Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22CoCsp/17/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208683 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317208683.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. L., S.. XX.XX.XXXX, M. F. XXXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 600,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Csp/180/2017-282 zo dňa 09.01.2020 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok v časti výroku I. o plnení dlhu v splátkach. II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.: „I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur, a to v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v predmetnom spore sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 600 eur s príslušenstvom, pričom žalobca preukázal súdu, že táto suma bola žalovanej poskytnutá tým, že žalovaná prečerpala svoj bežný účet. Toto vyplýva z dôkazov predložených žalobcom a keďže žalovaná túto sumu žalobcovi nevrátila, žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá ostala predmetom žaloby vo výške 600 eur. 3. S poukázaním na ustanovenie § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prvej inštancie vzhľadom na majetkovú a finančnú situáciu žalovanej jej umožnil splácanie priznanej istiny v splátkach pod stratou výhody splátok. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP za použitia § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, t.j. v časti uplatneného úroku, a preto priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I. o plnení dlhu v splátkach podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi v rámci obrany žalovanej. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav tykajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, resp. nedostatočne preskúmal pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splatnosti v splátkach a vychádzal iba z tvrdení žalovanej, ktorá neprodukovala žiadne dôkazy o svojej situácii a uvedené nezaobstaral ani súd. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení dlhšej lehoty na plnenie za nespreskúmateľné, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva a tým dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazať žalovanú na úhradu dlžnej sumy a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených poplatkov. 6. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná plne stotožnila s právnym názorom súdu prvej inštancie a je toho názoru, že vzhľadom na jej majetkovú a finančnú situáciu súd správne rozhodol, ak jej povolil splácať dlžnú sumu v určených splátkach. K námietke žalobcu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav tykajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, upriamila pozornosť na to, že súd si vie majetkové pomery jednoduchým spôsobom vylustrovať a preveriť jej tvrdenia. Zopakovala svoje tvrdenia, že v čase, keď prebiehalo splnomocnenie, poberala rodičovský príspevok vo výške 220 eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 48 eur. Má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom vo veku T., XX rokov a XX rokov. Na najmladšie dieťa do troch rokov bude poberať rodičovský príspevok, čo je jej jediný zdroj príjmu. Od D. 2020 poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur a rodinné prídavky vo výške 49 eur. Dcéra vo veku XX R. je registrovaná na úrade práce, no nedostáva žiaden príspevok. V zmysle Zákona o rodine má voči nej vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiaden nehnuteľný alebo hnuteľný majetok. Z tohto príjmu musela uhrádzať náklady na bývanie, za mobilný telefón a stravu a ošatenie pre seba a deti. Na základe uvedeného sa domnieva, že plnenie dlhu v splátkach, ktorý bude aj s príslušenstvom splatený do dvoch rokov, nie je výrazným nepomerom v uplatňovaní práv žalobcu. Navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny. 7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná predložila dôkazy o svojej nepriaznivej finančnej situácii až v rámci odvolacieho konania, pričom takéto dôkazy predstavujú neprípustné novoty v odvolacom konaní. Zotrval naďalej na odvolacom návrhu. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Predmetom odvolacieho prieskumu je vecná správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o povolení splatenia dlžnej sumy 600 eur žalovanou formou pravidelných mesačných splátok vo výške 30 eur vzhľadom na jej majetkovú a finančnú situáciu. 10. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 11. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti. 12. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovanej, ktorej bola súdom prvej inštancie uložená povinnosť, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu príliš ťaživé (R 117/1967). 13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo vhodné vzhľadom na pomery žalovanej, ktoré ozrejmila na pojednávaní dňa 09.01.2020, umožniť jej zaplatiť dlh v splátkach vo výške 30 eur mesačne. Žalovaná na uvedenom pojednávaní poukázala na to, že súčasná finančná situácia jej neumožňuje zaplatiť dlžnú sumu 600 eur naraz. Argumentovala, že je rozvedená, má tri deti a jej jediný príjem predstavuje materský príspevok spoločne s rodinnými prídavkami v celkovej výške 268 eur. Má výdavky spojené s návštevou dieťaťa v základnej škole a prispieva na domácnosť priateľovi sumou 100 eur, s ktorým žije spoločne v byte. 14. Súd rozhodujúci o čase plnenia nie je viazaný pôvodne dojednanými splátkami, ale môže zohľadniť pri stanovení splátok situáciu existujúcu v čase jeho rozhodovania. Pri rozhodovaní o povolení výhody splátok pre žalovanú súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosti žalovanou tvrdené (nepreukázané), pokiaľ nie sú nehodnoverné. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok vo výške 30 eur na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti ako banky, pričom v prípade takto stanovených splátok uhradenie istiny bude trvať 20 mesiacov, čo nie je v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti strán sporu, keďže žalobca by ako veriteľ obdržal prisúdené finančné prostriedky od žalovanej po kratšej dobe ako 36 mesiacov. V prípade, že žalovaná svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude dostatočnou motiváciou pre žalovanú, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnila riadne a včas. 16. Ak by odvolací súd nepovolil splátky, v konečnom dôsledku by to pre žalobcu nemalo žiaden význam, keďže príjem žalovanej jej nedovoľuje vyplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej, ako aj pomery žalobcu odôvodňujú povolenie splátok vo výške 30 eur mesačne. 18. Za toho stavu odvolací súd rozsudok v časti výroku I. o plnení dlhu v splátkach potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 19. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúce procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).