Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Cob/58/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206682 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317206682.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: R. R. T. R. D. T.., R. Y. Q.. V. XXX, XXX XX T., S.: XXXXXXXX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 27.120,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Cb/92/2017-363 z 21.8.2019, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva, kde predmetom poistenia bola nehnuteľnosť v rekonštrukcii vo vlastníctve žalobcu, ktorá bola poistená pre prípad odcudzenia - dojednané maximálne poistné plnenie vo výške 20.000,- eur a pre prípad vandalizmu - maximálne poistné plnenie vo výške 50.000,- eur. V roku 2016 došlo ku škodovej udalosti na predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola riadne a včas oznámená žalovanému zo strany žalobcu a bol uplatnený nárok na vyplatenie poistného plnenia. Výška škody na strane žalobcu bola v sume 25.892,- eur bez DPH. Žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie vo výške 3.950,- eur, t.j. 20 % z maximálne dohodnutého plnenia pre prípad odcudzenia po započítaní spoluúčasti 50,- eur, pričom poistné plnenie bolo krátené o 80 % v zmysle VPP MP 106 čl. II, bod 3 písm. a), b),c). Predmetom skúmania zo strany súdu prvej inštancie boli dve okolnosti, a to či k poistnej udalosti došlo v dôsledku vlámania, a či žalobca splnil všetky podmienky pre osadenie príslušných zabezpečovacích opatrení tak, ako mu to ukladali dojednania uvedené v dokumente ZD-SZ-2. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Na základe oznámenia žalobcu bolo vedené trestné konanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Trestné stíhanie nebolo vedené pre prečin krádeže spôsobenej vlámaním v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. V konaní nebolo preukázané, že došlo k vlámaniu do predmetného objektu, čo bolo podmienkou pre to, aby krádež, ku ktorej v objekte došlo, mohla byť kvalifikovaná ako skutočná poistná udalosť s povinnosťou žalovaného plniť. Súd ďalej skúmal, či objekt žalobcu bol v čase poistnej udalosti zabezpečený tak, ako to vyžadovali poistné podmienky žalovaného. Povinnosťou žalobcu bolo zabezpečiť v zmysle článku II bod 1 ZD-SZ-2 pri danej výške poistnej sumy spôsoby zabezpečenia dané týmito podmienkami ako A3 a B1. Preukázanie splnenia všetkých podmienok zabezpečenia bolo na žalobcovi, ktorý však splnenie podmienok pri zabezpečení poistenej budovy nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok. Nebolo preukázané, že by skutok, ktorý je poistnou udalosťou, bol spáchaný vlámaním, a že zo strany žalobcu boli splnené poistné podmienky žalovaného na zabezpečenie poisteného objektu tak, aby mu vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia. Poistná udalosť bola prostou krádežou, ktorá v zmysle poistných podmienok žalovaného predstavovala výluku z poistenia. Objekt žalobcu nebol zabezpečený v zmysle poistných podmienok žalovaného, teda žalobcovi právo na plnenie do výšky dohodnutej poistnej sumy nevzniklo. Na žalobcom predložené dôkazy na pojednávaní dňa 21.08.2019 súd prvej inštancie neprihliadal, s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania zakotvenú v ust. § 153 CSP. 3. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 5. Namietal, že poistený majetok pred krádežou riadne zabezpečil. Ďalej namietal, že neboli dostatočne preskúmané požiadavky uložené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2019, najmä pod bodom 66 a 67. Konštatoval, že plechové dvere s visiacim zámkom poslúžili iba na prísun materiálu, potrebného na prevádzanie rekonštrukcie. Po prísune materiálu bolo okno, na ktorom boli dvere z vonkajšej strany takisto podmurované, ako aj ostatných 15 okenných otvorov na prízemí a dvere s visiacim zámkom neplnili žiadnu funkciu, mali byť demontované. S prihliadnutím na túto skutočnosť a zamurované pôvodné vchodové dvere, nemohli ani nemuseli byť splnené požiadavky uznesenia Krajského súdu v Prešove, bezpečnostnou cylindrickou vložkou, alebo visiacim zámkom FAB 1474 H-1476 H, alebo bezpečnostným zámkom FAB 1572. Okresný súd neprehodnotil a nebral do úvahy čl. VI. smernice OPP OV 206, ods. 3, ktorý je podrobne opísaný v odpovedi na výzvu zo dňa 16.04.2019 , ktorá bola súdu osobne doručená dňa 17.4.2019. Okresný súd takisto nebral do úvahy stanovisko k bodu 37. Na pojednávaní dňa 21.8.2019 žalobca požiadal súd o súhlas na položenie otázky obhajobe žalovanej strany, aby obhajca odpovedal, ako je hodnotená udalosť, keď dôjde k vylámaniu bankomatu zo zamurovanej steny, ako je to posudzované. Na túto otázku odpoveď nedostal. Túto otázku položil preto, že poškodenie a odcudzenie, podľa znaleckého posudku č.7/2016 zo dňa 28.5.2016 je zložitejšie a náročnejšie ako vybúranie bankomatu. Doplnenie k odpovedi na výzvu zo dňa 16.4.2019 bolo predložené hlavne preto, že stanoviská obhajoby žalovanej strany boli predkladané subjektívne, zavádzajúco, bez odborného a technického pohľadu, a súd na základe týchto stanovísk posudzoval poistnú udalosť. Doplnenie žalobca predložil nad rámec vysvetlenia k odpovedi na výzvu, aby podrobnejšie ozrejmil náležitosti, týkajúce sa predmetnej veci. Doplnenie, ktoré bolo doložené do spisu na poslednom pojednávaní, bolo pripravené na predloženie na pojednávanie súdu dňa 3.6.2019, ale keďže pojednávanie bolo preložené, toto doplnenie žalobca nemohol predložiť skôr. Prehlásenie p. R. bolo možné získať až na pojednávanie 21.8.2019, lebo bol sústavne služobne odcestovaný. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 9. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 12. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné. 13. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinností poistiteľa plniť (poistná udalosť). 14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu - Poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb pod č. XXXXXXXXXX. Predmetom poistenia bol súbor budov podľa prílohy k tejto zmluve, pričom poistenie sa vzťahovalo na odcudzenie, a to pokiaľ ide o stavebné súčasti s poistnou zmluvou vo výške 20.000,- eur, so spoluúčasťou 50,- eur, pokiaľ ide o vandalizmus týkajúci sa stavebných súčastí s poistnou zmluvou 50.000,- eur a so spoluúčasťou 50,- eur. Predmetom poistenia bolo aj poistenie hnuteľných vecí a ročné poistné bolo dojednané v sume 487,40 eur. Touto poistnou zmluvou boli poistené aj hnuteľné veci a ďalšie súčasti stavieb (poistenie skla, ako aj tzv. pripoistenie vzťahujúce sa na poistné riziko, t.j. na veci prevzaté a vnesené), čím celková výška poistného dosiahla po poskytnutí tzv. benefitov u žalobcu sumu 1.204,30 eur. Zároveň bolo zistené, že došlo k poistnej udalosti na jednej z budov, ktorá tvorila poistený súbor nehnuteľností, a to v podobe krádeže, ku ktorej malo dôjsť v presne nezistenom čase od konca mesiaca január 2016 do 13.4.2016, kedy žalobca prípisom túto okolnosť oznámil Obvodnému oddeleniu PZ v Snine. 15. Článok II. bod 1 OPP OV 206 definuje krádež vlámaním tak, že pri nej páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením. Na druhej strane článok VIIII. bod 2 OPP OV 206 zakotvuje definíciu, že prostou krádežou sa rozumie privlastnenie si cudzej poistenej veci tak, že sa jej páchateľ zmocnil spôsobom iným ako uvedeným v bode 1 alebo ak odcudzená vec nebola chránená pred krádežou spôsobom uvedeným v ZD-SZ, respektíve nedošlo k spáchaniu lúpeže. Následne v zmysle článku III. bod 1 OPP OV 206 je v zmluve zakotvená výluka z poistenia, ak ku škode na poistených veciach došlo tzv. prostou krádežou. 16. V tejto súvislosti treba preukázať na ohliadku, ktorú vykonal zamestnanec žalovaného v predmetných poistených priestoroch dňa 26.4.2016 za prítomnosti žalobcu po oznámení predmetnej poistnej udalosti, pričom v zápisnici z tejto ohliadky sa konštatuje, že predmetná nehnuteľnosť predstavuje bytový dom s oknami bez rámov a krídel a bez omrežovania. Mreže sa nachádzajú na väčšine okienok suterénu, pričom vchodové dvere sú plechové s visiacim zámkom. V zápisnici o tejto ohliadke sa ďalej konštatuje, že páchateľ mohol do objektu vniknúť bez prekonania prekážky. Zápisnicu o tejto ohliadke bez výhrad podpísal aj samotný žalobca. 17. Ďalej treba konštatovať, že policajné orgány ktoré túto udalosť (ktorá je zároveň aj poistnou udalosťou podľa tvrdenia žalobcu) šetrili (uznesenie o prerušení trestného stíhania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v X..:N.-XXX/X-L.-X.-XXXX z 27.6.2016), pričom nekonštatovali vlámanie do predmetného objektu, ale uviedli, že páchateľ vošiel cez zvalené oplotenie na pozemok k rozostavanej budove a následne vošiel do vnútra z budovy, kde z pivničných priestorov nezisteným spôsobom vybral a odcudzil rôzny stavebný materiál. 18. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nebolo preukázané, že došlo k vlámaniu do objektu, ktorý bol predmetom poistenia, čo bolo podmienkou pre to, aby krádež, ku ktorej eventuálne v objekte došlo, mohla byť kvalifikovaná ako skutočná poistná udalosť s povinnosťou žalovaného plniť. K odcudzeniu nahlásených predmetov došlo tzv. prostou krádežou, pričom prostá krádež nebola poistnou udalosťou podľa zmluvy, ktoré mali sporové strany dohodnuté, a v skutočnosti táto prostá krádež predstavovala výluku z poistenia podľa článku III. bod 1 OPP OV 206. 19. Ďalšou rozhodujúcou otázkou pre posúdenie zodpovednosti žalovaného ako poistiteľa, ktorá by mala za následok povinnosť plniť dohodnuté poistné plnenie bola okolnosť, či žalobca splnil všetky podmienky tak, ako mu ich ukladala predmetná poistná zmluva, nakoľko objekt, ktorý bol predmetom poistenia, musel spĺňať všetky podmienky pre zabezpečenie objektu tak, ako boli špecifikované v zmluvných dojednaniach. 20. V súvislosti so zabezpečovacími prvkami treba poukázať na článok VI. ods. 1 OPP OV 206 ods. 3, ktorý limituje výšku plnenia zo strany poisťovne tým, že v prípade, že skutočný spôsob zabezpečenia v čase poistnej udalosti na mieste poistenia nebude zodpovedať zabezpečeniu uvedenému v ZD-SZ poskytne KOOPERATIVA poistné plnenie iba do výšky limitu zodpovedajúcemu skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase vzniku poistnej udalosti. 21. Povinnosťou žalobcu bolo zabezpečiť v zmysle článku II bod 1 ZD-SZ-2 (č.l. 81 a nasl. spisu) pri danej výške poistnej sumy, t.j. rozpätie od 13.300,01 až 26.600,- eur spôsoby zabezpečenia dané týmito podmienkami ako A3 a B1, čo v praxi znamenalo zabezpečenie objektu bezpečnostnou cylindrickou vložkou zabraňujúcou vytlačeniu a bezpečnostným štítom zabraňujúcim rozlomeniu a vylomeniu vložky, a to na dverách pevnej konštrukcie (celodrevené, plastové, kovové, automatické, odsúvacie) s tým, že tento systém bolo možné nahradiť visiacim bezpečnostným zámkom (napríklad FAB 1474H-1476H), kde všetky konštrukčné prvky vykazujú rovnakú úroveň mechanickej odolnosti ako cylindrická vložka. K tomu mal byť pridaný ďalší bezpečnostný zámok (napríklad FAB 1572 alebo OS2), ktorý mohol byť nahradený tzv. viacbodovým bezpečnostným systémom vo dverách alebo funkčnou mrežou s jedným visiacim zámkom. Ďalej mal byť tento objekt zabezpečený spôsobom zabezpečenia B1, t.j. bezpečnostnou fóliou o sile minimálne 200 mikrónov alebo funkčnými mrežami, pričom mreže môžu byť nahradené kovovou uzamykateľnou roletou alebo zvnútra uzatvárateľnou okenicou. Ak by išlo o objekt s elektronickou zabezpečovacou signalizáciou (čo v danom prípade preukázané nebolo), mal by byť objekt zabezpečený EZS s lokálnym vývodom signálu a ďalšími bezpečnostnými prvkami B1 (v zmysle vyššie uvedeného) a A2 (teda nie už A3 v takomto prípade), t.j. bez ďalšieho pridaného zámku (v rámci charakteristiky A3). 22. Preukázanie splnenia všetkých týchto podmienok bolo na žalobcovi, ktorý ani v doplnenom dokazovaní nepreukázal ich splnenie, keď síce predložil faktúry, ktoré sa mali vzťahovať na práce vykonané na poistenej nehnuteľnosti, avšak nepreukázal, že táto fakturácia pokrývala práce, ktoré mali súvis so splnením podmienok pre zabezpečenie objektu tak, ako boli špecifikované v zmluvných dojednaniach. 23. Žalobca teda nepreukázal právne významné okolnosti, t.j. že došlo k riadnemu zabezpečeniu objektu v zmysle dojednaných zmluvných podmienok (zmluvné dojednania - spôsoby zabezpečenia proti odcudzeniu - ZD-SZ), a že došlo k vlámaniu tak, aby bol naplnený článok II bod 1 OPP OV 206, v zmysle ktorého poistná udalosť je len takou udalosťou, ak došlo ku krádeži vlámaním. Z týchto dôvodov žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie iba do výšky limitu zodpovedajúcemu skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase vzniku poistnej udalosti. 24. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. 25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. 26. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).