Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8CoCsp/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200225 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8519200225.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: F. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, X. S., o zaplatenie 390,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 8Csp/16/2019-62 zo dňa 7. októbra 2019, takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“ 2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 390,86 eur, úrok z úveru vo výške 22,00 % ročne zo sumy 347,60 eur od 3.3.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 390,86 eur od 3.3.2016 do zaplatenia a trovy konania. 4. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti I. X. a.s., F. 7, W. so žalobcom, na základe ktorého spol. I. X. a.s. zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym nástupcom. Dňa 30.7.2015 uzavrela spol. I. so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok spol. I. poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 347,60 eur a záväzok žalovaného vrátiť úver spolu s úrokmi a poplatkami v 12 mesačných splátkach vo výške 34,60 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.8.2015. Žalovaný si povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil a neuhradil do dnešného dňa nič. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplatenia dohodnutých splátok spol. I. vyhlásila dňa 2.3.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného v celom rozsahu splatný. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 390,86 eur, ktorý pozostáva zo zvyšku istiny vo výške 347,60 eur, z úrokov vo výške 30,84 eur a z poistného vo výške 12,42 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného žiadal aj úroky z omeškania. 5. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.7.2015, prehľad splátok a úhrad žalovaného, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 9.3.2016, doklad o jeho doručení, výpis z obchodného registra žalobcu vo francúzštine a jeho preklad do slovenčiny a výpis z obchodného registra spol. I. X., a.s. 6. Na výzvu súdu, či pred doručením oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola žalovanému doručovaná nejaká výzva s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že splnil podmienky v tomto zákonnom ustanovení, keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaného na nesplácania úveru. Žalobca do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru viackrát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval žalovaného na jeho splatenie tak telefonicky, ako aj písomne. Poukázal na výzvu, ktorú predložil, v ktorej bola informácia, že ak žalovaný neuhradí dlžnú sumu, bude spol. I. požadovať zaplatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Až následne spol. I. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Okrem uvedenej výzvy predložil právny zástupca žalobcu k svojmu podaniu aj potvrdenie o čerpaní finančných prostriedkov a amortizačnú tabuľku s rozpisom splátok. 7. Na výzvu súdu podľa § 138 C.s.p., či žalobca trvá na podanej žalobe, keďže s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka sa uplatnená pohľadávka javila ako premlčaná reagoval právny zástupca žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení trval na podanej žalobe s poukazom na to, že žalobca mohol svoje právo uplatniť prvýkrát až deň nasledujúci po zosplatnení úveru, teda 3.3.2016, preto vzhľadom na dátum podania žaloby nárok nepovažoval za premlčaný. 8. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nim vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli riadne doručené. 9. Súd I. inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca žalobcu, spol. I. X., a.s., uzavrel so žalovaným dňa 30.7.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky na úhradu tovaru špecifikovaného v zmluve, ktorého kúpna cena bola 477,60 eur. Po úhrade priamej platby vo výške 130,00 eur bola predmetom úveru peňažná suma vo výške 347,60 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť v 12 mesačných splátkach po 34,60 eur vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.8.2015 a končiac dňom 15.7.2016. Ďalšie údaje boli v zmluve uvedené nasledovne: fixná ročná úroková sadzba vo výške 22,00 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 24,33 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,35 %, celková čiastka k zaplateniu vo výške 390,36 eur, zvolený súbor poistenia - komplexný súbor, poplatok za poistenie 6,36 %. Žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu splátku. K 1.3.2016 evidoval právny predchodca žalobcu dlh vo výške 390,86 eur pozostávajúci z istiny vo výške 347,60 eur a príslušenstva (úrokov a poistenia) spolu vo výške 43,26 eur. Právny predchodca žalobcu vyhotovil výzvu na splatenie dlžnej čiastky úveru, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie aktuálne dlžnej sumy 103,80 eur (vrátane príslušenstva) a poučil žalovaného, že ak dlh neuhradí, je právny predchodca žalobcu oprávnený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Táto výzva bola podaná na prepravu dňa 1.12.2015. Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 9.3.2016 oznámil žalovanému, že úver sa stal predčasne splatným dňa 2.3.2016 a vyzval žalovaného k úhrade celého dlhu do 14 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie si žalovaný prevzal dňa 17.3.2016, neuhradil však žiadnu sumu. S účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti I. X. a.s., F. X, W. so žalobcom, na základe ktorého spol. I. X. a.s. zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym nástupcom. 10. Súd I. inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal z povahy zmluvných strán, keď právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojho podnikania, kým žalovanému bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe nepodnikateľovi, ako aj z obsahu zmluvy o úvere, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľského úveru. Táto skutočnosť ani nebola sporná. 12. V zmysle cit. § 54a Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 5.12.2018 je súd povinný skúmať aj skutočnosť, či sa neuplatňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd sa preto v prvom rade zaoberal touto otázkou. V danom prípade je zrejmé, že právny predchodca žalobcu využil svoje právo zosplatniť úver z dôvodu riadneho nesplácania úveru, pričom k zosplatneniu pristúpil k 2.3.2016. Vychádzajúc z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je teda zrejmé, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 15.11.2015. V § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka je upravený osobitne začiatok premlčacej doby v prípade, ak sa pre nesplatenie niektorej splátky stane splatný celý dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v splátkach. Aj keď v spotrebiteľských zmluvách môže veriteľ pristúpiť k predčasnej splatnosti dlhu až po uplynutí 3 mesiacov (a nie 1 mesiaca, ako je to upravené v § 565 Občianskeho zákonníka), nič to nemení na skutočnosti, že premlčacia doba plynie už od splatnosti splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k predčasnej splatnosti a nie až od zosplatnenia zo strany veriteľa (k tomu porovnaj napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/19/2010 zo dňa 23.7.2012, sp. zn. 4Co/410/2016 z 21.9.2017 a pod.). Za tohto stavu začala premlčacia doba na uplatnenie práva z celého zosplatneného úveru plynúť už od 16.11.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 13.2.2019, teda po uplynutí tejto doby. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 14. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v konaní vznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 15. Proti rozsudku súdu I. inštancie v rozsahu sumy 207,60 eur s príslušenstvom podal odvolanie žalobca včas. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 35,66 eur. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Žalobca v odvolaní uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného I. X. a.s. vyhlásil dňa 02.03.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania k 02.03.2016 sumu v celkovej výške 390,86 eur, ktorá pozostávala zo sumy 347,60 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 30,84 eur z titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 12,42 eur z titulu dlžného poistného z úveru. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 347,60 eur od 03.03.2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 390,86 eur od 03.03.2016 až do zaplatenia. Žalobca sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Premlčacia doba na zaplatenie dlhu (splatného v splátkach), v ktorom vystupuje v pozícii dlžníka spotrebiteľ, by podľa názoru prvoinštančného súdu mala začať plynúť skôr ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Podľa názoru žalobcu z Občianskeho zákonníka najmä z 8. hlavy 1. časti určujúcej dĺžku premlčacej doby nikde nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonom priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobca má za to, že z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Zo súdom uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (02.03.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (september 2015 až február 2016) a až ku dňu 02.03.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k 15.03.2016 až 15.08.2016. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k.: 9Co/216/2018 a Krajského súdu v Bratislave č.k.: 10Co/88/2018. Žalobca dodržal postup v zmysle vyššie uvedených ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 02.03.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 03.03.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 13.02.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 02.03.2016. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 207,60 eur s prísl. predstavujúceho splátky splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. 17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. 22. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust.§ 565 Občianskeho zákonníka využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach. 23. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť aj špeciálne ustanovenie k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. 24. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy osebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby počiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky. Vo výzve na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 1.12.2015 (č.l. 42 spisu) právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru ak nedôjde k úhrade omeškaných mesačných splátok v celkovej výške 103,80 eur. Vzhľadom na výšku mesačnej splátky 36,40 eur v čase výzvy bol žalovaný v omeškaní so splátkami splatnými v dňoch 15.9.2015, 15.10.2015 a 15.11.2015. Následne podaním zo dňa 9.3.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 2.3.2016. Nakoľko právny predchodca žalobcu toto svoje právo mohol uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru tak bez akýchkoľvek pochybností došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.11.2015. Odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky začala plynúť premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh. Žalovaný sa nezaplatením splátky splatnej dňa 15.11.2015 riadne a včas dostal do omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť zostatku dlhu žalovaného s prihliadnutím na zosplatnenie úveru. 3-ročná premlčacia doba vyplývajúca z ust. § 103 vety 2. Občianskeho zákonníka tak uplynula ešte pred podaním žaloby zo strany žalobcu na súde dňa 13.02.2019. 25. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až od splatnosti dlhu, ktorý nastal uplynutím lehoty stanovenej žalobcom na splnenie dlhu. V tomto prípade by si žalobca sám určoval stanovením nejakej lehoty začatie plynutia premlčacej doby. 26. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C. s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).