Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Cob/69/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209550 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317209550.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: Mária Čaklošová - OVO centrum, s miestom podnikania 1. mája 25, 066 01 Humenné, IČO: 32394268, zastúpenej JUDr. Jánom Kavuličom, advokátom, so sídlom Ul. 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, IČO: 37 940 317, proti žalovanému: Výborný produkt, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 47 680 598, zastúpenému JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 37 Humenné, IČO: 37797379, o zaplatenie 1.600,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Cb/169/2017-82 z 18.9.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cb/169/2017-147 z 6.11.2019, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.400,- eur od 1.10.2015 do 26.6.2016 a zo sumy 1.600,- eur od 1.7.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave veci. Žalobkyňa svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnila, prepravu tovaru pre žalovaného ako odosielateľa vykonala a za vykonanú prepravu tovaru vystavila žalovanému faktúry, ktoré mu boli doručené a tento ich prevzal. Predmetné faktúry žalovaný nereklamoval ani ich žalobkyni nevrátil. O tejto skutočnosti svedčí čiastočná úhrada vykonaná žalovaným, ale najmä skutočnosť, že tieto čiastkové úhrady boli žalovaným realizované v dňoch 27.6.2016 a 1.7.2016, t.j. takmer rok po ich vystavení. Spornou bola vyfakturovaná cena za vykonanú prepravu a ako bola medzi zmluvnými stranami cena za prepravu dohodnutá. Medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o cene za vykonanú prepravu tak, že žalovaný sa zaviazal za vykonanú prepravu zaplatiť žalobkyni 0,80 eur za 1 km vykonanej prepravy, čo mal súd za preukázané výpoveďou svedka N. Č., ktorý so žalovaným celú prepravu tovaru a teda aj cenu za prepravu pripravoval. Nereklamovanie doručených faktúr, ich čiastočné plnenie a prísľub uhradiť zvyšok po obdŕžaní dotácií, ktoré súd považoval za uznanie záväzku nasvedčovalo tomu, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o cene za vykonanú prepravu tak, že žalovaný zaplatí za prepravu 0,80 eur za 1km. Z týchto dôvodov súd žalobe v rozsahu uplatňovanej istiny vyhovel. 3. Keďže sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so splnením časti svojho peňažného záväzku, žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré súd priznal vo výške 8 % ročne zo sumy 2.400,- eur od 1.10.2015 do 26.6.2016 a zo sumy 1.600,- eur odo dňa 1.7.2016 do zaplatenia. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. 5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 7. Namietal, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala, že odplata, ktorú za prepravu žalovanému vyfakturovala, bola medzi nimi dohodnutá, o čom svedčí i fakt, že žalobkyňa v konaní predkladala súdu cenové ponuky iných prepravných spoločností, keďže v prípade absencie dohody o cene prepravcovi patrí odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Žalobkyňa nepreukázala ani výšku odplaty obvyklej v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah a spôsob prepravy. Cena pri tomto type prepravy sa dojednáva podľa počtu paliet a v čase uzavretia zmluvy bola táto cena za uvedenú trasu vo výške maximálne 36,- eur za 1 paletu. Žalobkyňa mala podľa dohody vykonať prepravu tovaru a to štyroch paliet, prepravovaných v dňoch 29. - 31.7.2015 a štyroch prepravovaných v dňoch 2. - 4.8.2015, pričom cenu za prepravu si dohodli ako obvyklú cenu za paletové miesto, v čase prepravy na tejto trase bola cena obvyklá za 1 paletu 36,- eur + DPH, potom za 4 palety vychádzala suma 144,- eur (s DPH 172,80 eur). Za cestu tam a späť je to spolu 345,60 eur za každú cestu. Žalovaný preukázateľne uhradil žalobkyni za každú cestu 400,- eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa nepoprela. Súd nesprávne postupoval, keď čiastočné plnenie považoval za uznanie záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby zaslal žalobkyni list zo dňa 17.5.2017, v ktorom ju informoval, že vystavené faktúry sú v rozpore s dojednanou cenou a tiež v rozpore s bežnou cenou v rámci prepravy tohto typu tovaru. Žalovaný spolu s listom vrátil žalobkyni faktúry, čo bolo v konaní preukázané. Preto nemožno usudzovať, že žalovaný uznal zvyšok fakturovanej ceny. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Uviedla, že súd mal nepochybne zistené, že cena prepravy bola dohodnutá vo výške 0,80 eur/1 km, a to zo všetkých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, nielen zo svedeckej výpovede svedka N. Č., ako sa mylne domnieva žalovaný, a ktorého hodnovernosť a objektivitu neuznáva. Najmä zo skutočného správania strán sporu po vykonanej preprave súd zistil najdôležitejšie skutočnosti pre vyhodnotenie spornej otázky. Pokiaľ žalobkyňa súdu v konaní predložila viaceré cenové ponuky získané z internetu alebo priamo od dopravcu (J. U.), tak to považovala za potrebné najmä na potvrdenie primeranosti dohodnutej ceny prepravy, resp. tiež na vyvrátenie tendenčných tvrdení žalovaného o „obvyklých cenách prepravy na trhu“. Prvoinštančný súd správne ustálil, že žalobkyňa vykonala pre žalovaného obojsmernú prepravu tovaru na základe predchádzajúcej ústne uzatvorenej zmluvy a cenu prepravy vyúčtovala v súlade s touto zmluvou. 10. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách. 11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 13. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa prepravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). 14. Podľa § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu. 15. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o preprave veci, na základe ktorej žalobkyňa pre žalovaného vykonala v dňoch 31.7.2015 a 4.8.2015 prepravu tovaru. Vykonanie prepravy fakturovala žalovanému faktúrou č. XXXXXXX v sume 1.200,- eur splatnou dňa 22.8.2015 a faktúrou č. XXXXXXX v sume 1.200,- eur splatnou dňa 31.8.2015. Žalovaný z faktúry č. XXXXXXX uhradil sumu 400,- eur dňa 27.6.2016 a z faktúry č. XXXXXXX sumu 400,- eur dňa 1.7.2016. 16. Ako správne skonštatoval aj súd prvej inštancie, medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie vyššie uvedenej zmluvy o preprave veci, ako ani to, že žalobkyňa svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnila, a za vykonanú prepravu tovaru vystavila žalovanému predmetné faktúry, ktoré boli doručené žalovanému. Spornou bola cena za vykonanú prepravu, keď žalobkyňa tvrdila, že cena bola dohodnutá za 1 km prepravy tovaru vo výške 0,80 eur, a žalovaný tvrdil, že cena za prepravu bola dohodnutá za paletu vo výške 36,- eur + DPH. 17. Ani odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti v tom, že cena za prepravu tovaru medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá vo výške 0,80 eur/1 km, a to najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že faktúry, ktorými žalobkyňa fakturovala žalovanému prepravu tovaru (prepravné), žalovaný bez zbytočného odkladu nereklamoval, ani ich nevrátil žalobkyni, naopak vykonal čiastočnú úhradu predmetných faktúr, keď dňa 27.6.2016 uhradil sumu 400,- eur na faktúru č. XXXXXXX a dňa 1.7.2016 rovnako sumu 400,- eur na faktúru č. XXXXXXX. 18. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetné faktúry vrátil žalobkyni listom z 17.5.2017, k tomu je potrebné uviesť, že listom z 17.5.2017 žalovaný vrátil žalobkyni faktúru č. XXXXXXX a faktúru č. XXXXXXX, ktorými žalobkyňa fakturovala žalovanému úroky z omeškania (tzv. penalizačné faktúry), nie však faktúru č. XXXXXXX, ako ani faktúru č. XXXXXXX. 19. Preto, pokiaľ žalovaný faktúru č. XXXXXXX a faktúru č. XXXXXXX, ktorými žalobkyňa fakturovala žalovanému prepravu tovaru nereklamoval, ani ich žalobkyni nevrátil, s jeho tvrdeniami ohľadom dojednania inej ceny za prepravu tovaru ako tej, ktorá bola vyúčtovaná predmetnými faktúrami, sa nemožno stotožniť. 20. S poukazom na vyššie uvedené sú preto odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. 21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. 22. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).