielo konal v rozpore so zákonom, kedy bez príslušného živnostenského oprávnenia, viazaného navyše na remeselnú živnosť, vykonával práce smerujúce k oprave lesného stroja. V súvislosti s touto argumentáciu poukázal na príslušné ustanovenie živnostenského zákona. Vyslovil názor, že pokiaľ žalobca konal v rozpore so zákonom a mal vykonať opravu, na ktorú nie je v zmysle príslušných právnych predpisov oprávnený, tak nie je možné ani takémuto konaniu poskytnúť právnu ochranu v podobe priznania plnenia z takejto zmluvy. Namietal neplatnosť zmluvy o dielo, s ktorou námietkou sa konajúci súd vôbec nevysporiadal. Ak sa domáhal pred súdom ochrany svojich subjektívnych práv v dôsledku nezákonného konania žalobcu, tak bolo povinnosťou súdu mu takúto ochranu poskytnúť a nie iba odkázať na právomoc živnostenského úradu. 15. Porušenie princípu rovnosti sporových strán v konaní pred súdom prvej inštancie vzhliadol žalovaný v tom, že súd bez akéhokoľvek odôvodnenia prihliadol na tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný si mal telefonicky objednať dodanie ventilov, vrátane ich prepravy, ale pritom bez akéhokoľvek odôvodnenia neprihliadol na tvrdenia žalovaného o tom, že si tieto ventily, ich dodanie a prepravu nikdy neobjednal. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 20.11.2019. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke správne posúdil. Odôvodnenie rozsudku tiež zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. K odvolacej námietke žalovaného vyplývajúcej z ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP poukázal žalobca na priebeh doterajšieho konania a na postoj žalovaného k pojednávaniu vytýčenému na 06.05.2019, 27.06.2019, či 28.08.2019. Zdôraznil, že k žiadnemu porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces nedošlo, preto je tento odvolací dôvod neopodstatnený. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP poukázal žalobca na odôvodnenie rozsudku v bodoch 24 až 36, v ktorých sa súd podrobne zaoberal skutkovým stavom veci zisteným z vykonaných dôkazov, dostatočne sa vysporiadal a detailne odôvodnil všetky námietky a návrhy žalovaného prednesené počas konania, teda aj vo vzťahu k preukázaniu charakteru záväzkových vzťahov medzi stranami sporu, k nespochybniteľnej objednávke žalovaného o vykonanie dodania tovaru, servisných prác a prepravy ako aj vo vzťahu k živnostenskému oprávneniu žalobcu. Trval na tom, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Zdôraznil, že žalovaný sa počas konania pred súdom prvej inštancie nedovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu založenej na tom, že žalobca nemá mať príslušné živnostenské oprávnenie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 17. Žalovaný odvolaciu repliku nepredložil. 18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 21. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného predloženými pred súdom prvej inštancie. Pre posúdenie existencie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, predstavujúcim kúpnu zmluvu a zmluvu o preprave veci bolo podstatným vyhodnotenie prejavov žalovaného spočívajúcich v prvotnom jeho úkone, a to pri objednaní servisných prác v dôsledku poruchy stroja. Bolo nesporne preukázané, že k výmene dvoch ventilov došlo a že po vykonaní tejto servisnej činnosti žalovaný opravovaný stroj prevzal a najneskôr pri prevzatí faktúry č. 61-6-0000439, so splatnosťou dňa 07.07.2016 sa dozvedel aj o výmene súčiastok. Je len ťažko uveriteľné, že od uvedeného obdobia až do 14.12.2016, kedy reagoval na výzvu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, daný stroj neužíval pre jeho neodstránenie poruchy, resp. že pretrvávanie poruchy nereklamoval. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že stroj bol nefunkčný a žalobcu nemohol dostať k oprave daného stroja opakovane, tak jeho tvrdenie vyhodnotil odvolací súd ako účelové a zavádzajúce. Je totižto v rozpore so základnými princípmi logiky, že takýto stav by bol žalovaným trpený až do decembra 2016. Tvrdenie žalovaného o neuzavretí kúpnej zmluvy a zmluvy o preprave veci tak neboli preukázané. 22. Vo vzťahu k námietke žalovaného predstavujúcej absenciu oprávnenia žalobcu vykonávať opravu lesných strojov odvolací súd uvádza, že takéto oprávnenie žalobcu vyplýva z potvrdenia spoločnosti AGROSERVIS spol. s r.o. (čl. 118 spisu), v zmysle ktorého je žalobca zmluvným predajcom pre predaj, servis a dodávku náhradných dielov pre stroje značky JOHN DEERE na Slovensku. Zároveň vo výpise zo živnostenského registra má žalobca od 17.07.2012 evidované oprávnenie na opravu pracovných strojov, ktorá činnosť nepochybne zahŕňa aj opravu lesných strojov. 23. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutie vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom konania ako aj právnym posúdením predmetu sporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu jeho procesných práv, a teda práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor na predloženie skutkových tvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných dôkazov. 24. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 26. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).