Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/32/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420200322 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8420200322.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: FINDOM-SK, s.r.o., Dostojevského 4532/41, 058 01 Poprad, IČO: 36 460 281, právne zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42106885, proti žalovaným: 1. U.. W.. P. O., E.. XX.XX.XXXX, Ž. E. XXX/X, XXX XX I., právne zastúpenej Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, 2. In Line, s.r.o., Tatranská 697/148, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 491 055, 3. VESUVIO SK s.r.o., Telocvičná 30, 821 05 Bratislava, IČO: 50 540 033, o návrhu na nariadenie neodkladného neopatrenia, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozhodnutiu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8Cb/8/2020-119 zo dňa 04.03.2020, takto r o z h o d o l : Mení rozhodnutie súdu prvej inštancie, č.k. 8Cb/8/2020-119 zo dňa 04.03.2020 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto: „I. Odporcom sa ukladá, aby sa zdržali akýchkoľvek tvrdení a zverejňovania vyhlásení voči tretím osobám alebo subjektom o porušovaní autorského práva odporkyne v 1. rade vo vzťahu k stavbám zrubových domov značky HONKA, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha neodkladného opatrenia sú uvedené v bodoch 1. až 21. napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný svojimi nepravdivými a hrubo klamlivými tvrdeniami v Liste A., Liste A., Liste HONKA a Liste G., zasiahli do jeho dobrej povesti. Z týchto listov v zásade vyplýva, že podľa odporcov má navrhovateľ neodkladného opatrenia hrubo a opakovane zasahovať do autorských práv odporkyne v 1. rade, a to tým, že zverejňuje projektovú dokumentáciu, ktorej autorom má byť práve ona a že realizuje stavby domov značky HONKA. Podľa navrhovateľa neodkladného opatrenia odporcovia systematicky týmito nepravdivými tvrdeniami adresovanými jeho zamestnancovi, nezávislým projektantom, voči strategickému zahraničnému dodávateľovi, ktorý je kľúčovým obchodným partnerom a voči bývalým klientom hrubým spôsobom zasahujú do jeho dobrej povesti. Podľa tvrdenia navrhovateľa neodkladného opatrenia odporkyňa nie je autorkou projektovej dokumentácie stavieb, o ktorých to tvrdí (rekreačný dom Hlinka a rekreačný dom Gura) a že navrhovateľ neodkladného opatrenia nezverejňuje túto projektovú dokumentáciu na svojej stránke a ani inak žiadnym spôsobom z tejto projektovej dokumentácie neťaží. Naopak, sú to práve odporcovia, ktorí sa podľa jeho názoru týmto snažia parazitovať na jeho dobrej povesti a snažia sa poškodiť jeho dobré meno voči obchodným partnerom, klientom a dodávateľom. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1 CSP. 4. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi sporovými stranami. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Návrh na neodkladné opatrenie bol podaný po začatí konania vo veci samej, v ktorej je zrejmé, že sporové strany sú vo vzťahu právnickej osoby, ktorá tvrdí, že do jej dobrej povesti bolo neoprávnene zasiahnuté a subjektami práva, ktoré tento zásah mali vykonať. V tejto otázke tak možno uzavrieť, že navrhovateľ neodkladného opatrenia existenciu vzťahu upraveného právom medzi ním a odporcami osvedčil, čím bolo osvedčené splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Zdôraznil, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu existencie obavy zo strany svojej dobrej povesti a dôvery vo vzťahu k strategickému obchodnému partnerovi - fínskej obchodnej spoločnosti G. i z obavy oslabenia pozície k svojmu zamestnancovi U.. Z. A., Z., k nezávislému projektantovi U.. A. A. i k bývalým klientom, pre ktorých navrhovateľ neodkladného opatrenia už v minulosti zrealizoval drevostavby. Žalobca neodkladného opatrenia listinnými dôkazmi (,,List A.“, ,,List A.“, ,,List G.“, ,,List HONKA“) osvedčil také konanie odporcov (pozri vyššie), ktoré je spôsobilé vyvolať škodlivý následok tak ako ho predpokladá ust. §19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak v návrhu osvedčil existenciu takého dôvodu, ktorý vyžaduje bezodkladnú ochranu jeho vyššie uvedeného práva v súdnom konaní. Vychádzajúc z dikcie ust. §326 ods. 1 C. s. p. súd uzavrel, že navrhovateľ tak v danom prípade osvedčil existenciu (kvalifikovaného) dôvodu nevyhnutnosti úpravy pomerov odporcov, ktorý za tvrdených okolností oprávňuje na prijatie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie v danom prípade zabezpečí účel civilného sporového konania spočívajúci v ochrane názvu a dobrej povesti navrhovateľa neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže navrhovateľ osvedčil existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu, (§325 C. s. p.) bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná v 1. rade podľa § 357 písm. d/ CSP, v ktorom namietala, že samotný zásah do dobrej povesti právnickej osoby bez ďalšieho nemusí byť sankcionovateľný. Podstatou a zmyslom listov žalovanej v 1. rade bolo upozorniť na neoprávnené zasahovanie do jej autorských práv, čo je konanie oprávnené a dovolené. Žalobca v návrhu spochybňoval autorstvo žalovanej v 1. rade, ale nepredložil žiadne relevantné tvrdenie a už vôbec nie dôkaz, ktorým by osvedčoval svoje autorstvo predmetnej projektovej dokumentácii a architektonickej myšlienke, prípadne autorstvo tretej osoby k projektovej dokumentácii a architektonickej myšlienke. Obmedzil sa na tvrdenie a dokazuje skutočnosť, že je realizátorom stavieb pre klientov M. a G., čo v žiadnom prípade nie je pojem totožný s pojmom autor. Túto skutočnosť nepopiera ani žalovaný v 1. rade. Popísala okolnosti realizácie stavby Domov pre klientov a uviedla, že to bola práve ona, ktorá mala s klientmi prvý kontakt a ktorá im ponúkla pozemky, na ktorých stavať ich stavby. Dilemu klientov, ktorého dodávateľa si vybrať, mala vyriešiť práve cenová ponuka dodávateľov. Cenová ponuka žalobcu bola vytvorená na základe komunikácie žalovanej v 1. rade s ním, ktorému boli zo strany žalovanej v 1. rade ako autorky projektovej dokumentácie zasielané podklady, na základe ktorých vedel detailne naceniť realizáciu stavby, a ktoré neskôr použil aj pri komunikácii s fínskou spoločnosťou G.. Projektová dokumentácia k domom, ktoré boli ponúknuté na výber klientom existovala už dávnom pred tým, ako sa klienti a žalobca skontaktovali. Žalovaná v 1. rade ukončila spoluprácu so žalobcom, ten už ale disponoval s podkladmi a projektovou dokumentáciou autorky, ktoré následne bez jej súhlasu, resp. v rozpore s jej vôľou naďalej využíval za účelom dosiahnutia podnikateľského zisku na úkor autorky. Autor má podľa ustanovení autorského zákona právo na ohradenie sa voči neoprávnenému používaniu jeho diela. Autorka architektonické myšlienky - žalovaná v 1. rade zvolila za účelom zachovania pokojného chodu jej podnikania a života miernejší prostriedok ochrany svojho autorského práva. Tento prostriedok spočíval v mimosúdnom upozornení všetkých, podľa jej vedomostí zúčastnených subjektov, na evidentné porušovanie jej práva a nasledoval po tom, čo s údivom zistila, že jej domy navrhovateľ ľubovoľne stavia bez akéhokoľvek súhlasu. Podľa jej názoru žalobca dostatočne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana podľa príslušného ustanovenia CSP. Tvrdenia žalobcu teda neobstoja a žalovanej v 1. rade nesmie byť prostredníctvom neodkladného opatrenia odňatá jej zákonná možnosť hájiť si svoje autorské práva. Takéto hájenie práv nie je v konflikte s právom žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, nakoľko toto právo používa ochranu len pred zásahom neoprávneným. Žalobca bol už v minulosti zo strany žalovaného v 2. rade upozornení na porušovanie autorských práv žalovanej v 1. rade, a to minimálne v dvoch prípadoch. Ani tieto skutočnosti mu nezabránili porušovanie autorských práv žalovanej v 1. rade. Je prirodzené a pochopiteľné, že žalovaná sa rozhodla svoje práva brániť pomocou výziev a upozornení. Rovnako tak bola nútená hájiť si dobré meno u svojich bývalých klientov listom, ktorý žalobca označil názvom „List G.“. Tento list bol, ako už vyplýva z jeho obsahu, len slušnou reakciou na konanie žalobcu, ktoré spočívalo v kontaktovaní klientov žalovanej v 1. rade a dopytovanie sa na poskytnutie súhlasu so zverejnením „ich domov“. Predložila čestné vyhlásenie jej spolupracovníkov a prehlásenie U.. K. D., ktoré dosvedčujú jej autorstvo k projektovej dokumentácii a k architektonickej myšlienke, na základe ktorých vznikali rekreačné domy pre klientov M., G., G. a ďalších. Ďalej uviedla, že prostredníctvom menovaných listov sa ohradila voči porušovaniu jej autorského práva. Je logické, že už nemá potrebu ani ambíciu opakovať svoje konanie, nakoľko už dosiahla cieľ, ktorý sledovala. Zároveň namietala aj samotné znenie enunciátu uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré považuje za príliš všeobecné, neurčité, vágne a schopné vytvoriť stav, v ktorom bude môcť žalobca neoprávnene zasahovať do práv žalovaných ešte markantnejším spôsobom. Na základe tohto neodkladného opatrenia môže žalobca použiť akékoľvek iné dielo žalovanej v 1. rade, teda aj také, ktoré doteraz nepoužil a postaviť na jeho základe zrubový dom značky HONKA, tento si zverejní na svojom webovom sídle, a to všetko bez možnosti žalovanej reagovať na prípadne podnety a otázky tretích osôb, ktoré potom čo budú svedkami takéhoto konania, prirodzene začnú jeho autorstvo spochybňovať a obrátia sa na žalovanú v 1. rade s dopytom o vysvetlenie situácie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na neodkladné opatrenie zamieta. K odvolaniu pripojila listinné dôkazy na preukázanie jej tvrdení. 7. Po podaní odvolania zobral žalobca voči žalovanému v 3. rade žalobu späť a žalovaný v 3. rade so späťvzatím žaloby súhlasil. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné a v celom rozsahu za právne správne a ani skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaný v 1. rade uviedla v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia. Ochrany sa domáha vo vzťahu k tomu, že žalovaný svojim konaní poškodzoval jeho dobrú povesť ako subjektu, ktorý v Slovenskej republike ako jediný realizuje prípravu a realizáciu stavieb značky HONKA. Poukázal na to, že žalovaná v 1. rade v podanom odvolaní tvrdí skutočnosti, ktoré sú kvalitatívne iní ako boli tvrdenia v listoch A., A., G. W. G.. V týchto listoch tvrdila, že je autorkou konkrétnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pre klientov M. a G., ktorej neoriginálne časti aj priložila. V podanom odvolaní už svoje tvrdenia významným spôsobom upravila, keďže tvrdí, že má byť autorom oveľa skoršej projektovej dokumentácie domov označených ako A, B, C, D1 a D2, pričom údajne žalobca mal vychádzať z tejto „projektovej dokumentácie“. Tvrdí, že je autorom projektovej dokumentácie k domom značky HONKA a dokladá toto svoje tvrdenie tým, že má byť autorkou dokumentácie k typovým domom A, B, C, D, ktoré sú však typovými domami iného slovenského výrobcu a navyše nie sú vytvorené z konštrukčných prvkov značky HONKA. Obrana žalovanej v 1. rade je tak absolútne bezpredmetná, nedôvodná a zavádzajúca. Žalovaná v 1. rade nereagovala ani na výzvu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 09.12.2019 a pokračovala v rozširovaní nepravdivých tvrdení, ktoré sú spôsobilé poškodiť žalobcu, preto žalobca bol nútený domáhať sa súdnej ochrany svojich práv, a to aj formou neodkladného opatrenia. Zo žiadneho podania žalovaných nevyplynulo, aby do budúcna nemali žalovaní pokračovať v podobnom protiprávnom konaní. Je toho názoru, že žalovaní v 1. a 2. rade upustili od takéhoto konania práve v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré tak splnilo a naďalej má plniť svoj účel. Ďalej sa vyjadril k tvrdeniam žalovanej v 1. rade uvedenom v odvolaní, ktoré však nesúvisia s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia a ktoré budú preskúmavané v rámci konania vo veci samej. 9. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu sa vyjadrovali k okolnostiam, ktoré sa nepreskúmavajú v rámci neodkladného posúdenia dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia, ale ktoré súvisia s vecou samou. Opätovne namietali výrok neodkladného opatrenia, ktorý považujú za neurčitý a poskytujúci enormný priestor pre žalobcu začať stavať stavby, ktorých autorkou je žalovaná v 1. rade a ktorými ani len nemal nič spoločné. Takéto znenie enunciátu poskytuje hypotetickú možnosť žalobcovi začať používať návrhy domov žalovanej v 1. rade, ktoré boli hypoteticky vytvorené len v dnešní deň bez možnosti autorky ohradiť sa voči tomuto konaniu pred obchodnými partnermi a klientmi. Enunciát neodkladného opatrenia považujú za neurčitý a vágny. Ak má byť vydané neodkladné opatrenie, tak jeho enunciát musí byť dostatočne určitý a správny a musí v ňom byť presne uvedené, na ktoré stavby, resp. typy stavieb sa vzťahuje. Opätovne navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. 10. V ďalších písomných vyjadreniach tak žalovanej v 1. rade ako aj žalobcu sú uvedené vyjadrenia, ktoré je možné použiť v konaní vo veci samej. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že navrhované neodkladné opatrenie smeruje k tomu, aby do času rozhodnutia vo veci samej nemohli žalovaní v 1. a 2. rade svojimi tvrdeniami spôsobiť škodu na dobrej povesti žalobcu, ktorej náprava by bola len veľmi ťažko možná. 13. Odvolací súd preskúmal odvolanie napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 372 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 14. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 18. Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 19. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie a splneného zo zákonných predpokladov nariadenie neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebne nariadenia neodkladného opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účely, ktorý je pre tento inštitút charakteristický a to predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákona vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania podľa ust. § 185 a nasl. CSP. 20. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. ochranu pri nekalej súťaži v odporovacom konaní a pod.). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladnej úpravy, pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku o usvedčení zo stany žalobcu vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v danej veci je dôvodné. 23. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade akceptoval dôvody odvolania uvádzané žalovanou v 1.rade v podanom odvolaní a to hlavne jej argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemožno dôvodne predpokladať, že bude pokračovať v činnosti, voči ktorej sa žalobca ohradil a z dôvodu ktorej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca dostatočne nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 24. Odvolací súd je toho názoru, že všetky námietky žalobcu vznesené v jeho vyjadrení k odvolaniu sa vzťahujú na konanie vo veci samej a nie je možné sa s týmito námietkami zaoberať v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. 25. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v danom prípade už v čase vydania neodkladného opatrenia neexistovala dôvodnosť nároku ani hroziaca ujma ako základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP a zároveň, že neodkladné opatrenie v uvedenom znení je nejasné a neurčité. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Senát Krajského súdu v Prešove uvedené uznesenie prijal v pomere hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).