Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/67/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201054 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318201054.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/25/2018 - 178 zo dňa 18.03.2019, takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie žalovaného. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 332,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, že žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd 1. inštancie podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ a § 497 Obchodného zákonníka, podľa ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 9 ods. 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2007 Z.z., ustanovenia § 3 ods. 3 a § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 - 5 a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o úvere, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých žalobkyni boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600,- Eur + 350,- Eur + 700,- Eur, t.j. celkovo suma 1.650,-Eur. Z prvej zmluvy žalobkyňa uhradila sumu 1.176,- Eur, z druhej zmluvy sumu 696,- Eur a z poslednej zmluvy sumu 110,- Eur, t.j. celkovo uhradila sumu 1.982,- Eur. Rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami realizovanými žalobkyňou predstavuje sumu 332,- Eur. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. 5. Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednoznačne reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predložených úverových zmluvách však takýto údaj úplne absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho § 9 ods. 2 písm. j). V zmluvách nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluvy neobsahujú ani ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. y) § 9 uvedeného zákona. Zmluvy neobsahujú ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods.2 písm.f/ uvedeného zákona). 6. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročne a bez poplatkov. 7. Súd prvej inštancie pre úplnosť poukázal aj na to, že aj samotná odplata dojednaná v zmluvách o úvere je neplatná, čo do výšky dojednanej odplaty, ktorá bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní výšky odplaty za poskytnutie peňazí pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke (úvere) uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. 8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Konštatoval, že v tejto právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto žalobkyni vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalobkyňa uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje a preto jej súd 1. inštancie náhradu trov konania nepriznal. 9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil toto odvolanie ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ C.s.p. Poukázal na to, že žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu dňa 14.04.2014 o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 700,- Eur, Zmluvu zo dňa 31.05.2013 č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350,- Eur, Zmluvu o úvere zo dňa 28.03.2013 č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 600,- Eur. Zmluvy boli uzavreté podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Nakoľko podľa názoru žalovaného žalobca neuzatvoril zmluvu o úvere v postavení spotrebiteľa, nemožno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov a tým aplikovať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný má za to, že na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. nie je naplnený žiadny predpoklad uvedený žalobcom. Zároveň žalovaný poznamenal, že k Zmluve č. XXXXXXXXX eviduje k dnešnému dňu úhradu vo výške 110,- Eur. Žalobca z predmetnej zmluvy neuhradil ani celkovú výšku poskytnutého úveru. Vzhľadom na to, žalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov odvolacieho konania. 10. Odvolanie bolo zaslané žalobkyni. Vyjadrenie z jej strany zaslané nebolo. 11. Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. 12. Podľa ust. § 386 písm. a/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 13. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v poučení je uvedené, že proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalovanému dňa 17.04.2019 o 08,56 hod. Posledný deň na podanie odvolania bol teda 02.05.2019. Žalovaný podal odvolanie dňa 03.05.2019 o 10,02 hod., teda po uplynutí odvolacej lehoty. 02.05.2019 pripadol na štvrtok, odvolanie bolo podané v piatok. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného ako neskoro podané odmietol. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie oneskorene. 16. V prejednávanej veci žalovaný svojím správaním zavinil odmietnutie odvolania, keďže ho podal oneskorene preto by mu mala vzniknúť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobkyni. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil v súlade so zásadou hospodárnosti konania, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.