Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15CoE/23/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712207366 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8712207366.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, 811 08 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Poprad, so sídlom Ulica 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, proti povinnému: Z. F., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XX, XXX XX N., o vymoženie 327,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 9Er/278/2012-13 zo 17. septembra 2019 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Exekučný súd vychádzal zo zistenia, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo 10. apríla 2012 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Toto exekučné konanie bolo vedené na základe exekučného titulu - rozhodnutia oprávnenej č. 700-3010269012-GC04/12 z 15. februára 2012. Exekučný súd vydal 1. júna 2012 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu 16. marca 2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Exekučný súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2OdK/154/2017 zo 6. novembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 215/2017 z 10. novembra 2017, vyhlásený konkurz. 3. S poukazom na § 167f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov exekučný súd exekúciu zastavil. 4. O nároku na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie oprávnená. Tvrdila, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vo výške 327,21 eur bola v plnom rozsahu uhradená povinným, a to 6. novembra 2013 v pokladni oprávnenej vo výške 218,14 eur, 5. mája 2016 zrážkou zo mzdy povinného vo výške 60,- eur a 13. mája 2016 úhradou od exekútorského úradu vo výške 49,07 eur. Konštatovala, že o úhradách povinného do jej pokladne bol súdny exekútor bezodkladne informovaný prostredníctvom automatizovaného systému, napriek tomu však pokračoval v exekúcii a podnet na jej zastavenie podal až 16. februára 2018, teda po dvoch rokoch od úhrady pohľadávky. Mala za to, že ak povinný v celom rozsahu splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z exekučného titulu, je dôvodné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie namietala, že nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a zároveň nie je daný dôvod pre prelomenie zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho sa nestotožnila so záverom súdu, že by práve jej mala byť uložená povinnosť náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. 6. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril súdny exekútor podaním z 13. februára 2020. Poukázal na skutočnosť, že poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 Exekučného poriadku exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a žiadal, aby súd v súlade s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku zaviazal oprávnenú na úhradu trov exekúcie. 7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), prejednal odvolanie podané oprávnenou v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania, s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. 8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi 1. júna 2012 poverenie č. 5706*067815 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 327,21 eur a trovy exekúcie. Súdny exekútor navrhol podaním z 12. februára 2018 zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie. Zároveň v tomto podaní uviedol, že v exekučnom konaní bola vymožená suma vo výške 348,14 eur, pričom suma vo výške 327,21 eur bola poukázaná na účet oprávnenej a suma vo výške 20,93 eur bola ponechaná na trovy exekúcie. 11. Podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. 12. Keďže v exekučnom konaní boli trovy exekúcie vymožené len do výšky 20,93 eur, súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie. 13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 387 CSP potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že oprávnená v odvolacom konaní úspech nemala, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu spisu mu v priebehu odvolacieho konania ani žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal. 15. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).